Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/279/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204584 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615204584.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., H. XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o. so sídlom nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 1.224,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9C/4/2015-110 zo dňa 3.10.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber plynu vo výške 1.224,47 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.224,47 eur od 11.05.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že zamestnancom žalobcu na odbernom mieste, I. v mieste bydliska žalovaného bolo zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej značky na počítadle. Poškodenie meradla bolo potvrdené znaleckým posudkom č.193/PL-2013 zo dňa 31.05.2013 vypracovaným znalcom Ing. Petrom Leškom, podľa ktorého sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok na plastovej plombe číselníka neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Tento znalec konštatoval nezhodu zabezpečovacieho a overovacieho znaku plomby číselníka s kontrolným odtlačkom plombovacích klieští. Na tom základe žalobca tvrdil, že podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“ alebo „zákon“) ide o neoprávnený odber plynu a v zmysle § 82 ods. 2 zákona je odberateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla, a ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa spôsob výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z., v tomto prípade za obdobie od 19.11.2012 do 15.05.2013. Na základe uvedeného bola žalovanému vystavená faktúra č. 9000159751 zo dňa 15.06.2013 na sumu 1.224,47 eur splatnú 02.07.2013 , ktorú žalovaný neuhradil. 1.2. Súd na základe žaloby vydal dňa 11.6.2015 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor s odôvodnením, že predmetnú faktúru žalobcu neuznal, pretože žiaden zásah do merača spotreby plynu nevykonával, či už on alebo iná osoba, o ktorej by vedel, a preto vyčíslenie škody považuje za neoprávnené. Nie je taktiež preukázané, že by žalobcovi vôbec nejaká škoda bola vznikla. Aký merač plynu dostal namontovaný, v takom stave tento aj bol až kým ho žalobca z odberného miesta odmontoval. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mu akákoľvek škoda vznikla. Žalobca v liste tvrdil, že bola poškodená plomba plynomeru podľa priloženého posudku. Považuje za nemožné, aby vedel zhodnotiť, aký plynomer mu bol namontovaný a či tento spĺňa zákonné požiadavky a je riadne zaplombovaný. Tiež poukázal na to, že aj znalec vo svojom posudku uvádza len mieru pravdepodobnosti, že môže predpokladať, že bolo porušené zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu. Povinnosť zabezpečiť meradlo má podľa zákona o energetike § 51 ods.2 prevádzkovateľ distribučnej siete, namontovaný merač je verejne prístupný a on nemal možnosť zistiť akúkoľvek manipuláciu s plynomerom. V návrhu a priložených dokladoch žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu skutočne akákoľvek škoda vznikla. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že mu skutočne škoda vznikla, až po tomto preukázaní má nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. Len v prípadoch, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, je žalobca oprávnený postupovať podľa § 59 ods. 3 zák. č. 656/2004 Z.z. a vyhl. č. 155/2005 Z.z. 1.3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie urobil záver o tom, že dňa 15.5.2013 kontrolór neoprávnených odberov žalobcu vykonal kontrolu plynomeru v mieste bydliska žalovaného. V zápise bolo uvedené, že sa zistilo podozrenie na pozmeňovanie overovacej a zabezpečovacej značky, podozrenie na manipuláciu s overovacou značkou s tým, že meradlo bude zaslané na znalecké posúdenie znalcovi. Demontované meradlo bolo zaslané Ing. Petrovi Leškovi, znalcovi z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, a ten zistil, že na počítadle meradla bolo pôvodné zabezpečenie meradla nahradené plombou so znakmi vytvorenými čeľusťami klieští, ktoré neboli oprávnené na plombovanie meradla. Na telese plynomera sa nenachádzala žiadna plomba. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombových klieští znalec zistil obsahovú o zhodu, tovarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku. Vzhľadom na zistené skutočnosti znalec predpokladal, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu a tieto neboli vyhotovené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla. Žalobca za neoprávnený odber zaslal žalovanému faktúru č. 9000159751 zo dňa 15.06.2013, splatnú dňa 02.07.2013, ktorou vyfakturoval žalobca žalovanému škodu za neoprávnený odber plynu za obdobie od 19.11.2012 do 15.05.2013 v sume 1.224,47 eur. 1.4. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d), 2, 3 zákona č. 656/2004 Z.z. so záverom, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že z dokazovania vyplynulo, že je predpoklad odstránenia pôvodného zabezpečenia meradla u žalovaného a jeho nahradenia novým zabezpečením, ktorého znaky neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č.656/2004 Z.z. a spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu. Z výsluchu svedka X. Q. aj iných svedkov v obdobných veciach v iných konaniach tohto súdu je zrejmý skutkový stav, pokiaľ ide o pohyby sporných meračov v dobe od ich ciachovania až do namontovania a zistilo sa, že žalobca vôbec nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré sú po nejakom časovom odstupe od ciachovania montované. Preto základ pre vznik objektívnej zodpovednosti nemožno ustáliť. Ďalej uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda. Zo samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenie iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne iným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda, nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané a ide len o dohady, na potvrdenie ktorých chýbajú ďalšie dôkazy napr. porovnanie množstva odberu plynu zo strany žalovaného pred zistením neoprávneného odberu s odberom, ktorý bol nameraný v spornom období poškodeným meradlom a prípadne aj s odberom po výmene meradla dňa 16.05.2013. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v danej veci bolo zistené, že originálna plomba bola zamenená za inú plombu, avšak nebolo preukázané, že bol týmto vykonaný zásah do meradla, čo by spôsobil vznik škody. Žalobca svoj nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, pričom jeho podmienkou je okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z iných predpokladov nemôže vychádzať a nevychádza ani zákon č. 656/2004 Z.z., z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval, a ktorý iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným ministerstvom. Podľa názoru súdu vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Keďže žalobca nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o vzniku škody, súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie celej žalovanej sumy a priznať mu aj náhradu trov konania alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa neho bolo preukázaný tak odber zemného plynu ako i zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď bolo znaleckým posudkom jednoznačne zistené, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Žalobca poukázal najmä na to, že zo zákona a nie je možné použiť meradlo v situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o metrológii. V situácii keď došlo k spotrebe zemného p1ynu, vznikla žalobcovi škoda a v situácii kedy nemožno použiť stav na meradle, je potom možný len taký spôsob jej určenia, aký správne zvolil žalobca. Ak teda došlo k spotrebe zemného plynu a meradlo nebolo možné zo zákona použiť, žalobcovi vznikla škoda. Súd v konaní nepreukazuje a ani netvrdí, že by žalovaný spotreboval zemný plyn patriaci pôvodne inej konkrétnej osobe, za ktorý by jej zaplatil, preto nemôže vylúčiť to, že žalobcovi škoda vznikla. Poukázal najmä na ust. § 5, 8, 15 zákona o metrológii § 49 ods. 6 a § 64 ods. 6 zákona o energetike. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca poukazuje predovšetkým na znalecký posudok znalca Ing. Petra Lesku, ktorý nebol ani súdom a ani žalovaným spochybnený. Žalovaný s uvedeným nesúhlasí, nakoľko v konaní namietal závery znalca Ing. Petra Lešku a rovnako namietol aj tú skutočnosť, že žalobca berie automaticky za dané, správne a nepochybné, že na skúmanom meradle sa na samom počiatku, t.j. v dobe jeho osadenia na jeho odberné miesto, nachádzala overovacia značka taká, ako to on tvrdí a ako to predložil aj znalcovi. Žalobca až do vynesenia rozsudku a ukončenia dokazovania nepredložil súdu v rámci procesného útoku žiaden dôkaz o tom, aká overovacia značka sa na meradle v dobe jeho osadenia vlastne nachádzala. Ďalší žalobcov argument o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný spotreboval zemný plyn pôvodne patriaci inej osobe, preto nemožno vylúčiť, že žalobcovi vznikla škoda, považuje žalovaný svojou povahou za podporný pre prípad, ak by sa v konaní neoprávnený odber potvrdil. Táto úvaha žalobcu je od svojho základu nesprávna a vykonštruovaná. V konaní nie je dôkazmi preukázaný neoprávnený odber, preto jeho odber od môjho zmluvného dodávateľa plynu je oprávnený a je to plyn tohto dodávateľa a nie žalobcu. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou na súd dňa 7.5.2015 uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber plynu u žalovaného za obdobie od 19.11.2012 do 15.5.2013 vo výške 1224,47 eura s príslušenstvom. V žalobe poukázal na zistenie jeho zodpovedného zamestnanca na mieste samom dňa 15.5.2013 a na znalecký posudok Ing. Petra Leška, na faktúru zo dňa 15.6.2013 zaslanú žalovanému a na výpočet škody. Súd prvej inštancie vydal dňa 11.6.2015 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaný namietal dôvodnosť podanej žaloby, poprel pravdivosť žalobcom uvedených skutočností a namietal aj nejednoznačné závery znaleckého posudku. Zároveň o. i. uvádzal, že plynomer bol v rovnakom stave aj v čase jeho montáže ako aj v čase jeho demontáže. Nie je taktiež preukázané, že by žalobcovi vôbec nejaká škoda bola vznikla. Vo svojich následných stanoviskách uvádzal, že nie je možné uzavrieť, že tu nastúpila objektívna zodpovednosť žalovaného. Tvrdenie žalobcu, v tejto časti spočíva len na záveroch znaleckého posudku znalca Ing. Lešku, pričom aj po výsluchu znalca zostali dôvodné pochybnosti o správnosti záveru žalobcu o vzniku objektívnej zodpovednosti. Zo znaleckého posudku a výpovede znalca možno urobiť ten záver, že znalec porovnáva len to, čo mu je predložené žalobcom, t.j. v tomto prípade plombu na predloženom plynomere, o ktorej sa tvrdí, že je nepravá s plombami ktoré podľa tvrdenia žalobcu sú plomby pravé. Žalobca si však dôkaz o nepravosti plomby pre potreby súdneho konania vytvára sám, bez toho, aby k takémuto záveru boli objektívne a najmä skontrolovateľné podklady. Aj znalec sa pre takýto prípad istí prehlásením v posudku, že za správnosť predkladaných plomb ako pravých zodpovedá žalobca. Keďže sa nepreukázali dosiaľ skutkové podklady pre záver o nástupe objektívne zodpovednosti žalovaného, nemožno robiť ani na tom základe ďalšie závery, t.j. závery o povinnosti nahradiť škodu. 6. Žalobca vo svojich stanoviskách zotrval na tom, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 odsek 1 písm. b/ Zákona o energetike a ide o prípad objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu. V prípade takejto objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Skutočnosť, že došlo k neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené výpoveďou svedka Ing. Leška a to najmä tým, že išlo o časovo relatívne náročnú činnosť a nie o nejaký náhodný akt vandalizmu, ktorý by mohol nastať, keďže predmetné meradlo bolo umiestnené na verejne prístupnom mieste. Poukázal aj na to, že plyn, ktorý je natlakovaný v potrubí patrí distribútorovi. Dochádza k neoprávnenému odberu jeho plynu, tento plyn sa nedá zúčtovať s jeho odberateľom, pretože prechádza cez meradlo, ktoré nie je overeným meradlom a preto sa nedá odmerať. 7. Odvolací súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie hodnotil správnosť skutkových aj právnych záverov, ktoré obsahuje odôvodnenie žalobcom napadnutého prvoinštančného rozsudku. S ohľadom na uplatnenie náhrady škody za neoprávnený odber plynu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. oproti ustanoveniam § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu 15.5.2013, ku ktorému žalobca náhradu škody požadoval. Zákon č. 251/2012 Z.z. nahradil predchádzajúci zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike, avšak znenie týchto ustanovení je takmer zhodné, preto v otázke právneho posúdenia nedošlo k zásadnej chybe. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona o energetike, o ktoré žalobca podanú žalobu oprel, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, a odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Čo sa týka škody ako takej, podmienky zodpovednosti za ňu upravuje najmä všeobecný predpis, ktorým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 420 ods. 1 uvádza, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V tomto prípade zákon o energetike v ustanovení § 82 ods. 3 uvádza, že ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Žalobca svoju žalobu opieral o tieto zákonné ustanovenia s tým, že samotnú výšku škody vyčíslil podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol z dôvodov vyššie opísaných. 8. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť odvolania žalobcu urobil záver, že skutkové závery súdu prvej inštancie sú správne v tej časti, kde uvádza, že žalobca nepreukázal základ, t.j., že u žalovaného nastúpila objektívna zodpovednosť, pretože súdu je zrejmý skutkový stav, pokiaľ ide o pohyby sporných meračov v dobe od ich ciachovania až do namontovania v tom, že žalobca vôbec nemá vizuálnu evidenciu ciach u meračov, ktoré sú po nejakom časovom odstupe od ciachovania demontované. Následne sa v odôvodnení súd prvej inštancie zaoberal aj tým, že žalobca nepreukázal vznik škody. Odvolací súd poukazuje na to, že demontáž plynomeru bola urobená pri kontrole, ktorá nebola vykonaná pre podozrenie z neoprávneného odberu plynu, no napriek tomu bolo toto meradlo zapečatené a zaslané znalcovi, ktorý mal posúdiť len overenie pravosti overovacej značky číselníka meradla. Znalec urobil len predpoklad o tom, že pôvodné zabezpečenie meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Zo znaleckého posudku však vôbec nevyplýva, či v dôsledku toho bolo meracie zariadenie nefunkčné alebo vykonávalo nesprávne meranie alebo by bol robený zásah priamo do číselníka plynomeru. 9. Na základe vykonaného dokazovania bolo možné konštatovať, že žalobou uvádzané ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a následne ani ustanovenie § 82 ods. 2, 3 tohto zákona nebolo možné aplikovať, pretože žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie podmienky upravenej v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona, t.j., že skutočne ide o neoprávnený odber plynu. Odvolací súd konštatoval, že z dokazovania nevyplýva skutočnosť, že žalobca predmetné meradlo plynu na danom odbernom mieste osadil v takom stave, t. j. s takými overovacími značkami na číselníku plynomeru, ktoré boli pôvodne v čase osadenia overené autorizovanou osobou, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností porovnať stav zabezpečenia meradla v čase jeho montáže so stavom zabezpečenia v čase jeho demontáže. Žalobca sa tak dostal do stavu dôkaznej núdze, keďže nevedel predložiť dôkaz svedčiaci o tom, že plynomer bol v roku 2003 u žalovaného namontovaný s inou overovacou značkou, než aká bola po dni 15.5.2013 zo strany žalovaného zistená. Aj z výpovede svedka X. Q. (zamestnanca žalobcu, ktorý pracuje ako kontrolór neoprávnených odberov) vyplýva, že fotodokumentácia sa pri osadzovaní plynomerov nevyhotovuje. Na rozdiel od názoru žalobcu odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nebolo jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii v porovnaní so stavom zabezpečenia meradla v čase jeho inštalácie, lebo nie je vôbec zrejmé, s a akými overovacími značkami číselníka plynomeru žalobca na odbernom mieste žalobca pôvodne namontoval. V tomto smere aj odvolací súd posúdil obranu žalovaného ako dôvodnú. Zákon pre prípad neoprávneného odberu plynu nevyžaduje preukázanie toho, kto porušenie zabezpečenia meradla vykonal, keďže je stanovená objektívna zodpovednosť, no ak má pre taký prípad odberateľ za škodu zodpovedať, prevádzkovateľ distribučnej siete musí nad všetky pochybnosti preukázať, že došlo k porušeniu takého zabezpečenia meradla, aké bolo označené na meradle v odbernom mieste v čase prvotnej montáže tohto meradla. Tieto podmienky pre vyhovenie žalobe žalobcu v danom prípade splnené neboli. 10. S ohľadom na závery uvedené vyššie odvolací súd konštatoval, že žalobca nad všetky pochybnosti svoje tvrdenia o neoprávnenom odbere plynu žalovaným nepreukázal, preto nebol daný dôvod na vyhovenie jeho žalobe o náhradu škody voči žalovanému. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, preto odvolací súd tento rozsudok v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).