Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416200431 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416200431.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Q., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: W.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko O.- I. K., U. XXXX/X, toho času O., M. XX, v konaní zastúpená JUDr. Ladislav Černák, advokát, so sídlom Maňa, Legionárska 3 a B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko O.-I. K., U. XXXX/X, v konaní zastúpený JUDr. Miloš Záhorák, advokát, so sídlom Bánov, Ul. 1. mája 16, o návrhu matky na úpravu práv a povinností voči maloletému dieťaťu, o návrhu matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh matky a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Matka sa návrhom, podaným na Okresnom súde Nové Zámky domáhala zverenia maloletého J. Q., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2015 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Navrhla upraviť styk otca s dieťaťom na každý nepárny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. 2. O návrhu matky rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 9. decembra 2016 tak, že zveril maloleté dieťa J. Q., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky od 12. 01. 2016 a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu vo výške 100 eur mesačne od 12. 01. 2016, vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca do rúk matky. Zročné výživné na maloleté dieťa J. Q. za obdobie od 12. 01. 2016 do 30. 11. 2016 vo výške 550 eur otec uložil platiť v splátkach po 50 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom J. Q., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., táto úprava nebude platiť počas vianočných sviatkov, jarných prázdnin a letných prázdnin. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom J. Q. počas vianočných sviatkov každý rok v čase od 25. 12. od 10.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod. a každý Nový rok v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin určených Vyhláškou ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre Nitriansky kraj každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do tej soboty v týždni, v ktorom sa prázdniny končia do 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 02. 07. od 10.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. Otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste bydliska odovzdať. Matka je povinná maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti úpravy styku. Uviedol, že ako vyplýva z vyjadrení v konaní, ako aj zo správy poradensko- psychologického procesu predloženej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, k synovi má vybudovaný pozitívny citový vzťah, pozná potreby dieťaťa, nemá problém tieto naplniť. Dieťa podľa citovanej správy spontánne reaguje na podnety oboch rodičov bez napätia a strachu. Oboch vníma ako blízke osoby. Poukázal na článok 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a uviedol, že vzhľadom na väzby k synovi by si otec vedel predstaviť aj striedavú starostlivosť o syna, ale bránia mu v tom výkony jeho povolania, keď pracuje na turnusy a tento mu nedovoľuje uvedený spôsob starostlivosti. Ale napriek tomu, že otec nežiada striedavú starostlivosť, je toho názoru, že súd je povinný brať ohľad na to, ako bolo vyššie uvedené, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Je neprípustné, aby súd nebral ohľad na pracovnú dobu otca a rozhodol podľa určitej šablóny, pričom nevzal do úvahy, že otec nebude mať voľno počas víkendu, kedy by mal mať syna podľa rozhodnutia súdu, pretože bude v práci a tak sa môže stať, že bude so synom iba jeden víkend do mesiaca. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky v obdobnej veci, kde vyslovil názor, že súdy neupravili styk otca s maloletým dieťaťom podľa návrhu otca, ale podľa určitej šablóny, ktorá nerešpektovala špecifiká tohto prípadu, teda pracovnou dobou otca. Úlohou súdu je upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom, a nie ho obmedzovať. Záujem dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie podieľal i otec, teda mužský prvok, ktorý je schopný pomáhať dieťaťu vhodnou formou aj s domácimi úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácií. Uviedol, že nesúhlasí ani s výškou výživného 100 eur, pretože uvedená výška, vzhľadom na výdaje, ktoré v konaní preukázal, je vysoká. Okrem toho, spochybňuje výšku nákladov matky na bývanie, keď táto nepreukázala vyúčtovanie nákladov na bývanie vyhotovené správcom bytového domu, ale iba predložila šek o mesačnej platbe, ktorá je iba zálohou na plnenia spojené s bývaním. Zníženie požaduje aj z dôvodu, že synovi kupuje oblečenie, ako aj iné životné potreby, ktoré nevyhnutne potrebuje. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd určil výživné na výživu syna vo výške 80 mesačne od 12. 01. 2016 s tým, že zročné výživné by bol povinný zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným. V časti styku navrhol upraviť stretávanie sa otca s maloletým J. tak, že 15 dní by ho mala matka a následne 5 dní otec a to po opakovane od 1. dňa od 17.00 hodiny do 5. dňa do 18.00 hodiny, počnúc dňom 07. 02. 2007 s tým, že táto úprava nebude platiť počas vianočných sviatkov, jarných prázdnin a letných prázdnin. Otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24. 12. od 10.00 hodiny do 27. 12. do 18.00 hodiny, každý párny rok od 29. 12. 10.00 hodiny do 01. 01. 18.00 hod., počas jarných prázdnin určených Vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre Nitriansky kraj každý párny rok od 1. dňa prázdnin od 10.00 hodiny do tej soboty v týždni, v ktorom sa prázdniny končia do 18.00 hodiny, počas letných prázdnin každý rok od 02. 07. od 10.00 hodiny do 15. 07. do 18.00 hodiny. 4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zastáva názor, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojho maloletého syna sumou 100 eur mesačne, počnúc od 12. 01. 2016. Ohľadom stretávania sa otca s maloletým dieťaťom kolízny opatrovník mal za to, že nakoľko ani jedna strana nenavrhovala úpravu stretávania, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa, navrhoval ponechať stretávanie na vzájomnej dohode rodičov a neobmedzene. Na ďalšom pojednávaní navrhol kolízny opatrovník upraviť styk spôsobom ako prebieha. Súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom v pravidelných intervaloch počas víkendov, pretože maloleté dieťa potrebuje pravidelnosť v stretávaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. 5. Matka k odvolaniu otca uviedla, že súd vec vyhodnotil a rozhodol správne. Otcovi maloletého nejde v skutočnosti o styk s dieťaťom, ale o možnosť neustáleho atakovania matky. Stretávanie sa otca s maloletým počas každého druhého víkendu sa v podstate realizuje viac ako rok, z čoho vidieť, že rozsudok fakticky potvrdil skutočný stav. Otcom navrhovaný styk v odvolaní je nevykonateľný a už teraz je zrejmé, že tento styk nie je v súlade s pracovnými smenami otca. Matka v prípade potreby a požiadavky otca súhlasila so zmenou víkendu i v minulosti tak, aby otec mohol byť s dieťaťom dva víkendy v mesiaci. V čase Vianoc otec požadoval dieťa mať v zmysle v tom čase neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, čo matka plne s bolesťou v srdci rešpektovala. Po podaní odvolania sa otec škodoradostne vysmieval, ako s ňou vybabral. Zvýšené výživné spolu so splátkou, tak ako bolo uvedené v rozsudku, otec platil pravidelne po vyhlásení rozsudku v súlade s ním. Výživné v sume 100 mesačne je určené správne, vzhľadom k veku dieťaťa a možnostiam rodičov. Vzhľadom k uvedenému navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka uviedla, že stretávanie maloletého syna s otcom sa realizuje prakticky v rovnakom rozsahu ako bolo uvedené v súdnom rozhodnutí a to každý druhý víkend v mesiaci a to už po dobu viac ako rok. Uvedené sa nezakladá na pravde, ak by to bola pravda, prečo by sa domáhal zmeny súdneho rozhodnutia? Za posledné obdobie od začiatku roka 2017 mu matka umožnila byť so synom po novom roku od 05. 01. do 07. 01., potom cez víkend od 13. 01. do 15. 01. a potom až od 11. 02. do 12. 02., teda prakticky až po jednom mesiaci. Otec sa chce len podieľať na výchove svojho syna, ktorého má rád a žiada súd v súlade s medzinárodnými, ako aj domácimi právnymi normami a rozhodnutiami právnych autorít, aby mu umožnil stretávať sa so synom tak, ako mu to umožňuje výkon jeho povolania. Nebol to predsa on, kto odišiel zo spoločnej domácnosti, rozbil rodinu a manželstvo. Ohradil sa voči vyjadreniu matky, že by sa odvolával voči súdnemu rozhodnutiu účelovo, so zlým úmyslom, aby ju atakoval a škodoradostne sa jej vysmieval. Otec po takomto vyjadrení matky má dojem, že matka má nejaký zvláštny problém, keď u každého sa jej zdá, že sa jej vysmieva. Skôr konanie matky, ktorá mu nechcela dať syna po rozhodnutí súdu, odvolávajúc sa na vyznačenú právoplatnosť rozhodnutia, keď používala rozhodnutie ako zbraň voči nemu, možno charakterizovať ako účelové a dávajúce obraz o tom, ako úprimne a s dobrým úmyslom myslela svoje vyjadrenie, že ak otcovi nebude vychádzať možnosť stretnúť sa so synom v daný víkend, že sa môžu dohodnúť na inom termíne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodol v súlade s jeho odvolaním. 7. Dňa 27. 03. 2017, po predložení spisu odvolaciemu súdu podala matka návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedla, že ňou bolo zistené nevhodné chovanie otca voči maloletému synovi. Následne dňa 01. 03. 2017 bolo začaté Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nové Zámky - Odbor kriminálnej polície trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Otec sa domáha, aby mu syn bol vydaný na niekoľko dní, tento to odmieta a je tu dôvodná obava, že ak by syn bol otcovi vydaný, tento ho môže ovplyvňovať ako obeť v prebiehajúcom trestnom konaní, resp. nie je vylúčená ani možnosť, že by pokračoval v nevhodnom chovaní, ktoré opísal syn matke. Poukázala na ustanovenia CMP a CSP upravujúce neodkladné opatrenia a navrhla, aby súd zakázal styk mal. J. s otcom až do právoplatného ukončenia trestného stíhania, vedeného OR PZ Nové Zámky - Odbor kriminálnej polície - ČVS: ORP-174/1-VYS-NZ-2017JB. K návrhu predložila upovedomenie o začatí trestného stíhania OR PZ Nové Zámky voči otcovi za zločin sexuálneho zneužívania na základe trestného oznámenia matky. 8. Dňa 19. 04. 2017 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj otec, v ktorom uviedol, že po tom, čo si dovolil podať odvolanie voči rozhodnutiu, podala matka podnet orgánom činným v trestnom konaní, že zneužíva svojho maloletého syna, čo otec dôrazne odmieta a považuje to iba za akt pomsty matky za podané odvolanie vo veci. Od podania odvolania mu matka bráni v stretávaní sa so synom, pričom sa spočiatku odvolávala na vyznačenú právoplatnosť rozsudku, ktorú jej vyznačil okresný súd, napriek podanému odvolaniu, a neskôr na spomenuté trestné oznámenie. Matka bráni v stretávaní so synom otcovi, aby ho mohla jednostranne ovplyvňovať a dosiahnuť tak jej cieľ, aby sa mu chlapec plne odcudzil a rozviazal s otcom akékoľvek kontakty. Pretože otec nebol dodnes obvinený z trestného činu, nebol mu súdom zakázaný styk so synom, ani súdne rozhodnuté o úprave styku, má právo sa so synom stretávať, čomu nebráni ani to, že syn bol zverený do starostlivosti matky. Vzhľadom na uvedené a so zámerom zaistiť priaznivý vývin maloletého je otec presvedčený, že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa mohol stretávať so svojím otcom. Maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, čo bolo konštatované aj v Správe z poradensko-psychologického procesu predloženej ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 02. 05. 2016, podľa ktorej má otec k synovi vybudovaný pozitívny citový vzťah, pozná potreby dieťaťa a nemá problém tieto aj naplniť, dieťa spontánne reaguje na podnety oboch rodičov bez známok napätia a strachu, pričom oboch vníma ako blízke osoby. Súd by mal čo najviac vyjsť v ústrety záujmom dieťaťa a umožniť stretávanie sa otca so synom. 9. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Predmetom konania je návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému J. a v dôsledku odvolania otca je predmetom odvolacieho konania určenie vyživovacej povinnosti otca a úprava styku otca s maloletým J.. Keďže po rozhodnutí súdu prvej inštancie podali obaja rodičia návrhy na neodkladné opatrenia, odvolací súd sa zaoberal najskôr týmito návrhmi, o ktorých bol povinný rozhodnúť. 13. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 14. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 21. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Na rozdiel od prechádzajúcej úpravy predbežných opatrení možno neodkladné opatrenie nariadiť nielen pred alebo počas konania, ale v odôvodnených prípadoch aj po skončení konania. Ďalšou zásadnou zmenou je, že pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi obligatórne uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä za splnenia predpokladu, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V takom prípade, rovnako ako pri neodkladnom opatrení po skončení konania, konzumuje nariadenie neodkladného opatrenia vec samu a návrh na jeho nariadenie má charakter podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (prípadne v iných mimosporových konaniach) sa presunuli do samostatného mimosporového kódexu - zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. 22. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až 369 CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Súd podľa Civilného mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Zrušiť nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V Civilnom mimosporovom poriadku je osobitne upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). 23. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity strán (účastníkov), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. V odseku 3 ustanovenia § 329 CSP je zakotvená neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri zmene pomerov. 24. Odvolací súd, rozhodujúc o návrhoch matky a otca na vydanie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že v danej veci nie je dôvod na úpravu styku otca alebo zakázanie styku otca s maloletým Filipom, keď ani jeden z rodičov neosvedčil v konaní, že je potrebné neodkladne upraviť pomery. V priebehu konania na súde prvej inštancie navrhovala matka úpravu styku maloletého J. s otcom každý druhý víkend. Otec, vzhľadom k svojim pracovným povinnostiam navrhoval úpravu styku, podľa ktorej by maloletý J. bol 5 dní u neho a potom 11 dní u matky (č. l. 29), neskôr úpravu, podľa ktorej by maloletý J. bol u matky 12 dní a 4 dni u neho (č. l. 72) a neskôr jeho právny zástupca v písomnom podaní zo dňa 28. 11. 2016 navrhol úpravu odlišnú od predchádzajúcich úprav (č. l. 82), v ktorej počet dní u matky a u otca je nepravidelný. V odvolacom petite navrhuje opätovne inú úpravu styku. Doklad od svojho zamestnávateľa, ktorý by preukazoval, akým spôsobom sú stanovované jeho smeny, v konaní nepreukázal. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu matky bolo to, že voči otcovi bolo začaté trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania, pričom upovedomenie o začatí trestného stíhania jej bolo zaslané ako poškodenej. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu otca bolo to, že matka mu styk s maloletým J. neumožňuje. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a návrhov rodičov dospel k záveru, že ani jeden z rodičov nepreukázal, že v konaní je potrebné neodkladne upraviť pomery, keď z upovedomenia o začatí trestného stíhania nevyplýva ani len to, že poškodeným je maloletý J. a matka žiadnym iným dôkazom svoje tvrdenie o nevhodnom chovaní otca voči maloletému J. neodôvodnila a ani nepreukázala, keď ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len neopísala, čoho sa mal otec voči synovi podľa jej tvrdenia dopustiť. Ani otec nepreukázal, že by bolo potrebné neodkladne upraviť pomery, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že otec počas konania na súde prvej inštancie so synom stretával, aj keď nie v rozsahu, ako si to želal a požadoval. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja rodičia majú so synom vytvorený pozitívny vzťah a oboch vníma ako blízke osoby. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že tak návrh matky, ako aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci je nedôvodný, preto oba návrhy zamietol. Odvolací súd zároveň určil termín odvolacieho konania vo veci odvolania otca tak, aby sa vo veci samej, teda aj o úprave styku otca s maloletým J., rozhodol po výsluchu oboch rodičov a po zvážení všetkých okolností s konečnou platnosťou. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).