Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 12CoE/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407204451 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4407204451.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Trnavská cesta 37, 821 02 Bratislava, IČO: 31 815 138, a Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XXX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky v sume 882,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Er/314/2007-32 zo dňa 03. 07.2014 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 44 ods. 8, 9, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,2 a § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 6595/06 zo dňa 14.12.2006, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70. Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 09.06.2006 zmluvu o úvere č. 4500108, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 531,10 eura a dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 512,51 eura, teda celkovo sumu 1.043,62 eura, a to v 12 mesačných splátkach po 88,97 eura počnúc dňom 08.07.2006. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré v článku 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Skúmal, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka. Cieľom rozhodcovskej doložky bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený vo VPPÚ ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Ak teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na neplatnej rozhodcovskej doložke, aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a z toho dôvodu nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol, lebo nepokladal za účelné vzhľadom na zastavenie exekúcie zmene vyhovieť. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rozsiahlom odvolaní spísanom na 47 stranách namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že rozhodol nad rámec zverenej právomocí, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Alternatívne navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v 3 bodoch. Podľa oprávneného súd preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu neprináleží, a spôsobil úplnú nemožnosť vykonať právo veriteľa v situácii, ako by bol exekučný titul zrušený. V oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu je všeobecný súd limitovaný ustanovením § 40 a § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. V dôsledku posudzovania rozsudku rozhodcovského súdu bol znevýhodnenou stranou, pretože legitímne očakával, že nastanú účinky, s ktorými zákon spája právoplatnosť rozsudku, a to bez toho, aby mohol akokoľvek reagovať na myšlienkové úvahy exekučného súdu. Na začiatku konania súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto opätovne tento súlad už skúmať nemal. Oprava rozsudku rozhodcovského súdu je časovo limitovaná podľa § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní tak, že žalobu o zrušenie rozsudku možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia. Právna úprava umožňujúca bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Dlžníkovi nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu na príslušný všeobecný súd. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu podľa § 159 ods. 2 OSP. V odvolaní citoval úryvky z rôznych súdnych rozhodnutí. 3. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušiť a podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal, že súd o zastavení exekúcie v podstate rozhodol bez návrhu, hoci k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizované na podklade takéhoto rozhodnutia môže súd pristúpiť len na návrh účastníka konania v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní a z dôvodov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd podľa neho porušil princíp legality, porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania. V rozpore s Ústavou SR a Dohovorom došlo aj k porušeniu zákazu diskriminácie, keď v konaní mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne; to nemožno ospravedlniť tým, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. On nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu, a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou rozsudku rozhodcovského súdu. Svojím rozhodnutím súd vylúčil možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Súd nevykonal v podstate žiadne dokazovanie zákonným spôsobom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní by nepochybne okrem § 40 písm. a),b) uviedol aj ďalšie dôvody prieskumu exekučného súdu, ktorý v tomto prípade podľa svojej ľubovôle si okruh prieskumu exekučného titulu rozšíril na otázky, ktoré nie je oprávnený riešiť. Rozhodcovská doložka je podľa neho platná a nejde o neprijateľnú podmienku. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, vrátane ustanovení § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 269 ods. 1 a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a o nej právoplatne rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Podľa neho súd urobil nesprávny výklad smernice Rady Európskej únie a v tomto ohľade navrhol prerušiť súdne konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie položiť prejudiciálne otázky, ktoré v 2 bodoch sformuloval v súvislosti s výkladom pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Ustanovenia vnútroštátneho práva by mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Súd by mal prerušiť konanie a Súdnemu dvoru EÚ by mal predložiť ďalšiu prejudiciálnu otázku, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Odvolanie oprávnený uzavrel návrhom na prerušenie konania s formulovaním 3 otázok, ktoré by mali byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Civilného mimosporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='161/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a Správneho súdneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 6. Exekučný poriadok bol následne novelizovaný zákonom č. 2/2017 Zb., ktorý v ustanovení § 24 ods. 1 prvej vety stanovuje, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. S ohľadom na vyššie uvedené návrhy oprávneného v odvolaní na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 162 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má okrem iného za následok aj, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5), o čo však v danom prípade nejde. 8. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením a na dôvažok dodáva nasledovné: 9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 09.06.2006 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. 10. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ 11. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) ako súčasti zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam upraveným v § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 20. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,3 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ, bola dojednaná individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. 12. Napriek vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, musí súd počas celého exekučného konania dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Ustanovenia § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku umožňujú súdu exekúciu zastaviť z taxatívne uvedených dôvodov práve po vydaní poverenia. V danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil a z dôvodu zastavenia exekúcie správne zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná a rozhodnutie je nulitným aktom, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v odvolaní. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).