Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15Cob/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416217079 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416217079.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, P. M. XXX, XXX XX Z., v konaní zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: L., v konaní zastúpený: JUDr. Martin Cibuľa, advokát so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 919/2, o zaplatenie 488.200 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/143/2016-279 zo dňa 28.03.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/143/2016-279 zo dňa 28.03.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti: 1.1 pozemok registra C parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore D. úradu O. K., 1.2 rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra C č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore D. úradu O. K., 1.3 pozemok registra C parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu O. K., na zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za obchodné podiely žalobcu v spoločnostiach SK AVICENNA Plus, spol. s r. o., a SINICA s. r. o., na základe zmlúv o prevode obchodného podielu zo dňa 19.12.2014 a zabezpečenia zmluvnej pokuty za omeškanie so splatením kúpnej ceny, a to až do výšky 55.000 eur (I. výrok). Súd návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zostávajúcej časti zamietol (II. výrok). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 20.02.2017 mu bol doručený návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil v jeho prospech záložné právo na: 1.1 pozemok registra C parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu O. K., 1.2 rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra C č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu O. K., 1.3 pozemok registra C parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území X. a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu Nové K., 1.4 pohľadávky z účtu žalovaného vedeného bankou Československá obchodná banka, a. s., IBAN: F SWIFT: N., s názvom P. L., 1.5 pohľadávky z bežných a vkladových účtov žalovaného, ktoré sú zriadené pre žalovaného v akejkoľvek banke alebo pobočke zahraničnej banky na Slovensku a ktoré budú zriadené pre žalovaného v budúcnosti v akejkoľvek banke alebo pobočke zahraničnej banky na Slovensku, pre účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za obchodný podiel žalobcu v spoločnosti SK AVICENNA Plus, spol. s r. o., so sídlom Liptovský Ján 345, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 404 454, na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 19.12.2014, zmluvnej pokuty za omeškanie so splatením kúpnej ceny, a to až do výšky 55.000 eur, ako aj pre účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za obchodný podiel žalobcu v spoločnosti SINICA s. r. o., so sídlom Jánska dolina 176, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 008 796, na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 19.12.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2014, zmluvnej pokuty za omeškanie so splatením kúpnej ceny, a to až do výšky 55.000 eur, ako aj pre účely zabezpečenia. Žalobca poukázal na svoje nároky, ktoré mu vznikli voči žalovanému dňa 19.12.2014 na základe uzavretých zmlúv o prevode obchodných podielov v spoločnostiach VERATÍN s. r. o., SK AVICENNA Plus, spol. s r. o. a v spoločnosti SINICA s. r. o. Uviedol, že uvedené zmluvy uzavrel ako prevodca so žalovaným ako nadobúdateľom. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti SK AVICENNA Plus, spol. s r. o. (účinnosť nadobudla v celom rozsahu 23.02.2015) mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny 444.000 eur za 33 % obchodný podiel. Časť kúpnej ceny vo výške 194.000 eur bola splatná v mesačných splátkach od marca 2015 do júla 2022 vo výške 2.000 eur najneskôr do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc dňom 25.03.2015. Túto splátku zaplatil žalovaný až 18.05.2015 (odo dňa splatnosti 25.03.2015 uplynulo 53 dní), kedy vložil na jeho účet sumu 2.500 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného sa v zmysle bodu 3.4 zmluvy (išlo o omeškanie viac ako 30 dní) stala splatnou celá kúpna cena nielen za obchodný podiel v spoločnosti SK AVICENNA Plus, spol. s r. o., ale aj kúpna cena za obchodné podiely v spoločnostiach SINICA s. r. o. a VERATÍN s. r. o. (ak ich splatnosť nenastala pred touto skutočnosťou). Okrem toho bol ako prevodca oprávnený z dôvodu takéhoto omeškania žalovaného ako nadobúdateľa odstúpiť od tejto zmluvy. Z uvedeného dôvodu nastala márnym uplynutím 30 dní omeškania s marcovou splátkou kúpnej ceny za obchodný podiel v spoločnosti SK AVICENNA Plus, spol. s r. o. splatnosť neuhradenej kúpnej ceny 194.000 eur a zároveň splatnosť celej neuhradenej kúpnej ceny za obchodný podiel v spoločnosti SINICA s. r. o., vo výške 350.000 eur, s úhradou ktorej sa malo začať od 25.04.2015. Následne od 25.04.2015 do dňa podania návrhu žalovaný uhradil 91.500 eur v splátkach, avšak v prípade týchto splátok nedodržal výšku a ich splatnosť tak, ako to bolo dohodnuté v obidvoch zmluvách. Žalovaný je naďalej v omeškaní so zaplatením sumy 452.500 eur. Dňa 05.10.2015 bola podaná žaloba o zaplatenie 488.200 eur s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. Následne bolo zaplatených 3.000 eur dňa 02.11.2016 a dňa 09.11.2016 bola zaplatená suma 10.000 eur. Žalobca má na základe uvedeného preukázané, že existuje a trvá jeho nárok voči žalovanému a tento sa stal splatný dňa 25.04.2015 spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. 4. Súd prvej inštancie mal po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise za to, že žalobca v danom prípade opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa, ako aj rozhodujúce skutočnosti súvisiace s obavou z ohrozenia exekúcie. Rovnako tak dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť zabezpečenie. Z návrhu žalobcu bolo v bodoch 1.1, 1.2 a 1.3 zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa voči žalovanému domáha a k návrhu pripojil aj listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca tvrdené skutočnosti osvedčil a potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenia dostatočným spôsobom preukázal. Žalobca žiadal vydať aj ďalšie zabezpečovacie opatrenie, ktoré sa týkalo zriadenia záložného práva na pohľadávky z účtu vedeného v ČSOB, a. s. presne označeného a zriadenia záložného práva na pohľadávky z akýchkoľvek účtov žalovaného v akejkoľvek banke alebo pobočke zahraničnej banky, a to aj zriadených v budúcnosti. Súd návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v bodoch 1.4 a 1.5 nemohol akceptovať. Uviedol, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je okrem iného aj spôsobilý predmet záložného práva. Je pravda, že predmetom záložného práva môžu byť tak veci, ako aj práva a iné majetkové hodnoty, teda aj pohľadávky. V prípade predmetu záložného práva však vždy musí ísť o konkrétny prevoditeľný predmet, keďže na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva, t. j. speňaženie zálohu. Rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva musí byt' vykonateľné. V prípade, ak by malo byť zriadené záložné právo k pohľadávke, musí ísť o pohľadávku presne určenú, a to nielen čo do dlžníka, ale aj čo do jej výšky a zriadenie záložného práva sa zapisuje do príslušného registra záložných práv. V danom prípade uvedenému nezodpovedá určenie predmetu záložného práva podľa bodov 1.4 a 1.5 návrhu žalobcu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmet záložného práva označený v týchto bodoch návrhu nie spôsobilým predmetom záložného práva, preto súd prvej inštancie v tejto časti návrh žalobcu zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu v jeho vyhovujúcej časti (I. výrok) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žalobca odôvodňoval obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaný urobil už v roku 2014 a 2015 úkony, ktorými mal znížiť majetok v zabezpečovacom opatrení uvedených skutočností. Domnieva sa, že pri úkonoch urobených pred viac ako dvoma rokmi nie je možné hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, pričom nebezpečenstvo ohrozenia nároku žalobcu pri tak veľkom časovom odstupe napriek prípadnej dôvodnosti návrhu netrvá. Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný okrem iného aj z dôvodu, že už ku dňu podania vyjadrenia k žalobe vo veci samej mal žalovaný splnené voči žalobcovi všetky povinnosti z obidvoch zmlúv o prevode obchodných podielov a žalobcovi nič nedlžil. Preto sa žalobca a žalovaný na osobnom stretnutí konanom dňa 12.04.2017 dohodli na mimosúdnom vyriešení sporu s tým, že žalobca vezme žalobu, ako aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia späť. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aj stručnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže bolo obsiahnuté len v jednom krátkom odseku, čím nespĺňa zákonné požiadavky § 220 ods. 2 CSP. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby vydané uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia boli uvedené aj úkony žalovaného smerujúce k zbavovaniu, resp. znižovaniu hodnoty jeho majetku, ktoré realizoval v júni a júli roku 2016 (založenie spoločnosti ŠTIAVNICA LIPTOV, s. r. o., zriadenie záložného práva na rodinný dom a pozemok žalovaného). Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o neexistencii hrozby nevymožiteľnosti nároku žalobcu založené na tom, že napadnuté úkony žalovaného boli uskutočnené iba v rokoch 2014 a 2015, sú nepravdivé. Žalovaný previedol 100 % obchodný podiel v spoločnosti VERATÍN, s. r. o. na svoju sestru Mgr. G. N. a Z. M., s ktorým podniká v spoločnosti MM CAPITAL, s. r. o. Tento prevod dokazuje, že žalovaný pokračuje v úkonoch, ktorými sa zbavuje svojho majetku, pričom majetok prevádza na svojich rodinných príslušníkov a partnerov v podnikaní. Žalovaný previedol aj svoj podiel v spoločnosti ŠTIAVNICA LIPTOV, s. r. o. na svoju sestru Mgr. Luciu Cvikovú. Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu o neodkladnom opatrení uviedol, že previedol aj svoj podiel v spoločnosti MM CAPITAL, s. r. o., avšak z aktuálneho výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by k uvedenému prevodu došlo. Na základe uvedeného má žalobca za to, že úkony žalovaného osvedčujú pokračovanie žalovaného v zbavovaní sa svojho majetku, jeho vyjadrenia o neexistencii potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania sú nepravdivé a v plnej miere odôvodňujú potvrdenie napadnutého uznesenia odvolacím súdom. 7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP). 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného uznesenia v jeho napadnutej časti, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok upravuje dva prípady, kedy súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených sporovou stranou, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti skutočností obsiahnutých v návrhu. Za esenciálnu požiadavku pre vyhovenie návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania považuje odvolací súd predovšetkým osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Obdobne dôležitou je aj požiadavka primeranosti zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. Žalovaný v odvolaní namietal, že z jeho strany došlo k úkonom , ktorými mal znížiť majetok ešte v roku 2014 a 2015, na základe čoho má za to, že podmienka bezprostredného ohrozenia splnená nebola, a to práve z dôvodu veľkého časového odstupu od vykonania týchto úkonov. Žalobca negoval tvrdenie žalovaného poukazujúc na úkony žalovaného, ktorými pokračuje v zmenšovaní svojho majetku jeho prevádzaním na blízke osoby aj v roku 2017, k čomu doložil výpisy z obchodného registra, ktoré uvedené skutočnosti potvrdzujú. Odvolací súd má za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je v predmetnej veci nevyhnutná a v bodoch 1.1, 1.2 a 1.3, v ktorých súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, žalobca splnil všetky zákonné predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom svoje tvrdenia podložil aj hodnovernými listinami a dokladmi. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v tejto časti vyhovel a svoje rozhodnutie stručne, jasne a dostatočne presvedčivo aj odôvodnil. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 11. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).