Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/72/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200425 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200425.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Bc. Q. Q., bytom O., N. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2017 spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 04. 2017 a vec vracia žalovanému na nové konanie. Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2017 žalovaná ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 04. 2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku započítaním doby služobného pomeru colníka potvrdila ako vecne správne. II. 2. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí zdôraznila, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 27. 03. 2017 požiadal o zvýšenie sumy starobného dôchodku podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vzhľadom na dobu služobného pomeru colníka od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, t.j. 22 rokov a 91 dní ako ak dobu základnej vojenskej služby v trvaní dvoch rokov od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975, t.j. 24 rokov a 91 dní. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 01. 2016 bol podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný dôchodok od 23. 12. 2015 v sume 126,80 eur a od 01. 01. 2016 zvýšený na sumu 128,70 eur z dôvodu, že ku dňu vzniku nároku, t.j. k 23. 12. 2015 získal 6131 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 16 rokov a 291 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný výsluhový invalidný dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica zo dňa 25. 09. 2015 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pretože v období trvania služobného pomeru nevykonával službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. 4. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 04. 12. 2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. 12. 2003, pri ktorom mu bolo započítané obdobie základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 a obdobie trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, spolu v rozsahu 24 rokov a 91 dní. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do II. alebo I. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., nie je možné znížiť dôchodkový vek žalobcu, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nezakladalo nárok na zníženie dôchodkového veku. 6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 01. 2016 bol podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný starobný dôchodok od 23. 12. 2015 v sume 126,80 eur a od 01. 01. 2016 zvýšený na sumu 128,70 eur z dôvodu, že ku dňu vzniku nároku, t.j. k 23. 12. 2015 získal 6131 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 16 rokov a 291 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Nakoľko získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služby nebolo zhodnotené pri výpočte starobného dôchodku. III. 7. Žalobca voči rozhodnutiu podal žalobu v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej namietal, že žalovaný a prvostupňový správny orgán mu nezapočítal dobu výkonu služby a považoval rozhodnutie za diskriminačné a nepreskúmateľné. Poukázal na viaceré rozhodnutia NSSR v obdobných veciach, kde poistencom bol priznaný výsluhový dôchodok, pretože pod pojmom policajt sa rozumie aj colník v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. Závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj Ústavou SR. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné voči ostatným prislušníkom, ktorí poberajú dôchodkové zabezpečenie z osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a tiež aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. IV. 8. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 09. 2017 žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Poukazovala na to, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku od 23. 12. 2015, ktorý mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 22. 01. 2016, pretože dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov dňa 23. 12. 2015 a k tomuto dňu získal 6131 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 16 rokov a 291 dní dôchodkového poistenia. Keďže žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, tento dôchodok mu bol priznaný. 9. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 04. 12. 2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. 12. 2003, pri ktorom mu bolo započítané obdobie základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 a obdobie trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, spolu v rozsahu 24 rokov a 91 dní. 10. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyhotovených zamestnávateľom, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch ani v I. ani II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, t.j. 22 rokov a 91 dní ako aj doba výkonu základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 bola zhodnotená v rozsahu 24 rokov a 91 dní. Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 11. Žalobca v období trvania služobného pomeru v štátnej službe nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 12. 2003, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 a doba služobného pomeru od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, celkovo v rozsahu 24 rokov a 91 dní. V. 12. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 13. Zástupca žalobcu na pojednávaní sa pridržiaval podanej žaloby v plnom rozsahu, dôvodov, na ktorých je postavená, právnej argumentácie a zotrvával na tom, že neexistoval zákonný dôvod na to, aby žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku bola zamietnutá, rovnako ako neexistoval dôvod, aby žalovaný nezrušil, resp. potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutia za nezákonné a žiadal aby súd rozhodol tak ako je uvedené v petite návrhu. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania, ktoré súdu vyčíslil. 14. Zástupkyňa žalovanej žiadala z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutí ako aj v písomnom vyjadrení a v správnej žalobe, ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná trvá na tom, že rozhodla v súlade s účinnou právnou úpravou. VI. 15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 27. 03. 2017 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vzhľadom na to, že mu nebola do starobného dôchodku započítaná doba služobného pomeru colníka, ktorú vykonával v čase od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, t.j. 22 rokov a 91 dní ako aj doba výkonu základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 bola zhodnotená v rozsahu 24 rokov a 91 dní. 17. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 04. 12. 2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. 12. 2003, pri ktorom mu bolo započítané obdobie základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 a obdobie trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, spolu v rozsahu 24 rokov a 91 dní. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 18. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci správny súd. 19. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 04. 12. 2003 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. od 01. 12. 2003, pri ktorom mu bolo započítané obdobie základnej vojenskej služby od 02. 10. 1973 do 01. 10. 1975 a obdobie trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1981 do 30. 11. 2003, spolu v rozsahu 24 rokov a 91 dní. 20. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).