Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201053 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017201053.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., Pribinova 23, Bratislava, IČO: 35 832 126, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2017/030387-002 zo dňa 22. 09. 2017, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2017/030387-002 zo dňa 22. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mesta Nitra č. SP 1714/2017-010-JUDr.Sp zo dňa 31. 05. 2017 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. V predloženom administratívnom spise sa nachádza fotodokumentácia reklamnej stavby zo dňa 29. 07. 2016 (jedná sa o dva zábery). 2. V rovnaký deň príslušný stavebný úrad (Mesto Nitra) vydal „oznámenie štátneho stavebného dohľadu“, predmetom ktorého bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu na reklamnej stavbe umiestnenej na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D., E. ulica, a to dňa 24. 08. 2016, pričom stavebný úrad žiadal predložiť doklady k umiestneniu stavby (povolenie, projektová dokumentácia a pod.). Konateľka žalobcu v podaní zo dňa 30. 08. 2016 oznámila stavebnému úradu, že podľa novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou tak, ako to uvádza správny orgán, ale ide o prenosné reklamné zariadenia, ku ktorým majú písomné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o tom, že ich reklamné zariadenia nepodliehajú povoľovaciemu režimu a žiadajú správne konanie zastaviť. 3. Fotodokumentácia reklamnej stavby (4 zábery) bola vyhotovená i dňa 07. 09. 2016. 4. Ďalšie „oznámenie štátneho stavebného dohľadu“ bolo vydané dňa 09. 09. 2016 s tým, že stavebný dohľad na reklamnej stavbe umiestnenej na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D., E. ulica sa uskutoční dňa 05. 10. 2016, pričom stavebný úrad opätovne žiadal predložiť všetky dostupné doklady k umiestneniu reklamnej stavby (najmä povolenie, projektovú dokumentáciu a nájomnú zmluvu). Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 30. 09. 2016. 5. Dňa 05. 10. 2006 bol spísaný záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu so zameraním na zisťovanie reklamných stavieb v zmysle ust. § 43 ods. 2 a nasl. stavebného zákona. Stavebného dohľadu sa zúčastnil zástupca vlastníka pozemku (Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Dolné Krškany), pričom žalobca ako vlastník reklamnej stavby, resp. jeho zástupca neboli prítomní pri výkone štátneho stavebného dohľadu. Bolo konštatované, že reklamná stavba je umiestnená cca od júna 2016 na parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D. na E. ulici a protiprávny stav stále trvá. Funkciou reklamnej stavby je šírenie reklamných informácií viditeľných z verejných priestorov a táto stavba je vyhotovená ako stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami (ust. § 43g stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (ust. § 43f stavebného zákona a zákona č. 133/2003 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a to kovová konštrukcia rámu reklamnej stavby spojená oceľovými „profilmi“. Oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami. Na reklamnej stavbe je umiestnená najväčšia informačná plocha 12,24 m2 (obojstranný billboard rozmerov 5,1 x 2,4 m). Súčasťou záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu je taktiež fotodokumentácia označená ako 1, 2, 3, 4. Stavebný úrad konštatoval, že stavba bola uskutočnená a je užívaná bez stavebného povolenia a vyzval vlastníka reklamnej stavby (žalobcu), aby predmetnú reklamnú stavbu odstránil, pretože bola uskutočnená bez povolenia a nie je možné ju dodatočne povoliť. Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu spolu s fotodokumentáciou (vyhotovenou dňa 07. 09. 2016) v počte 5 kusov bol doručený spoločnosti žalobcu. 6. Žalobca (zastúpený štatutárnym zástupcom) v podaní zo dňa 12. 10. 2016 oznámil stavebnému úradu, že podľa novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou, ale ide o prenosné reklamné zariadenia, ku ktorému má žalobca písomné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v zmysle ktorého reklamné zariadenia nepodliehajú povoľovaciemu režimu. Ďalšie stanovisko k záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu podal žalobca v podaní zo dňa 04. 11. 2016, v ktorom uviedol, že je vlastníkom a staviteľom prenosných reklamných zariadení, ktoré sú riadne označené a umiestnené v súlade s platnými zákonmi. Predmetné reklamné zariadenia nie sú reklamné stavby, o čom svedčí jednak stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako aj Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy o tom, že predmetné reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou, a teda nevyžaduje sa na ne stavebné povolenie, ani ohlásenie stavebnému úradu. Žalobca uviedol, že reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou, ide o prenosné reklamné zariadenia, ktoré nie je ukotvené v zemi a teda nie je pevne spojené so zemou. Pre naplnenie pojmu reklamná stavba sa vyžaduje splnenie kumulatívne dvoch zákonných podmienok, t.j. pevné spojenie so zemou a funkcia reklamnej stavby, ktorou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií, pričom pokiaľ nie sú kumulatívne splnené obidve podmienky, tak nejde o reklamnú stavbu. 7. Fotodokumentácia reklamnej stavby bola vyhotovená i dňa 04. 01. 2017 v rozsahu 5 záberov. 8. Dňa 06. 02. 2017 stavebný úrad (Mesto Nitra, odbor stavebného poriadku) vydal oznámenie o začatí konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona a predvolanie na ústne pojednávanie na deň 01. 03. 2017, ktoré bolo doručené žalobcovi. V predmetnom oznámení bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v mesiaci jún 2016 uskutočnil a do 05. 10. 2016 užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D. pri E. ulici v E., na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola zvarom pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. 9. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 16. 02. 2017, v ktorom opakovane uvádzal, že podľa novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou, ale ide o prenosné reklamné zariadenia, ku ktorým majú písomné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o tom, že reklamné zariadenia nepodliehajú povoľovaciemu režimu v zmysle stavebného zákona. Disponujú odbornými stanoviskami štátnych orgánov, rozhodnutiami súdov, súdnoznaleckým posudkom ako i stanoviskom Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy a taktiež si nechali ústavnými právnikmi vypracovať právnu analýzu k novele stavebného poriadku a táto protiústavná novela bola napadnutá na Ústavnom súde SR. 10. Dňa 01. 03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktoré sa žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca nedostavil a na ktorom boli oboznámené listinné podania a vyjadrenia predložené žalobcom ako účastníkom konania. 11. Správny orgán prvého stupňa sa obrátil žiadosťou zo dňa 06. 03. 2017 na Ministerstvo dopravy a výstavby SR ohľadne oznámenia, či ministerstvo vydalo pre spoločnosť žalobcu písomné stanovisko ohľadne reklamných stavieb. Ministerstvo dopravy a výstavby SR v podaní zo dňa 10. 03. 2017 oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, resp. pre ďalšie spoločnosti. Ministerstvo nemá oprávnenie, ani povinnosť vyjadrovať sa k umiestneniu reklamnej stavby, resp. inej stavby a prípadné stanovisko ministerstva nie je pre stavebný úrad záväzné. 12. V podaní zo dňa 22. 03. 2017 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre rozhodnutie v predmetnej veci a vyzval ho v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa s predmetnými dokladmi v určenej lehote oboznámil a vyjadril sa k nim. 13. Dňa 31. 05. 2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokuta podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona v sume 250,- eur za porušenie ust. § 54 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v mesiaci jún 2016 uskutočnil na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D. pri E. ulici v E. (cesta 1. triedy I/64) bez stavebného povolenia reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. 14. Žalobca podal odvolanie zo dňa 07. 07. 2017 proti uvedenému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22. 09. 2017. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 15. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22. 09. 2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 a toto rozhodnutie potvrdil. Poukázal na zistenia pri výkone štátneho stavebného dohľadu, z ktorých vyplýva, že reklamná stavba, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D. pri E. ulici v E. je vybudovaná a užívaná bez stavebného povolenia. Žalobca ako vlastník predmetnej stavby opakovane uvádzal, že podľa novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou a ide o prenosné reklamné zariadenia. Ministerstvo dopravy a výstavby SR na základe žiadosti stavebného úradu v podaní doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16. 03. 2017 oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, ani pre iné spoločnosti. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v zmysle ktorých správne orgány vo vzťahu k žalobcovi v predmetnom správnom konaní postupovali) a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 43 ods. 2, § 55, § 58, § 106 ods. 4 písm. b, § 140) s tým, že na predmetnú reklamnú stavbu sa v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 54 stavebného zákona a bolo ju možné uskutočniť a užívať len na základe stavebného povolenia. Reklamná stavba je aj taká stavebná konštrukcia, ktorá je upevnená strojovými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi. Od 02. 01. 2015 stavebnému zákonu podliehajú ako reklamné stavby aj také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo osadenie ktorých vyžaduje úpravu podkladu. Skoby, hliníkové rámy a podobné konštrukcie, o ktoré je uchytená reklamná plachta spĺňajú definíciu stavby uvedenú v ust. § 43 ods. 2 stavebného zákon, a preto uchytené reklamné stavby je potrebné povoliť podľa stavebného zákona. Stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, na základe čoho dospel k záveru, že ide o reklamnú stavbu, ktorá spĺňa všetky charakteristiky pojmu reklamnej stavby podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a nie je spojená so zemou v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, ale ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní považoval žalovaný za nedôvodné. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 16. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 08. 12. 2007 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 a vec vrátil tomuto správnemu orgánu na ďalšie konanie. Za nesprávne považoval právne posúdenie zo strany oboch správnych orgánov, ktoré označuje reklamné zariadenie vo vlastníctve žalobcu za reklamnú stavbu podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona. Trval na tom, že reklamné zariadenie, za uskutočnenie ktorého mu bola uložená pokuta, nespĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby. Existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia konštrukciou, existenciou a povahou spojenia so zemou, pretože niektoré sú osadené v zemi, iné sú upevnené na pevnom základe na zemi a ďalšie sú len položené na zemi, bez akejkoľvek úpravy podkladu. Tento posledný typ (tzv. áčkový billboard s nohami v tvare „A“) nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie vlastní žalobca. Poukázal na stanovisko Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy ako i na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009 a taktiež i na rozsudky Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/157/2013-56 zo dňa 13. 11. 2014 a v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/29/2016 zo dňa 11. 05. 2017. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok č. 12/2015, pričom úlohou znalca bolo posúdiť reklamné zariadenie podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a spojenie reklamného zariadenia so zemou. V zmysle tohto posudku posudzované reklamné zariadenie nie je stavbou, ale je hnuteľným hmotným majetkom a vecou, ktorej nadobudnutie a zhotovenie nie je ničím viazané na stavebný zákon. Nie je postavené zo stavebných výrobkov, nie je pevne spojené so zemou a nevyžaduje si ani žiadne terénne úpravy, preto nie je reklamnou stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona. S poukazom na tento znalecký posudok žalobca konal v dobrej viere, že billboardy, ktoré vlastní, nepodliehajú ohlasovacej povinnosti, ani nie je potrebné pre ich „osadenie“ vydať stavebné povolenie. Ohlásenia nepovolených stavieb podáva subjekt Asociácia vonkajšej reklamy, ktorý je priamym konkurentom žalobcu a využíva stavebný zákon na likvidáciu žalobcu. K skutkovému stavu v spojitosti s administratívnym spisom žalobca poukázal na opis reklamného zariadenia v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že nie je zrejmé, ako dospel správny orgán k tomu, že zariadenie má takúto konštrukciu, nakoľko aj na fotografiách v spise správneho orgánu je viditeľný len billboard s nohami v tvare „A“ a nie je možné z nich identifikovať pevný základ, ani spôsob spojenia roxorových tyčí so zemou. Celé reklamné zariadenie vrátane jeho nôh sa na miesto určenia prepravuje žeriavom. Popis reklamného zariadenia uvedený v úvode napadnutého rozhodnutia sa nezhoduje s fotografiami, ktoré sú súčasťou spisu. Skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v jeho spise. Žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nakoľko správne orgány nedostatočne odôvodnili, v čom spočíva, v tomto konkrétnom prípade, pevný základ billboardu. Absentuje súvislosť medzi jeho opisom a fotografiami v spise, resp. absentujú dôvody a logická súvislosť, na základe ktorých správne orgány vyhodnotili, že reklamné zariadenie na pevný základ na zemi. Bol toho názoru, že správny orgán nepostupuje vo všetkých obdobných prípadoch rovnako a postup, ktorý zvolil voči nemu, je diskriminačný. IV. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15. 05. 2018 k podanej žalobe poukázal na zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné reklamné zariadenie nespĺňa definíciu reklamnej stavby. Z obidvoch rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva, z akého dôvodu predmetná stavba je reklamnou stavbou, čo je i dostatočne odôvodnené. V zmysle novely stavebného zákona od 02. 01. 2015 podliehajú tomuto zákonu ako reklamné stavby i také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorých osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby a zariadenia bez potreby úpravy. Ministerstvo dopravy a výstavby SR stavebnému úradu na základe jeho žiadosti oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, resp. pre iné tam uvedené spoločnosti. Rozsudky Krajského súdu v Trnave sa týkali iných reklamných stavieb. Porušenie stavebného zákona bolo jednoznačne preukázané a v rozhodnutiach i odôvodnené. V administratívnom spise sa nachádza fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, ktorá bola vyhotovená v dňoch 07. 09. 2016, 05. 10. 2016 a dňa 04. 01. 2017. Reklamná stavba bola zachytená z diaľky, ale sú zachytené aj jej detaily, a to nie v zemi, ale na zemi. Na základe týchto fotografií bol potom popísaný skutkový stav reklamnej stavby a ak by táto nemala pevný základ na zemi ukotvený roxorovými tyčami, nemohla by odolávať poveternostným vplyvom. Novela stavebného zákona zaradila medzi reklamné stavby i hnuteľné veci za podmienky, že spĺňajú definíciu reklamnej stavby v zmysle ust. § 43 ods. 2, 3 stavebného zákona. Stavebný úrad v prvom rade posudzoval, či predmetná hnuteľná vec spĺňa kritériá definície reklamnej stavby a dospel k záveru, že kumulatívne sú splnené zákonné znaky pre záver, že ide o reklamnú stavbu, nakoľko sa jedná o stavebnú konštrukciu (kovová konštrukcia rámu reklamnej stavby je spojená oceľovými „profilmi“) postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov (stavebnými prácami sa rozumejú aj pílenie a zváranie oceľových prvkov ako stavebných výrobkov), jej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií (na reklamnej stavbe bola zverejnená reklamná informácia pre spoločnosť SATRO s.r.o.), je viditeľná z verejných priestorov (nachádza sa na miestnej komunikácii) a je spojená zvarom o pevný základ na zemi (konštrukcia rámu bola privarená na pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli k vôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami). Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia pevného základu billboardu, nakoľko toto je v žalobou napadnutých rozhodnutiach dostatočne odôvodnené, pričom citoval časť svojho rozhodnutia ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Bol toho názoru, že uloženie sankcie v konkrétnej sume je dané zákonom (ust. § 106 ods.4 písm. b/ stavebného zákona), a preto nie je možné zohľadňovať žiadne poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. Taktiež nie je možné v tomto prípade ani upustiť od uloženia sankcie. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 18. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že reklamné zariadenie žalobcu je postavené ako hnuteľné prenosné reklamné zariadenie a nespĺňa zákonom predpísané všeobecné podmienky stavby podľa ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona, nie je teda ani reklamnou stavbou podľa ust. § 43 ods. 2 tohto zákona. Pre splnenie definície reklamnej stavby musia byť súčasne splnené obidve zákonom stanovené podmienky. V závere zrekapituloval, že výrobky použité na výrobu reklamného zariadenia podľa zákona č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú uvádzané na domáci trh stavebných výrobkov a nie sú teda stavebnými výrobkami. Umiestnenie reklamných zariadení na pozemok nie sú stavebné ani montážne práce, pretože nie sú montované zo stavebných výrobkov. Reklamné zariadenie nie je pevne spojené os zemou a ani nevyžaduje úpravu podkladu. Roznášacia oceľová podložka o veľkosti 2 cm x 8 cm x 10 cm o váhe 1 kg na konci každej nohy je jej ukončením a žalovaný túto drobnú podložku na nohe postavil na úroveň pevného betónového základu alebo inej stavby, postavenej podľa stavebného zákona. Ukončenie nohy je jej neoddeliteľnou súčasťou a nie je súčasťou zemského povrch a nie je ani jej pevným základom podľa ust. § 43 ods. 1, 2 stavebného zákona. Reklamné zariadenie žalobcu nespĺňa zákonom stanovené podmienky stavby podľa ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona a teda nie je ani reklamnou stavbou podľa ust. § 43 ods. 2 tohto zákona. 19. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 03. 08. 2018 okrem iného uviedol, že stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009 sa týkalo žiadosti o výklad ust. § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony však boli zo stavebného zákona vypustené informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré sa povoľovali podľa ust. § 71 a nasl. stavebného zákona. Podľa stavebného zákona účinného od 02. 01. 2015 sa za reklamnú stavbu považuje aj taká hnuteľná vec, ktorá podľa doterajších predpisov nebola zariadením z titulu absencie podmienky spojenia so zemou alebo inou stavbou, ako je to uvedené v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Stavebnému zákonu ako reklamné stavby podliehajú aj také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi, alebo ktorých osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Na predmetnú reklamnú stavbu sa v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 54 stavebného zákona, a preto ju bolo možné uskutočniť a následne užívať len na základe stavebného povolenia. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného (ust. § 114 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/030387-002 zo dňa 22. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (bez zistenia vád v zmysle ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP, kedy správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 05. 12. 2018 v zmysle ust. § 116 SSP a ust. § 137 ods. 4 SSP. 21. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie pod zemou. Reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/ alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 43f vyššie citovaného zákona, na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov 1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len "vhodný stavebný výrobok"). Podľa § 43g vyššie citovaného zákona, stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a/ trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b/ stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia. Podľa § 54 vyššie citovaného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1, 2 písm. h/ vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Ohlásenie stavebnému úradu postačí h/ pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 56 písm. j/ vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje j/ pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh. Podľa § 106 ods. 4 písm. b/ vyššie citovaného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva b/ reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 250 eur. Podľa § 107 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. _______________________ 1k) Zákon č. 90/1998 Z. z. 22. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či stavebná konštrukcia umiestnená žalobcom na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D. pri E. ulici v E. (cesta 1. triedy I/64) je reklamným zariadením bez potreby vydania stavebného povolenia (čo tvrdil žalobca), resp. sa jedná o reklamnú stavbu, na uskutočnenie ktorej je potrebné stavebné povolenie (čo tvrdil žalovaný), pričom uskutočnenie, resp. užívanie reklamnej stavby bez stavebného povolenia napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona, s poukazom na to, že informačná plocha reklamnej stavby bola v danom prípade o rozmeroch viac ako 12 m2 (tieto rozmery žalobca v správnom konaní a ani v správnej žalobe nerozporoval). 23. V podanej žalobe (bod 16 tohto rozsudku) však namietal, že existuje viacero druhov reklamných zariadení, pričom niektoré sú osadené v zemi, iné sú upevnené na pevnom základe na zemi a ďalšie sú len položené na zemi bez akejkoľvek úpravy povrchu, pričom podľa jeho názoru tento posledný typ, t. j. áčkový billboard s nohami v tvare „A“ nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie žalobca vlastní. Zároveň namietal, že z fotodokumentácie nie je možné identifikovať pevný základ a ani spôsob spojenia roxorových tyčí so zemou ako i nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, nakoľko z nich nevyplýva, v čom spočíva pevný základ billboardu na zemi. Poukazoval i na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009, rozsudky Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/157/2013-56 zo dňa 13. 11. 2014 a v konaní vedenom pod sp. zn. 14S/29/2016 zo dňa 11. 05. 2017, znalecký posudok znalca vypracovaný vo februári 2017, ktoré predložil ako prílohy podanej žaloby (bez toho, aby ich predložil v správnom konaní). 24. Správny súd sa preto venoval spornej otázke, či „stavebná konštrukcia“ žalobcu, ktorá bola predmetom stavebného dohľadu dňa 05. 10. 2016 je reklamnou stavbou podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona, pričom toto zistenie má následne vplyv na ustálenie, či v prípade žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona. 25. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na novelizáciu stavebného zákona, a to zákonom č. 293/2014 Z. z. s účinnosťou od 02. 01. 2015, pričom účelom tejto novely bolo nastoliť jednotný právny rámec regulácie reklamných zariadení, ktoré neboli jednoznačne pevne spojené so zemou. Predmetná novela sprísnila zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy a zrušila možnosť dodatočného povolenia stavby. Doterajšie reklamné zariadenia boli prekvalifikované na reklamné stavby, ktoré sa delia pre účely konania aj poplatkov podľa veľkosti najväčšej reklamnej plochy. V zmysle novely sa doterajšie reklamné zariadenia, ktoré nespadali pod stavebný zákon, lebo neboli pevne spojené so zemou (alebo toto spojenie bolo sporné) sa stali reklamnými stavbami a tým sa odstránila diskriminácia podmienok pre podnikateľov, aj ich nadmerný počet a tým aj neregulovaná záťaž životného prostredia. Zároveň bolo navrhnuté zrušiť konanie o dodatočnom povolení reklamných stavieb, čím sa odstráni špekulatívna čierna výstavba. V dôvodovej správe k ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona je uvedené, že do stavebného zákona sa zavádza nový pojem „reklamná stavba“. Správny súd považuje za potrebné z dôvodovej správy citovať, že „nová definícia v prípade reklamných stavieb upresňuje doterajší nejednoznačný výklad pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napr. o betónový kváder, panel a pod. položený na zemi na upravenom alebo neupravenom podklade, čím dochádzalo k obchádzaniu povinností a pravidiel podľa stavebného zákona. Preklasifikovaním hnuteľných vecí na stavby sa vytvorí jednoznačné právne prostredie, v ktorom sa bude rozhodovať o právach a povinnostiach vlastníka reklamnej stavby a zároveň sa odstráni možnosť subjektívneho výkladu súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa na konania o povolení informačných, reklamných a propagačných zariadení vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4 zákona. Zároveň sa navrhuje deliť reklamné stavby podľa najväčšej informačnej plochy, ktorá prevažne podmieňuje veľkosť a náročnosť stavebnej konštrukcie a tým pádom aj súvisiace riziká s ich realizáciou. Keďže podľa najväčšej informačnej plochy na reklamnej stavbe sa bude rozlišovať aj konanie v troch úrovniach (ohlásenie, stavebné povolenie alebo stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie), z dôvodu zamedzenia obchádzania zákona a vyhýbania sa prísnejším povinnostiam v súvislosti s väčšou informačnou plochou sa navrhuje, aby najväčšou informačnou plochou bola taká informačná plocha, ktorá vytvára priemet a tento údaj je jednoznačne uvedený v projektovej dokumentácii k reklamnej stavbe, ktorá sa predkladá stavebnému úradu.“ ... „Reklamné stavby sa teda budú deliť na (i) reklamné zariadenia, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť do 3 m2, (ii) stavby pre reklamu, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 (vrátane) do 20 m2 a (iii) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 20 m2 vrátane 20 m2. Takto jednoznačne navrhnuté členenie reklamných stavieb sa stane rozhodujúce pre všetky konania podľa tohto zákona.“ 26. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že stavebný úrad vykonal dňa 05. 10. 2016 štátny stavebný dohľad, predmetom ktorého bola reklamná stavba umiestnená na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D., popri E. ulici v E.. O vykonaní štátneho stavebného dohľadu bol v uvedený deň spísaný záznam (súčasťou ktorého je i fotodokumentácia v počte 4 záberov vyhotovená dňa 07. 09. 2016, čo je zrejmé z toho, že zábery vyhotovené dňa 07. 09. 2016 sú totožné so zábermi, ktoré boli použité v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu). Správny orgán prvého stupňa charakterizoval skutočnosti zistené pri výkone dohľadu tak, že na parc. č. 5003/102 v katastrálnom území Dolné Krškany na Novozámockej ulici v Nitre je uskutočnená a umiestnená reklamná stavba cca od júna 2016, ktorej funkciou je šírenie reklamných informácií viditeľných z verejných priestorov a táto stavba je vyhotovená ako stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami (§ 43g stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (§ 43f stavebného zákona a zákona č. 133/2003 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Kovová konštrukcia rámu reklamnej stavby je spojená oceľovými „profilmi“, pričom tieto oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami a najväčšia informačná plocha má 12,24 m2. Podľa fotodokumentácie č. 1 použitej v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu je vyobrazená betónová kocka a kovová tyč a ani na ostatných záberoch použitých v zázname zo dňa 05. 10. 2016 nie je vyobrazené spojenie konštrukcie so zemou. Žalobca sa k záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu písomne vyjadril v podaní zo dňa 04. 11. 2016 a uviedol, že jeho reklamné zariadenia nie sú „reklamné stavby“ a nevyžadujú vydanie stavebného povolenia a ani ohlásenie stavebnému úradu, pričom nespochybnil ich uskutočnenie v určenom čase. 27. Stavebný úrad v podaní zo dňa 06. 02. 2017 oznámil žalobcovi začatie konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v mesiaci jún 2016 uskutočnil a do 05. 10. 2016 užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu na pozemku parc. č. 5003/102 v katastrálnom území B. D. pri E. ulici v E., na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a ktorá bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola zvarom pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. Rovnakým spôsobom bol správny delikt opísaný i vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. 05. 2017. 28. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 9) uviedol, že ide o reklamnú stavbu, ktorá spĺňa charakteristiky pojmu reklamnej stavby podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a nie je spojená so zemou, ani stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, ale ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi. 29. Ustanovenie § 43 ods. 2 stavebného zákona obsahuje definíciu reklamnej stavby, v zmysle ktorej reklamná stavba je: 1/ stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/, 2/ alebo stavebná konštrukcia upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, 3/ alebo stavebná konštrukcia, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný zákon kvalifikuje reklamnú stavbu tromi zákonnými kritériami. Prvé kritérium sa týka spôsobu postavenia (stavebnými prácami a zo stavebných výrobkov) a spojenia reklamnej stavby so zemou, pričom môže ísť o pevné spojenie so zemou podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/, alebo o upevnenie reklamnej stavby strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo osadenie reklamnej stavby vyžaduje úpravu podkladu na zemi. Druhým kritériom je funkcia reklamnej stavby, ktorou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií a tretím zákonným kritériom je, že reklamná stavba je viditeľná z verejných priestorov. V predmetnej veci s poukazom na predloženú fotodokumentáciu je podľa názoru správneho súdu nesporné, že ide o stavebnú konštrukciu, ktorej funkciou je šírenie reklamných a propagačných informácií a tieto sú viditeľné z verejných priestorov, konkrétne z pozemnej komunikácie. 30. Sporným zákonným kritériom medzi účastníkmi konania bol spôsob upevnenia stavebnej konštrukcie s pozemkom (so zemou), na ktorom bola táto konštrukcia umiestnená. Správny orgán prvého stupňa, ktorý vykonal stavebný dohľad, do záznamu zo dňa 05. 10. 2016 uviedol, že oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami, čomu ale nezodpovedá fotodokumentácia použitá v tomto zázname, ktorá bola vyhotovená dňa 07. 09. 2016 (4 zábery). Zisteniu stavebného úradu v rámci stavebného dohľadu nezodpovedá ani výroková časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017, v ktorej je uvedené, že „oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami“. Fotodokumentácia použitá v zázname zo dňa 05. 10. 2016 (č. 1) tomuto ale nezodpovedá, pretože je na nej vyobrazená kovová tyč a betónová kocka, a teda upevnenie zvarom o pevný základ na zemi z nej nevyplýva, pričom upevnenie zvarom o pevný základ na zemi nevyplýva ani zo zistení v rámci stavebného dohľadu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že „... ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi.“ Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že popis reklamného zariadenia uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ani popis uvedený v rozhodnutí žalovaného nezodpovedá fotografiám, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Fotodokumentácia reklamnej stavby mala byť podľa záberov, ktoré sa v spise nachádzajú, vyhotovená dňa 29. 07. 2016 (2 zábery), dňa 07. 09. 2016 (4 zábery) a dňa 04. 01. 2017 (5 záberov), pričom ako už bolo vyššie uvedené, tieto zábery nezodpovedajú popisu upevnenia reklamnej stavby zvarom o pevný základ na zemi v rozhodnutiach správnych orgánov. 31. Žalobca v podanej žalobe poukazoval práve na tú skutočnosť, že správne orgány nedostatočne odôvodnili, v čom spočíva pevný základ stavebnej konštrukcie na zemi, pričom túto jeho námietku je potrebné považovať za dôvodnú, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené zistenia je nepochybné, že dostatočne skutkovo neustálili (v dôsledku čoho nemohli ani dostatočne odôvodniť), či stavebná konštrukcia je upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce zo žalobou napadnutých rozhodnutí je potrebné konštatovať, že skutkový stav, ktorý správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný vzali za základ svojich žalobou napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu, nakoľko ako vyplýva zo zistenia stavebného dohľadu vykonaného dňa 05. 10. 2016, oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami. Správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia zo dňa 31. 05. 2017, rovnako ako žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia však uvádzajú, že oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli upevnené zvarom o pevný základ na zemi. 32. S poukazom na uvedené potom bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (čo žalobca žiadal) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané právnym názorom súdu. 33. Správny súd je toho názoru, že stavebná konštrukcia, ktorá je vyobrazená na fotodokumentácii nachádzajúcej sa v administratívnom spise nemôže byť voľne položená na zemi (ako to tvrdí žalobca) bez toho, aby bola pevne spojená so zemou spôsobom, ktorý je definovaný v ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona alebo upevnená (strojnými súčiastkami alebo zvarom) o pevný základ na zemi, resp. bez toho, aby jej osadenie vyžadovalo úpravu povrchu. Spôsob tohto spojenia bolo potrebné jednoznačne zdokumentovať a ustáliť v priebehu správneho konania i s poukazom na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že absentuje súvislosť medzi opisom reklamného zariadenia a fotografiami, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Uvedené znamená, že v ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa konkrétne a nespochybniteľným spôsobom (i vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe spočívajúce v tom, že stavebná konštrukcia nebola postavená zo stavebných výrobkov) pomenuje stavebné práce a stavebné výrobky, z ktorých bola stavba postavená, zdokumentuje (pokiaľ je to s odstupom času ešte možné, v opačnom prípade bude vychádzať z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise, ktorá však podľa názoru súdu nie je dostatočne preukazná) a pomenuje spôsob pevného spojenia stavebnej konštrukcie so zemou podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, resp. stanoví spôsob jej upevnenia (strojnými súčiastkami alebo zvarom) o pevný základ na zemi, resp. či osadenie konštrukcie vyžadovalo úpravu povrchu a v čom táto spočívala. Následne správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie i náležite a v súlade so zákonom zdôvodní, pričom sa vysporiada i s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe. 34. K námietkam žalobcu spočívajúcim v tom, že billboard bol voľne položený na zemi bez potreby úpravy podkladu a teda nespĺňa definíciu reklamnej stavby, správny súd uvádza, že výsledkom stavebného konania je vydanie stavebného povolenia, ktoré určuje podmienky uskutočnenia stavby tak, aby táto spĺňala základné požiadavky na stavbu, najmä pokiaľ ide o spôsob jej uskutočnenia vo vzťahu k bezpečnosti, funkcii a stabilite. To konkrétne znamená, že pokiaľ je umiestnená stavba, v danom prípade reklamná stavba, takým spôsobom, že nie je zabezpečená jej bezpečnosť a stabilita, hoci je nevyhnutné ju umiestniť tak, aby odolala všetkým poveternostným vplyvom, neprichádza do úvahy záver, že sa nejedná o reklamnú stavbu, pretože pokiaľ by táto bola umiestnená v súlade s požiadavkami kladenými na jej bezpečnosť a stabilitu, musela by právnu kvalifikáciu reklamnej stavby spĺňať. V predmetnej veci je súd toho názoru, že stavebná konštrukcia, ktorá je vyobrazená na predloženej fotodokumentácii nemohla byť voľne umiestnená na pozemku, ale musela byť spojená s pozemkom niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 43 ods. 1 alebo 2 stavebného zákona, pretože slúžila reklame cca od júna 2016, pričom bola vystavená poveternostným vplyvom. Bolo povinnosťou správneho orgánu, aby tento spôsob spojenia s pozemkom dostatočne zdokumentoval a identifikoval. Pokiaľ boli pri upevnení stavebnej konštrukcie s pozemkom požité kovové tyče a betónové kocky, tomuto mala zodpovedať i fotodokumentácia nachádzajúca sa v predloženom administratívnom spise a spôsob spojenia s pozemkom bolo potrebné jednoznačne ustáliť. 35. K ďalším námietkam žalobcu v podanej žalobe však správny súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné poukazovať na odpoveď Ministerstva výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009, pretože táto vychádzala z inej právnej úpravy, ktorú už v súčasnosti nie je možné aplikovať. Taktiež nemožno vychádzať ani zo stanoviska Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy zo dňa 08. 02. 2017, nakoľko z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že vyobrazená stavebná konštrukcia patriaca žalobcovi (podľa žalobcu áčkový billboard s nohami v tvare „A“) môže mať ako taká prenosný charakter, ale správny súd je toho názoru, že jej umiestnenie na pozemku vedľa cesty vyžaduje najmä z bezpečnostných dôvodov a vzhľadom na rozmery konštrukcie určitý spôsob spojenia so zemou a nie je možné, aby tam bola len „voľne“ položená, ako to tvrdí žalobca, ale bolo túto konštrukciu potrebné zabezpečiť napr. i proti poveternostným vplyvom. 36. Taktiež nie je dôvodné poukazovať na znalecký posudok predložený žalobcom ako príloha žaloby, nakoľko z neho nie je zrejmé, či bola posudzovaná stavebná konštrukcia, ktorá bola predmetom stavebného dohľadu dňa 05. 10. 2016. K rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktoré žalobca predložil taktiež ako prílohu žaloby správny súd uvádza, že predmetom súdneho konania bola iná skutková (posudzovanie rozhodnutia o odstránení reklamnej stavby z pozemku), a teda i právna situácia a tieto rozsudky nie je možné v predmetnej veci aplikovať. 37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.