Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/60/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200280 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200280.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ARC International, s. r. o., Výpalisko 65, Nové Zámky, IČO: 44 490 437, zastúpeného právnym zástupcom: KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., M. Matunáka 11, Nové Zámky, adresa na doručovanie: G. Czuczora 4, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 17. 03. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100123829/2017 zo dňa 19. 01. 2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza riadne daňové priznanie žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 (podané dňa 27. 12. 2012), v ktorom žalobca uviedol daň celkom v sume 32.263,86 eur, odpočítanie dane celkom v sume 30.208,37 eur, rozdiel v základe dane a v dani po oprave mínus 0,65 eur, oprava odpočítanej dane v sume 24,40 eur a vlastnú daňovú povinnosť žalobca uviedol v sume 2.079,24 eur. 2. Správca dane žalobcovi v podaní zo dňa 19. 08 2013 oznámil, že dňa 17. 09. 2013 u neho začne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za rok 2012. Dňa 17. 09. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu Mgr. Romanom Tlčinom, ktorý predložil tam uvedené doklady. Ďalšie doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 28. 11. 2013 (potvrdenie o zapožičaní iných vecí) a dňa 04. 03. 2014 (potvrdenie o zapožičaní dokladov, medzi ktorými boli i dve faktúry vystavené žalobcom pre odberateľa Altsol Consulting Kft. v mesiaci júl 2012 spolu na sumu 37.054,10 eur, štyri faktúry pre uvedeného odberateľa vystavené v mesiaci október 2012 spolu na sumu 82.034,07 eur a jedna faktúra pre tohto odberateľa vystavená v mesiaci november 2012 na sumu 18.820,- eur, teda spolu v sume 137.908,37 eur). 3. Rozhodnutím správcu dane zo dňa 31. 07. 2014 bola daňová kontrola prerušená od 05. 08. 2014 z dôvodu, že sa začalo konanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií (ohľadne spoločnosti Altsol Consulting Kft.), čo bolo oznámené žalobcovi. Správca dane okrem iného považoval za potrebné preveriť zdaňovacie obdobie júl, október a november 2012, v ktorých mesiacoch žalobca (pod IČ DPH SK2022733636) podľa ním predložených faktúr v počte sedem kusov deklaroval vývoz uvedenému odberateľovi do Maďarska v sumách, ktoré sú uvedené v 2. bode tohto rozsudku. 4. Odpoveď maďarskej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 23. 03. 2015, ktorý následne v podaní zo dňa 23. 03. 2015 oznámil žalobcovi, že v tento deň pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje v daňovej kontrole. 5. Dňa 27. 03. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, na ktorom bol oboznámený i so zisteniami maďarskej finančnej správy ohľadne zdaniteľných obchodov týkajúcich sa dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa faktúry č. FA1201260 zo dňa 30. 11. 2012 v sume 18.820,- eur deklarovanému odberateľovi Altsol Consulting Kft., a teda mu bolo oznámené, že intrakomunitárne dodanie tovaru nebolo potvrdené. Správca dane vyzval žalobcu, aby do 8 dní predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že tovar uvedenému odberateľovi dodal. 6. Na pojednávaní dňa 07. 04. 2015 konateľ žalobcu uviedol, že sa podarilo skontaktovať so spoločnosťou Altsol Consulting Kft., ktorá ústne potvrdila uskutočnenie obchodu a zaslala fotokópie svojich daňových priznaní za 2. - 4. štvrťrok 2012 a budú žiadať o opätovné prešetrenie týchto obchodov. V podaní zo dňa 02. 04. 2015, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 07. 04. 2015 žalobca podal vyjadrenie k zisteniam v priebehu daňovej kontroly. 7. Dňa 09. 04. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly za mesiace január, február, marec, apríl, jún, august, september 2012 a v ten istý deň protokol č. 238044 z daňovej kontroly za mesiace máj, júl, október, november a december roku 2012. Za mesiac november 2012 bolo okrem iného konštatované, že žalobca vystavil faktúru č. FA1201260 zo dňa 30. 11. 2012 v sume 18.820,- eur pre zahraničného odberateľa, t. j. Altsol Consulting Kft., pričom predmetom fakturácie bol tovar - domáce potreby. Z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru, ktorý bol predmetom vyšlej faktúry z tuzemska do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorým je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, sú tieto obchodné transakcie považované za dodanie tovaru podľa ust. § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a z toho dôvodu vzniká daňovému subjektu podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť. Preto vyšlá faktúra so základom dane 18.820,- eur bude predmetom zdanenia sadzbou dane 20 %, t. j. 3.764,- eur. Rozdiel dane pri zdaniteľných obchodoch celkom za uvedené zdaňovacie obdobie november 2012 je potom 3.764,- eur. 8. Výzvou zo dňa 09. 04. 2015 (doručenou žalobcovi dňa 10. 04. 2015 spolu s protokolmi o daňovej kontrole) vyzval správca dane žalobcu na vyjadrenie k protokolu č. 238044, ktorý tvoril prílohu výzvy. V podaní zo dňa 21. 04. 2015 sa žalobca písomne vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. K spoločnosti Altsol Consulting Kft. uviedol, že konateľ tejto spoločnosti je dlhodobo odcestovaný mimo krajinu a dôkazným podkladom žalobcu boli faktúry, dodacie listy a medzinárodné nákladné listy, opatrené pečiatkou a podpisom, pričom odberateľ tovar prevzal v Maďarsku a preprava bola zabezpečená žalobcom. Žalobcovi sa podarilo spojiť s pánom, ktorý je poverený konateľom spoločnosti na jej zastupovanie a jedná sa o osobu menom Y. Y.. Navrhol, aby správca dane požiadal príslušné finančné úrady v Maďarsku o preverenie pravdivosti dodania tovaru do Maďarska a taktiež o výpoveď tohto svedka o prevzatí tovaru, alebo aby priamo predvolal svedka na Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky. 9. Dňa 12. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prejedanie pripomienok podaných žalobcom. Konateľ žalobcu zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 04. 2015. Následne správca dane požiadal maďarskú finančnú správu v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií o vypočutie osoby menom Y. Y.. 10. Odpoveď maďarskej finančnej správy na opätovnú žiadosť správcu dane bola doručená dňa 28. 08. 2015. 11. Správca dane spísal s konateľom žalobcu dňa 07. 09. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol konateľ žalobcu oboznámený so zisteniami maďarskej finančnej správy a zároveň sa vyjadril k deklarovanému vývozu tovaru do Maďarska pre odberateľa Altsol Consulting Kft.. Správca dane konštatoval, že deklarovaný obchod žalobcu so spoločnosťou Altsol Consulting Kft. sa reálne nepotvrdil. 12. Ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal správca dane dňa 05. 11. 2015 s Z.. G. J., ktorá sa sama dostavila k správcovi dane a predložia splnomocnenie zo dňa 04. 11. 2015 na zastupovanie žalobcu vo vyrubovacom konaní, ďalej predložila listinu v maďarskom jazyku s dátumom „2011.12.20“ s podpisom „Y. Y.“, odtlačkom pečiatky AltSol Consulting (prvý riadok odtlačku pečiatky) a nečitateľným podpisom, bez úradného osvedčenia podpisov a taktiež preklad listiny označený ako „príkazná zmluva“ zo dňa 20. 12. 2011 uzavretá medzi spoločnosťou Altsol Consulting Kft. (konateľ Petey Yosip) - príkazca a Y. Y. - príkazník, ktorý je opatrený prekladateľskou doložkou prekladateľa v odbore slovenský - maďarský jazyk a zapísaný v tlmočníckom denníku v roku 2015. Podľa tejto príkaznej zmluvy príkazca zaviazal príkazníka, aby pre neho vykonával činnosti ako prevzatie tovaru, kontrola nakladania a vykladania tovaru v neprítomnosti konateľa s tým, že príjem a prekládky tovaru sa uskutočňujú v logistickom centre Budapest, Kunikunda č. 60. Správcovi dane bola dňa 05. 11. 2015 elektronicky doručená listina v maďarskom jazyku, ktorá podľa vyjadrenia Z.. G. J. je daňovým priznaním spoločnosti AltSol Consulting Kft. 13. Na základe uvedeného správca dane opätovne požiadal maďarskú finančnú správu o medzinárodnú výmenu informácií (okrem iného o preverenie podania daňového priznania spoločnosťou Altsol Consulting Kft., preverenie pravosti príkaznej zmluvy a vypočutie Y. Y.). Odpoveď maďarskej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 07. 01. 2016. 14. Správca dane opätovne v januári 2016 maďarskú finančnú správu požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a o vypočutie osoby Y. Y. s poukazom na príkaznú zmluvu, ktorú zároveň zaslal a jej pravosť žiadal overiť. V poradí štvrtá odpoveď maďarskej finančnej správy bola správcovi dane doručená dňa 14. 03. 2016. 15. Následne správca dane predvolal Y. Y. ako svedka na 21. 04. 2016, o čom upovedomil žalobcu, ale svedok sa nedostavil. Dňa 18. 05. 2016 sa k správcovi dane bez predchádzajúceho predvolania dostavil konateľ žalobcu, Z.. G. J. a Y. Y. a bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol Y. Y. vypočutý ako svedok. 16. Dňa 20. 09. 2016 za prítomnosti konateľa žalobcu i jeho splnomocnenej zástupkyne bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prítomní oboznámení s výsledkami dokazovania na základe pripomienok k protokolu. Taktiež boli oboznámení s tým, že správca dane zistil nesúlad medzi súhrnným výkazom žalobcu za 4. štvrťrok 2012 pri dodaní pre maďarského odberateľa Altsol Consulting Kft. (hodnota dodania v sume 40.404,- eur) a hodnotou faktúr vystavených žalobcom pre tohto odberateľa v sume 100.854,27 eur v 4. štvrťroku 2012. Správca dane oboznámil i so zistením, že na CMR pripojenej k faktúre č. FA12012060 je uvedené evidenčné číslo vozidla, ktoré vykonalo prepravu, ale bez uvedenia dňa vykonania prepravy, množstva prepravovaného tovaru a mena vodiča. 17. Dňa 03. 10. 2016 vydal správca dane rozhodnutie (expedované dňa 03. 10. 2016), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.764,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012. Rozhodnutie bolo adresované splnomocnenému zástupcovi žalobcu Z.. G. J., prvý pokus doručenia bol podľa pripojenej doručenky vykonaný dňa 04. 10. 2016, druhý pokus dňa 05. 10. 2016 a zásielka uložená na pošte dňa 05. 10. 2016. 18. Dňa 18. 10. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s Z.. G. J., ktorá sa sama dostavila k správcovi dane a prehlásila, že ku dňu 18. 10. 2016 sa vzdáva plnej moci udelenej jej konateľom žalobcu. V ten istý deň sa dostavil k správcovi dane JUDr. Ing. Gabriel Katona, PhD. ako zástupca spoločnosti KATONA - Business & Legal Consulting, s.r.o. (splnomocnenec žalobcu podľa plnomocenstva zo dňa 07. 10. 2016 na nahliadnutie do spisu, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 14. 10. 2016) a požiadal o nazretie do spisu, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 18. 10. 2016 o ústnom pojednávaní a dňa 20. 10. 2016 boli splnomocnenému zástupcovi žalobcu vydané fotokópie listín (223 strán) z administratívneho spisu vrátane žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na tieto žiadosti. 19. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2016 si na pošte osobne prevzala Z.. G. J. dňa 19. 10. 2016. 20. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 28. 10. 2016 a namietal okrem iného, že dňa 20. 10. 2016 mu Z.. G. J. doručila na predajný pult v jeho prevádzke rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2016, ktoré jej bolo doručené dňa 19. 10. 2016. Toto rozhodnutie nebolo žalobcovi riadne doručené, pretože dňa 18. 10. 2016 zaniklo plnomocenstvo Z.. G. J. z dôvodu, že ho vypovedala k uvedenému dňu, kedy nastali účinky zániku plnomocenstva vo vzťahu k správcovi dane. Predmetné rozhodnutie žalobcovi nebolo osobitne doručované a nemohlo dôjsť ani k náhradnému doručeniu, v dôsledku čoho potom nebolo rozhodnutie žalobcovi riadne doručené. Žalobca požiadal o doručenie rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi, ale v záujme predídenia negatívnych dopadov na spoločnosť a vyhnutiu sa právnej ujmy podal i odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03. 10. 2016 z tam uvedených dôvodov. 21. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2016 potvrdil. 22. V predloženom administratívnom spise sa nachádza faktúra pod č. FA1201260 zo dňa 30. 11. 2012 vystavená žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa, t.j. spoločnosť Altsol Consulting Kft. s predmetom fakturácie „tovar“ v počte 1,00 m.j. v sume 18.820,- eur bez uvedenia dane z pridanej hodnoty. K predmetnej faktúre je pripojený dodací list zo dňa 30. 11. 2012 v rozsahu 14 strán pre odberateľa Altsol Consulting Kft. (prvá strana), na ktorom je uvedený rôzny tovar (domáce, resp. kuchynské potreby) a ktorý je opatrený pečiatkou dodávateľa a odberateľa AltSol Consulting (prvý riadok odtlačku pečiatky) a nečitateľnými podpismi. Taktiež je pripojený i doklad CMR č. SK M3590188 (odosielateľ - žalobca, príjemca - Altsol Consulting Kft., prepravca J.. N. W. G.). II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 23. V žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 19. 01. 2017 žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Uviedol, že rozhodnutie, ktoré bolo predmetom odvolania bolo vystavené a expedované dňa 03. 10. 2016 s tým, že písomnosť bude doručená Z.. G. J., ktorá bola od 04. 11. 2015 splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. Správca dane nemal dôvod zasielať predmetné rozhodnutie priamo žalobcovi z toho dôvodu, že v čase jeho vydania a expedovania mal žalobca osobu oprávnenú konať za neho v celom rozsahu. Žalovaný považoval konanie žalobcu a jeho splnomocnenej zástupkyne vo veci doručenia rozhodnutia za účelové aj preto, že žalobca doručenie akceptoval, rozhodnutie od splnomocnenej zástupkyne prevzal a podal proti nemu odvolanie. K ďalším námietkam uviedol, že žalobca v odvolaní nekonkretizuje, v čom a z akého dôvodu považuje otázky správcu dane adresované maďarskej finančnej správe za nesprávne a neúplné. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že maďarská finančná správa v prvej odpovedi na medzinárodné dožiadanie potvrdila, že podľa súhrnného výkazu za 2. štvrťrok 2012 maďarský daňový subjekt deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa pod IČ DPH SK2023013234 v hodnote 58.515.000,- HUF žalovaný uviedol, že tento údaj sa týka iného zdaňovacieho obdobia (2. štvrťrok 2012) a z informačného systému finančnej správy tiež zistil, že uvedené IČ DPH neprináleží žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý má IČ DPH SK2022733636, ale bolo pridelené inému subjektu ako platiteľovi dane, a to spoločnosti VARGASTAV - TRANSPORT s. r. o. Podľa zistení maďarského správcu dane, maďarský odberateľ Altsol Consulting Kft. deklaroval v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012 (t. j. október až december 2012) nadobudnutie tovaru od žalobcu v sume 18.509.000,- HUF (t. j. 60.109,769 eur). Žalobca však predložil faktúry, ktorými deklaroval v uvedenom štvrťroku dodanie tovaru tomuto odberateľovi v sume 100.854,27 eur (október 2012 v sume 82.034,27 eur a november 2012 v sume 18.820,- eur), t. j. o 40.744,50 eur menej, ako priznal maďarský odberateľ. V súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 žalobca deklaroval vývoz maďarskému odberateľovi Altsol Consulting Kft. v sume 40.404,- eur, t. j. o 19.705,769 eur menej, ako priznal maďarský odberateľ. Uvedený maďarský odberateľ nepredložil žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť ním uvedených údajov. Číselný údaj v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, resp. v súhrnnom výkaze nie je postačujúci dôkaz, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako je to uvedené na faktúre. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný poukázal i na to, že samotný žalobca nemal vedomosť ani o tom, kto predmetný obchod dojednal a s kým (t. j. s akou konkrétnou osobu zastupujúcou odberateľa Altsol Consulting Kft.) v danej veci konal, o čom svedčí zápisnica spísaná s konateľom žalobcu dňa 07. 09. 2015. Totožnosť osoby vystupujúcej za odberateľa nikto neoveroval. Správca dane vykonal viacnásobné medzinárodné dokazovanie, ktorým overoval pravdivosť údajov uvedených na predložených listinných dôkazoch. V danom prípade maďarský odberateľ nepredložil maďarskému správcovi dane ďalšie doklady a dôkazy, ktorými by sa potvrdila pravdivosť tvrdení oboch daňových subjektov, pretože dodanie tovaru musí byť preukázané u dodávateľa i odberateľa. Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať vo vzťahu k osobe uvedeného odberateľa. K výsluchu svedka Y. Y. (občana Maďarska) žalovaný uviedol, že konateľ žalobcu, ktorý navrhol jeho vypočutie a zabezpečil i jeho účasť na pojednávaní, mal vedomosť o tom, že svedok neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pričom sám navrhol, že výpoveď svedka pretlmočí. Správca dane v tomto prípade nemal povinnosť zabezpečiť svedkovi tlmočníka na pojednávanie. Predloženú príkaznú zmluvu žalovaný vyhodnotil ako nevierohodný a nepostačujúci dôkaz v danej veci. Jej preverovaním ako i preverovaním „príkazníka“ Y. Y., a to i prostredníctvom medzinárodného dožiadania správca dane zistil, že takýto dokument nebol nikdy predložený maďarskej finančnej správe a Y. Y. nebol nikdy oprávnený konať za spoločnosť Altsol Consulting Kft.. Správca dane až z výpovede tejto soby dňa 18. 05. 2016 zistil, že mala iba obmedzenú právomoc a vedomosť vo veci obchodov žalobcu a uvedenej maďarskej spoločnosti, napriek tomu, že konateľ žalobcu tvrdil, že sa jedná o osobu disponujúcu dokladmi preukazujúcimi dodanie tovaru a Z.. G. J. dňa 05. 11. 2015 uviedla, že pri uzatváraní obchodných podmienok komunikovala s touto osobou. Y. Y. bol iba poverený pri nakládke a vykládke tovarov v logistickom centre, nemal žiadne poznatky a doklady o ekonomickej činnosti maďarskej spoločnosti, nedisponoval žiadnymi účtovnými dokladmi. K predloženému medzinárodnému nákladnému listu - CMR žalovaný uviedol, že nemá charakter vierohodného dokladu, pretože nie je dôkladne a úplne vyplnený. Chýba konkrétne miesto vykladania tovaru, nie je uvedené, akej faktúry alebo dodacieho listu sa týka, prepravovaný tovar, jeho druh, ani množstvo. Žalovaný bol toho názoru, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare uvedenom na faktúre č. FA1201260, a preto mu bol dôvodne vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3.764,- eur. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 24. V podanej žalobe zo dňa 18. 03. 2017 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 01. 2017 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2016. 25. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko žalovaný sa nesprávne vysporiadal s namietaným nedoručením rozhodnutia správcu dane žalobcovi, ktorého sa týka, ale adresátovi označenom na obálke ako „Z.. G. J., J. bašta 1, Q. M.“, a to napriek tomu, že tejto osobe zaniklo plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu dňa 18. 10. 2016, kedy došlo u správcu dane k spísaniu zápisnice o zániku plnomocenstva a týmto dňom nastali účinky jeho zániku. Z.. J. zásielku obsahujúcu rozhodnutie prevzala od poštového doručovateľa dňa 19. 10. 2016. K zmene zástupcu daňového subjektu došlo ešte predtým, ako bola písomnosť prevzatá a správca dane v deň spísania zápisnice s Z.. J., t. j. dňa 18. 10. 2016 vedel, že rozhodnutie nie je ešte doručené žalobcovi, pretože nemal vrátenú doručenku. Vedel teda, že doručenie rozhodnutia akejkoľvek inej osobe, ako žalobcovi, nie je správne a zákonné a ako také, nemôže mať vzhľadom na ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za následok uloženie povinnosti alebo priznanie práva podľa citovaného zákona. Odvolanie podal žalobca z opatrnosti, v záujme predídenia vzniku ujmy a jeho podaním nechcel a nekonvalidoval vadu spočívajúcu v nedoručení rozhodnutia, čo uviedol i v samotnom úvode svojho podania označeného ako „oznámenie a odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane č. 104020466 zo dňa 03. 10. 2016“. Z týchto dôvodov bolo žalobcovi odňaté základné právo konať na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v predmetnom konaní. 26. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď mal za to, že žalobcom predložené doklady CMR ako dôkaz o preprave tovaru, nie sú vierohodnými dokladmi, pretože nie sú dôkladne a úplne vyplnené. Nesprávne alebo neúplne vyplnený medzinárodný nákladný list CMR nie je dôvodom na spochybňovanie dodania tovaru, pretože medzinárodný nákladný list je len dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Samotný Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 11/1975 Zb. v príslušnom článku uvádza, že ak chýba nákladný list, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá. V skutočnosti žalobca preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa ust. § 43 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to podľa písm. d/, teda aj inými dokladmi, najmä dodacím listom, pretože tieto dodacie listy boli správcovi dane predložené spolu s faktúrami a odberateľ Altsol Consulting Kft. potvrdil dodanie v nich uvedeného tovaru. Tvrdenie žalovaného, že údaje uvedené v predložených dokladoch sa vykonaným dokazovaním nepreukázali, je teda nepravdivé a scestné. 27. Žalovaný sa nesprávne vysporiadal i s namietaným nesprávnym hodnotením dôkazov obsiahnutých v odpovediach maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z odpovede maďarskej finančnej správy zo dňa 06. 08. 2015 na v poradí druhú žiadosť správcu dane zo dňa 09. 06. 2015 vyplýva, že maďarská spoločnosť v dotknutom období 3. štvrťroku 2012 riadne fungovala, mala zamestnankyňu, v súhrnnom výkaze vykázala daň, pričom vo vzťahu k žalobcovi priznala 18.509.000,- HUF a svoju daňovú povinnosť si splnila, čo ale preklad maďarského textu odpovede do slovenčiny už neobsahuje. Splnenie povinnosti podania daňového výkazu a zaplatenia dane bolo potvrdené aj maďarskou finančnou správou v odpovedi zo dňa 12. 12. 2015 na v poradí tretie dožiadanie správcu dane. Tvrdenie žalovaného, že nikdy neboli spoločnosťou Altsol Consulting Kft. maďarskej finančnej správe predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie obchodnej transakcie, nie je správne. 28. Žalovaný nesprávne posúdil aj námietku týkajúcu sa výsluchu svedka Y. Y., pretože výsluch tohto svedka nebol vykonaný v súlade s ust. § 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na znenie čl. 47 ods. 4 Ústavy SR. Výsluch tohto svedka bol vedený v slovenskom jazyku a nebol tlmočený do a z jazyka maďarského osobou, ktorej znalosti a odborné skúsenosti sú garanciou správnosti prekladu odbornej terminológie. Svedok nebol správcom dane poučený v súlade so základnou zásadou správy daní v zmysle ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku o svojom práve na tlmočníka. Konateľ žalobcu vôbec neovláda maďarský jazyk, nerozumie tejto reči a už vôbec nie terminológii správy daní, teda žalobca netlmočil a neprekladal svedkovi nič. Nie je zrejmé, z takého dôvodu sa v zápisnici uvádza, že konateľ žalobcu tlmočil. Žalovaný rovnako nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca ani Z.. J. neboli upozornení, že prípadné následky nesprávneho prekladu znášajú sami a takéto upozornenie, osobitne uvedené v zápisnici, ani nepodpísali. 29. Žalovaný nesprávne posúdil i námietku žalobcu týkajúcu sa hodnotenia predloženého dôkazu, a to príkaznej zmluvy zo dňa 20. 12. 2011 v tom zmysle, že túto zmluvu považoval za nedôveryhodný a nepostačujúci dôkaz s poukazom na odpoveď maďarskej finančnej správy, z ktorej vyplýva, že Y. Y. nebol oprávnený konať za spoločnosť Altsol Consulting Kft. a správca dane mal pochybnosť, či konateľ spoločnosti vystavil a podpísal príkaznú zmluvu. Z výpovede Y. Y. vyplynulo, že bol poverený na vykládku a nakládku tovarov, ktoré zabezpečil konateľ. Predloženú príkaznú zmluvu nemožno považovať za nedôveryhodnú a nepostačujúcu a správca dane nevykonal žiadny úkon a nezabezpečil žiadny dôkaz smerujúci alebo vzbudzujúci pochybnosti o platnosti a pravosti tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov správca dane musí mať za to, že príkazná zmluva je platná a pravá, kým sa nepreukáže opak. 30. K nesprávnemu záveru žalovaný dospel i v prípade, keď oprávnenosť nároku žalobcu na oslobodenie dodania tovaru od dane z pridanej hodnoty spochybnil prostredníctvom odvolávania sa na nevedomosť svedka Y. Y. o predmete dodaného tovaru, a to len z toho dôvodu, že svedok vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom dodania boli viečka a fľaše s deklarovaným tovarom na uvedených faktúrach. Tento záver je scestný, pretože samotný výsluch svedka bol vykonaný po takmer štyroch rokoch a nie je možné, ani dôvodné, očakávať, že svedok si bude položkovite pamätať dodaný tovar. Rovnako je nesprávny záver, že svedok Y. Y. nepotvrdil existenciu vyššie uvedených faktúr. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neidentifikoval, ktoré námietky podľa jeho názoru nemajú vplyv na meritum veci, a teda ktoré považoval za právne irelevantné. IV. Vyjadrenie žalovaného 31. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 08. 2017 k podanej žalobe uviedol, že zotrváva na výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne ďalšie, resp. nové dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu výroku jeho rozhodnutia. Poukázal na to, že k námietkam žalobcu sa vyjadril už v žalobou napadnutom rozhodnutí a na zopakovanie uviedol, že správca dane zaslal svoje rozhodnutie splnomocnenej zástupkyni žalobcu Z.. J., ktorá dňa 18. 10. 2016, teda v priebehu doručovania zásielky, vypovedala plnú moc, ktorú jej udelil žalobca dňa 04. 11. 2015. Z.. J. prevzala zásielku dňa 19. 10. 2016, pričom ju nevrátila správcovi dane ako nesprávne doručenú, ale doručila ju žalobcovi. Žalobcovi teda bolo rozhodnutie správcu dane nepochybne doručené a žalovaný nepovažoval za potrebné zopakovať úkon doručenia rozhodnutia správcu dane len preto, aby sa tento úkon zopakoval, o čo sa žalobca snaží. Žalobca sa prevzatím zásielky oboznámil s obsahom rozhodnutia, mohol proti nemu podať odvolanie, čo i urobil. Zopakovanie úkonu doručenia by žalobcovi neprinieslo žiadne výhody, t. j. zmeny v záveroch a v rozhodnutí správcu dane. 32. K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa splnenia podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu, teda pri vývoze zo Slovenska do Maďarska, žalovaný uviedol, že medzinárodným preverovaním, ktoré správca dane vykonal, sa nepreukázalo, že tovar deklarovaný na predmetných faktúrach a dodacích listoch bol skutočne dodaný maďarskej spoločnosti uvedenej na faktúrach ako odberateľ. Prepravu tovarov podľa predložených dokladov vykonávala personálne prepojená osoba J.. N. W. ARC, ktorý ako fyzická osoba je zároveň konateľom a spoločníkom u žalobcu. Z predloženého dokladu CMR, ktorý predložil J.. N. W. nevyplýva napr. miesto nakládky, akej konkrétnej faktúry sa preprava tovaru týka, množstvo prepraveného tovaru, jeho hmotnosť a ani ďalšie údaje, z ktorých by bolo zrejmé, aký konkrétny tovar bol prepravovaný. Doklady CMR, ktoré žalobca predložil, nespĺňajú požiadavky vyhl. č. 11/1975 Zb., ktorá jasne určuje, aké náležitosti musí takýto doklad, ako relevantný dôkaz, obsahovať. Preukázanie prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu „nestojí“ iba na predložení formálnych listinných dokladov, ale najmä na preukázaní skutočného dodania tovaru, pretože predmetom dane z pridanej hodnoty je dodanie tovaru a toto musí byť preukázané u dodávateľa, teda žalobcu, ako aj u odberateľa v inom členskom štáte. 33. Žalovaný uznal, že spoločnosť Altsol Consulting Kft. v roku 2012 vykonávala nejaké podnikateľské aktivity a mala zamestnanca, podávala i daňové priznania a súhrnné výkazy. Do akej miery sú však údaje uvedené v daňových priznaniach a súhrnných výkazoch tejto spoločnosti pravdivé, nebolo možné preveriť z dôvodu, že táto spoločnosť od roku 2015 nevykonáva podnikateľskú činnosť, jej konateľ z Ukrajiny je odsťahovaný z Maďarska a pre maďarského správcu dane je nekontaktný. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom preklade odpovede maďarskej finančnej správy, žalovaný uviedol, že nemá dôvod spochybňovať oficiálne doručený preklad zistení maďarskej finančnej správy. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly oboznámený so zisteniami maďarskej finančnej správy a mal vedomosť o maďarskom texte odpovede, preto mohol túto skutočnosť namietať už v priebehu daňovej kontroly. Podstatná v danej veci je tá skutočnosť, že aj keď spoločnosť Altsol Consulting Kft. podávala daňové priznania, súhrnné výkazy, tvrdenia v nich uvedené, neboli nikdy žiadnymi dôkazmi preukázané. I keď spoločnosť Altsol Consulting Kft. podala súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroku 2012 na nadobudnutie tovaru od žalobcu v sume 18.509.000,- HUF (t. j. 60.109,769 eur), tieto údaje však pravdivo nepreukazovali dodanie tovaru, ktoré žalobca deklaroval na svojich faktúrach. Žalobca predložil ku kontrole faktúry, ktorými deklaroval v zdaňovacom období október 2012 (82.034,27 eur) a november 2012 (18.820,- eur) dodanie tovaru spoločnosti Altsol Consulting Kft. spolu v sume 100.854,27 eur, teda o 40.744,50 eur menej, ako priznal maďarský odberateľ. V súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa Altsol Consulting Kft. v celkovej sume 40.404,- eur, teda o 19.705,769 eur menej, ako priznal maďarský odberateľ. Z odpovede maďarského správcu dane vyplýva, že neukončil kontrolu za rok 2012 v spoločnosti Altsol Consulting Kft. z dôvodu nedostatku dokladov. Žalobca sám poskytol správcovi dane informáciu, že za uvedenú maďarskú spoločnosť koná Y. Y., ktorý by mal mať k dispozícii doklady preukazujúce dodanie tovaru. Y. Y. nebol zamestnancom uvedenej spoločnosti a u správcu dane vypovedal dňa 18. 05. 2016 ako svedok, o čom správca dane spísal zápisnicu o pojednávaní. Svedok žiadne účtovné doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru nepredložil a podľa jeho výpovede bolo jeho úlohou len byť prítomný pri vykládke a nakládke tovaru, pričom nemal vedomosť v akých priestoroch spoločnosť Altsol Consulting Kft. vykonávala svoju činnosť, ani či disponovala skladovými priestormi. Potvrdil iba to, že tovar bol vyskladnený v logistickom centre Kunikunda u. 60, Budapest. 34. Žalobca na podporu svojich tvrdení označil svedka Y. Y., ktorého účasť na pojednávaní sám zabezpečil. Svedok je občanom Maďarska a konateľ žalobcu sám navrhol, že uskutoční preklad jeho výpovede, pričom nevzniesol žiadne návrhy a námietky smerujúce k obsahu zápisnice, čo znamená, že s obsahom tejto zápisnice súhlasil a toto potvrdil i svojim podpisom. 35. Žalovanému je známy obsah a význam predloženej príkaznej zmluvy ako takej a vyplýva z nej, že Y. Y. bol poverený len na vykládku/nakládku tovaru uvedeného na dodacom liste, ktorý mu bol predložený. Nemal žiadne vedomosti o podrobnosti obchodu, ani o tom, či maďarský odberateľ tovar nadobudol a ako s ním naložil. Táto zmluva nie je postačujúcim argumentom - dôkazom. Správca dane túto zmluvu spochybnil vo vzťahu k preukázaniu, že žalobca dodal maďarskému odberateľovi Altsol Consulting Kft., ktorý oslobodil od dane z pridanej hodnoty. Vykonaným medzinárodným preverovaním nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že maďarský odberateľ tovar skutočne nadobudol. Zistenie maďarskej finančnej správy, že spoločnosť Altsol Consulting Kft. priznala v súhrnnom výkaze nejaké nadobudnutie tovaru (toto však nekorešpondovalo s faktúrami predloženými žalobcom a obsah súhrnného výkazu sa nepreukázal) a taktiež tvrdenie Y. Y., že nejaký tovar v logistickom centre vykladal/ nakladal, nie je postačujúcim dôkazom o tom, že tovar uvedený na predmetných faktúrach žalobca dôvodne oslobodil od dane v súlade s ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a že tento tovar dodal do Maďarska. 36. Správca dane medzinárodným dožiadaním požiadal vypočuť Y. Y. a preveriť pravdivosť predloženej príkaznej zmluvy. Z odpovede maďarskej finančnej správy doručenej správcovi dane však vyplýva, že maďarský správca dane odkázal predvolať svedka správcom dane, čo správca dane i urobil a dňa 18. 05. 2016 tohto svedka i vypočul, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. Y. Y. konal len na základe príkaznej zmluvy v rozsahu nakládky a vykládky tovaru a mal k dispozícii len dodací list. Jeho tvrdenie bez ďalších dôkazov nie je postačujúce na preukázanie, že žalobca skutočne v deklarovanom rozsahu tovar uvedený na predmetných faktúrach dodal odberateľovi uvedenému na týchto faktúrach. Žalovaný zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 37. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28. 11. 2017 a uviedol, že zásielku s rozhodnutím správcu dane prevzala Z.. J. a skutočnosť, že toto rozhodnutie odovzdala žalobcovi je právne irelevantná. Zdôraznil, že splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov žalobca preukázal inými dokladmi, a to najmä dodacím listom k faktúram, ktoré boli správcovi dane predložené a odberateľ potvrdil dodanie v nich uvedeného tovaru. Skutočnosť, že konateľ spoločnosti Altsol Consulting Kft. je pre správcu dane v Maďarsku nekontaktný, neznamená, že údaje uvedené v súhrnných výkazoch a daňových priznaniach nie sú vierohodné a pravdivé. Dodanie tovaru potvrdil aj svedok Y. Y.. Výsluch tohto svedka bol vedený v slovenskom jazyku a nebol tlmočený do jazyka maďarského osobou, ktorá má na to potrebné znalosti a odborné skúsenosti, pričom svedok nebol poučený o svojom práve na tlmočníka. Skutočnosť, že svedka zabezpečil konateľ žalobcu neznamená, že správca dane nie je povinný pri výsluchu svedka postupovať v súlade s právnymi predpismi a poučiť svedka o jeho základných právach. Z predloženej príkaznej zmluvy ako i z výpovede svedka vyplýva, že tovar bol dodaný odberateľovi do Maďarska a podľa maďarskej finančnej správy odberateľ priznal z dodaného tovaru daň, teda ho prevzal, čo znamená, že tovar mu musel byť dodaný a nie je pravdivé tvrdenie žalovaného a správcu dane, že medzinárodným preverovaním nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že maďarský odberateľ tovar prevzal a že predložené dôkazy nie sú postačujúce. Taktiež je nesprávne stanovisko žalovaného, keď oprávnenosť nároku na oslobodenie dodania tovaru od dane z pridanej hodnoty spochybnil prostredníctvom odvolávania sa na nevedomosť svedka o predmete dodania, pričom svedok bol vypočutý po štyroch rokoch. 38. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval najmä na spôsob doručenia rozhodnutia správcu dane a bol toho názoru, že toto rozhodnutie bolo doručené v rozpore s ust. § 31 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, teda osobe, ktorá nebola účastníkom konania, ani žalobcu nezastupovala, v dôsledku čoho nebolo dodnes žalobcovi riadne doručené. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberajú otázkou doručovania rozhodnutí. Taktiež poukázal na nesprávny preklad odpovede maďarskej finančnej správy na dožiadania správcu dane s tým, že spoločnosť Altsol Consulting Kft. podala daňové priznanie, v ktorom uviedla i faktúry od žalobcu a teda svojej daňovej povinnosti učinila zadosť, pričom práve tieto skutočnosti v slovenskej jazykovej mutácii odpovede chýbajú. 39. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že Z.. J. vypovedala dňa 18. 10. 2016 plnomocenstvo udelené žalobcom, napriek tomu v nasledujúci deň, t.j. 19. 10. 2016 prevzala zásielku s rozhodnutím správcu dane, ktoré následne odovzdala žalobcovi, ten podal proti nemu odvolanie, ktoré bolo riadne prejednané. Žalobca nemohol byť takýmto postupom ukrátený na svojich právach. K namietanému nesprávnemu prekladu odpovede maďarskej finančnej správy uviedla, že správca dane vychádzal z prekladu, ktorý mu bol doručený a nemal dôvod ho spochybniť. Tvrdenie, že maďarská spoločnosť podala daňové priznanie a zaplatila daň v ňom uvedenú, nie je dôkazom, že sa jedná o tie isté faktúry vystavené žalobcom, pretože maďarský odberateľ toto žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nepreukázal, že predmetné faktúry sú obsiahnuté v uvedenej sume v daňovom priznaní. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 40. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2018 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 01. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 41. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ale i v čase rozhodovania daňových orgánov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 5 ods. 1, 2, vyššie citovaného zákona, pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníka na svoje náklady správca dane. Podľa § 24 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 30 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Podľa § 31 ods. 1 vyššie citovaného zákona, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a/ o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b/ ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c/ ak tak určí správca dane. Podľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; 42. Podľa § 43 ods. 1, 5 písm. a/, b/, d/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2012, teda i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 72 ods. 1, 2 písm. a/ až h/ vyššie citovaného zákona, pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania tovaru alebo prijatia platby. Faktúra musí obsahovať a/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, a jeho identifikačné číslo pre daň, b/ meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne nadobúdateľa tovaru a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar objednal, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar dodaný, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru, g/ cenu tovaru, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane, 43. Podľa čl. 4 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Podľa čl. 6 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list musí obsahovať tieto údaje: a/ miesto a dátum vystavenia, b/ meno a adresu odosielateľa, c/ meno a adresu dopravcu, d/ miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, e/ meno a adresu príjemcu, f/ obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, g/ počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, h/ hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, i/ náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), j/ pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania, k/ údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto Dohovoru. 44. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 3.764,- eur ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 2.079,24 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 5.843,24 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi do iného členského štátu (Maďarska). Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania rozhodnutia správcu dane zo dňa 03. 10. 2016 sa súd v predmetnej veci primárne zameral na zistenie, či toto rozhodnutie bolo riadne doručené adresátovi uvedenému na predmetnej zásielke s rozhodnutím. 45. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že žalobcu vo vyrubovacom konaní na základe splnomocnenia zo dňa 04. 11. 2015 zastupovala Z.. G. J. a tejto bolo adresované (doporučene s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením) a poštovým podnikom doručované i rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2016, ktoré bolo expedované dňa 03. 10. 2016. Podľa údajov vyznačených na doručenke pripojenej k tomuto rozhodnutiu, bola zásielka s rozhodnutím neúspešne doručovaná dňa 04. 10. 2016 a opakovane neúspešne dňa 05. 10. 2016, kedy bola uložená na pošte. V priebehu úložnej doby zásielky na pošte sa Z.. J. dostavila k správcovi dane dňa 18. 10. 2016 a prehlásila, že ku dňu 18. 10. 2016 sa vzdáva plnej moci udelenej žalobcom v splnomocnení zo dňa 04. 11. 2015, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Napriek uvedenej skutočnosti sa dňa 19. 10. 2016, t. j. v predposledný deň úložnej doby, dostavila na poštu (poskytovateľ poštových služieb) a ako adresát tam uloženej zásielky túto prevzala, čo je zrejmé z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03. 10. 2016. Z uvedeného vyplýva, že zásielku s rozhodnutím správcu dane prevzal jej adresát osobne, pretože poskytovateľ poštových služieb nemohol vedieť o skutočnosti, že Z.. J. v predchádzajúci deň vypovedala plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu vo vyrubovacom konaní. I keby mal o tom vedomosť, zásielka bola adresovaná jej ako fyzickej osobe do vlastných rúk a doporučene, čo znamená, že nikto iný nebol oprávnený zásielku prevziať. 46. Správnemu súdu, rovnako ako žalovanému sa javí uvedený postup v súvislosti s vypovedaním, resp. vzdaním sa plnej moci na zastupovanie žalobcu ako účelový, nakoľko k nemu došlo v čase plynutia úložnej doby na prevzatie zásielky adresovanej do vlastných rúk Ing. J. (ktorá o uložení zásielky nepochybne mala vedomosť, nakoľko nasledujúci deň po vzdaní sa plnej moci sa dostavila k jej prevzatiu) a daňové orgány v tom čase nemohli už doručenie zásielky do vlastných rúk adresáta žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je však zároveň potrebné uviesť, že plnomocenstvo možno odvolať, resp. sa ho vzdať kedykoľvek, teda i v priebehu plynutia úložnej doby na prevzatie zásielky na pošte a toto právo súd nespochybňuje. V dôsledku takéhoto postupu (vzdávania sa, resp. vypovedúvania alebo odvolávania plnej moci, príp. udeľovania novej plnej moci počas plynutia úložnej doby zásielky) by však mohla nastať absurdná situácia, že zásielka by síce bola doručená do vlastných rúk adresáta, ale nikdy nie osobe, ktorá bola v určitom, konkrétnom čase prevzatia zásielky jej adresátom oprávnená konať za daňový subjekt, ktorého sa zásielka týka. Týmto postupom by bolo vlastne znemožnené i ukončenie vyrubovacieho konania, ktoré sa končí doručením rozhodnutia. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn. 3Sžf/42/2013 zo dňa 10. 10. 2013, sp. zn. 5 Cdo 190/2009 zo dňa 30. 06. 2010, resp. na rozhodnutie pod R 19/1968, správny súd je toho názoru, že tieto rozhodnutia riešili inú skutkovú situáciu, ako bola pri doručovaní rozhodnutia správcu dane zo dňa 03. 10. 2016, ktoré bolo doručené do vlastných rúk adresáta (Z.. J.), ktorý prevzatie zásielky potvrdil svojim podpisom, pričom iná osoba ako adresát, zásielku ani nemohla prevziať. 47. Prevzaté rozhodnutie správcu dane Z.. J. ako adresát zásielky odovzdala žalobcovi, ktorý proti nemu podal odvolanie, ktoré žalovaný riadne prejednal a rozhodol o ňom. Takýmto postupom podľa názoru súdu žalobca nemohol byť, ani nebol, žiadnym spôsobom poškodený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri súdnom prieskume rozhodnutí platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkazy predložené žalobcom a výsledky dokazovania vykonaného správcom dane, teda vzhľadom na dôkaznú situáciu, aká vyplýva z predloženého administratívneho spisu, by ani opätovné doručenie rozhodnutia správcu dane neprinieslo pre žalobcu iný, pre neho priaznivejší výsledok. Rovnako žalobca neuviedol, ako bol uvedeným postupom negatívne dotknutý na svojich subjektívnych právach alebo oprávnených záujmoch. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že ujma žalobcu spočíva v tom, že vlastne nevie, čo bolo v zásielke, ktorú prevzala Z.. J., pretože žalobcovi odovzdala len rozhodnutie, je podľa názoru súdu irelevantné. 48. Po zistení, že rozhodnutie správcu dane bolo doručené do vlastných rúk adresáta, žalovaný žalobcom podané odvolanie proti nemu riadne prejednal, v dôsledku čoho žalobca nebol žiadnym spôsobom poškodený, sa súd zameral na zistenie, či vyrubenie dane z pridanej hodnoty v sume 3.764,- eur (ako rozdielu dane vyrubenej daňovým priznaním v sume 2.079,24 eur a dane zistenej vo vyrubovacom konaní v sume 5.843,24 eur) za zdaňovacie obdobie november 2012 po vykonanej daňovej kontrole bolo alebo nebolo zákonné. 49. Žalobca v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie neuviedol oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu (Maďarsko), ktoré v prípade, ak je riadne preukázané, je oslobodené od dane z pridanej hodnoty, ale uplatnil si odpočítanie dane. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil faktúru č. FA1201260 zo dňa 30. 11. 2012 na sumu 18.820,- eur bez dane z pridanej hodnoty, ktorú vystavil ako dodávateľ pre odberateľa - Altsol Consulting Kft. so sídlom v Maďarsku, dodací list č. DLV1201260 zo dňa 30. 11. 2012 v rozsahu 14 strán opatrený pečiatkou dodávateľa (žalobca), odberateľa (AltSol Consulting - prvý riadok odtlačku pečiatky) a nečitateľnými podpismi. Taktiež predložil medzinárodný nákladný list CMR pod č. SK M3590188, na ktorom je pečiatka žalobcu ako odosielateľa, ako príjemca je uvedená spoločnosť Altsol Consulting Kft., miesto vykladania tovaru je uvedené ako Budapest, HU, pričom v kolónke 24 je pečiatka spoločnosti Altsol Consulting Kft., nečitateľný podpis, a nie je uvedený dátum prevzatia tovaru. V predloženom doklade CMR nie je žiadny údaj o tovare, ani dátum vykonania prepravy. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcom predložené doklady (faktúra, dodací list, medzinárodný nákladný list - CMR) dostatočným a relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru spoločnosti Altsol Consulting Kft., teda, či žalobca reálne dodal tovar deklarovanému odberateľovi v Maďarsku, ktoré dodanie je oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pričom oslobodenie od dane z pridanej hodnoty žalobca v daňovom priznaní ani neuviedol. 50. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V predmetnej veci z prvej odpovede maďarskej finančnej správy (doručenej správcovi dane dňa 23. 03. 2015 vyplynulo, že nepotvrdila prijatie a zaúčtovanie tovaru v hodnote 137.908,37 eur maďarským daňovým subjektom, ktorý nebol nájdený na adrese sídla a nie sú známe žiadne znaky o vykonávaní podnikateľskej činnosti. Zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát presťahovaný na neznámu adresu“. Konateľ spoločnosti R. L. nemá trvalý pobyt v Maďarsku. Daňový subjekt nekomunikuje a je nekontaktný. Maďarská finančná správa oznámila, že nie sú k dispozícii faktúry, zmluvy, objednávky, prepravné doklady, kniha záväzkov a pohľadávok. Na opätovnú žiadosť správcu dane v odpovedi doručenej dňa 28. 08. 2015 maďarská finančná správa potvrdila, že daňovník predložil daňové priznanie, v ktorom zaznamenal IC transakcie a splatnú daň, pričom v prípade žalobcu priznal 18.509.000,- HUF. Spoločnosť mala jednu zamestnankyňu, nemala stálu prevádzkareň alebo pobočku, preto nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, kontrolórom nepredložila doklady, a preto nie je možné odpovedať na položené otázky. Y. Y. nebol nikdy konateľom spoločnosti, ani zamestnancom, ani spoločníkom, nemal právo konať v mene uvedenej spoločnosti AltSol Consulting Kft., ktorá bola zrušená dňa 06. 03. 2015 ako nedostupný daňovník. V odpovedi doručenej správcovi dane dňa 07. 01. 2016 maďarská finančná správa na tretiu žiadosť správcu dane oznámila, že spoločnosť AltSol Consulting Kft. “kta“ bola zrušená a nie je možné vykonať jej kontrolu. Daňové priznanie bolo podané a daň bola zaplatená. Ak je potrebné vypočuť osobu Y. Y., je potrebné poslať novú žiadosť. Maďarská finančná správa opätovne oznámila, že nemá k dispozícii faktúry, zmluvy, prepravné doklady, knihu pohľadávok a záväzkov spoločnosti AlSsol Consulting Kft. “kta“. Na štvrtú žiadosť správcu dane (v ktorej okrem iného žiadal i o preverenie podania daňového priznania spoločnosti Altol Consulting Kft. a vypočutie Y. Y. s poukazom na príkaznú zmluvu, ktorú zároveň zaslal a jej pravosť žiadal overiť) maďarská finančná správa v odpovedi doručenej dňa 14. 03. 2016 oznámila, že daňovník deklaroval IC nadobudnutie v 4. štvrťroku 2012 uvedené v súhrnnom výkaze i od dodávateľa pod SK2022733636 v sume 18.509.000,- HUF s tým, že kontrola za obdobie od 01. 10. 2012 do 31. 12. 2012 bola ukončená z dôvodu nedostatku dokladov. Z uvedených oznámení maďarskej finančnej správy vyplýva, že maďarský odberateľ Altsol Consulting Kft. deklaroval v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2012 (t. j. október až december 2012) nadobudnutie tovaru od žalobcu v sume 18.509.000,- HUF, čo je uvedené i v slovenskom preklade odpovede maďarskej finančnej správy doručenej správcovi dane dňa 28. 08. 2015 (na nesprávnosť ktorého poukazoval žalobca) a čo je v prepočte 60.109,769 eur. Žalobca však predložil faktúry, ktorými deklaroval v uvedenom štvrťroku dodanie tovaru tomuto odberateľovi v sume 100.854,27 eur (október 2012 v sume 82.034,27 eur a november 2012 v sume 18.820,- eur), t. j. o 40.744,50 eur viacej, ako priznal maďarský odberateľ. V súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 žalobca deklaroval vývoz maďarskému odberateľovi Altsol Consulting Kft. v sume 40.404,- eur, t. j. o 19.705,769 eur menej, ako priznal maďarský odberateľ. Uvedené zistenia vyvolávajú oprávnené a odôvodnené pochybnosti o dodaní tovaru maďarskému odberateľovi v zdaňovacom období november 2012, ktoré žalobca neodstránil, ani nevysvetlil a maďarský odberateľ nepredložil svojmu správcovi dane žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť údajov uvedených vo svojom daňovom priznaní. Číselný údaj v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, resp. v súhrnnom výkaze nie je postačujúci dôkaz, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako je to uvedené na faktúre. 51. S poukazom na tieto zistenia maďarskej finančnej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru odberateľovi podľa faktúry č. FA1201260 zo dňa 30. 11. 2012 v sume 18.820,- eur do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska spoločnosti Altsol Consulting Kft. bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predložené doklady (faktúru, dodací list, medzinárodný nákladný list - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru uvedeného v dodacom liste č. DLV1202079 zo dňa 30. 11. 2012 vyššie označenému odberateľovi do Maďarska (v novembri 2012) v celkovej hodnote 18.820,- eur. 52. Faktúra č. FA1201260 zo dňa 30. 11. 2012 v sume 18.820,- eur, ktorú predložil žalobca v priebehu daňovej kontroly podľa názoru súdu neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 72 ods. 2 písm. f/, g/ h/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období, z ktorého vyplýva, že faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu musí obsahovať uvedenie množstva a druhu dodaného tovaru, okrem ceny i jednotkovú cenu bez dane, odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. K tejto faktúre žalobca predložil dodací list č. DLV1202079 zo dňa 30. 11. 2012 v rozsahu 14 strán, na ktorom je uvedený rôzny kuchynský tovar, resp. domáce potreby. Dodací list je opatrený pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi za dodávateľa i za odberateľa. Žalobca taktiež predložil i medzinárodný list (CMR) č. SK M3590188 (odosielateľ - žalobca, príjemca - Altsol Consulting X.., prepravca J.. N. W. G.). 53. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar uvedený na dodacom liste č. DLV1202079 zo dňa 30. 11. 2012 dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti Altsol Consulting Kft. a nakoľko prepravu tovaru zabezpečoval žalobca a podľa predloženého dokladu CMR mala byť vykonaná dopravcom Mgr. N. W. G. (Mgr. N. W. bol v roku 2012 a stále je zároveň konateľ a spoločník žalobcu), povinnosťou žalobcu bolo predložiť kópiu dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením dokladu CMR č. SK M3590188, faktúry vystavenej v novembri 2012 a dodacieho listu č. DLV1202079 zo dňa 30. 11. 2012. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyššie uvedené, žalobcom predložené doklady (ako i ďalšie doklady - faktúra zo dňa 15. 12. 2012 vystavená J.. N. W. G. pre žalobcu ako odberateľa prepravy, prepravný list, kniha jázd) nepreukazujú dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, a to s poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy opakovane oznamované správcovi dane na základe opakovaných medzinárodných dožiadaní a s poukazom na údaje, ktoré žalobcom predložené doklady (dodací list a CMR) obsahujú. Dodací list je na strane odberateľa opatrený odtlačkom pečiatky a nečitateľným podpisom zástupcu, pričom treba zdôrazniť, že odtlačok pečiatky a podpis sa nezhoduje s odtlačkom pečiatky príjemcu tovaru a podpisom jeho zástupcu v kolónke 24 na doklade CMR, čo je zrejmé už vizuálnym porovnaním. Taktiež odtlačok pečiatky (jej prvý riadok - AltSol Consulting) na dodacom liste nie je totožný s označením odberateľa v tomto dodacom liste Altsol Consulting Kft.) Predložený doklad CMR je bez uvedenia dátumu vystavenia, resp. dátumu vykonania prepravy, bez uvedenia miesta a dátumu nakladania tovaru, bez označenia tovaru a jeho množstva, bez uvedenia dátumu prevzatia tovaru, pričom ako miesto vykladania tovaru je uvedené: Budapest, HU. V kolónke 24 predloženého CMR je nečitateľný podpis, pečiatka Altsol Consulting Kft. a dátum prevzatia tovaru nie je uvedený. Z uvedeného nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, kde, kedy a komu bol tovar dodaný a kto ho prevzal. 54. K deklarovanému dodaniu tovaru do iného členského štátu bol konateľ žalobcu vypočutý dňa 07. 09. 2015, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Okrem iného uviedol, že nevie, kto konkrétne a s kým jednal, totožnosť osoby vystupujúcej za maďarského odberateľa si neoveroval, preprava bola zabezpečená firmou J.. N. W. G., nevie, kto bol okrem vodiča prítomný pri vykládke v Maďarsku, mená vodičov sú uvedené v knihe jázd, nevie, kto podpisoval CMR, mohol by to vedieť vodič, podľa jeho vedomostí bol prítomný Y. Y.. 55. Dňa 05. 11. 2015 sa Z.. G. J. sama dostavila k správcovi dane a predložila splnomocnenie zo dňa 04. 11. 2015, ktorým ju žalobca splnomocnil na konanie vo vyrubovacom konaní vedenom proti nemu. Zároveň predložila listinu v maďarskom jazyku s dátumom „2011.12.20.“ a úradný preklad (s označením príkazná zmluva) do jazyka slovenského, ktorý bol podľa prekladateľskej doložky zapísaný v tlmočníckom denníku v roku 2015. Uviedla, že pri uzatváraní obchodných podmienok so spoločnosťou Altsol Consulting Kft. komunikovala s osobou Y. Y.. O vypočutie tejto osoby správca dane i s poukazom na predloženú príkaznú zmluvu opakovane bezúspešne žiadal maďarskú finančnú správu (zaslal i predloženú príkaznú zmluvu), ktorá oznámila, že Y. Y. nebol nikdy konateľom spoločnosti, ani zamestnancom, ani spoločníkom, nemal právo konať v mene uvedenej spoločnosti Altsol Consulting Kft. Y. Y. sa na predvolanie správcu dane na pojednávanie nedostavil v určený termín. Dostavil sa spolu s konateľom žalobcu mimo určeného termínu, a to dňa 18. 05. 2016, kedy požiadali, aby bola táto osoba vypočutá ako svedok, čomu správca dane vyhovel a svedka vypočul za prítomnosti konateľa žalobcu a Z.. G. J.. V zápisnici je uvedené, že svedok ako občan Maďarska nerozumie úradnému jazyku, v ktorom sa vedie konanie, pričom konateľ žalobcu navrhol, že preklad uskutoční on a teda preklad bol realizovaný osobou, ktorú si zvolil daňový subjekt. V zápisnici je taktiež uvedené, že žalobca ako daňový subjekt berie na vedomie, že prípadné následky nesprávneho prekladu si znáša sám, proti čomu prítomní zástupcovia žalobcu nenamietali. Svedok uviedol, že bol poverený na vykládku a nakládku tovarov, čo sa uskutočňovalo v logistickom centre na adrese Budapest, Kunigunda u. 60, jednalo sa o viečka na fľaše, účtovné doklady spoločnosti nemá, jeho úlohou bolo „len byť prítomný“ pri vykládke a nakládke tovaru, prepravu zabezpečil slovenský dodávateľ, k faktúram sa nevedel vyjadriť, videl len dodací list. Nemal vedomosť o tom, v akých priestoroch spoločnosť Altsol Consulting Kft. vykonávala svoju činnosť, alebo či disponovala skladovými priestormi. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpísal svedok, konateľ žalobcu, Z.. G. J. (ktorí nemali žiadne námietky) a zástupcovia správcu dane. Svedok teda svojou výpoveďou nepotvrdil dojednanie podmienok obchodu so žalobcom (ako to tvrdila Z.. J. dňa 05. 11. 2015). 56. Maďarská finančná správa v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 28. 08. 2015 oznámila, že Y. Y. nemal právo konať v mene spoločnosti Altsol Consulting Kft. Až následne (potom ako bol žalobca, resp. jeho konateľ oboznámený s týmto zistením) predložil dňa 05. 11. 2015, t. j. viac ako dva roky po začatí daňovej kontroly, príkaznú zmluvu s dátumom „2011.12.20“, ktorá bola preložená do jazyka slovenského v roku 2015. Podpisy účastníkov tejto zmluvy nie sú osvedčené, čo nie je podmienkou jej uzavretia, čo ale spôsobuje pochybnosti o jej uzavretí, najmä s poukazom na skutočnosť, že označenie jej účastníka „AltsolConsulting Kft.“ nekorešponduje s odtlačkom pečiatky tejto spoločnosti „AltSol Consulting“. Podpis osoby menom Y. Y. na tejto listine nekorešponduje ani vizuálne s podpisom osoby na dodacom liste zo dňa 30. 11. 2012 pri odtlačku pečiatky odberateľa a ani s podpisom osoby v kolónke 24 dokladu CMR, ktorá mala tovar prevziať. Ďalšie pochybnosti, ktoré žalobca žiadnym spôsobom neodstránil, vyvoláva znenie bodu 5. príkaznej zmluvy, podľa ktorého „príkazník vykonáva úlohy zdarma ako priateľské gesto, nakoľko nie je zamestnancom spoločnosti“. 57. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, šetrenia vykonaného maďarskou finančnou správou a správcom dane vykonaného dokazovania i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti Altsol Consulting Kft. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v sume 18.820,- eur medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom, t.j. spoločnosťou Altsol Consulting Kft., nakoľko žalobca nevedel jednoznačne preukázať, kto tovar za deklarovaného odberateľa prevzal, a teda vôbec nepreukázal, že sa tento tovar a kedy dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy tovaru do Maďarska. Tu je potrebné vychádzať z ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil) a v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečil dodávateľ (čo žalobca ako dodávateľ tvrdil), tak kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Žalobca kópiu dokladu o preprave, t. j. doklad CMR predložil, ale tento nespĺňa základné náležitosti vyžadované ust. § 6 ods. 1 písm. a/, d/, f/, g/ vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov, teda v tomto doklade nie je uvedené miesto a dátum jeho vystavenia, miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu, počet kusov. Naviac podpis osoby na tomto doklade, ktorá mala tovar prevziať ani vizuálne nekorešponduje s podpisom Y. Y. v zápisnici o pojednávaní zo dňa 18. 05. 2016, ale ani s podpisom na listine v maďarskom jazyku s dátumom „2011.12.20“. Ani ďalšie žalobcom predložené doklady v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších prepisov nemožno považovať za doklady, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane. 58. S poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy a žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, CMR) je i súd tohto názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska a teda nepreukázal, že mu vzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tomto tovare. Nadobudnutie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarsku teda nebolo potvrdené a preukázané, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru. I keď maďarská finančná správa potvrdila, že odberateľ v Maďarsku podal daňové priznanie, v ktorom uviedol i IC dodanie v 4. štvrťroku 2012 od žalobcu, v ktorom deklaroval nadobudnutie tovaru od žalobcu v sume 18.509.000,- HUF (t. j. po prepočte 60.109,769 eur), žalobca predložil faktúry za uvedené zdaňovacie obdobie, ktorými deklaroval dodanie tovaru tomuto odberateľovi v sume 100.854,27 eur (október 2012 spolu v sume 82.034,27 eur a november 2012 v sume 18.820,- eur) a v súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 žalobca deklaroval vývoz maďarskému odberateľovi Altsol Consulting Kft. v sume 40.404,- eur, čo vyvoláva pochybnosti o dodaní tovaru maďarskému odberateľovi v zdaňovacom období november 2012, pričom maďarský odberateľ nepredložil svojmu správcovi žiadne ďalšie doklady a dôkazy, ktorými by preukázal pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní, resp. v súhrnnom výkaze. V tejto súvislosti je potrebné reagovať na námietku žalobcu v podanej žalobe týkajúcu sa nesprávneho prekladu odpovede maďarskej finančnej správy, ktorá v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 28. 08. 2015 oznámila, maďarský daňovník priznal dodanie od žalobcu v sume 18.509.000,- HUF (čo je uvedené v preklade, ktorý bol doručený správcovi dane) a že svoju daňovú povinnosť splnil (čo už v tomto preklade podľa tvrdenia žalobcu uvedené nebolo). Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11. 04. 2018 predložil súdu tri preklady z jazyka maďarského do jazyka slovenského, ktoré vypracoval dňa 09. 04. 2018 prekladateľ v odbore maďarský jazyk. Predložené preklady sú obsahovo totožné s prekladmi odpovedí maďarskej finančnej správy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Vyplýva z nich, že spoločnosť Altsol Consulting Kft. vykázala okrem iného nadobudnutie tovaru od žalobcu v 4. štvrťroku 2012 v sume 18.509.000,- HUF a zaplatila daň (toto vyplýva i z prekladu, ktorý bol správcovi dane doručený dňa 28. 08. 2015 a dňa 07. 01. 2016). Maďarský daňovník teda priznal nadobudnutie tovaru od žalobcu v uvedenom štvrťroku v sume 60.109,769 eur, t. j. po prepočte platným kurzom v rozhodnom období, pričom túto sumu žalobca nenamietal. Podstatné je to, že žalobca dňa 04. 03. 2014 (potvrdenie o zapožičaní dokladov) predložil správcovi dane faktúry, podľa ktorých mal v tomto štvrťroku dodať odberateľovi do Maďarska tovar v sume 100.854,27 eur (4 faktúry vystavené v mesiaci október 2012 spolu v sume 82.034,27 eur a 1 faktúra vystavená v mesiaci november 2012 v sume 18.820,- eur). V súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 žalobca deklaroval vývoz maďarskému odberateľovi Altsol Consulting Kft. v sume 40.404,- eur. Tieto údaje, jednoznačne spochybňujúce dodanie tovaru maďarskému odberateľovi v novembri 2012 v sume 18.820,- eur podľa faktúry zo dňa 30. 11. 2012, vyplývajú z rozhodnutia správcu dane ako i z rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu sa k nim žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril, tieto zistenia nenamietal a ani ich nevyvrátil. 59. Žalobca teda nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, keď nevedel preukázať, že tovar v Maďarsku prevzal deklarovaný odberateľ, resp. jeho zástupca oprávnený za neho konať, a teda nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa, t. j. Altsol Consulting Kft. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanému odberateľovi v Maďarsku. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý podľa predloženej faktúry deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci i s poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy nemožno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia bez predloženia ďalších dokladov. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a o dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu a pochybnosti neboli odstránené ani ďalšími žalobcom predloženými dokladmi (faktúra dodací list, doklad CMR, príkazná zmluva, faktúra za prepravu, kniha jázd), ktoré jednoznačne nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu. Medzinárodný nákladný list je predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Zmluvy, faktúry a iné doklady sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru alebo prepravných služieb. V tejto súvislosti je možné poukázať i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 03. 2015 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/8/2014, zo dňa 30. 04. 2015 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/81/2013 (a mnohé ďalšie), v ktorých bola riešená obdobná problematika s dôrazom na preukázanie skutočného dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ. 60. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal, že faktúra zo dňa 30. 11. 2012 sa zhoduje so skutočne realizovaným plnením a že tovar bol skutočne dodaný platiteľovi dane v inom členskom štáte. Z predložených listinných dokladov (i vzhľadom na už vizuálne pozorovateľnú odlišnosť podpisov Y. Y. a osoby, ktorej podpis je na dodacom liste a doklade CMR na strane odberateľa, resp. príjemcu tovaru, čo bolo podrobne uvedené v bode 53 tohto rozsudku) totiž nevyplýva, kto tovar prevzal v mene deklarovaného odberateľa v Maďarsku (t. j. za spoločnosť Altsol Consulting Kft.). 61. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a C. súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v súvislosti s deklarovaným oslobodením dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti súd považuje za celkom nedôvodnú námietku žalobcu v podanej žalobe spočívajúcu v tom, že žalovaný neidentifikoval, ktoré jeho námietky nemajú vplyv na meritum veci a teda, ktoré námietky považoval žalovaný za irelevantné. 62. S ďalšími námietkami žalobcu v podanej žalobe sa súd podrobne vysporiadal v jednotlivých bodoch odôvodnenia tohto svojho rozsudku (napr. námietka doručovania rozhodnutia správcu dane - bod 45 až 47). Taktiež sa súd podrobne zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho názoru daňových orgánov vo veci preukazovania splnenia podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a namietaným nesprávnym hodnotením dôkazov obsiahnutých v odpovediach maďarskej finančnej správy vrátane námietky nesprávneho posúdenia príkaznej zmluvy (bod 50 až 53, bod 55 až 60). 63. K výsluchu svedka Simona Y. (občan Maďarska) sa súd vyjadril v bodoch 54 a 55 tohto rozsudku a na doplnenie uvádza, že sa nejedná o prípad, kedy bolo povinnosťou správcu dane zabezpečiť tlmočníka pri jeho výsluchu. Túto povinnosť má správca dane v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda v prípade fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie. Svedok sa dostavil na pojednávanie spolu s konateľom žalobcu mimo učeného termínu, a teda je zrejmé, že o tomto museli komunikovať, pričom žalobca, resp. jeho konateľ, zástupkyňa žalobcu vo vyrubovacom konaní, a ani svedok nevzniesli požiadavku na ustanovenie tlmočníka. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, k tomu správny súd uvádza, že tento článok je zaradený do siedmeho oddielu „právo na súdnu a inú právnu ochranu“ druhej hlavy „základné práva a slobody“ Ústavy SR a nemožno ho vytŕhať z jej kontextu. Ustanovenie čl. 47 ods. 4 Ústavy SR je koncipované všeobecne pri vymedzení subjektu, ktorému sa právo poskytuje, preto je potrebné ho vykladať extenzívne, nie však izolovane od čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktorý bližšiu špecifikáciu podmienok ponecháva na vykonávacom zákone, ktorým je v tomto prípade zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právo na tlmočníka sa viaže na právo na právnu pomoc v konkrétnom konaní, preto ak sa právo na právnu pomoc - právne zastúpenie alebo zastúpenie inou osobou spôsobilou na právne úkony - vzťahuje primárne na účastníka konania, aj právo na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR sa vzťahuje primárne na účastníka konania. Je právom účastníka konania, aby bol informovaný o všetkom, čo v konaní vyšlo najavo, o vykonaných dôkazoch, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, v jazyku, ktorému rozumie, tak aby mohol riadne zabezpečiť svoje právo na účinnú obhajobu. Svedok však do okruhu účastníkov daňového konania nepatrí. Konateľ žalobcu nepochybne ovláda úradný jazyk, v ktorom sa daňové konanie viedlo, a pokiaľ z jeho iniciatívy bol vypočutý svedok, ktorý slovenský jazyk neovláda, mal možnosť obstarať mu tlmočníka na vlastné náklady, resp. náklady svedka. Správca dane nebol za takejto situácie povinný ustanoviť tlmočníka, pričom svedok, ani konateľ žalobcu to ani nežiadali, ako vyplýva zo zápisnice. Naopak, konateľ žalobcu sa sám podujal, že bude tlmočiť výpoveď svedka z a do jazyka maďarského a výpoveď svedka bola spísaná podľa tlmočenia konateľa žalobcu, ktorý zápisnicu o ústnom pojednávaní spolu so zástupkyňou Ing. J. podpísali, pričom nemali žiadne námietky. Je preto zarážajúce tvrdenie žalobcu v podanej žalobe, že jeho konateľ neovláda maďarský jazyk, a preto ani na pojednávaní netlmočil, resp. neprekladal. V súvislosti s osobou Y. Y. správny súd uvádza, že maďarská finančná správa oznámila správcovi dane na základe jeho žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, že táto osoba nebola oprávnená konať za maďarského daňovníka a toto vyplýva i z prekladov, ktoré dňa 11. 04. 2018 predložil právny zástupca žalobcu. 64. Záverom je potrebné konštatovať, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu i súd dospel k tomu záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s odberateľom, t. j. so spoločnosťou Altsol Consulting Kft. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko si vo vzťahu ku štátnemu rozpočtu uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (v dôsledku čoho sa znížila jeho daňová povinnosť), a teda musí byť schopný preukázať zákonnosť a dôvodnosť uplatneného odpočítania tejto dane. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o dodaní tovaru do iného členského štátu, oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a v súvislosti s ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Výsledky vykonaného dokazovania (listinné dôkazy, zistenia maďarskej finančnej správy, výsluch konateľa žalobcu a svedka) ani podľa názoru súdu jednoznačne a dostatočne nepreukazujú existenciu žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie s maďarským daňovým subjektom v novembri 2012. Žalobcovi bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi do Maďarska, teda aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia, čo žalobca neurobil. 65. Daňové orgány správne a v súlade so zákonom neuznané intrakomunitárne dodanie považovali za vnútroštátnu dodávku, teda dodanie tovaru tuzemskému odberateľovi, pri ktorom ale žalobcovi vznikla daňová povinnosť v sume 3.764,- eur (18.820,- eur x 20 %), ktorú sumu správca dane vyrubil žalobcovi ako rozdiel medzi daňou vyrubenou žalobcom v daňovom priznaní (2.079,24 eur) a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní (5.843,24 eur), t. j. 5.843,24 eur mínus 2.079,24 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2016 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k im stanovisko. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. 66. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 67. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. 68. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.