Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411219956 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4411219956.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: P.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, A. C., zastúpeného JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovanej: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, R., zastúpenej JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 21.050 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/242/2011-290 zo dňa 28.11.2016 rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,86 %. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania p.a. zo sumy 15351,57 eura od 09.09.2011 do 18.10.2016 a zo sumy 5.351,57 eura od 19.10.2016 do 22.11.2016 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2011 domáhal zaplatenia sumy 21.050 eur s 9% úrokom z omeškania p.a. od 09.09.2011 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.05.2010 uzavrel s M. Z., podnikateľom v oblasti stavebníctva, zmluvu o dielo reg. č. Dom/010Š/2010/ M, podľa ktorej sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť rodinný dom podľa projektovej dokumentácie a žalobca sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi za dielo dohodnutú cenu 66.500 eur. Žalobca zaplatil v súlade so zmluvou preddavky na cenu diela, a to dňa 27.05.2010 sumu 6.650 eur a dňa 08.09.2010 sumu 39.900 eur. Zhotoviteľ diela pristúpil k realizácii stavby, ale v priebehu výstavby dňa 18.11.2010 zomrel. Rozsudkom zo dňa 12.03.2015 súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15.351,57 eura s 9% úrokom z omeškania p.a. od 09.09.2011 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania v zmysle vtedy účinného ustanovenia § 143 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Po podaní odvolania oboch strán odvolací súd rozsudkom č. k. 7Co/690/2015-274 zo dňa 31.05.2016 potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu v časti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 15.351,57 eura a vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania p.a. zo sumy 15.351,57 eura ako aj vo výroku o trovách konania tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná následne oznámila, že dňa 18.10.2016 uhradila žalobcovi sumu 10.000 eur a dňa 22.11.2016 aj zvyšok vo výške 5.351,57 eura, teda uhradila celú priznanú istinu, o čom predložila listinné dôkazy. 2. Súd v prvoinštančnom rozsudku konštatoval, že nárok žalobcu čo do zostávajúceho príslušenstva je daný, a tak s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3, § 10 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi aj prislúchajúcu výšku úrokov z istiny. Konštatoval, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením peňažného dlhu dňa 09.09.2011 do dňa 18.10.2016, kedy zaplatila 10.000 eur, a do dňa 22.11.2016, kedy zaplatila zostávajúcu sumu 5.351,57 eura. Začiatok omeškania súd stanovil v súlade so žalobou, t. j. od právoplatnosti dedičského rozhodnutia po nebohom M. Z., dňa 09.09.2011; týmto dňom žalovaná vstúpila do práv a povinností poručiteľa ako jeho dedička. Z toho dôvodu súd žalovanú zaviazal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, a to v pomere 45,80%, čo je len čiastočný úspech. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45.86 %, čo predstavuje sumu 1.715,66 eura z plnej výšky trov 3.741,08 eura. Uviedol, že rozsudok vo výroku o trovách konania považuje za nesprávny a nezákonný, vychádzajúci z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia. Súd tento výrok odôvodnil jedinou vetou a takéto odôvodnenie je podľa neho nesprávne. On sa domáhal zaplatenia sumy 21.050 eura s príslušenstvom a súd mu v konečnom dôsledku priznal sumu 15.351,57 eura. To znamená, že jeho úspech v spore predstavuje 72,93 %, a nie 45,80 %, ako to nesprávne vypočítal súd prvej inštancie. Keďže mal úspech v spore 72,93 %, súd mal náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Úspech strany, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v prvom výroku rozsudku týkajúcom sa úrokov z omeškania zmeniť a žalobcovi priznať len sumu 5.244,22 eura, ktorá by spolu s istinou pokrývala celú hodnotu ňou nadobudnutého dedičstva, do ktorej zodpovedá za dlhy poručiteľa. Toto odvolanie podala po uplynutí zákonnej lehoty a zároveň požiadala o odpustenie zmeškanej lehoty. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4C/242/2011-302 zo dňa 01.03.2017 návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania zamietol pre nesplnenie zákonných podmienok s odkazom na ustanovenie § 122 CSP. Žalovaná odvolanie nepodala, a z toho dôvodu toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozhodujúc o včas podanom odvolaní žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 45,86 %. Vo veci aplikoval ustanovenia nového procesného predpisu v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V časti rozhodovania o trovách konania bolo potrebné vychádzať z ustanovenie § 255 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 7. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov, musí to byť prevažujúci úspech tak, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Priznanie náhrady trov konania môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napríklad závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Pomer rozdelenia náhrady trov zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. 8. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a opísaných zásad odvolací súd urobil záver o tom, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodnutie o žalobe v konečnom dôsledku záviselo od znaleckého posudku, avšak aj z neho vyplynulo, že žalobca si uplatnil svoje právo dôvodne, a znalecký posudok výšku hodnoty uplatňovanej v predmetnom spore obmedzil len čiastočne. Žalobca si v konaní uplatnil vynaložené trovy, ktoré mu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nepriznal po prijatí záveru, že obe strany boli v konaní čiastočne úspešné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v pomere k žalobou uplatnenej sume 21.050 eur s príslušenstvom úspešný v rozsahu 15.351,57 eura s príslušenstvom, pričom vo zvyšku bola jeho žaloba zamietnutá. To znamená, že žalobca bol úspešný v rozsahu 72,93 % a žalovaná bola úspešná v rozsahu 27.07 %. Žalobca bol teda úspešný vo väčšom rozsahu, než len 50 %, kedy by prichádzalo do úvahy nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. Keďže úspech v konaní bol na strane žalobcu v prevažujúcej miere, potom bolo potrebné vyčísliť rozsah po odpočítaní jeho neúspechu od jeho úspechu (72,93 % mínus 27,07 %), ktorý činí 45,86 %. 9. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prijatí záveru o dôvodnosti podaného odvolania v súlade s ustanovením § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,86 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 10. Čo sa týka odvolania žalovanej, je zrejmé, že toto podala po uplynutí 15-dňovej lehoty. Podľa obsahu spisu jej právna zástupkyňa prevzala rozsudok dňa 20.12.2016, pričom lehota na podanie odvolanie uplynula v stredu dňa 04.01.2017, ktorý bol pracovným dňom. Odvolanie so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty podala na súd prvej inštancie dňa 11.01.2017, avšak tejto žiadosti vyhovené nebolo. Odvolací súd teda posudzujúc včasnosť podaného odvolania rozhodol o tomto odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení: 11. Podľa § 362 ods. 1 prvej vety CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 12. Podľa § 121 ods. 1,2,5 CSP: (1) Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. (2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. (5) Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 13. S ohľadom na to, že žalovaná podala svoje odvolanie po uplynutí zákonnej lehoty a jej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nebolo vyhovené, odvolací súd podľa § 386 písm. a) CSP bez vecného prejednania ako oneskorene podané odmietol. 14. O trovách odvolacieho súdu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).