Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200445 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200445.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: F. O., bytom V. E. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o. Nové Zámky, Ernestova bašta 2, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 05. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-31/2017-SK, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe 1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17. 07. 2017 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 05. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-31/2017-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ Nové Zámky) č. ORPZ-NZ-ODI2-P-132/2017 zo dňa 07. 03. 2017, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a k/, podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to na tom skutkovom základe, že dňa 20. 12. 2016 o 18:25 hodine na ceste č. III./157 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. K nehode došlo tak, že žalobca vodič F. jazdil na motorovom vozidle zn. Škoda Octávia e.č. NZ XXX BK po ceste č. III./1527 smerom do H. B., kde zachytil ľavým vonkajším spätným zrkadlom ľavé spätné zrkadlo protiidúceho vozidla zn. VW U. e.č. NZ XXX ES, ktoré viedla vodička P. O., nar. 09. XX. XXXX, bytom V. E. XXX, pričom po zrážke s vozidlom nezastavil, pokračoval v jazde bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholu u P. zistené nebolo a u žalobcu zisťované nebolo. Zavinenie dopravnej nehody sa nepodarilo preukázať ani jednému z jej účastníkov, nakoľko z technického hľadiska nie je možné zistiť, či niektoré z vozidiel v čase kontaktu jazdilo v protismernom jazdnom pruhu, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 12. mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorého dôsledkom bolo nesprávne právne posúdenie a následné vydanie nesprávneho a nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že on nemá vedomosť o tom, že by bol dňa 20. 12. 2016 účastníkom dopravnej nehody na ceste č. III./1527. Síce pri telefonickom rozhovore s P. potvrdil tú skutočnosť, že jazdil svojim vozidlom na ceste v smere H. V. E. - B., ale že by došlo k stretu vozidiel nemá vedomosť. To, že má poškodené spätné zrkadlo zistil až v Nových Zámkoch. Jednalo sa o poškodenie vonkajšieho obalu, išlo o minimálny rozsah škody. Nemal vedomosť o tom, kedy k jeho poškodeniu došlo, nemal ani vedomosť o tom, že by mal iný vodič signalizovať stret vozidiel. Má za to, že v tomto prípade nedošlo ku kvalifikovaniu predmetnej udalosti ako dopravnej nehody, ale len ako škodovej udalosti. Z administratívneho spisu žalovaného ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia nebola preukázaná subjektívna stránka spáchania priestupku jeho osobou. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že nespornou je skutočnosť, že účastník konania za predpokladu z dravého sluchu musel náraz, ktorý prinášal akustický efekt registrovať, pričom nevedomosť účastníka konania o kontakte spätných vonkajších zrkadiel je podľa znalca z technického hľadiska neprijateľná, je nutné uviesť, že podľa jeho názoru, ako vyplýva aj z podaného odvolania, je uvedená skutočnosť spornou. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie uvádzané v napadnutom rozhodnutí žalovaného týkajúce sa skutočnosti, že znalec Ing. E. je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti a skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto môže posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ v konaní boli spochybňované vyjadrenia znalca, bolo vhodné v rámci konania zabezpečiť kontrolný znalecký posudok osobou, ktorá má rovnako osobitné odborné znalosti a skúsenosti z daného odvetvia a môže v tomto smere posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Za účelom objektívneho vyšetrenia dopravnej nehody bolo s poukazom na jeho tvrdenia, ako aj obsah podaného odvolania vhodné zabezpečiť správu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu na preverenie jeho uvádzaných tvrdení (silný nárazový vietor a pod.). Za pochybenie správneho orgánu je možné považovať aj skutočnosť, že si prisvojil hodnotenie znalca z odboru dopravy ohľadom jeho sluchu, pričom vôbec neskúmal, že či tento znalec je oprávnený podávať posudku aj v odvetví zdravotníctva. Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že počas správneho konania citlivosť jeho sluchu nikto nepreveroval. Žalobca poukázal, že z priložených fotografií vyplýva nerovnosť vozovky s poškodeniami, ktoré musia spôsobovať silnejšie zvukové efekty pri prejazde a má za to, že aj táto okolnosť mohla spôsobiť to, že kontakt spätných zrkadiel nepočul. Keďže jeho spätné zrkadlo na jeho motorovom vozidlo sa nedalo sklopiť vyplýva, že aj akustický efekt pri strete musel byť minimálny, aj s prihliadnutím na externé faktory, že to bolo v mesiaci december za zlej viditeľnosti na otvorenom priestranstve a nevynímajúc pustenú hudbu v rádiu vo vozidle. S týmito skutočnosťami sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevysporiadali, a preto žiada rozhodnutia žalovaného ako aj I. stupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a priznať. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2016 potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch č. ORPZ-NZ-ODI2- P-132/2017 zo dňa 07. 03. 2017, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, pokuta 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov, pričom zákaz začne plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, podľa ktorého žalobca dňa 20. 12. 2012 o 18:25 hodine na ceste č. III./157 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. K nehode došlo tak, že žalobca vodič F. O. jazdil na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia e.č. NZ XXX BK po ceste č. III./1527 smerom do H. B., kde zachytil ľavým vonkajším spätným zrkadlom ľavé spätné zrkadlo protiidúceho vozidla zn. VW U. E.Č. NZ XXX ES, ktoré viedla vodička P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. E. XXX, pričom po zrážke s vozidlom nezastavil, pokračoval v jazde bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholu u Jany O. zistené nebolo a u žalobcu zisťované nebolo. Zavinenie dopravnej nehody sa nepodarilo preukázať ani jednému z jej účastníkov, nakoľko z technického hľadiska nie je možné zistiť, či niektoré z vozidiel v čase kontaktu jazdilo v protismernom jazdnom pruhu. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval jeho konanie ako porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. NRSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe čoho bol obvinený uznaný z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/, k/, zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. 4. Žalobca podal voči vydanému rozhodnutiu I. stupňové správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietal znalcove tvrdenia, ktoré sa zakladajú iba na jeho domnienkach a je toho názoru, že nie je možné určiť, že by porušil alebo nesplnil niektorú povinnosť, pretože si nebol vedomý toho, že by bol účastníkom dopravnej nehody a náraz spätných zrkadiel si v žiadnom prípade nevšimol. 5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR- KDI-31/2017-SK zo dňa 04. 05. 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za správne, pretože správny orgán sa zaoberal vecou a pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, mal dostatočne preukázanie spáchanie ako aj zavinenie priestupku žalobcom a svojim konaním mu neodoprel žiadne procesné práva účastníka konania a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku. 6. K odvolaniu žalobcu správny orgán uviedol, že žalobca ako účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. NSSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v zmysle § 17 ods. 1 citovaného zákona, je vodič povinný za vozidlom idúcim pred ním, dodržiavať také vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Porušeným týchto pravidiel podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. 7. Odvolací správny orgán vyhodnotením listinných dôkazov viažucich sa na preskúmanú vec zistil, že k samotnému miestu dopravnej nehody je potrebné uviesť, že je presne určené privolaným službukonajúcim policajtom, ktorý dopravnú nehodu objasňoval a podľa zadokumentovaných stôp plastových úlomkov zo zrejme poškodeného vozidla VW Golf. Znalec miesta dopravnej nehody vyhotovil fotodokumentáciu, na ktorej sú vidieť miestne a rozhľadové pomery. Na danom mieste nie sú viditeľné nerovnosti vozovky, ktoré by prejazdom mali spôsobovať silnejšie zvukové efekty. Z danej fotodokumentácie je daný rozsah poškodených častí na vozidle VW Golf, t.j. poškodenie spätného zrkadla, ľavého predného okna, predmetného vozidla a na vozidle zn. Škoda Octavia už vyplýva samotná výmena ľavého spätného zrkadla bez príslušnej farby laku v porovnaní s pravým spätným zrkadlom na vozidle, z čoho je zrejmé, že došlo k poškodeniu pôvodného ľavého zrkadla. Zákon o cestnej premávke ukladá vodičovi aj iné povinnosti ako napr. plne venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, resp. zákaz vedenia vozidla vodičom, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. Námietka žalobcu, že nemal vedomosť o kontakte vozidiel, medzi ktorými došlo k zrážke, resp. k stretu, považoval správny orgán za účelovú v snahe vyhnúť sa administratívno-právnej zodpovednosti za spáchaný priestupok. 8. Po preskúmavaní spisového materiálu odvolací správny orgán zistil, že prvostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom zaoberal aj vznikom dopravnej nehody, avšak v danej veci nebolo možné vzhľadom na okolnosti, ktoré z povahy veci vyplynuli zistiť mieru zavinenia na dopravnej nehode zo strany jej účastníkov. Účastníčka dopravnej nehody p. Habrmanová sa na mieste udalosti spravovala v intenciách svojich povinností, avšak žalobca sa okrem iného dopustil konania, ktoré bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, a teda v konečnom dôsledku aj posúdenia miery zavinenia na predmetnej udalosti. V danom prípade podľa názoru odvolacieho správneho orgánu nie je podstatné určiť vinníka predmetnej dopravnej nehody, ale skutočnosť, že účastníkovi konania sa kladie za vinu jeho zavinené konanie porušením hmotnoprávneho ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ ZoCP, t.j. nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody. 9. Podľa § 12 ods. 1 Zop pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Z ustanovenia ods. 2 citovaného paragrafu, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť ak ho možno uložiť za niektorých z týchto priestupkov. Za uvedené priestupky, ktoré sa účastník konania dopustil, je možno v súlade s § 22 ods. 2 písm. b/, k/ zákona o priestupkoch, uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do 5 rokov. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku spôsob spáchania jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný ako aj na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na závažnosť priestupku na mieru zavinenia na osobu páchateľa, na jeho spôsob spáchania a výšku a druh sankcie odvolací orgán považuje za opodstatnenú, adekvátnu, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Odvolací orgán má za to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následkom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca nerešpektoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. III. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 10. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 16. 11. 2017 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol. 11. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným dokazovaním bolo preukázané v I. st. správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku). 12. Žalovaný považuje námietky uvedené v podanej žalobe za účelové so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok. IV. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 13. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný na pojednávaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 14. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 20. 12. 2016 o 18:25 hodine na ceste č. III./157 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. K nehode došlo tak, že žalobca vodič F. jazdil na motorovom vozidle zn. Škoda Octávia e.č. NZ XXX BK po ceste č. III./1527 smerom do H. B., kde zachytil ľavým vonkajším spätným zrkadlom ľavé spätné zrkadlo protiidúceho vozidla zn. VW Golf e.č. NZ XXX ES, ktoré viedla vodička P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. E. XXX, pričom po zrážke s vozidlom nezastavil, pokračoval v jazde bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholu u P. O. zistené nebolo a u žalobcu zisťované nebolo. Zavinenie dopravnej nehody sa nepodarilo preukázať ani jednému z jej účastníkov, nakoľko z technického hľadiska nie je možné zistiť, či niektoré z vozidiel v čase kontaktu jazdilo v protismernom jazdnom pruhu, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 12. mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto poruší všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Za priestupok podľa ods. 1 sa podľa ods. 2 písm. a/ až písm. c/ uloží pokuta od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie, alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená v zákone. 16. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci. Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 17. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca dňa 20. 12. 2016 o 18:25 hodine na ceste č. III./157 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. K nehode došlo tak, že žalobca vodič F. O. jazdil na motorovom vozidle zn. V. H. e.č. NZ XXX BK po ceste č. III./1527 smerom do H. B., kde zachytil ľavým vonkajším spätným zrkadlom ľavé spätné zrkadlo protiidúceho vozidla zn. VW U. e.č. NZ XXX ES, ktoré viedla vodička P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. E. XXX, pričom po zrážke s vozidlom nezastavil, pokračoval v jazde bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Požitie alkoholu u P. O. zistené nebolo a u žalobcu zisťované nebolo. Zavinenie dopravnej nehody sa nepodarilo preukázať ani jednému z jej účastníkov, nakoľko z technického hľadiska nie je možné zistiť, či niektoré z vozidiel v čase kontaktu jazdilo v protismernom jazdnom pruhu, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 12. mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 18. Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca ako vodič motorového vozidla bol účastníkom dopravnej nehody, pričom si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody po kolízii s protiidúcim vozidlom VW Golf e.č. NZ-XXX-ES, ktoré viedla vodička P. O., pri strete vonkajších spätných zrkadiel nezastavil, pokračoval v jazde bez toho, aby si splnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, to znamená, že neoznámil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a premiestnil svoje vozidlo. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval jeho konanie ako porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na základe čoho bol obvinený z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, k/ zákona o priestupkoch a uložil mu vyššie uvedenú sankciu. 19. Námietku žalobcu, že si nevšimol, že došlo k stretu vozidiel a spôsobeniu škody na vozidlách považoval za účelovú, pretože druhá účastníčka dopravnej nehody p. O. zostala na mieste a spravovala sa v intenciách svojich povinností. Taktiež ďalšiu námietku, ktorú uviedol aj v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu považoval za právne irelevantnú, pretože jeho zdravotný stav v čase dopravnej udalosti bol dostatočný, aby mohol riadne viesť motorové vozidlo a z technického hľadiska, ako to aj znalec uviedol vo svojom vyjadrení, nie je možné považovať nevedomosť žalobcu o kontakte spätných zrkadiel za prijateľnú, pretože druhej účastníčke nehody bola spôsobená aj iná škoda. Žalovaný správny orgán vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, okrem iného aj dokazovanie zamerané na vykonanie analýzy dopravnej nehody, analýzy technickej prijateľnosti výpovedi účastníkov dopravnej nehody a skutočnosti, či žalobca mohol prehliadnuť kontakt svojho vozidla s iným vozidlom. 20. Žalovaný správny orgán sa zaoberal každou relevantnou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní a považoval zistený skutkový stav za spoľahlivo zistený a preukázaný. K tomuto záveru dospel aj správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu administratívneho spisu. 21. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak ako to vyplýva z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 01. 05. 2017 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 07. 03. 2017 potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolané. V konaní správneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Správne orgány sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. 22. Preskúmavaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. 23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nemal úspech. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.