Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoPr/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209286 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615209286.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Bc. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, T., proti žalovanej: N. N., so sídlom N. č. XXX, IČO: 00 310 875, zastúpená JUDr. Petrom Bódim, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2, Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 279 798, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. marca 2017 č.k. 4Cpr/5/2015-396, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede a náhrady mzdy, pričom rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 26. 04. 2016 pod č.k. 4Cpr/5/2015-270 bola jej žaloba v celom rozsahu zamietnutá s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd rozsudkom zo dňa 18. 01. 2017 č.k. 25CoPr/5/2016-375 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie sa stal právoplatným dňa 25. 02. 2017, bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaná mala v konaní vo veci plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 2. Žalobkyňa napadla uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej lehote. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovaná z dôvodov osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody osobitného zreteľa dôvodila tým, že z dôvodu straty zamestnania sa dostala do hmotnej núdze. Od apríla 2016 mala byť poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 eura, čo mal byť jej jediný mesačný príjem. Nemala byť schopná uhrádzať ani svoje základné životné potreby, ako stravu a bývanie. Okrem toho sa pre jej vek nedokázala zamestnať, hoci sa o zamestnanie mala aktívne uchádzať. Bola slobodná, nemala žiadnu blízku osobu, ktorá by jej mohla v tejto situácii pomôcť. Ak by ju súd zaviazal k náhrade trov konania, bolo by to pre ňu likvidačné. 3. K odvolaniu žalobkyne sa písomný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 04. 2017 vyjadrila žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Tvrdenia žalobkyne považovala za účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti náhrady trov súdneho konania, ktoré zapríčinila. Primárne poukázal na to, že žalobkyňou podaná žaloba mala od počiatku charakter tzv. „zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva“, čomu svedčila predovšetkým početnosť porušení pracovnej disciplíny, pre ktorej bola žalobkyni daná výpoveď. Napriek tomu žalobkyňa naďalej pokračovala v konaní. Stratu zamestnania si mala privodiť opakovanými flagrantnými porušeniami pracovnej disciplíny. Žalovaná spochybnila, že by žalobkyňa skutočne nebola schopná zamestnať sa, pričom jej nezamestnanosť mohla byť len špekulatívnym prístupom vedeným snahou nepoškodiť si prípadnou nižšou mzdou výšku jej budúceho starobného dôchodku. Na účely konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom bola zastúpená renomovanými advokátskymi kanceláriami, ktorých odmeny by si podľa žalovanej nemohla žalobkyňa dovoliť platiť, ak by jej to finančná situácia nedovoľovala. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa bola podľa výpisov z listov vlastníctva č. XXX a č. XXXX vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. 4. K vyjadreniu žalovanej sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 05. 2017 písomne vyjadrila žalobkyňa. Opätovne žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Zopakovala, že v jej prípade sú dané dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou (návrhom) na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 10. 2015 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru založeného medzi ňou a žalovanou zo dňa 28. 06. 2002 výpoveďou zo dňa 30. 06. 2015, je neplatné. Rozsudkom zo dňa 26. 04. 2016 pod č.k. 4C9r/5/2015-270 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa v priebehu roku 2015 viackrát menej závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, a to hlavne neplnením a nerešpektovaním príkazov nadriadeného, ako aj neplnením svojich pracovných povinností. Nakoľko považoval súd výpoveď za platnú, zamietol žalobu aj v časti o nároku na náhradu mzdy. O náhrade trov konania sa zaviazal rozhodnúť v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala dňa 10. 05. 2016 žalobkyňa odvolanie. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 18. 01. 2017 pod č.k. 25CoPr/5/2016-375 napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 25. 02. 2017. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania. 7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a predloženého súdneho spisu dospel k záveru, že je potrebné ho ako vecne správne potvrdiť. Je nepochybné, že žalovaná mala v konaní 100 % úspech. Tak okresný súd, ako aj odvolací súd sa svojimi rozsudkami stotožnili s viacerými výpovednými dôvodmi zamestnávateľa (žalovanej). Vypovedanie pracovnoprávneho vzťahu žalovanou vo vzťahu k žalobkyni nebol svojvoľný právny úkon, ktorý by nepožíval právnu ochranu. Napokon, aj samotná žalobkyňa sa dovolávala priznania dôvodov osobitného zreteľa nie z dôvodu domnelého neúspechu žalovanej v konaní, ale pre jej sociálnu situáciu odôvodňujúcu nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanej napriek úspechu v spore. 11. K uvedenej problematike existuje pomerne rozsiahla rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V uznesení zo dňa 28. 01. 2010 sp.zn. 2 M Cdo 17/2009 a v uznesení zo dňa 09. 06. 2010 sp.zn. 5Cdo 67/2010 uviedol, že aplikácia § 150 OSP (dnešný § 257 CSP) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. 12. V kontexte uvedeného sa odvolací súd skúmal, či boli splnené všetky nevyhnutné podmienky na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej z dôvodov osobitného zreteľa na strane žalobkyne. Posudzoval naplnenie osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov oboch strán sporu, ich postoje v konaní a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa v odvolaní upozornila súd prvej inštancie, resp. odvolací súd na skutočnosť, že od apríla 2016 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eura mesačne. Iný príjem neuviedla. Predtým bola v zmysle jej záverečnej reči (č.l. 259) zamestnaná vyše 33 rokov v materskej škole v N. Podľa vyjadrenia žalovanej zo dňa 23. 02. 2016 č. 107/2016, funkčný plat žalobkyne bol odo dňa 01. 07. 2015 v sume 717,- eur. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že si zamestnanie aktívne hľadá, avšak sa jej nepodarilo zatiaľ žiadne nájsť. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil. Súčasťou súdneho spisu je písomnosť žalovanej č. 334-1/2015 zo dňa 07. 12. 2015 označená ako „Vyjadrenie sa k udalosti“, z ktorej je zrejmé, že žalovaná ponúkala žalobkyni možnosť naďalej zostať pracovať v materskej škole v N.ko pedagogický pracovník. Rovnaký záver o reálnej ponuke žalovanej pre žalobkyňu zamestnať sa ako učiteľka v materskej škole potvrdzuje aj zápisnica z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo dňa 19. 02. 2016. Žalovaná však na margo tejto pracovnej ponuky uviedla, že na pracovnú pozíciu učiteľky nenastúpila, lebo podľa nej mala stále platnú pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľky. 13. Odvolací súd bol pri vyhodnocovaní, či sú dane dôvody osobitného zreteľa, povinný prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by viedli k ich prípadnému preukázaniu. Ak by žalobkyňa akceptovala pracovnú ponuku žalovanej, nemusela sa dostať do situácie, keď poberá dávky v hmotnej núdzi. Napriek jej vtedajšiemu presvedčeniu o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru mohla naďalej pracovať v materskej škole, mať tak zabezpečený riadny mesačný príjem a po prípadnom úspechu vo veci samej sa vrátiť na pracovnú pozíciu riaditeľky materskej školy. Pre jej osobný postoj sa však dostala do situácie poberateľa dávok hmotnej núdze. Bola to práve žalovaná, ktorá ponúkla žalobkyni prácu. Odvolací súd dôkladne zvážil a vyhodnotil postoje strán sporu v konaní a mal za to, že by nebolo spravodlivé, ak by súd nepriznal náhradu trov konania žalovanej. Tá nielen, že nezapríčinila žalobkyni status nezamestnanej (zapríčinila si ho žalobkyňa niekoľkými porušeniami pracovnej disciplíny), ale dokonca ponúkla žalobkyni pomoc v podobe práce. V danom konaní tak pre postoj žalobkyne k možnosti zostať pracovať v materskej škole neboli naplnené všetky potrebné okolnosti potrebné k tomu, aby mohol súd uvažovať o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalovanej. 14. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).