Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/35/2017 z 10. 4. 2018

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200224.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, F.
XX, C., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., Račianska 96,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
správnej žalobe zo dňa 16.02.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100033057/2017 zo dňa 05.01.2017,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis správcu dane) súd
zistil, že žalobca podal dňa 14.11.2012 dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2011, v ktorom uviedol daň v sume 9.654,65 eura, odpočítanie dane
celkom v sume 11.955,64 eura a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 2.300,99 eura, čo je rozdiel oproti
poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti alebo nadmernému odpočtu v sume mínus 2.693,09 eura.

2. Na základe oznámenia zo dňa 14.05.2013 o daňovej kontrole začal správca dane u žalobcu dňa
18.06.2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010
a január - december 2011. V uvedený deň bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
na ktorom boli správcovi dane predložené tam uvedené listinné doklady týkajúce sa kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia. Dňa 26.06.2013 a 11.07.2013 žalobca predložil ďalšie doklady, o čom spísal
správca dane zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých sú predložené doklady presne špecifikované.
Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25.10.2013, na ktorom správca dane informoval žalobcu,
ktoré účtovné doklady neboli predložené a opatrením mu uložil chýbajúce doklady doložiť do 20
kalendárnych dní. Žalobca viedol, že stavebné práce boli vykonané na nehnuteľnosti na adrese N. J..
XXX/X v C., na ktorú boli určené i nákupy stavebných materiálov.

3. Na ústnom pojednávaní dňa 28.11.2013 žalobca predložil ďalšie doklady a k chýbajúcim a
nedoloženým dokladom uviedol, že dňa 03.11.2011 mu neznámy páchateľ odcudzil z vozidla firemné
dokumenty za zdaňovacie obdobie 2010 a iné dokumenty, pričom uvedenú udalosť nahlásil polícii
(malo sa jednať o pokladničné doklady uvedené v záznamoch dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január - december 2010 a prvotné doklady vystavené dodávateľmi tovaru alebo služby k týmto
dokladom). K výdavkovým pokladničným dokladom za zdaňovacie obdobie január - december 2011 sa



vyjadril tak, že zmenou účtovníčky v roku 2012 zistil nedostatky v účtovníctve. Ďalej uviedol, že za roky
2010 a 2011 neviedol knihy jázd k motorovým vozidlám z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov. Inú
zmluvu so spoločnosťou LUX Kereskedelmi Kft. Budapest, okrem predloženej zmluvy o obchodnom
zastúpení, neuzavrel. Bolo chybou uvedenej spoločnosti, že na faktúrach bol uvedený iný predmet
fakturácie, ako vyplýva zo zmluvy.

4. V priebehu daňovej kontroly bol žalobca výzvou zo dňa 15.01.2014 správcom dane vyzvaný
na predloženie ďalších, tam uvedených, dokladov pre účely daňovej kontroly a podanie písomného
vyjadrenia k položeným otázkam.

5. Správca dane za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty podľa
ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume
315.335,48 eura (obdobie apríl 2011 až december 2011) požiadal maďarskú finančnú správu v januári
2014 o výmenu informácií, pričom žiadosť správcu dane sa týkala spoločnosti SÁGI Kft. Maďarský
správca dane ohľadom tejto spoločnosti oznámil správcovi dane (odpoveď doručená dňa 10.10.2014),
že spoločnosť SÁGI Kft. vykonáva aktivitu ako agent na objednávku žalobcu. Uskutočnila prieskum trhu
pre žalobcu v súvislosti s výrobkami na ochranu práce, hľadala sprostredkovateľa a ponúkala tovar
maďarským partnerom. Žiadne iné služby žalobcovi spoločnosť neposkytla. Doklady maďarský daňovník
odovzdal žalobcovi a iné nemá. Budova, nachádzajúca sa na adrese Q., U. XXX, je komplexom skladov.
Spoločnosť SÁGI Kft. si tam prenajíma priestor 200 m2, kde skladuje tovar vo svojom vlastníctve.
Žalobca tam tovar neskladoval. SÁGI Kft. nevykonáva žiadnu aktivitu v uvedených priestoroch pre
žalobcu. Žiadni zamestnanci nie sú prítomní v týchto priestoroch, len pri nakladaní a vykladaní tovaru,
spoločnosť neprijala v roku 2011 žiadny tovar od žalobcu.

6. Správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 13.02.2014, na ktorom žalobca uviedol,
že účtovníctvo v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach viedol on, mal prenajaté skladové priestory
v Leviciach. Prepravu tovaru uskutočňoval vlastnými motorovými vozidlami a dodávateľsky (uviedol
konkrétnych dopravcov Adam Cencora, M - LOGISTIC, s.r.o., KOVA - TEX, Roman Stehno, Slovak
Parcel Service s.r.o., Slovenská pošta, a.s., UPS, Ivan Gaži - FILIP, cargo-partner SR, s.r.o., VADUAL
LOGISTIK, spol. s r.o.). Dodanie tovaru do iného členského štátu popísal tak, že na základe ústnej
alebo písomnej objednávky u jeho dodávateľov, mu bol tovar doručený, alebo ho prepravil vlastnými
motorovými vozidlami do skladových priestorov. Dodanie tovaru a uskutočnilo na základe ústnych
alebo písomných objednávok od odberateľov, preprava sa uskutočňovala buď jeho vozidlami, alebo
prepravnými spoločnosťami. V roku 2010 a 2011 nebol ako zdaniteľná osoba identifikovaný pre daň z
pridanej hodnoty v inom členskom štáte. Neuviedol, s akou obchodnou maržou podnikal v roku 2010 a
2011, nakoľko je to individuálne.

7. V rovnaký deň, t.j. 13.02.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, za účelom preverenia
dodania tovaru a služieb žalobcovi spoločnosťou JT Mont s.r.o. a bol vypočutý konateľ tejto spoločnosti
U. U., ktorý uviedol, že so žalobcom mali uzavretú zmluvu o dielo a podľa tejto zmluvy vykonali pre
žalobcu ako odberateľa rekonštrukčné práce interiéru a exteriéru v období rokov 2010 až 2012 na adrese
v C. (F. E. XX). V roku 2011 sa vykonávali taktiež rekonštrukčné práce na adrese N. J. v C.. Práce
vykonávali dodávateľsky viacerými spoločnosťami (Valhalla trade s.r.o., Trimmer s. r. o., GAMaVI s. r. o.
a iné), stavbu prevzal žalobca, stavebný denník neviedli.

8. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola so žalobcom spísaná dňa 19.02.2014, kedy ho správca
dane oboznámil, že z predložených výkazov a dokladov za roky 2010 a 2011 vypočítal obchodnú maržu
za rok 2010 na 19,41 % a za rok 2011 na 20,39 %. K tomu žalobca uviedol, že nevie, s akou maržou
pracoval, všetky predajné ceny boli individuálne dohodnuté s odberateľmi, nebola stanovená pevná
marža. Neuviedol, či súhlasí, alebo nesúhlasí s uvedenou maržou. Predložil zmluvu o predaji podniku
zo dňa 11.12.2013 (kupujúcim bola spoločnosť SAFETY WORK, s.r.o.).
Na pojednávaní dňa 18.03.2014 žalobca predložil ďalšie listinné doklady, o čom bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní.

9. Dňa 31.03.2014 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní na adrese N. J. X, C., za účelom
preverenia stavu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na tejto adrese a popisuje sa v nej stav
rekonštrukcie budovy. V budove sa nenachádzal tovar, ktorý je predmetom došlých faktúr od dodávateľa
C. B. a od dodávateľa STUDIO.IT NR, s.r.o. Na budove sa nenachádzala strešná krytina.



K tomu podal žalobca vysvetlenie dňa 31.03.2014 (spísané do zápisnice o ústnom pojednávaní), v
ktorom uviedol, že tovar uvedený na faktúrach (okrem iných i na faktúre č. 11112 zo dňa 06.12.2011 v
sume 2.945,99 eura od dodávateľa STUDIO.IT NR, s.r.o.) bol riadne dodaný, určený na objekt N. J. X, C.
podľa projektovej dokumentácie. V roku 2012 tovar predal, lebo jeho zámer sa zmenil. Na nehnuteľnosti
boli vykonané izolačné, sanačné, udržiavacie a inžinierske práce.

10. Rozhodnutím zo dňa 01.04.2014 bola daňová kontrola prerušená od 04.04.2014 do dňa doručenia
odpovedí na žiadosti o informácie. Dôvodom prerušenia konania bolo vyžiadanie daňových informácii
z iného členského štátu - Maďarska.
Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií sa týkala i odberateľa žalobcu, t.j. spoločnosti 2M+1
Irodaszer Mo. Kft., ktorej mal žalobca v decembri 2011 dodať tovar spolu v sume 7.795,60 eura (podľa
faktúry č. 11/0650 zo dňa 01.12.2011 v sume 171,23 eura, č. 11/0667 zo dňa 13.12.2011 v sume 3.343,91
eura, č. 11/696 zo dňa 20.12.2011 v sume 2.171,44 eura a č. 11/0704 zo dňa 22.12.2011 v sume 2.109,02
eura). Na priloženej výdajke zo dňa 13.12.2011 pre maďarského odberateľa je uvedený sklad Budapest,
Soroksari 2011.
Z odpovede doručenej správcovi dane dňa 22.07.2014 vyplýva, že spoločnosť 2M+1 Kft. bola zrušená
dňa 14.05.2014, je nekontaktná na sídle (P. P. XX, B.) a konateľ spoločnosti (adresa P. P. XX, B.)
nepreberá zásielky. Na drese sídla bol nájdený rodinný dom. Podľa vyjadrenia susedov - A.ije na P. P. XX,
B., T. L. (konateľ spoločnosti) žil na P. P. XX, ale posledné 2 - 3 roky nežije v Maďarsku. Mali k dispozícii
bankový účet spoločnosti (rok 2011), v ktorom sú platby pre V. W. - Levop (žalobca) v celkovej sume
11.467,65 eura podľa faktúr (11/0321, 11/338, 11/375, 11/0434, 11/0462, 11/0505, 11/0526 a 11/0577).
Iné faktúry neboli nájdené.
K ďalšiemu deklarovanému odberateľovi žalobcu, t.j. spoločnosti Király - Szerszám Kft. (ktorej mal
žalobca v zdaňovacom období december 2011 dodať tovar podľa faktúry č. 11/0651 zo dňa 01.12.2011
v sume 1.662,71 eura a č. 11/0700 zo dňa 20.12.2011 v sume 2.147,94 eura) maďarská finančná správa
dňa 29.10.2014 oznámila, že našli faktúry v účtovníctve spoločnosti a tieto boli i zaplatené. Bývalý
konateľ spoločnosti B. P. B.. potvrdil, že bol v kontakte so žalobcom, od ktorého kúpil tovar, tento prevzal
na adrese P.A. XXX a podľa neho to bol sklad C. (žalobcu). Tovar bol prevzatý v sklade C. (P.. XXX) a
prepravený vlastným autom spoločnosti Király Szerszám Kft.
K spoločnosti Schleif-Fer Kereskedelmi. Bt. (ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu v decembri
2011 v zmysle faktúry č. 11/0694 zo dňa 20.12.2011 v sume 397,70 eura) maďarská finančná správa
oznámila, že spoločnosť obchodovala so žalobcom v roku 2010 a 2011 a prijala faktúry. Kúpila tovar -
výrobky pre ochranu práce za účelom ich ďalšieho predaja. Tovar bol dodaný do Maďarska vlastným
autom - spočiatku v roku 2009, potom bol otvorený sklad Budapešť, Soroksári út. 132 a z tohto miesta
bol tovar odoslaný na miesto obchodu maďarského daňovníka. Dodacie náklady znášal žalobca.
Z výmeny daňových informácií ohľadne ďalšieho odberateľa v Maďarsku, t.j. spoločnosti ADDÓ Kft.
(ktorej mal žalobca v decembri 2011 dodať tovar s oslobodením od dane spolu v sume 400,42 eura
v zmysle faktúry č. 11/0670 zo dňa 13.12.2011 v sume 128,63 eura, č. 11/0701 zo dňa 20.12.2011 v
sume 37,54 eura a č. 11/0711 zo dňa 22.12.2011 v sume 234,25 eura) správca dane zistil, že maďarský
daňovník prevzal tovar v Budapesti, Soroksári út., ktoré je miestom obchodu slovenského daňovníka v
Maďarsku. Preprava bola uskutočnená slovenským daňovníkom.
Ďalšia výmena daňových informácií sa týkala odberateľa žalobcu, t.j. spoločnosti VESPER EXPORT -
IMPORT Kft. (ktorej mal žalobca v decembri 2011 dodať tovar s oslobodením od dane spolu v sume
1.016,26 eura v zmysle faktúry č. 11/0656 zo dňa 05.12.2011 v sume 91,49 eura a č. 11/0672 zo dňa
13.12.2011 v sume 924,77 eura). Z odpovede vyplýva, že tovar bol prepravený do skladu Budapest,
Kőer 3, sklad bol prenajatý od AIRVent Légtechnikai Zrt., niekoľkokrát bol tovar prepravený do skladu
spoločnosti LUX Kft. Spoločnosť Vesper prevzala tovar a žalobca tovar fakturoval vo všetkých prípadoch.
Tovar bol prepravený žalobcom, ohľadne nakládky tovaru nemali informácie. Tovar bol prepravený do
Budapešti, prevzatý zamestnancom spoločnosti Vesper Kft. a skladovaný 1 - 2 dni.
Z odpovede maďarskej finančnej správy ohľadne ďalšieho deklarovaného odberateľa žalobcu, t.j.
spoločnosti Phobex Kft. (ktorá mala byť odberateľom tovaru od žalobcu v zdaňovacom období december
2011 spolu v sume 767,41 eura, a to v zmysle faktúry č. 11/0646 zo dňa 01.12.2011 v sume 1.159,86
eura a č. 11/0714 zo dňa 22.12.2011 v sume mínus 392,45 eura) vyplýva, že žalobca dodal tovar pre
uvedenú spoločnosť, objednávka bola zaslaná mailom alebo telefonicky. Tovar bol prevzatý v Budapesti,
Soroksári út. 132, príjemcom tovaru bol asistent logistiky spoločnosti Phobex Kft. Tovar bol kúpený od
žalobcu a ďalej predaný. Maďarský daňový subjekt priznal nadobudnutie tovaru vo svojom účtovníctve.
Ďalšia výmena daňových informácií sa týkala spoločnosti Derbi Team Kft., ktorá mala byť odberateľom
tovaru v decembri 2011 od žalobcu spolu v sume 179,82 eura (v zmysle faktúry č. 11/0659 zo dňa



07.12.2011 v sume 126,17 eura a č. 11/0668 zo dňa 13.12.2011 v sume 53,65 eura). Zo zistenia
maďarskej finančnej správy (doručenej správcovi dane dňa 02.02.2015) vyplýva, že faktúry vystavené
žalobcom súhlasia s tými, ktoré má k dispozícii maďarský daňový subjekt. Preprava tovaru bola
realizovaná vlastnými vozidlami - tovar bol prepravený konateľom spoločnosti Derbi Team Kft., (Schrodl
Miklós a Gecse Gábor) ich osobnými vozidlami. Miesto nakládky bolo v Iparvágány ut. Csepel, prítomný
bol jeden z konateľov R. A. B.. a skladník v mene spoločnosti Levop, nevedia jeho meno. Tovar bol
skladovaný spoločnosťou Derbi Team Kft. v prenajatom sklade, bol privezený žalobcom do priestorov,
nie v každom prípade bol vystavený nákladný list na tovar kvôli jeho objemu.

11. Správca dane v podaní zo dňa 03.02.2015 žalobcovi oznámil, že dňa 02.02.2015 pominuli dôvody,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (dňa 02.02.2015 bola správcovi dane doručená posledná
odpoveď na žiadosť o informácie týkajúca sa spoločnosti Derbi Team Kft.) a pokračuje sa v jej výkone.

12. Výzvou zo dňa 03.02.2015 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov o dodaní tovaru s
oslobodením od dane z pridanej hodnoty tam uvedeným spoločnostiam so sídlom v Českej republike a
v Maďarsku. Ďalej správca dane žalobcovi uložil, aby predložil tam uvedené faktúry, listiny a dôkazy o
uskutočnení zdaniteľných obchodov s tam uvedenými dodávateľmi.

13. Správca dane dňa 10.02.2015 vyhotovil úradný záznam - nahliadnutie do spisu daňového subjektu
JT Mont s.r.o. v súvislosti s preverovaním dodania služieb žalobcovi v zdaňovacom období december
2011, pričom konštatoval, že konateľ tejto spoločnosti nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dodanie
stavebných prác žalobcovi.

14. Dňa 10.03.2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca (zastúpený
právnym zástupcom) oboznámený s doterajšími výsledkami daňovej kontroly a s porušením jednotlivých
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (pri
vykazovanom dodaní tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane z pridanej hodnoty bolo
zistené uskutočnenie premiestnenia tovaru do iného členského štátu, neodvedenie dane, deklarovaní
odberatelia tovaru v inom členskom štáte neboli registrovaní pre daň z pridanej hodnoty, nepreukázanie
splnenia podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, odpočítane dane na základe faktúr,
ktoré neboli vystavené v súlade so zákonom, nepreukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane).
Splnomocnený zástupca žalobcu sa vyjadril, že dôkazy, ako i požadované doklady doložia bez
zbytočného odkladu, lebo sa im ich nepodarilo pre krátkosť času zadovážiť.

15. Správcovi dane bola predložená zmluva o skladovaní zo dňa 02.10.2009 s úradným prekladom do
jazyka slovenského, ktorej predmetom bolo, že objednávateľ (žalobca) poveril skladovateľa (spoločnosť
Lux Kereskedelmi Kft.), aby vo svojich skladových priestoroch nachádzajúcich sa na adrese Q. XXI.,
I. ul. č. XX uskladnil ochranné pracovné pomôcky, ktoré sú vo vlastníctve objednávateľa s tým, že
objednávateľ berie do nájmu skladový priestor vo veľkosti 150 m2 so začiatkom nájmu 15.10.2009. Podľa
čl. 4 zmluvy je tovar uskladnený objednávateľom v skladových priestoroch skladovateľa do okamihu
predaja vo vlastníctve objednávateľa. Pripojený je i pokus o zmier zo dňa 30.11.2011, ktorým žalobca
ako objednávateľ navrhuje spoločnosti Lux Kereskedelmi Kft. ako skladovateľovi (zastúpenej C. J. a C.
J.), aby v rámci mimosúdnej dohody vyplatili škodu vzniknutú pri inventúre - schodok v sume 11.950,-
eur v dôsledku odcudzenia majetku. Dňa 31.03.2011 spoločnosť Sagi Kft. stiahla kompletný sklad na
pokyn žalobcu, nakoľko sa zistili skutočnosti ohľadne odcudzenia jeho majetku, a to pri inventúre dňa
07.01.2011.

16. Dňa 23.03.2015 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január
- december 2010 a január - december 2011.
Za obdobie december 2011 vznikol rozdiel v celkovej sume daňovej povinnosti žalobcu 8.348,71 eura
(nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní v sume 2.300,99 eura a vlastná daňová
povinnosť žalobcu zistená daňovou kontrolou v sume 6.047,72 eura).
Suma dane 8.348,71 eura pozostáva zo sumy 3.689,09 eura (t.j. 20 % daň z pridanej hodnoty zo
základu dane 18.445,46 eura pri hodnote nadobudnutého tovaru 22.134,55 eura, obchodnej marži 20,39
% a hodnote tovaru uvedeného na faktúrach, t.j. spolu v sume 26.647,79 eura, ktorý mal žalobca
dodať odberateľom do Maďarska s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, ktoré nebolo uznané),
zo sumy 8,60 eura (odpočítanie dane uplatnené podľa prijatej faktúry č. FaD 11/425 od dodávateľa
TECHNOTEX s.r.o., ktorá napriek výzve pre žalobcu nebola predložená a uplatnená daň bola zistená z



listiny „záznamová povinnosť z zdaňovacie obdobie december 2011“), zo sumy 333,33 eura (odpočítanie
dane uplatnené podľa dvoch došlých faktúr pod č. FaD 11/434 v sume 500,- eur a FaD 11/435 v sume
1.250,- eur vystavených dodávateľom STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., ktoré neobsahovali zákonom stanovené
náležitosti, t.j. DIČ ani IČ na daň z pridanej hodnoty u odberateľa), zo sumy 1.700,- eur (odpočítanie
dane uplatnené podľa došlej faktúry č. FaD 11/428 vystavenej dodávateľom JT Mont s.r.o. za dodanie
stavebných prác podľa zmluvy o dielo, vykonanie ktorých nebolo preukázané), zo sumy 2.137,12 eura
(odpočítanie dane uplatnené podľa došlej faktúry č. FaD 11/433 vystavenej dodávateľom C. B. za
dodanie tovaru a dvoch došlých faktúr pod č. FaD 11/431 a č. FaD 11/432 vystavených dodávateľom
STUDIO.IT NR, s.r.o. za dodanie tovaru, pričom tieto dodania neboli preukázané), zo sumy 16,21
eura (rozdiel neuznaného odpočítania dane podľa dvoch výdavkových pokladničných dokladov pod č.
V11/280 a V11/281 o nákupe spolu na sumu 71,08 eura a predložených prvotných dokladov z ERP
na sumu 54,87 eura), zo sumy 464,36 eura (odpočítanie dane z výdavkových pokladničných dokladov
V11/283, V 11/284 a V11/285 za nákup pohonných hmôt v sume 240,85 eura, 96,83 eura a 126,68 eura v
mesiaci december 2011 z dôvodu nepreukázania ich využitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ).

17. Správca dane výzvou zo dňa 23.03.2015 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k protokolu, ktorý bol
doručený jeho právnemu zástupcovi dňa 10.04.2015. Na žiadosť žalobcu predĺžil správca dane lehotu
na vyjadrenie k protokolu z 25 na 75 dní.

18. Následne žalobca podal obsiahle vyjadrenie (112 strán) k protokolu, ku ktorému pripojil potvrdenia
o dodaní tovaru (ktoré mali vystaviť jednotliví odberatelia tovaru v Maďarsku), opatrené pečiatkou
odberateľa a nečitateľným podpisom s dátumom vystavenia v apríli, v máji, resp. v júli 2015, z ktorých
vyplýva, že odberatelia v Maďarsku potvrdzujú, že tovar uvedený na faktúrach pod konkrétnym číslom,
ale bez uvedenia dátumu im bol riadne dodaný z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej
republiky bez dane z pridanej hodnoty a tieto faktúry vedú v účtovníctve. Ďalej predložil čestné vyhlásenie
V. W., C. W. a D. W. vystavené v júni a v júli 2015 o využívaní motorových vozidiel s uvedením
evidenčných čísiel v roku 2010 a 2011 pri plnení pracovných úloh, resp. za účelom dodania tovaru
na území SR, resp. z územia SR na územie Maďarskej republiky, čestné vyhlásenie A. L. vystavené
v júni 2015 o tom, že v roku 2011 poskytoval žalobcovi prepravné služby z územia SR na územie
Maďarskej republiky, čestné vyhlásenie A. L. vystavené v júni 2015 o tom, že v roku 2011 poskytoval
žalobcovi prepravné služby motorovými vozidlami s evidenčnými číslami BS 010AK, BS 806AI s tým,
že evidenčné číslo BS 718AH bolo v dokladoch CMR uvedené omylom a preprava bola vykonaná s
vozidlom s evidenčným číslom BS 010AK, zmluvy o nájme dopravného prostriedku medzi L. P. D. ako
prenajímateľom a A. L. ako nájomcom o nájme dopravného prostriedku FIAT DUCATO s evidenčným
číslom BS 010AK a RENAULT MASTER s evidenčným číslom BS 806AI bez uvedenia dátumu uzavretia
zmlúv, čestné vyhlásenie U. U. zo dňa 09.07.2015 o tom, že spoločnosť JT Mont s.r.o. vykonala v roku
2011 pre žalobcu práce, za ktoré vystavila faktúru č. VF 2011/25 zo dňa 16.12.2011 vo fakturovanej
sume 10.200,- eur, zmluvu o dielo 2011 zo dňa 09.09.2011 uzavretú medzi zhotoviteľom JT Mont s.r.o.
a objednávateľom - žalobcom, predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce na stavbe Červenej armády
4, Levice, medzinárodné nákladné listy, na ktorých je ako prepravca uvedená spoločnosť JT Mont s.r.o.,
ktoré sa však netýkajú mesiaca december 2011, čestné vyhlásenia žalobcu z júla 2015 o tom, že na
území Maďarska nemal zriadenú prevádzkareň a ani tam nevykonával podnikateľskú činnosť, o tom,
že využíval motorové vozidlá s tam uvedenými evidenčnými číslami na výkon podnikateľskej činnosti,
faktúru č. 11DPZP0100000331 zo dňa 23.09.2011 v sume 1.250,- eur (daň z pridanej hodnoty v sume
250,- eur) a č. 11DPZP0100000344 zo dňa 29.09.2011 v sume 500,- eur (daň z pridanej hodnoty v
sume 83,33 eura) obe vystavené spoločnosťou STAVIVÁ-Garaj, s.r.o. ako dodávateľom, na ktorých nie
je uvedený predmet fakturácie, pričom je rukou dopísané IČ DPH, IČO a DIČ žalobcu. Ďalšie predložené
listiny sa netýkajú zdaňovacieho obdobia december 2011.

19. Dňa 04.09.2015 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti STAVIVÁ-Garaj, s.r.o.,
pričom bolo zistené, že faktúry č. 11DPZP0100000331 a č. 11DPZP0100000344 (na základe, ktorých si
žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty) boli vystavené ako zálohové faktúry a pre žalobcu
nebola vystavená žiadna faktúra za tovar.

20. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností týkajúcich sa spoločnosti
City Projects s.r.o. (do 01.07.2015 JT Mont s.r.o.) ohľadne faktúry č. VF 2011/25 zo dňa 30.12.2011 za
vykonanie prác v sume 10.200,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.700,- eur). Dňa 18.11.2015
bola na Daňovom úrade Bratislava spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (za účasti právneho



zástupcu žalobcu), na ktorom bol vypočutý ako svedok U. U., konateľ spoločnosti v kontrolovanom
zdaňovacom období, ktorý k faktúre č. VF 2011/25 uviedol, že sa jednalo o stavebné a rekonštrukčné
práce pre žalobcu na ul. N. J. X,. C. vykonané na základe zmluvy o dielo 2011 zo dňa 09.09.2011 a
objednávky žalobcu, v súčasnosti už nedisponuje žiadnymi dokladmi a dôkazmi, a to s poukazom na
zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 10.06.2015 a protokol o odovzdaní a prevzatí účtovných
a daňových dokladov zo dňa 11.06.2015.

21. Dňa 28.01.2016 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca,
zastúpený právnym zástupcom, podrobne oboznámený s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom
konaní. Uviedol, že k oboznámenému sa vyjadrí písomne, čo aj urobil, a to v podaní zo dňa 11.02.2016.

22. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná s právnym zástupcom žalobcu dňa 26.04.2016,
predmetom ktorého bolo predloženie dôkazov a podanie vyjadrenia.

23. Dňa 09.05.2016 boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu z daňovej
kontroly a bola o tom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Pri zdaňovacom období december
2011 je uvedené, že správca dane neuznal dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume
26.647,79 eura, zvýšil žalobcovi základ dane o sumu 18.445,46 eura, znížil mu odpočítanie dane o
sumu 4.659,62 eura, ktorá pozostáva zo sumy 8,60 eura pri faktúre FaD11/425, ktorú mala vystaviť
spoločnosť TECHNOTEX s.r.o. ako dodávateľ, zo sumy 333,33 eura pri faktúrach č. FaD11/434 a č.
FaD11/435 od spoločnosti STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., zo sumy 1.700,- eur pri faktúre č. FaD11/428 (VF
2011/25 zo dňa 16.12.2011) od JT Mont s.r.o., zo sumy 2.137,12 eura pri faktúre č. FaD11/433 (č.
2011/27) od dodávateľa C. B. a č. FaD11/431, č. FaD11/432 (č. 11112, č. 11111 zo dňa 06.12.2011) od
dodávateľa STUDIO.IT NR s.r.o., zo sumy 16,21 eura z dôvodu nepreukázaného rozdielu podľa V11/280
a č. V11/281 a zo sumy 464,36 eura z dôvodu neuznaného odpočítania dane za pohonné hmoty. Právny
zástupca žalobcu uviedol, že správca dane mu neumožnil písomne sa v primeranej lehote vyjadriť a
má za to, že boli porušené jeho práva, ktoré mu priznáva daňový poriadok.

24. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú i faktúry vystavené žalobcom v mesiaci
december 2011 ako dodávateľom pre odberateľov v Maďarsku (na ktorých je uvedené, že sa jedná
o dodanie podľa § 42, 43 a článku 136, 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z XX.XX.XXXX, ku
ktorým je pripojená výdajka s uvedením „sklad: Budapest Soroksari 2011, resp. Budapest New 2011)“, a
to Ypszilon-Hunagary Kft. (č. 11/0645 zo dňa 01.12.2011), Phobex Kft (č. 11/0646 zo dňa 01.12.2011, č.
11/0714 zo dňa 22.12.2011), HH-Atender Kft. (č. 11/0647 zo dňa 01.12.2011), Demo-97 Kft. (č. 11/0648
zo dňa 01.12.2011, č. 11/0664 zo dňa 13.12.2011), RIKOVINETT Kft. (č. 11/0649 zo dňa 01.12.2011),
2M + 1 Irodaszer Mo. Kft. (č. 11/0650 zo dňa 01.12.2011, č. 11/0667 zo dňa 13.12.2011, č. 11/0696 zo
dňa 20.12.2011, č. 11/0704 zo dňa 20.12.2011), Király-Szerszám Kft. (č. 11/0651 zo dňa 01.12.2011,
č. 11/0700 zo dňa 20.12.2011), Hid Invest Team Kft. (č. 11/0652 zo dňa 01.12.2011, č. 11/0706 zo dňa
22.12.2011), Atiza Bt. (č. 11/0653 zo dňa 06.12.2011, č. 11/0665 zo dňa 13.12.2011, č. 11/0698 z dňa
20.12.2011), Ludwig Kft. (č. 11/0654 zo dňa 05.12.2011), LAMI-VÉD Munkásvédelmi Kft. (č. 11/0655
zo dňa 05.12.2011), VESPER Kft. (č. 11/0656 zo dňa 05.12.2011, č. 11/0672 zo dňa 13.12.2011),
SummerKith Kft. (č. 11/0657 zo dňa 07.12.2011, č. 11/0695 zo dňa 20.12.2011, č. 11/0695 zo dňa
20.12.2011), Valmar-Safety Kft. (č. 11/0658 zo dňa 07.12.2011, č. 11/0687 zo dňa 20.12.2011), Derbi-
Team Kft. (č. 11/0659 zo dňa 07.12.2011, č. 11/0668 zo dňa 13.12.2011), KOLMER Rögzítéstechnika
Kft. (č. 11/0661 zo dňa 12.12.2011), Péter és Társa V. Sz. sz Kft. (č. 11/0662 zo dňa 12.12.2011),
Szerszámsziget Kft. (č. 11/0663 zo dňa 13.12.2011), MOVIMAX Kft. (č. 11/0666 zo dňa 13.12.2011, č.
11/0705 zo dňa 22.12.2011), Pilu-Family Bt. (č. 11/0669 z dňa 13.12.2011), ÁDDÓ Kft. (č. 11/0670 zo
dňa 13.12.2011, č. 11/0701 zo dňa 20.12.2011, č. 11/0711 zo dňa 22.12.2011), Csepel Komplex Kft. (č.
11/0692 zo dňa 20.12.2011), Textil-Coop Kft. (č. 11/0693 zo dňa 20.12.2011), Schleif-Fer Kft. (č. 11/0694
zo dňa 20.12.2011), Esély Munkaruházat Nyúl Ferenc (č. 11/0697 zo dňa 20.12.2011), Kelemen Sándor
e.v. (č. 11/0707 zo dňa 22.12.2011), Black-Ker Kft. (č. 11/0708 zo dňa 22.12.2011), Tisza 97 KFT. (č.
11/0709 zo dňa 22.12.2011).
Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i faktúra č. 11111 zo dňa 06.12.2011 vystavená
spoločnosťou STUDIO.IT NR s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v sume 4.096,90 eura
(základ dane 3.414,08 eura + daň z pridanej hodnoty v sume 682,82 eura) s predmetom fakturácie
„Mirror“ a faktúra č. 11112 zo dňa 06.12.2011 v sume 2.945,99 eura (základ dane v sume 2.454,99 eura
+ daň z pridanej hodnoty v sume 481,- eur) s predmetom fakturácie „Venus“. Žalobca predložil i faktúru



č. 2011/27 zo dňa 27.10.2011 v sume 5.779,60 eura (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 963,30 eura
a základ dane v sume 4.816,30 eura) od dodávateľa C. B. KL-Studio, pričom predmetom fakturácie bol
nábytok.
V spise sa taktiež nachádza faktúra č. VF 2011/25 zo dňa 16.12.2011 vystavená dodávateľom JM MONT
s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa v sume 10.200,- eur (z toho DPH v sume 1.700,- eur s predmetom
fakturácie „vykonané práce“ na základe zmluvy o dielo 2011 zo dňa 09.09.2011. Žalobca predložil
i faktúru č. VF 2011/67 zo dňa 31.12.2011 vystavenú uvedeným dodávateľom, predmetom ktorej je
fakturácia doplatku za zvýšené náklady na PHM pri vykonávaní prepravy v sume 51,62 eura (z toho daň
z pridanej hodnoty v sume 8,24 eura a základ dane v sume 43,38 eura).
Žalobca taktiež predložil výdavkové pokladničné doklady, príjmové pokladničné doklady a doklady z
elektronickej registračnej pokladnice.

25. Následne, dňa 18.05.2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume
8.348,71 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011, nepriznal mu
nadmerný odpočet v sume 2.300,99 eura a vyrubil mu daň v sume 6.047,72 eura. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 05.01.2017.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

26. Žalovaný vydal dňa 05.01.2017 rozhodnutie č. 100056236/2017, ktorým rozhodnutie správcu dane
zo dňa 18.05.2016 ako vecne správne potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca si v dodatočnom daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011 uplatnil nadmerný odpočet v
sume 2.300,99 eura, pričom deklaroval i dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, teda
dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu spolu v sume 26.647,79 eura na základe faktúr
vystavených žalobcom za dodanie ochranných pracovných pomôcok pre 28 odberateľov so sídlom v
Maďarsku. Žalobca správcovi dane predložil faktúry pre maďarských odberateľov spolu s výdajkami zo
skladu (na ktorých bolo potvrdené prevzatie tovaru odberateľom s uvedením „sklad: Q. P. XXXX“), taktiež
predložil i zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú medzi ním ako zastúpeným a spoločnosťou Sági
Kft. ako zástupcom, nepredložil však žiadne CMR dokumenty a ani inak nepreukázal prepravu tovaru z
tuzemska odberateľom do Maďarska. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť
údajov uvedených žalobcom v podanom dodatočnom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie
obdobie, pričom preveroval i predmetnú zmluvu a dodanie tovaru najväčším odberateľom do Maďarska.
Žalobca ani na základe výzvy správcu dane nepredložil žiadny dôkaz o dodaní tovaru s oslobodením od
dane z pridanej hodnoty deklarovaným odberateľom do Maďarska, pretože nepredložil žiadny doklad
o preprave za zdaňovacie obdobie december 2011. Tvrdil, že prepravu zabezpečoval najmä sám
prostredníctvom zamestnancov alebo rodinných príslušníkov, pričom predložil čestné prehlásenia (V. W.,
C. W. a D. W.) o tom, že títo využívali motorové vozidlá vo vlastníctve žalobcu pri plnení pracovných úloh
a za účelom dodania tovaru z územia SR do Maďarska. Preprava však nebola preukázaná ani dokladmi
CMR, pretože za zdaňovacie obdobie december 2011 neboli predložené, ale ani žiadnym dôkazom
o vykonaní prepravy žalobcom, resp. jeho zamestnancami alebo rodinnými príslušníkmi. Na každej
výdajke tovaru zo skladu je uvedené „sklad: Q. P. XXXX“ a podľa odpovedí na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií odberatelia v Maďarsku uviedli, že tovar prevzali na adrese Budapest Soroksari út.
132, alebo im bol z tejto adresy zaslaný.
Žalobca nepredložil skladovú evidenciu, ktorá by potvrdzovala vyskladnenie tovaru zo skladu v tuzemsku
jednotlivým odberateľom do Maďarska, ale predložil výdajky tovaru zo skladu v Q., P.t. XXX. Podľa
zistení maďarskej finančnej správy bol tovar vydaný odberateľom zo skladu na uvedenej adrese, kde
mal žalobca podľa vyjadrení odberateľov sklad. S poukazom na uvedené potom žalobca nepreukázal
prepravu tovaru z tuzemska ku konkrétnym odberateľom v Maďarsku a v jeho prípade sa jednalo o
premiestňovanie tovaru v jeho vlastníctve na účely jeho podnikania podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nie o dodanie tovaru z tuzemska
do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Premiestňovanie tovaru
zdaniteľnej osoby do iného členského štátu na účely jej podnikania je oslobodené od dane vtedy, ak je
táto zdaniteľná osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku a rovnako je identifikovaná
pre túto daň i v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje. Žalobca nebol identifikovaný pre daň z
pridanej hodnoty v Maďarsku a nepreukázal ani to, že premiestnenie tovaru do skladu v Maďarsku spĺňa
v tomto členskom štáte podmienky zjednodušenej úpravy pre nadobudnutie tovaru jeho premiestnením
zo SR do skladu v Maďarsku, a preto správca dane toto premiestnenie tovaru zdanil. Celková hodnota



tovaru na vystavených faktúrach pre maďarských odberateľov bola v sume 26.647,79 eura, obchodná
marža (určená správcom dane na základe došlých faktúr a faktúr vystavených žalobcom, pretože
žalobca nevedel určiť jej výšku) za rok 2011 bola 20,39 %, pričom žalobca jej výšku nenamietal.
Nadobúdacia hodnota tovaru predaného maďarským odberateľom bola v sume 22.134,55 eura, základ
dane je potom v sume 18.445,46 eura podľa ust. § 22 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty je v sume 3.689,09 eura.
Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8,60 eura i na základe
faktúry zaevidovanej u neho pod č. FaD 11/425 so základom dane v sume 43,02 eura, ktorú mala
vystaviť spoločnosť TECHNOTEX s.r.o. Túto faktúru (uvedenú v dokumente záznamová povinnosť
za zdaňovacie obdobie december 2011) však nepredložil a taktiež nepredložil ani žiadny dôkaz
o uskutočnení zdaniteľného obchodu podľa nej. Nebolo teda preukázané splnenie podmienok na
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8,60 eura v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2
v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.
Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr zaevidovaných u neho
pod č. FaD 11/434 so základom dane v sume 416,67 eura (daň z pridanej hodnoty v sume 83,33 eura)
a pod č. FaD 11/435 so základom dane v sume 1.250,- eur (daň z pridanej hodnoty v sume 250,- eur),
ktoré mal vystaviť dodávateľ, t.j. spoločnosť STAVIVÁ-Garaj s.r.o.. Tieto faktúry neobsahovali DIČ, ani
IČ DPH žalobcu a teda neboli vyhotovené podľa ust. § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Potrebné údaje do týchto faktúr doplnil žalobca.
Vykonaným preverovaním u uvedeného dodávateľa bolo zistené, že sa nejedná o faktúry za tovar, ale
o zálohové faktúry a pre žalobcu nebola vystavená žiadna faktúra za tovar. S poukazom na uvedené
došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 2 písm. a/, ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a ust. § 71 ods. 2 písm. b/ vyššie
citovaného zákona.
Žalobca si taktiež uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 1.700,- eur i na základe faktúry
pod č. VF 2011/25 (interné č. FaD 11/428) vystavenej dodávateľom JT Mont s.r.o. so základom dane
v sume 8.500,- eur za vykonanie prác na základe zmluvy o dielo. Preverovaním (výpoveďou U. U. -
konateľa uvedenej spoločnosti) bolo zistené, že sa malo jednať o práce vykonané na nehnuteľnosti na ul.
Československej armády v Leviciach v novembri alebo v decembri 2011, dodávateľským spôsobom, bez
uvedenia, kto práce vykonal. Žalobca nepredlžil žiadne relevantné doklady, neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal uskutočnenie prác deklarovaných podľa faktúry od spoločnosti JT Mont s.r.o.
V zdaňovacom období december 2011 si žalobca uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume
963,30 eura na základe faktúry č. 2011/27 (zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/433) so základom
dane v sume 4.816,40 eura vystavenej C. B. ako dodávateľom za dodanie tovaru (skrinky). Taktiež si
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 491,- eur na základe faktúry č. 11112 (zaevidovanej
u žalobcu pod č. FaD 11/431) so základom dane v sume 2.454,99 eura a v sume 682,82 eura na
základe faktúry č. 11111 (zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/432) so základom dane v sume 3.414,08
eura, ktoré boli vystavené spoločnosťou STUDIO.IT NR, s.r.o. za dodanie tovaru (nábytok). Vykonaným
preverovaním bolo zistené, že tovar uvedený na týchto faktúrach sa nenachádza v nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu, ktorý nepredložil žiadny dôkaz o zaradení a využití tohto tovaru, resp. o jeho predaji.
Ďalšie odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil na základe výdavkových pokladničných
dokladov č. V11/280 a V11/281 zo dňa 31.12.2011, ku ktorým boli priložené prvotné doklady z
registračnej pokladnice o nákupe, nepriradené k jednotlivým pokladničným dokladom, na ktorých
bola daň z pridanej hodnoty spolu v sume 71,08 eura. Na základe predložených prvotných
dokladov z registračnej pokladnice od jednotlivých dodávateľov, priložených k uvedeným výdavkovým
pokladničným dokladom, správca dane zistil daň z pridanej hodnoty spolu v sume 54,87 eura. Rozdiel
v sume 16,21 eura nebol podložený žiadnym prvotným dokladom o nákupe. Uvedené znamená, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v sume 16,21 eura.
Žalobca si taktiež uplatni odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe výdavkových pokladničných
dokladov s účelom platby nákup pohonných látok, a to na základe výdavkového pokladničného dokladu
č. V11/283 zo dňa 31.12.2011 (základ dane v sume 1.204,30 eura, daň z pridanej hodnoty v sume
240,85 eura), č. V11/284 (základ dane v sume 442,28 eura, daň z pridanej hodnoty v sume 96,83
eura) a č. V11/285 (základ dane v sume 633,10 eura, daň z pridanej hodnoty v sume 126,68 eura).
Na základe predložených prvotných dokladoch z registračnej pokladnice od dodávateľov priložených k
výdavkovému pokladničnému dokladu č. V11/283 správca dane zistil daň z pridanej hodnoty v sume
240,85 eura, na základe predložených prvotných dokladov z registračnej pokladnice od dodávateľov
priložených k výdavkovému pokladničnému dokladu č. V11/284 správca dane zistil daň z pridanej
hodnoty v sume 88,49 eura (rozdiel v sume 8,34 eura t.j. 96,83 - 88,49 eura nebol podložený žiadnym



prvotným dokladom o nákupe) a na základe predložených prvotných dokladov z registračnej pokladnice
od dodávateľov priložených k výdavkovému pokladničnému dokladu č. V11/285 správca dane zistil daň
z pridanej hodnoty v sume 126,68 eura.
Odpočítanie dane za nákup pohonných látok v zdaňovacom období december 2011 uvedené v
dokumente „záznamová povinnosť za zdaňovacie obdobie“ podľa výdavkových pokladničných dokladov
č. V11/283, V11/284 a V11/285 bolo v sume 464,36 eura a správca dane podľa predložených prvotných
dokladov z registračných pokladníc od dodávateľov za nákup pohonných látok v uvedenom zdaňovacom
období priradených k jednotlivým výdavkovým pokladničným dokladom č. V11/283, V11/284 a V11/285
zistil daň z pridanej hodnoty spolu v sume 456,02 eura. Žalobca správcovi dane nepredložil knihu
jázd a ani inak nepreukázal využitie motorových vozidiel (do ktorých nakupoval pohonné látky) na
dodanie tovarov a služieb ako platiteľ, naopak tvrdil, že knihu jázd neviedol z dôvodu uplatnenia 80
% do výdavkov. Správca dane však z predloženého peňažného denníka za rok 2011 a z dokumentu
„záznamová povinnosť“ za december 2011 zistil, že žalobca si uplatnil výdavky na spotrebované
pohonné látky v plnej výške na základe predložených dokladov o nákupe, pričom nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že spotrebované pohonné látky boli použité na dodávky tovarov a služieb. Žalobca si teda
uplatnil v zdaňovacom období december 2011 pri nákupe pohonných látok odpočítanie dane v sume
464,36 eura, k čomu predložil prvotné doklady vystavené z registračnej pokladnice, kde základ dane
bol v sume 2.279,68 eura a daň z pridanej hodnoty v sume 456,02 eura, pričom nepreukázal využitie
spotrebovaných pohonných látok na dodávky tovarov a služieb ak platiteľ.

27. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami (nesprávne
vyhodnotenie skutkového stavu správcom dane, rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi, nereflektovanie na vyjadrenia žalobcu) žalobcu v podanom
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. K týmto námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ich neuznáva
z dôvodu ich všeobecného charakteru a bez konkretizácie, nakoľko žalobca neuviedol, v rozpore s
ktorými ustanoveniami Ústavy SR, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, rozsudkami Súdneho dvora EÚ a ďalšími právnymi predpismi mal správca dane konať a
žalobcovi vyrubiť rozdiel dane z pridanej hodnoty. Správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonal iba
formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného
plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ale dôkazné
bremeno v predmetnej veci spočívalo na žalobcovi, ktorému bolo umožnené, aby predkladal doklady,
dôkazy a vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly.
Žalobca v odvolaní uviedol, že uznáva sumu 16,21 eura a sumu 8,34 eura a navrhol zníženie
nadmerného odpočtu o sumu 115,75 eura, a to zo sumy 2.300,99 eura na sumu 2.185,24 eura. Z
dôvodu, že odvolanie neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na merito veci, nie je však možné
tejto námietke vyhovieť. V dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2011 si
žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za spotrebované pohonné látky spolu v sume
464,36, ktoré bolo uvedené v dokumente „záznamová povinnosť za zdaňovacie obdobie december
2011“, kde základ dane bol spolu 2.321,36 eura, daň z pridanej hodnoty bola spolu v sume 464,36
eura. Podľa dokladov vystavených z elektronickej registračnej pokladnice bol základ dane spolu v sume
2.279,68 eura a daň z pridanej hodnoty bola spolu v sume 456,02 eura. Žalobca si teda uplatnil daň
vo výške 101,83% oproti predloženým prvotným dokladom vystaveným z registračnej pokladnice, čo
odporuje jeho tvrdeniu, že si v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. l/ bod 3. zákona č. 585/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov uplatňoval výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80
% z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za zdaňovacie obdobie december 2011. Pri
daňovej kontrole pritom nepredložil žiadny požadovaný dôkaz (knihu jázd, resp. preukázanie využitia
motorových vozidiel) a v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 28.11.2013 sa vyjadril, že za roky
2010 a 2011 neboli vedené knihy jázd k motorovým vozidlám z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov.
Správca dane však zistil, že žalobca si uplatňoval odpočítanie dane v plnej výške a teda mal povinnosť
preukázať, že pohonné látky boli spotrebované pri cestách uskutočnených v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou a že ich použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Tento dôkaz nie je možné nahradiť
čestnými vyhláseniami daňového subjektu a jeho rodinných príslušníkov a ani tvrdením, že za používané
motorové vozidlá riadne platil cestnú daň. Čestné vyhlásenie bez dôkazov predstavuje jednostranný
úkon, ktorý nenahrádza dôkaz a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, z ktorého citoval. Ani zákon č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nepripúšťa nahradenie dôkazu čestným vyhlásením.



K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že k žiadnej faktúre pre maďarských odberateľov
žalobca nepredložil doklad o preprave, ani iný prepravný doklad, ktorý by preukazoval dodanie tovaru
s oslobodením od dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom na každej výdajke priloženej k
faktúre bolo jednoznačne uvedené sklad: Q. P. XXXX. Na základe uvedeného potom správca dane
vykonal preverovanie a na základe medzinárodnej výmeny informácií zistil, že maďarskí odberatelia
preberali tovar na uvedenej adrese, kde mal žalobca sklad, alebo dokonca predajňu, alebo bol
odberateľom z tejto adresy tovar zasielaný. Žiadny z maďarských odberateľov nepotvrdil, že mu bol
tovar dodaný motorovými vozidlami žalobcu. Deklarované dodanie tovaru odberateľom v Maďarsku
nebolo preukázané ani predloženými čestnými vyhláseniami, ktoré v procese správy daní nie je
možné bez ďalšieho považovať za dôkaz. Žalobca teda nepreukázal prepravu tovaru do Maďarska
vlastnými motorovými vozidlami a taktiež preprava tovaru nebola preukázaná ani na základe žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií.
Pri uplatnení oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu žalobca nepostupoval v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, ale premiestňoval tovar vo svojom vlastníctve do Maďarska, na adresu Q.,
P., kde mal podľa odberateľov sklad alebo dokonca predajňu. V každom prípade bol tovar prepravený
na uvedenú adresu, na ktorej nemal žiadny z deklarovaných maďarských odberateľov sídlo, resp. nebol
na tejto adrese ani v prenájme. Na všetkých predložených výdajkách bolo uvedené „sklad: Q. P. XXXX“
a na túto adresu bol tovar vo vlastníctve žalobcu dovezený a následne (podľa predložených dokladov)
odovzdaný maďarským odberateľom, ktorí získali právo disponovať tovarom až po prevzatí zo „skladu“.
Žalobca teda premiestňoval svoj tovar zo Slovenska do Maďarska, kde uskutočňoval jeho dodanie
maďarským odberateľom, ktoré nebolo sporné. Tovar umiestnený v predmetnom sklade bol teda vo
vlastníctve žalobcu, čo potvrdil i v podanom odvolaní, keď uviedol, že tovar v sklade na uvedenej adrese
odovzdával on, prepravca alebo iná, ním poverená, osoba.
Premiestnenie tovaru podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Oslobodené od dane z
pridanej hodnoty je v prípade, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre túto daň v tuzemsku a rovnako
je identifikovaná pre túto daň i v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje, resp. v prípade, ak by
premiestňovanie tovaru do skladu v inom členskom štáte spĺňalo v tomto štáte podmienky zjednodušenej
úpravy pre nadobudnutie tovaru jeho premiestnením z iného členského štátu do skladu v tomto členskom
štáte (ust. § 11a vyššie citovaného zákona). Žalobca však nepreukázal, že premiestnenie tovaru
do Maďarska spĺňa v tomto štáte podmienky zjednodušenej úpravy pre nadobudnutie tovaru jeho
premiestnením z iného členského štátu do skladu v tomto členskom štáte. V prípade žalobcu bol tovar
v sklade v Maďarsku preukázateľne vo vlastníctve žalobcu, ktorý ním disponoval ako vlastník až do
jeho vydania zo skladu jednotlivým odberateľom v Maďarsku. Miestom dodania tovaru bol teda sklad v
Maďarsku a až jeho prevzatím v tomto sklade získali odberatelia právo nakladať s tovarom ako vlastníci.
Žalobca k daňovej kontrole nepredložil skladovú evidenciu, ale len výdajky tovaru ku každej faktúre pre
odberateľa v inom členskom štáte, pričom príjemky tovaru na sklad, ani výdajky tovaru pre odberateľov
z tuzemska neboli v daňovej kontrole predložené. Správca dane hodnotu nadobudnutého tovaru určil
ponížením hodnoty tovaru na každej vystavenej faktúre za príslušné zdaňovacie obdobie o obchodnú
maržu, ktorú vypočítal na základe údajov z dokladov predložených žalobcom a o jej výške informoval
žalobcu, ktorý výšku obchodnej marže nevedel uviesť s odôvodnením, že všetky predajné ceny mali
byť individuálne dohodnuté s odberateľmi. Každé nižšie percento obchodnej marže by spôsobilo vyššiu
hodnotu nadobudnutého tovaru, vypočítanú z hodnoty tovaru na vystavených faktúrach, a tým aj vyšší
základ dane.
Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu sa jednalo o premiestňovanie tovaru vo vlastníctve žalobcu na
účely jeho podnikania podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a nie o dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa ust. § 43 ods.
1 vyššie citovaného zákona.
K faktúre č. FaD 11/425 so základom dane v sume 43,02 eura od dodávateľa TECHNOTEX s.r.o., pri
ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 8,60 eura žalovaný uviedol, že túto faktúru žalobca
nepredložil, napriek tomu, že mala byť prílohou podaného odvolania. Následne predložil správcovi dane
faktúru č. VF 2011/67 zo dňa 31.12.2011 vystavenú dodávateľom JT Mont s.r.o. za zvýšené náklady
na pohonné látky pri vykonávaní prepravy v sume 51,62 eura so základom dane v sume 43,38 eura a
daňou z pridanej hodnoty v sume 8,24 eura s vysvetlením, že táto faktúra vystavená spoločnosťou JT
Mont s.r.o. bola z titulu chyby v písaní uvedená v zozname dodávateľských faktúr ako faktúra vystavená
spoločnosťou TECHNOTEX s.r.o.. Vykonaným dokazovaním vak vystavenie tejto faktúry spoločnosťou



JT Mont s.r.o. nebolo preukázané a bývalý konateľ tejto spoločnosti potvrdil len vystavenie faktúry č.
VF 2011/25 na sumu 10.200,- eur za vykonanie prác. Žalovaný poukázal na rozdiely spočívajúce v tom,
že žalobca mal vo svojich evidenciách faktúru č. FaD 11/425 od dodávateľa TECHNOTEX s.r.o. so
základom dane v sume 43,02 eura a daňou z pridanej hodnoty v sume 8,60 eura, zatiaľ čo na zákale
výzvy správu dane predložil faktúru č. VF 2011/67 vystavenú dodávateľom JT Mont s.r.o. so základom
dane v sume 43,38 eura a daňou v sume 8,24 eura (spolu v sume 51,62 eura). Námietku žalobcu ohľadne
neuznania odpočítania dane v sume 8,60 eur žalovaný považoval za nedôvodnú.
K faktúram zaevidovaným u žalobcu pod č. FaD 11/434 a č. FaD 11/435 od dodávateľa, t.j. spoločnosti
STAVIVÁ-Garaj s.r.o., pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 333,33 eura, žalovaný
uviedol, že tieto faktúry neobsahovali náležitosti podľa ust. § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to identifikačné číslo pre daň. Žalobca následne
opätovne predložil tieto faktúry, na ktorých rukou dopísal chýbajúci údaj. Preverovaním správca dane
zistil, že žalobca nebol u deklarovaného dodávateľa evidovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty,
a preto dodávateľ nevystavil faktúru s náležitosťami podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
Odpočítanie dane z pridanej hodnoty preto nebolo možné žalobcovi uznať, nakoľko nemá faktúru v
zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona vyhotovenú v zmysle ust. § 71 tohto zákona.
K faktúre č. VF 2011/25 (interné č. FaD 11/428) vystavenej dodávateľom JT Mont s.r.o., pri ktorej si
žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 1.700,- eur (základ dane v sume 8.500,-
eur) žalovaný uviedol, že bývalý konateľ tejto spoločnosti potvrdil vystavenie faktúry za vykonanie prác,
ale nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vykonanie prác zo strany deklarovaného
dodávateľa bolo preukázané. Z predmetnej faktúry nie je zrejmé, o aké práce sa jedná a v akom
rozsahu boli fakturované, čo nie je zrejmé ani zo zmluvy o dielo 2011. Správca dane nespochybnil
uskutočnenie stavebných prác na objekte na ulici N. J. X v C., ale predložená fotodokumentácia
nepreukazuje vykonanie prác deklarovaným dodávateľom. I keď konateľ dodávateľa potvrdil vykonanie
prác, toto nebolo podložené relevantnými dôkazmi. Taktiež nebolo preukázané, že dodávateľ uvedený
na faktúre predmetné práce podľa faktúry vykonal a žalobcovi dodal a že mu vznikla daňová povinnosť.
Samotná existencia predložených dokladov (faktúra, zmluva, doklady o úhrade faktúry) nie je bez
ďalšieho dôkazom o tom, že dodanie služieb bolo reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na
faktúre. Skutočnosť, že dodávateľ na pojednávaní a v čestnom prehlásení deklaroval, že dodanie
uskutočnil, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy, nemožno považovať za určujúci dôkaz pre účely
uplatnenia práva na odpočítanie dane.
Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty
na základe faktúry č. 2011/27 (zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/433) vystavenej C. B. ako
dodávateľom za dodanie tovaru a z prijatých faktúr (zaevidovaných u žalobcu pod č. FaD 11/431 a č.
FaD 11/432) vystavených spoločnosťou STUDIO.IT NR, s.r.o. za dodanie tovaru, pri ktorých bola daň
z pridanej hodnoty spolu v sume 2.137,12 eura. Miestnym zisťovaním na adrese nehnuteľnosti N. J.
X. v C. bolo preukázané, že sa tu nenachádza tovar, ktorý mal byť žalobcovi dodaný podľa uvedených
faktúr, k čomu sa žalobca nevedel vyjadriť. Následne uviedol, že tento tovar predal v roku 2012, ale
jeho predaj správcovi dane nepreukázal. Neobstojí ani tvrdenie, že v roku 2013 predal celý podnik a
odovzdal k nemu aj príslušné doklady. Odovzdanie účtovných dokladov pri predaji podniku nezbavuje
žalobcu povinnosti uchovať účtovné záznamy. Čestné vyhlásenie dodávateľa C. B. KL - STUDIO, ktoré
žalobca predložil, nepreukazuje, že žalobca tento tovar použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ,
pretože tovar nebol použitý v zmysle pôvodného účelu, t.j. využitie v objekte na N. J. X v C. a žalobca
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal jeho predaj v roku 2012.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že uplatnením práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podľa sporných faktúr vystavených dodávateľmi STAVIVÁ-Garaj s.r.o., JT Mont s.r.o., C.
B. a STUDIO.IT NR, s.r.o., uplatnením práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dokladov
vyhotovených registračnou pokladnicou, z dokladov za nákup pohonných hmôt ako i v prípade
uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom vývoze tovaru do iného členského
štátu, žalobca porušil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

28. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 16.02.2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.
10056236/2017 zo dňa 05.01.2017 ako i rozhodnutie správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra č.
103169607/2016 zo dňa 18.05.2016 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre ich pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie



veci ako i to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je
v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. Tvrdil, že rozhodnutia boli vydané na
základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi SR, pričom daňové orgány sa riadne nevysporiadali s predloženými dôkazmi a nereflektovali
na vyjadrenia žalobcu, ktorý preukázal podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Bol toho názoru, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď predložil všetky dôkazy, ktoré mohol
zabezpečiť a ktoré riadne odôvodňujú jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Taktiež sa
nevysporiadali s jeho námietkami, argumentáciou a predloženými dôkazmi, v dôsledku čoho svoje
závery nedostatočne odôvodnili.
Žalobca najmä nesúhlasil s výpočtom rozdielu v jeho daňovej povinnosti v sume 3.689,09 eur v jeho
neprospech ako i s tým, že uskutočňoval premiestňovanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu
podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Bol toho názoru, že pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty postupoval v súlade s ust.
§ 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona ako i zákona o dani z pridanej hodnoty platného a účinného na
území Maďarska, pričom v tomto štáte nemal registračnú povinnosť.
Na adrese Q., P.t. XXX nemal žiadnu prevádzkareň ani súvisiaci priestor, kde by vykonával
podnikateľskú činnosť. So spoločnosťou Sági Kft. mal uzavretú len logistickú zmluvu a táto mu
poskytovala len logistické služby. Uvedenú adresu využíval len na odovzdávanie vopred objednaných
tovarov prepravených vopred určenému odberateľovi na základe predchádzajúcej objednávky.
Objednaný tovar žalobca alebo prepravca prepravil z územia SR na územie Maďarska pre vopred
určeného odberateľa, s ktorým sa vopred dohodol na odbere zásielky na uvedenej, príp. inej drese a v
určený čas. Zásielku odberateľovi odovzdal žalobca, prepravca alebo ním poverená osoba. Ani jeden
z odberateľov si nemohol na udanej adrese priamo kúpiť akýkoľvek tovar, pretože žiadny neobjednaný
tovar žalobcu sa tam nenachádzal, ale bolo potrebné tovar vopred objednať u žalobcu na území SR
a až následne bol tovar prepravený žalobcom, prepravcom alebo inou poverenou osobou na územie
Maďarska, kde si ho odberateľ prevzal. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane
všetky doklady, pričom faktúry obsahovali aj text podľa ktorého sa spravovalo dodanie tovaru, t.j. text
„dodanie tovaru je v súlade § 42, 43, článku 136, 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006
o spoločnom systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z
19.12.2005“.
V zdaňovacom období december 2011 si prepravu zabezpečoval žalobca sám, prostredníctvom svojich
zamestnancov alebo rodinných príslušníkov, ktorí vopred objednaný tovar prepravili z územia SR na
územie Maďarska na motorových vozidlách vo vlastníctve žalobcu pre odberateľov v Maďarsku. Žalobca
teda splnil všetky náležitosti v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, t.j. predložil faktúry, dodacie listy potvrdené odberateľmi, prepravné listy, originály
prepravných dokladov, ktoré potvrdzujú uskutočnenie obchodov. Disponoval i motorovými vozidlami, za
ktoré platil cestnú daň a ktoré používal aj na prepravu tovaru, taktiež mal viacerých zamestnancov. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na čestné vyhlásenia V. W., C. W. a D. W..
Maďarskí odberatelia potvrdili, že im žalobca tovar doviezol aj vlastnými motorovými vozidlami do ich
skladových priestorov, čo správca dane účelovo neuviedol. Taktiež potvrdili, že predmetné faktúry majú
vo svojom účtovníctve, zaplatili za ne a odviedli daň z pridanej hodnoty na území Maďarska. Taktiež
vystavili čestné vyhlásenia, že si tovar prevzali a zaplatili zaň, taktiež odviedli daň, teda dodanie tovaru
bolo oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
Žalobca nemusel byť identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, nakoľko
nemal uzavretú žiadnu nájomnú, resp. inú zmluvu a ani v jednom prípade sa nejednalo o
premiestňovanie tovaru za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Na území Maďarska žalobca
nevykonával podnikateľskú činnosť a ani nepremiestňoval tovar za účelom jeho podnikania. Taktiež
predložil správcovi dane kompletnú skladovú evidenciu (príjemky a výdajky) týkajúcu sa dodania tovarov
odberateľom.
Nesúhlasil s výpočtom výšky obchodnej marže a žiadal o uvedenie postupu pri jej výpočte za rok
2011 s tým, že výpočet a výška obchodnej marže sú nepreskúmateľné. Výška obchodnej marže 20,39
% je podľa názoru žalobcu nereálna, pretože nezohľadňuje výdavky nevyhnutne potrebné na výkon
podnikateľskej činnosti žalobcu, rôzne nákupné ceny tovaru, ani skutočnosť, či určitý tovar nadobudnutý
za určitú kúpnu cenu bol v tomto období aj predaný.
Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasil so zisteniami správcu dane ohľadne premiestňovania tovaru
uvedeného na faktúrach spolu v sume 26.647,79 eur, ktoré nie sú v súlade s objektívnymi skutočnosťami,
pretože splnil všetky podmienky uvedené v ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov.



Taktiež uviedol, že správcovi dane predkladá ako prílohu odvolania faktúru č. FaD 11/425 od dodávateľa
TECHNOTEX s.r.o., kde základ dane je v sume 43,02 eura a daň z pridanej hodnoty v sume 8,60 eura.
Nesúhlasil so zisteniami správcu dane, t.j. s neuznaným odpočítaním dane podľa faktúry č. FaD 11/434
a č. FaD 11/435 v sume 333,33 eura, pretože za neúplnosť údajov zodpovedá vystaviteľ faktúr, teda
spoločnosť STAVIVÁ-Garaj s.r.o. a nie žalobca.
Nesúhlasil ani s neuznaným odpočítaním dane pri faktúre č. FaD 11/428 v sume 1.700,- eur s poukazom
na to, že bývalý konateľ spoločnosti JT Mont s.r.o. popísal a potvrdil vykonanie prác, vrátane spôsobu a
miesta ich vykonania. Následne vystavil i čestné vyhlásenie o tom, že spoločnosť v roku 2011 vykonala
práce pre žalobcu, ktoré fakturovala faktúrou č. VF 2011/25 zo dňa 16.12.2011 v sume 10.200,- eur.
Vykonanie prác opätovne potvrdil i ústne dňa 18.11.2015. Žalobca i v tomto prípade vyčerpal svoje
dôkazné bremeno, keď správcovi dane predložil všetky dôkazy (vrátane fotodokumentácie), ktoré mohol
zabezpečiť a ktoré sa týkajú rekonštrukcie nehnuteľnosti na ul. N. J. X v C. a odôvodňujú jeho právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Taktiež bolo vykonané i miestne zisťovanie v rekonštruovanej
nehnuteľnosti, ktoré jednoznačne preukázalo vykonanie prác. Správca dane nemôže bez ďalšieho
zneužívať ust. § 45 ods. 2 písm. c/, e/ zákona č. 563/2009 Z. z. a šikanózne požadovať informácie
a dôkazy, ktoré žalobca bez svojho zavinenia nemôže predložiť. Navrhol, aby správca dane vykonal
znalecké dokazovanie a účelom určenia hodnoty stavebných prác.
Namietal i neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty pri dodávkach od dodávateľa C. B. KL
- STUDIO na základe dodávateľských faktúr č. 2011/19, č. 2001/20, č. 2011/21 a č. 2011/27. Tovar
uvedený na týchto faktúrach bol riadne žalobcovi dodaný a bol určený na objekt na ul. N. J. X v C., ale
zámer žalobcu sa zmenil. Nikdy však netvrdil, že tento tovar sa tam aj nachádza. Pri miestnom zisťovaní
v tejto nehnuteľnosti žalobca uviedol, že tovar dodaný podľa týchto faktúr predal v roku 2012 a v roku
2013 predal i celý podnik, pričom kupujúcemu odovzdal i príslušné doklady, preto nemohol správcovi
dane predložiť doklady z roku 2012. Dodávateľ C. B. KL - STUDIO vydal čestné prehlásenie, podľa
ktorého tovar žalobcovi riadne dodal, faktúry má v účtovníctve a žalobca za tieto faktúry zaplatil. I v
tomto prípade bol žalobca toho názoru, že predložil všetky dôkazy (vrátane fotodokumentácie podlahy
a kuchynských skriniek), ktoré mohol zabezpečiť a tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno.
V závere svojej žaloby žalobca uviedol, že súhlasí so zisteným rozdielom dane v sume 16,21 eura a
8,34 eura.
Konštatoval, že rozdiel dane z pridanej hodnoty mu správca dane vyrubil v rozpore so skutkovým stavom,
v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v rozpore s rozsudkami Súdneho
dvora EÚ.

IV. Vyjadrenie žalovaného

29. K žalobe podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 14.09.2017, v ktorom uviedol, že trvá na výroku
žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu. Bol toho názoru, že žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by
svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. Uviedol, že žalobca
iba všeobecne rozporuje vykonané dokazovanie správcu dane bez predloženia konkrétnych dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov ako aj zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom
na vydanie rozhodnutia. Vychádzal z dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho
konania a dôkazov predložených žalobcom. Jeho rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom, ako to
uvádza žalobca.
Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nedodržal podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane z
pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ani podmienky práva na
odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.
Daňovou kontrolou a v priebehu vyrubovacieho konania bolo zistené, že žalobca nepredložil skladovú
evidenciu, ktorá by potvrdzovala vyskladnenie tovaru jednotlivým odberateľom do Maďarska zo skladu
v tuzemsku, ale predložil výdajky tovaru zo skladu na adrese v Maďarsku (Budapest, Soroksári). Z
odpovedí maďarskej finančnej správy na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že
tovar bol vydaný odberateľom na uvedenej adrese v Maďarsku, kde podľa vyjadrenia odberateľov mal



žalobca sklad. Žalobca taktiež nepreukázal prepravu tovaru od neho ako dodávateľa ku konkrétnemu
odberateľovi v inom členskom štáte.
Taktiež nepredložil prijatú faktúru zaevidovanú pod číslom FaD 11/425, ktorá mala byť vystavená
spoločnosťou TECHNOTEX, s.r.o. a nepredložil ani žiadny dôkaz o uskutočnení zdaniteľných obchodov
podľa tejto faktúry. Faktúry vystavené dodávateľom STAVIVÁ-Garaj s.r.o. neobsahovali DIČ ani IČ
DPH žalobcu, čo nebolo v súlade s ust. § 71 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Taktiež nepreukázal, že došlo k dodaniu, resp. vykonaniu
prác dodávateľom JT Mont s.r.o. Rovnako nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane v prípade faktúr zaevidovaných pod interným č. FaD 11/433, FaD 11/431 a FaD 11/432
vystavených dodávateľmi C. B. a STUDIO.IT NR, s.r.o.
Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty i na základe výdavkových pokladničných
dokladov zo dňa 31.12.2011, ku ktorým priložil prvotné doklady z registračnej pokladnice o nákupe,
nepriradené k jednotlivým pokladničným dokladom, z ktorých súčet dane mal byť v sume 71,08 eura.
Na základe predložených prvotných dokladov z registračnej pokladnice správca dane zistil súčet dane
v sume 54,87 eura, pričom rozdiel v sume 16,21 eura nebol podložený žiadnym prvotným dokladom
o nákupe. Žalobca teda ani v tomto prípade nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane. Taktiež nepreukázal využitie spotrebovaných pohonných látok na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k.
III. ÚS 78/2011-17.
Správca dane v predmetnej veci vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal reálnosť
zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do správneho určenia daňovej povinnosti v sume 8.348,71 eura.
Žalobca, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného štátu a odpočítanie od dane,
musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu a
teda, že tovar alebo služby, ktoré sú uvedené na faktúre, resp. iných dokladoch boli skutočne dodané
osobou uvedenou na faktúre, príp. tak, ako to deklarujú predložené doklady. V predmetnej veci nebolo
preukázané, že bolo vykonané dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, že služba alebo
tovar boli skutočne dodané osobami deklarovanými na faktúre, resp. že tovar bol skutočne dodaný
žalobcovi a že tovar - pohonné látky žalobca využil na dávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Námietky žalobcu v podanej žalobe sa zhodujú s odvolacími námietkami, sú totožné a identické a
žalovaný sa s týmito námietkami už podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho žalobou napadnutého
rozhodnutia.
Žalobca nepredložil skladovú evidenciu, ktorá by potvrdzovala vyskladnenie tovaru odberateľom do
Maďarska zo skladu v tuzemsku, pričom podľa vyjadrení svojich odberateľov mal žalobca na adrese
Q., P.t. sklad a taktiež nepreukázal prepravu tovaru od dodávateľa tovaru z tuzemska ku konkrétnemu
odberateľovi v inom členskom štáte. Uvedené vyhodnotil správca dane ako premiestňovanie tovaru vo
vlastníctve žalobcu na účely jeho podnikania podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z .z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nie ako dodanie tovaru do iného členského štátu podľa
ust. § 43 ods. 1 tohto zákona, pretože maďarskí odberatelia uviedli, že tovar preberali na adrese Q.,
P.t., alebo im bol z tejto adresy zasielaný. Žalobca nepredložil žiadne CMR doklady, nijako nepreukázal
prepravu tovaru z tuzemska odberateľom do Maďarska. Na výdajkách bolo potvrdené prevzatie tovaru
odberateľom a na niektorých boli uvedené aj maďarské evidenčné čísla motorových vozidiel, ktorými
tovar prevzali. Na každej výdajke bolo uvedené „sklad Q., P. XXXX“ a žalobca žiadnym relevantným
dokladom nepreukázal ani tvrdenie, že prepravu vykonával 5 motorovými vozidlami v jeho vlastníctve.
Pokiaľ ide o neuznanie práva na odpočítanie dane v sume 8,60 eura z prijatej faktúry od dodávateľa
TECHNOTEX s.r.o., žalovaný uviedol, že žalobca k odvolaniu predložil faktúru č. VF 2011/67 zo dňa
31.12.2011, ktorú vystavil dodávateľ JT Mont s.r.o. za zvýšené náklady na pohonné hmoty pri vykonávaní
prepravy, kde základ dane bol 43,38 eura a daň v sume 8,24 eura. Žalobca taktiež nepreukázal
vykonanie a dodanie stavebných prác spoločnosťou JT Mont s.r.o.. V súvislosti s deklarovanými
dodávkami od dodávateľov JT Mont s.r.o., C. B. a STUDIO.IT NR, s.r.o. žalovaný poukázal na dôvody
svojho rozhodnutia.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca nevedel dôkazmi preukázať vykonanie dodania
tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ani dodanie tovaru, resp. služieb osobami deklarovanými
na faktúrach ako dodávatelia. Taktiež poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora C-80/11 a C-142/11
s tým, že žalobca si splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry s prílohami, výdajky, príp. ďalšie doklady,
čo ešte neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia
od dane, resp. odpočítanie dane, pretože nestačí byť len držiteľom týchto listinných dokladov a tieto
predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách.



Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 11.04.2018 (v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňom 22.03.2018
a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie) žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.01.2017 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto
ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z
tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet
do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru
za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru
a/ na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom
sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, b/ na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou
osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, c/ na účel dodania tovaru
na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie, d/ určeného
na vývoz tovaru do tretích štátov, ak sa colné konanie o vývoze tovaru uskutočnilo v tuzemsku, e/
určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru
v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane, f/ na
účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto
tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za
predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska, g/ na dočasné použitie
tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania
služieb touto zdaniteľnou osobou, h/ na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na
území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval
za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, i/ na účel dodania
plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete,
ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom
teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f). (ods. 4)
Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa
takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. (ods. 5)
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.
Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1.



Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,
d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/
alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku
pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.
Faktúra musí obsahovať a/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa,
ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b/ meno a adresu sídla, miesta
podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné
číslo pre daň, ak mu je pridelené, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná,
alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od
dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo
rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú
obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i/ výšku
dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.



32. Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má
nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú
sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach
podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný
list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu.
Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá
dopravca.

33. V podanej žalobe žalobca namietal dodatočné vyrubenie dane z pridanej hodnoty, neuznanie
oslobodenia od tejto dane pri ním deklarovaných dodávkach tovaru odberateľom do iného členského
štátu ako i neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty pri domácich dodávkach tovaru alebo služieb
(stavebných prác) žalobcovi podľa predložených faktúr, resp. iných dokladov, pri ktorých si žalobca
odpočítanie dane uplatnil. Vzhľadom na obsahovú totožnosť žaloby a podaného odvolania žalobcu zo
dňa 14.06.2016 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.05.2016 je potrebné uviesť, že s jednotlivými
námietkami žalobcu (ktoré sú i súčasťou podanej žaloby) v podanom odvolaní sa žalovaný podrobne
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 05.01.2017.

34. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu
dane súd uvádza, že v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2011 žalobca deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane z pridanej hodnoty
pri dodaní od iného členského štátu (v konkrétnom prípade do Maďarska) v sume 26.647,78 eura.
Z predložených listinných dokladov správca dane zistil, že sa jednalo o dodanie tovaru maďarským
daňovým subjektom, ktoré boli vo svojom domovskom štáte identifikované pre daň z pridanej hodnoty.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či sa zo strany žalobcu jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru
do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty (čo tvrdil a
preukazoval žalobca), alebo sa jednalo o premiestnenie tovaru do iného členského štátu za protihodnotu
a na účely vlastného podnikania, ktoré v štáte odoslania nie je oslobodené od dane z pridanej hodnoty
(čo tvrdili daňové orgány).

35. Splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 43 ods. 5 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je povinný preukázať
žalobca, a to kópiou faktúry (čo žalobca splnil) ako i ďalšími dokladmi uvedenými v tomto ustanovení
zákona. Typ a forma dokladu preukazujúceho, že tovar bol skutočne fyzicky premiestnený, resp.
odoslaný do iného členského štátu závisí od toho, kto prepravu vykonáva a akým spôsobom. Na
účely dane z pridanej hodnoty je podstatné, aby z takéhoto dokladu bolo zrejmé uvedenie dodávateľa,
resp. odosielateľa a odberateľa tovaru, miesto určenia, uvedenie osoby, ktorá tovar prepravila, miesto
nakládky, dopravný prostriedok, miesto vykládky, označenie tovaru (jeho druh a množstvo) v nadväznosti
na faktúru, dátum prepravy a pod.. V predmetnej veci žalobca ako dodávateľ tvrdil, že prepravu tovaru
odberateľom do Maďarska zabezpečil inou osobou (na pojednávaní dňa 13.02.2014 vymenoval viaceré
subjekty, ktoré mali prepravu vykonať), resp. ju vykonal sám vlastnými motorovými vozidlami, príp. ju
vykonal prostredníctvom svojich zamestnancov alebo rodinných príslušníkov, ktorí o tom vystavili čestné
prehlásenie.
Za zdaňovacie obdobie december 2011 však žalobca nepredložil žiadny doklad o vykonaní prepravy
objednanými prepravcami, resp. vlastnými motorovými vozidlami a ani iný doklad o odoslaní tovaru do
iného členského štátu, ktorý by obsahoval vyššie uvedené náležitosti. Podľa predložených faktúr mal
žalobca v zdaňovacom období december 2011 dodať tovar odberateľom uvedeným v bode 24 tohto
rozsudku (28 odberateľov). V rámci daňovej kontroly u žalobcu boli preverovaní jeho najväčší odberatelia
v Maďarsku, pričom medzinárodnou výmenou daňových informácií bolo zistené, že títo odberatelia
si preberali tovar na rovnakej adrese v Q. (P.t.), resp. im bol z tejto adresy tovar zaslaný. Tomuto
zisteniu nasvedčujú i výdajky vystavené k jednotlivým faktúram pre odberateľov uvedených v bode 24
tohto rozsudku, na ktorých je zhodne uvedená adresa skladu v Q., P.t. Ani na jednej výdajke nie je
uvedené, že by mal byť tovar vyskladnený zo skladu žalobcu na Slovensku, pričom žalobca ani skladovú
evidenciu tovaru na Slovensku nepredložil, napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný na predloženie
dokladov. Žalobca, ktorý tvrdil, že prepravu tovaru do Maďarska zabezpečoval, resp. vykonával sám
alebo prostredníctvom svojich zamestnancov a rodinných príslušníkov, nepredložil doklady uvedené v



ust. § 43 ods. 5 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, teda prepravný, resp. iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, resp.
dodania tovaru a nepredložil ani písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním
poverenou. Toto je potrebné konštatovať i s poukazom na predložené potvrdenia o dodaní tovaru
vystavené niektorými odberateľmi žalobcu v roku 2015 (teda takmer štyri roky po deklarovanom dodaní
tovaru), ktoré žalobca predložil spolu s odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane. Tieto žalobcom
predložené potvrdenia (podľa ktorých bol tovar dodaný dodávateľom - žalobcom z územia Slovenska
na územie Maďarska) o dodaní tovaru podľa konkrétnych (tam uvedených) faktúr, nenahrádzajú a ani
nemôžu nahrádzať písomné potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, predloženie ktorého vyžaduje ust.
§ 43 ods. 5 písm. b/ vyššie citovaného zákona. Ani v jednom tomto potvrdení o dodaní tovaru nie sú
uvedené faktúry týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2011.
Taktiež listinný dôkaz - prehlásenie odberateľa, ktorým žalobca preukazuje uskutočnenie obchodu
oslobodeného od dane, správca dane správne vyhodnotil ako nevierohodný, keďže týmto prehlásením
odberateľ potvrdzuje prevzatie tovaru a dátum jeho prevzatia, ale nič iné v ňom nepotvrdzuje.
Prehlásenie je všeobecné, na nič nenadväzuje, nie je v ňom odkaz na konkrétnu faktúru týkajúcu sa
zdaňovacieho obdobia december 2011 a ani konkretizácia dodaného tovaru, nie je uvedené ani meno
osoby podpisujúcej za odberateľa a pod..
S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd, rovnako
ako daňové orgány, dospel k tomu záveru, že v prípade deklarovaných dodávok žalobcu do Maďarska
sa jedná o premiestnenie tovaru v jeho vlastníctve do Maďarska do priestorov na P.t. v Q. v zmysle
ust. § 8 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
ktoré sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie ani
jednej z podmienok podľa ust. § 8 ods. 4 písm. a/ až i/ tohto zákona, naopak tvrdil, že sa jedná
o intrakomunitárne dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty. Toto však nebolo
preukázané a ako už bolo vyššie uvedené, žalobca k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu
tovaru nepredložil zákonom požadované relevantné doklady, v dôsledku čoho správca dane pristúpil k
zdaneniu týchto dodávok daňou z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na vyjadrenie
žalobcu zo dňa 22.07.2015 k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom žalobca pri zdaňovacom období
december 2011 (rovnako ako pri iných zdaňovacích obdobiach) uviedol, že adresu Q., P.t. XXX využíval
na odovzdanie vopred objednaných tovarov prepravených vopred učenému odberateľovi. Z tohto
vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že žalobca na uvedenej adrese odovzdával jednotlivým odberateľom (z
ktorých ani jeden nemal sídlo na tejto adrese) svoj tovar, ktorí si u neho vopred objednali. Správca dane
potom správne považoval žalobcom deklarované dodávky do iného členského štátu za dodanie tovaru,
spočívajúce v jeho premiestnení, nakoľko tento tovar bol stále vo vlastníctve žalobcu ako zdaniteľnej
osoby a žalobca v inom členskom štáte odovzdával tento tovar (teda ho dodával) určeným odberateľom,
čo i sám potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2015. Takéto premiestnenie tovaru sa považuje za
dodanie tovaru za protihodnotu a podlieha daňovej povinnosti.
Celková hodnota tovaru na vystavených faktúrach pre maďarských odberateľov bola v sume 26.647,79
eura, obchodná marža (určená správcom dane na základe došlých faktúr a faktúr vystavených
žalobcom, pretože žalobca nevedel určiť jej výšku) za rok 2011 bola 20,39 %, pričom žalobca jej
výšku v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nenamietal. Nadobúdacia hodnota
tovaru predaného maďarským odberateľom bola v sume 22.134,55 eura, základ dane je potom v
sume 18.445,46 eura podľa ust. § 22 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a daň z pridanej hodnoty je v sume 3.689,09 eura. Správcom dane
použitú obchodnú maržu žalobca v priebehu daňovej kontroly nenamietal, pričom mu bol vysvetlený
postup správcu dane pri jej výpočte, ktorý vychádzal z faktúr, ktoré boli žalobcovi predložené zo
strany jeho dodávateľov a taktiež z faktúr, ktoré žalobca vystavil ako dodávateľ. Na základe hodnoty
tovaru uvedeného na faktúrach vyhotovených pre odberateľov v Maďarsku a obchodnej marže
určenej správcom dane na základe žalobcom predložených listín, správca dane vypočítal hodnotu
nadobudnutého tovaru (ktorý žalobca nadobudol a v decembri 2011 mal dodať maďarským odberateľom)
v sume 22.134,55 eura, základ dane v sume 18.445,46 eura a určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej
hodnoty v sume 3.689,09 eura.

36. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8,60 eura na základe faktúry
zaevidovanej u neho pod č. FaD 11/425 so základom dane v sume 43,02 eura, ktorú mala vystaviť
spoločnosť TECHNOTEX s.r.o.. Predmetnú faktúru žalobca nepredložil ani na základe výzvy správcu
dane zo dňa 03.02.2015, pričom odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tejto faktúre žalobca uviedol
v dokumente „záznamová povinnosť za zdaňovacie obdobie december 2011“ Žalobca si teda uplatnil



odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom správcovi dane nepredložil predmetnú faktúru, napriek
tomu, že predloženie faktúry je podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
a to s poukazom na ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a s použitím
ust. § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V
dôsledku nepredloženia predmetnej faktúry, ktorá mala byť vystavená spoločnosťou TECHNOTEX s.r.o.
ako dodávateľom nebolo možné zistiť, či sa jedná o dodávku tovaru, resp. služieb a či faktúra má všetky
náležitosti daňového dokladu. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci nebolo na uplatnenie odpočítania
dane z pridanej hodnoty postačujúce uvedenie dane v záznamoch vedených podľa ust. 70 ods. 1 vyššie
citovaného zákona, nakoľko žalobca si uplatnil odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a/ tohto
zákona (teda ak je voči nemu uplatnená daň iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané), kedy musí mať faktúru vyhovenú podľa ust. § 71 vyššie citovaného
zákona, a nie podľa ust. § 49 ods. 2 písm. b/ tohto zákona (teda, ak je ním uplatnená z tovarov a služieb,
pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 vyššie citovaného zákona), kedy
postačuje uvedenie dane v záznamoch podľa ust. § 70 ods. 1 tohto zákona.
Z uvedených dôvodov potom i správny súd je toho názoru, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty
v sume 8,60 eura pri faktúre od spoločnosti TECHNOTEX s.r.o. zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD
11/425 so základom dane v sume 43,02 eura nebolo dôvodné a správne postupoval správca dane, keď
odpočítanie dane v tejto sume žalobcovi neuznal. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania ani neuvádzal, aký tovar, resp. služby mu mal dodať deklarovaný dodávateľ na základe
predmetnej faktúry a na aké účely mal túto dodávku použiť. V priebehu odvolacieho konania žalobca
tvrdil, že predmetná došlá faktúra zaevidovaná u neho pod č. FaD 11/425 je podľa správnosti faktúra
vystavená dodávateľom JT Mont, s.r.o. pod č. VF 2011/67 dňa 31.12.2011 (ktorú i predložil). Z tejto
faktúry vyplýva, že uvedený dodávateľ žalobcovi fakturoval doplatok za zvýšené náklady na PHM pri
vykonávaní prepravy v sume 51,62 eura (základ dane v sume 43,38 eura a daň z pridanej hodnoty v
sume 8,24 eura), nie je však zrejmé, ktorého obdobia by sa mal doplatok za zvýšené náklady na pohonné
hmoty týkať a kedy mala byť táto preprava vykonaná. Číselné údaje uvedené na faktúre zaevidovanej
u žalobcu pod č. FaD 11/425 (ktorú mala vystaviť spoločnosť TECHNOTEX s.r.o. ako dodávateľ a
ktorú žalobca nepredložil) a číselné údaje na faktúre pod č. VF 2011/67 (vystavenej dodávateľom,
t.j. spoločnosťou JT Mont, s.r.o., ktorú žalobca predložil a podľa jeho nepreukázaného tvrdenia v
podaní doručenom správcovi dane dňa 15.08.2015 mal túto faktúru evidovať pod č. FaD 11/425)
sú však rozdielne. Podstatné ale je, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vykonanie prepravy
spoločnosťou JT Mont, s.r.o. v zdaňovacom období december 2011 a nepredložil ani faktúru vystavenú
touto spoločnosťou za vykonanie prepravy v uvedenom období, preto nie je dôvodné ani predloženie
faktúry za zvýšené náklady na pohonné hmoty pri vykonávaní prepravy a uplatnenie odpočítania dane
z pridanej hodnoty pri takejto faktúre.

37. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č.
11DPZP0100000331 zo dňa 23.09.2011 v sume 1.250,- eur (daň z pridanej hodnoty v sume 250,- eur)
zaevidovanej u žalobcu pod č. č. FaD 11/435 a faktúry č. 11DPZP0100000344 zo dňa 29.09.2011 v
sume 500,- eur (daň z pridanej hodnoty v sume 83,33 eura) zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/434,
pričom obe faktúry boli vystavené spoločnosťou STAVIVÁ-Garaj, s.r.o. ako dodávateľom. Ani na jednej
z týchto faktúr nie je uvedený predmet fakturácie, jeho množstvo, cena, teda náležitosti uvedené v ust.
71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uplatnenie
si odpočítania dane z pridanej hodnoty pri uvedených faktúrach, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené
náležitosti, je v rozpore s ust. 49 ods. 2 písm. a/, ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a ust. 71 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Naviac žalobca predložil tieto
faktúry s rukou dopísanými údajmi o jeho IČ DPH, IČO, DIČ, pričom vo vyjadrení zo dňa 22.07.2015
(k protokolu z daňovej kontroly) uviedol, že dodávateľ mu predmetnú faktúru so všetkými náležitosťami
nedoručil, a preto údaje doplnil sám. Zástupca dodávateľskej spoločnosti dňa 04.09.2015 potvrdil, že
tieto faktúry boli vystavené ako zálohové a tovar nebol dodaný, pričom ani žalobca niky neuvádzal, o
aký tovar by sa malo jednať a ako bol použitý pre účely podnikania žalobcu.
I podľa názoru súdu potom správne postupoval správca dane, keď odpočítanie dane z pridanej hodnoty
pri týchto faktúrach v sume spolu 333,33 eura (250,- eur + 83,33 eura) žalobcovi neuznal, nakoľko
žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedených a zákonom stanovených podmienok, za akých si možno
odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatniť.

38. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 1.700,- eur i na základe faktúry pod č.
VF 2011/25 (interné č. FaD 11/428) vystavenej dodávateľom JT Mont s.r.o. v sume 10.200,- eur (základ



dane v sume 8.500,- eur) na základe zmluvy o dielo 2011 zo dňa 09.09.2011 za vykonané práce vo
výške. Konateľ dodávateľskej spoločnosti U. U. dňa 13.02.2014 uviedol, že sa jednalo o rekonštrukčné
práce interiéru a exteriéru na adrese Vojenská 45 v Leviciach. Rekonštrukčné práce sa vykonávali i na
adrese N. J. v C. na odstránenie havarijného stavu budovy. Práce boli vykonané dodávateľsky inými
spoločnosťami (vymenoval tri). Dňa 18.11.2015 na ústnom pojednávaní v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu U. U. už ako bývalý konateľ spoločnosti JT Mont s.r.o. k predmetnej faktúre uviedol, že sa jednalo
o stavebné a rekonštrukčné práce pre žalobcu na ul. N. J. X v C.. Z predloženej faktúry však nie je
zrejmé, o aké konkrétne práce sa jedná, v akom rozsahu boli vykonané. Taktiež nie je zrejmé a žalobca
nepreukázal, kto tieto práce vykonal, nakoľko fotodokumentácia nepreukazuje čas vykonania prác,
miesto vykonania prác a ani subjekt, ktorý mal práce vykonať. V tejto súvislosti súd poukazuje na tvrdenia
konateľa (resp. bývalého konateľa) uvedenej spoločnosti zo dňa 13.02.2013 a zo dňa 18.11.2015, kedy
vo všeobecnosti uviedol, že spoločnosť mala asi šesť zamestnancov na dohodu a taktiež mala uzavreté
zmluvy so živnostníkmi, pričom vymenoval pracovné nástroje, ktoré boli použité na stavbe, s tým, že
stavebný materiál bol zakúpený v stavebninách v Leviciach. Tieto vyjadrenia zástupcu (resp. bývalého
zástupcu) spoločnosti JT Mont s.r.o. jednoznačne a dostatočne nepreukazujú vykonanie „prác vo výške“
fakturovaných faktúrou č. VF 2011/25, nakoľko správcovi dane neboli predložené ani označené žiadne
relevantné dôkazy a doklady preukazujúce ich vykonanie deklarovaným dodávateľom. Je preto celkom
nedôvodný návrh žalobcu v podanej žalobe, aby správca dane vykonal znalecké dokazovanie znalcom
z odboru stavebníctva za účelom určenia hodnoty stavebných prác, resp. na zodpovedanie otázky, či si
tieto práce mohol žalobca vykonať svojpomocne. Znalecké dokazovanie znalcom z uvedeného odboru
nemôže preukázať, kto stavebné práce vykonal, resp. či fakturované „práce vo výške“ vykonal subjekt,
ktorý vystavil faktúru, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane.

39. Ako nedôvodné správca dane posúdil i uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty spolu v sume
2.137,12 eura, a to na základe faktúry č. 2011/27 zo dňa 27.10.2011 vystavenej Ladislavom Kiššom ako
dodávateľom (zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/433) v sume 5.779,60 eura (základ dane v sume
4.816,40 eura + daň v sume 963,30 eura) za dodanie tovaru (skrinková zostava, skrinky) a na základe
faktúr vystavených spoločnosťou STUDIO.IT NR s.r.o. ako dodávateľom pod č. 11111 zo dňa 30.11.2011
(zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/432) v sume 4.096,90 eura (základ dane v sume 3.414,08 eura
+ daň v sume 682,82 eura) s predmetom fakturácie „zostava Mirror“ a pod č. faktúry 11112 zo dňa
30.11.2011 (zaevidovanej u žalobcu pod č. FaD 11/431) v sume 2.945,99 eura (základ dane v sume
2.454,99 eura + daň v sume 491,- eura) s predmetom fakturácie „zostava Venus“. Predmetný tovar sa
nenachádzal v nehnuteľnosti na ul. N. J. X v C., čo bolo zistené pri miestnom zisťovaní dňa 31.03.2014
a žalobca, ktorý tvrdil, že tovar predal, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako
žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu deklarovaní dodávatelia fakturovaný tovar dodali, a že tento
tovar použil na účely svojej podnikateľskej činnosti, pričom toto bolo jeho dôkazné bremeno, ktorého
sa nemôže zbaviť tvrdením, že v roku 2013 predal celý podnik. Taktiež fotodokumentácia predložená
žalobcom a ani čestné prehlásenie C. B. zo dňa 20.07.2015 (takmer štyri roky po dodaní tovaru) nie je
dôkazom o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom.

40. Žalobca si taktiež uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 464,36 eura na
základe výdavkových pokladničných dokladov s účelom platby nákup pohonných látok, a to na základe
výdavkového pokladničného dokladu č. V11/283 zo dňa 31.12.2011 (základ dane v sume 1.204,30 eura,
daň z pridanej hodnoty v sume 240,85 eura), č. V11/284 (základ dane v sume 442,28 eura, daň z
pridanej hodnoty v sume 96,83 eura) a č. V11/285 (základ dane v sume 633,10 eura, daň z pridanej
hodnoty v sume 126,68 eura). Správcovi dane však nepredložil knihu jázd a ani inak nepreukázal využitie
motorových vozidiel (do ktorých nakupoval pohonné látky) na dodanie tovarov a služieb ako platiteľ,
naopak tvrdil, že knihu jázd neviedol z dôvodu uplatnenia 80 % do výdavkov. Správca dane však z
predloženého peňažného denníka za rok 2011 a z dokumentu „záznamová povinnosť“ za december
2011 zistil, že žalobca si uplatnil výdavky na spotrebované pohonné látky v plnej výške na základe
predložených dokladov o nákupe, pričom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spotrebované pohonné
látky boli použité na dodávky tovarov a služieb. Žalobca si teda uplatnil v zdaňovacom období december
2011 pri nákupe pohonných látok odpočítanie dane v sume 464,36 eura, pričom nepreukázal využitie
nakúpených pohonných látok a ich spotrebovane na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Z uvedeného
dôvodu správca dane podľa názoru súdu dôvodne neuznal žalobcovi ním uplatnené odpočítanie dane
z pridanej hodnoty pri nákupe pohonných hmôt, nakoľko porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. v
nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.



41. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov,
ale skúmal predovšetkým reálnosť žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov, čo vyústilo do
správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 8.348,71
eura. Daňové orgány správne uprednostnili skutočný stav pred stavom formálno-právnym a neprihliadli
k nepreukázaným úkonom, obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili, teda nenaplnili,
resp. žalobca toto nepreukázal. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si oslobodenie od dane,
resp. odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má
povahu faktu a teda, že tovar bol reálne dodaný odberateľovi do iného členského štátu za podmienok
ust. § 43 vyššie citovaného zákona, resp. že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli
skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti,
ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomných údajov v
nej uvedených. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu,
sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave a pod.. V danom prípade žalobca síce
predkladal listinné doklady, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru
odberateľom do iného členského štátu tak, aby boli splnené podmienky ust. 43 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a taktiež žalobca nepreukázal ani splnenie
podmienok pre ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach od
domácich dodávateľov podľa predložených faktúr (TECHNOTEX s.r.o., STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., JT Mont,
s.r.o., C. B., STUDIO.IT NR s.r.o.) a ani pri deklarovanom nákupe pohonných hmôt.

42. Žalobca na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu (pri ktorom si uplatnil oslobodenie
od dane) a preukázanie domáceho dodania tovaru a služieb od iných daňových subjektov (pri ktorých
si uplatnil odpočítanie od dane) predkladal čestné vyhlásenia vystavené v roku 2015, teda v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Čestné vyhlásenia predložené žalobcom však nemožno
považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne
uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov
založené na overiteľných skutočnostiach, pričom čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon,
ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákona v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky nedovoľuje. Predloženie čestných vyhlásení je teda v daňovom konaní právne
irelevantné. V súvislosti s čestným vyhlásením ako dôkazom správny súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžf/40/2011, v ktorom bola riešená otázka použiteľnosti
čestného vyhlásenia v daňovom konaní vedenom za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,
ktorý bol zrušený zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.01.2012. Tento nový zákon
obdobným spôsobom rieši okruh použiteľných dôkazných prostriedkov v daňovom konaní, pričom taktiež
za dôkazný prostriedok nepovažuje čestné vyhlásenie.

43. K námietkam žalobcu v podanej žalobe (ktoré sú identické s námietkami žalobcu v podanom
odvolaní zo dňa 14.06.2016 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 18.05.2016) je potrebné uviesť, že
po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v
priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o deklarovaných obchodných transakciách s oslobodením od dane z pridanej hodnoty
(ktoré nebolo preukázané) a taktiež ani o obchodných transakciách s jeho domácimi dodávateľmi
(TECHNOTEX s.r.o., STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., JT Mont, s.r.o., C. B., STUDIO.IT NR s.r.o.), vrátane
deklarovaného nákupu pohonných hmôt, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43, §
49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. V predmetnej veci dôkazná
povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu,
ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo
žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade
so zákonom i umožnené.



44. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo
povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní
daňového priznania (uplatnenie oslobodenia a odpočítania dane z pridanej hodnoty). Žalobca ako priamy
účastník deklarovaných obchodných transakcií s jeho dodávateľmi (v prípade odpočítania dane z riadnej
hodnoty) si mal obstarať také dôkazy a v takom rozsahu, aby v prípade potreby, napr. daňovej kontroly
vedel preukázať dôvodnosť svojho postupu pri uplatňovaní odpočítania dane z pridanej hodnoty a
následného nadmerného odpočtu.

45. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 8.348,71 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď toto
rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa
05.01.2017. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

46. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým z výsledkov vykonaného dokazovania,
ktorým nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane a nebolo
preukázaní ani domáce dodanie tovaru žalobcovi, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko,
čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane
a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia
a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil
ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

47. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len



"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.