Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201293 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615201293.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobkyne: I. J., nr. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. O. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. septembra 2016, č. k. 4C/110/2015-158, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 13. 09. 2016, č. k. 4C/110/2015-158 určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu patria nehnuteľnosti v kat. úz. C. O., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX/X záhrady o výmere 421 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. XX/X vo všeobecnej hodnote 5 500,- eur a zvyšok výťažku z predaja zálohu v notárskej úschove notárky I.. C. K. so sídlom v L., E. trieda X pod sp. Zn. N415/2014, Knú14/2014v sume 4 780,18 eura, čo spolu tvorí aktíva v hodnote 10 280,18 eura. Pasíva tvorí zostatok na stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. Bratislava v sume 5 088,32 eura. Súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán, tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti v kat. úz. C. O., zapísané na LV č. XXX pod pol. l vo všeobecnej hodnote 5 500,- eur a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zvyšok výťažku v notárskej úschove pod pol. 2 v sume 4 780,18 eura. Žalobkyni uložil povinnosť je zaplatiť zostatok na stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni a. s. Bratislava a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 9 206,78 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 154,- eur a náhradu trov štátu v sume 163,82 eura, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2, § 259 Civilného sporového poriadku a § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na vyporiadanie BSM je dôvodná, pretože strany po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní spoločného majetku, a preto musel o vyporiadaní BSM rozhodnúť súd. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že do BSM patria nehnuteľnosti v k. ú. C. O., zapísané na LV č. XXX vo všeobecnej hodnote 5 500,- eur a okrem toho zvyšok výťažku z predaja zálohu zložený v notárskej úschove v sume 4 780,18 eura. Žalobkyňa ďalšie majetkové hodnoty predmetom vyporiadania BSM neurobila a taktiež žalovaný sa bližšie k rozsahu majetku ktorý je potrebné vyporiadať nevyjadril a pokiaľ ide o jeho námietku , že nehnuteľnosti nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, tak táto nie je dôvodná, pretože účastníci uzavreli manželstvo dňa 27. 04. 2002 a sporné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2003 o čom svedčí zápis na LV č. XXX. Súd prvej inštancie určil, že do BSM patria nehnuteľnosti a zvyšok výťažku z predaja zálohu spolu v sume 10 280,18 eura s tým, že je potrebné vyporiadať aj dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. Žalobkyňa pôvodne žiadala vyporiadať aj osobné motorové vozidlo a obchodné imanie z podnikania žalovaného, avšak v priebehu konania položky z vyporiadania vylúčila a nežiadala, aby sa súd nimi zaoberal, keďže žalovaný sa dostal pri podnikaní do záporného zostatku a na motorové vozidlá, ktoré boli predmetom podnikania je vedených viacero exekúcií. 4. Súd vyporiadal BSM strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti v k. ú. C. O., zapísané na LV č. XXX a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zvyšok výťažku v notárskej úschove s tým, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť zostatok na stavebnom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. Keďže hodnota vyporiadavaného majetku predstavovala spolu sumu 10 280,18 eura, tak na každú zo strán pripadá polovica v hodnote 5 140,09 eura a vzhľadom k tomu, že žalovanému boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 5 500,- eur, tak z titulu vyrovnania by mal žalobkyni doplatiť rozdiel na jej podiely v sume 359,91 eura (5 500,- eur - 4 780,18 eura). Žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť dlh vo výške 5 088,32 eura, a preto v jej prospech je potrebné zohľadniť polovicu z tejto sumy čo predstavuje sumu 2 544,16 eura a po jej započítaní by mal žalovaný zaplatiť na vyrovnania sumu 2 904,07 eura. Ďalej bolo potrebné zohľadniť v prospech žalobkyne skutočnosť, že na stavebnom sporení mala pred uzavretím manželstva nasporenú sumu 2 109,99 eura, ktorá bola neskôr za trvania manželstva použitá za účelom poskytnutia stavebného úveru, a preto v prospech žalobkyne súd zohľadnil polovicu zo sumy 2 109,99 eura, t. j. sumu 1 055,- eur, keďže poskytnutý úver bol použitý na zhodnotenie spoločného majetku, z ktorého žalobkyňa profitovala v polovici, má aj nárok na zohľadnenie polovice zo sumy nasporenej v rámci stavebného sporenia pred uzavretím manželstva. Po započítaní sumy 1 055,- eur v prospech žalobkyne by jej mal žalovaný zaplatiť na vyrovnanie sumu 3 959,07 eura. Súd prvej inštancie musel zohľadniť pri oboch stranách s poukazom na § 150 OZ aj to čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ich ostatný majetok, teda to čo bolo použité z výťažku dražby spoločných nehnuteľností na zaplatenie oddelených dlhov strán. V prípade žalobkyne to boli dlhy spolu vo výške 1 985,59 eura, a teda po zohľadnení tejto sumy a po zohľadnení sumy 7 233,30 eura, ktorá bola použitá na zaplatenie dlhov žalovaného je výsledná suma, ktorú by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie 9 206,78 eura (3 959,07 eura - 1 985,59 = 1 973,48 eura + 7 233,30 eura = 9 206,78 eura). Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 9 206,78 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 232 ods. 3 CSP. 5. Ďalej súd uviedol, že žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu v sume 163,82 eura, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov na znalečnom, pričom žalobkyni bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaného taktiež zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM v sume 154,- eur, keďže hodnota vyporiadavaného majetku predstavovala 10 280,18 eura a z toho súdny poplatok predstavuje 3 %, t. j. 308,- eur a z toho polovica je 154,- eur, keďže každá zo strán je povinná zaplatiť polovicu súdneho poplatku a žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, pretože obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a ich BSM muselo byť vyporiadané súdom, keďže po zániku BSM strany neuzavreli dohodu a návrh mohol podať ktorýkoľvek z nich. 7. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bol zaviazaný žalobkyni zaplatiť sumu 9 206,78 eura ako finančné vyrovnanie, podal odvolanie žalovaný uvádzajúc, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C. O., zapísané na LV č. XXX, ktoré boli napadnutým rozsudkom prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, síce nadobudli až počas trvania manželstva, avšak finančné prostriedky vynaložené na nadobudnutie týchto nehnuteľností získal ešte pred uzavretím manželstva. Kúpu nehnuteľnosti zabezpečil ešte pred uzavretím manželstva, ale proces vysporiadavania vlastníckych vzťahov ku kupovaným nehnuteľnostiam bol neúmerne náročný a zdĺhavý, bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané na list vlastníctva až po uzavretí manželstva s tým, že bolo nutné zohľadniť môj nový stav a zapísať ako bezpodielového spoluvlastníka aj manželku. Na základe uvedeného sa s manželkou dohodli, že pri vyporiadaní BSM si nebude uplatňovať nárok na vyrovnanie z hodnoty predmetných nehnuteľností. 8. Vzhľadom k tomu, že sa osobne nezúčastnil pojednávania a manželka v pozícii žalobkyne túto dohodu nedodržala, žiada, aby hodnota nehnuteľností vo výške 5 500,- eur nebola pri vyporiadaní BSM zohľadňovaná, a teda aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 6 456,78 eura. 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť. Uviedla, že jediná námietka, ktorou sa žalovaný domáha obrany je skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. O. nadobudli za trvania manželstva, avšak finančné prostriedky na ich kúpu boli z výlučného vlastníctva žalovaného, teda že ich nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Vzhľadom k uvedenému žalovaný žiadal, aby sa výška sumy na výplatu znížila o polovicu hodnoty týchto nehnuteľností, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Manželstvo uzavreli dňa 27. 04. 2002 a nehnuteľnosti boli kupované až približne jeden a pól roka po svadbe zo spoločných peňazí. Ďalej poprela žalovaným tvrdenú skutočnosť o existencii ústnej dohody medzi manželmi, že si pri vyporiadavaní BSM nebude žalobkyňa uplatňovať nárok na vyrovnanie hodnoty z týchto nehnuteľností. O spôsobe vyporiadania spolu nekomunikovali, na výzvu, ktorú žalovaný dostal od právneho zástupcu žalobkyne na vyporiadanie BSM dohodou nereagoval. 10. Záverom si uplatnila náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon (podanie vyjadrenia), pričom odmena je počítaná od hodnoty sporu, ktorá je predmetom odvolania - žalobcom namietaná suma 2 750,- eur, v dôsledku čoho odmena predstavuje sumu 111,12 eura + 8,58 eura + 20 % DPH, čo celkovo predstavuje sumu 143,75 eura. 11. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie žalovaného bolo podané včas, t. j. v lehote podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, ktorá je 15 dní. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 12. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. Podľa § 117 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.´ 13. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok bol doručený žalovanému cestou zamestnávateľa Y. dňa 09. 10. 2016 poukazujúc na to, že žalovaný zásielky doručované cestou pošty nepreberá. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť od 10. októbra 2016 a skončila dňom 24. októbra 2016, ktorý pripadol na pondelok, preto v zmysle § 121 ods. 5 druhá veta CSP bol tento deň aj posledným dňom lehoty na podanie odvolania osobne na súde, na poštovú prepravu alebo elektronickou formou. Žalovaný podal odvolanie osobne na súde až dňa 02. 11. 2016, ako to vyplýva z odtlačku pečiatky súdu prvej inštancie, teda deväť dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného ako odvolanie podané oneskorene odmietol podľa § 386 písm. a/ CSP a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 (per analógiam) tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).