Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200529 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200529.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: A. H., bytom S., S. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX 0500 0 zo dňa 02. 08. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 08. 2017, spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. 06. 2017 a vec vracia žalovanému na nové konanie. Krajský súd žalobcovi súd priznáva náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02. 08. 2017 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. 06. 2017 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 19. 03. 2011 potvrdzuje. II. 2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 09. 05. 2017 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 19. 03. 2011. 3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 19. 03. 2011. Nakoľko k tomuto dňu, t. j. 19. 03. 2011 nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, teda nebol dôchodkovo poistený 15 rokov, získal len 4221 dní dôchodkového poistenia, čo je 11 rokov a 206 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok. 4. I. stupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcií. 5. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 21. 01. 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 01. 2004. Bola mu započítaná celková doba 33 rokov a 61 dní, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 10. 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1972 do 30. 06.1998, t.j. 25 rokov a 242 dní a od 01. 07. 1998 do 31. 12. 2003, t.j. 5 rokov a 184 dní. 6. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach. 7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 8. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 9. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003. 10. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 21. 01. 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 01. 2004. Bola mu započítaná celková doba 33 rokov a 61 dní, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 10. 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1972 do 30. 06.1998, t.j. 25 rokov a 242 dní a od 01. 07. 1998 do 31. 12. 2003, t.j. 5 rokov a 184 dní. III. 11. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj Ústavou SR. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu. IV. 12. V písomnom vyjadrení zo dňa 26. 09. 2017 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu spísanou dňa 09. 05. 2017 prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2017 zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože žalobca k 19. 03. 2011 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. 13. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 21. 01. 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 01. 2004. Bola mu započítaná celková doba 33 rokov a 61 dní, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 10. 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1972 do 30. 06.1998, t.j. 25 rokov a 242 dní a od 01. 07. 1998 do 31. 12. 2003, t.j. 5 rokov a 184 dní. Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. Žalovaná poukázala, že žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2004, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený. V. 14. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 15. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, pretože tieto rozhodnutia sú v rozpore s právnymi predpismi. Považuje ich za nezákonné a v prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania. 16. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 26. 09. 2017 a žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. VI. 17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 09. 05. 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 19. 03. 2011 po zhodnotení doby služby colníka a vymeriavacích základov. 19. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 21. 01. 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 01. 2004. Bola mu započítaná celková doba 33 rokov a 61 dní, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 10. 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1972 do 30. 06.1998, t.j. 25 rokov a 242 dní a od 01. 07. 1998 do 31. 12. 2003, t.j. 5 rokov a 184 dní. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 21. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 21. 01. 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01. 01. 2004. Bola mu započítaná celková doba 33 rokov a 61 dní, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1970 do 30. 10. 1972 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1972 do 30. 06.1998, t.j. 25 rokov a 242 dní a od 01. 07. 1998 do 31. 12. 2003, t.j. 5 rokov a 184 dní. 22. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 23. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).