Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/160/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316220091 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316220091.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zast. JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Kozárovce 632, IČO: 47 134 747, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 14Csp/167/2016-62 zo dňa 17. mája 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 06. 08. 2008, uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná, žalobkyni priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh v sume 99,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.2. Rozhodnutie právne odôvodil ust. § 551 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) , § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení a § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvného vzťahu. 1.3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu dňa 06. 08. 2008 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Išlo o spotrebiteľskú zmluvu aj podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Konštatoval, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a nerozhoduje, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty tak, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nebola určená. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. 1.4. V kontexte uvedeného výkladu ďalej uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť, čím mu dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom a bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, nebol podrobený súdnej kontrole zmluvných podmienok. Kontrola bude vykonaná až v súčasnosti, na základe návrhu na zastavenie exekúcie. V tomto smere pôsobí dohoda o zrážkach zo mzdy irelevantne a taktiež neprijateľne, pretože žalovaný dvomi titulmi sa domáha úhrady dlžnej sumy, ktorá v istine predstavuje 11,94 eura. 1.5. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody vychádza zo zákona, najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy. Navyše, určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a preto bolo potrebné ustáliť, že na danom určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný svoje právo vyplývajúce zo zmluvného vzťahu má priznané rozhodcovským rozsudkom, pretože ako vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, nie každý rozhodcovský rozsudok je aj oprávneným exekučným titulom a podlieha súdnej kontrole, ktorá bude následne vykonaná. 1.6. Posudzujúc zmluvu o úvere uzavrel, ide o zmluvu spotrebiteľskú aj keď je v nej uvedený účel „zamestnania“ , ktorý ale v origináli zmluvy, predloženej žalobkyňou, nie je uvedený. V tomto smere je dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Súd vylúčil aplikáciu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom aj na § 52 a nasl. Obč. zákonníka. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a o priemernej RPMN a o výške úrokov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku. 1.7. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a celá zmluva a všeobecné podmienky sú koncipované výlučne v prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 1.8. V rovnaký deň žalobkyňa podpísala aj spornú dohodu, pričom žalobkyňa poprela vedomosť o tom, že ju podpísala. Vzhľadom na dátum jej podpísania súd vyslovil, že dohoda bola podpisovaná v čase zníženej bdelosti, kedy sa žalobkyňa zameriavala na získanie finančných prostriedkov, nie na kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovaného. Okrem toho preskúmajúc dohodu o zrážkach zo mzdy súd zistil, že obsahuje zrážku v eurách a istinu v Slovenských korunách, čo pôsobí rozporuplne najmä s poukazom na dátum podpísania. Naviac, predmetná dohoda je neplatná, nakoľko žalobkyňa jej podpísaním v čase, kedy ešte žiaden záväzok neexistoval, sa vzdala svojich práv na jej ďalšie usmernenie. Zároveň bolo preukázané, že dohoda uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou a bola nútená ju podpísať, inak by nezískala finančné prostriedky. 1.9. Súd mal za to, že uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Zdôraznil, že po preskúmaní platnosti zmluvy o úvere bolo potrebné ustáliť, že je neplatná, ako aj bezúročná a bezpoplatková, teda žalobkyňa na základe zmluvného vzťahu bola povinná vrátiť žalovanému finančné prostriedky jej poskytnuté, v dôsledku čoho ostatné sumy vymáhané prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľné. S poukazom na zostatok dlžnej sumy vymáhanej v exekučnom konaní, súd ustálil, že nárok vymáhaný žalovaným je neprijateľným. 1.10. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa tak dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.). Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom, a preto nič nebránilo tomu, aby súd dohodu judikoval ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákona), hoci má základ v znení zákona, v dôsledku čoho bolo potrebné ustáliť nielen obchádzanie zákona, ale aj rozpor s dobrými mravmi a dohodu považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Bolo potrebné pritom vychádzať z toho, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čo bol aj daný prípad ako vyplynulo z prieskumu platnosti zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu išlo preto aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako dôležité boli aj okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok a v tomto ohľade z vykonaného dokazovania okrem vyššie uvedeného vyplynulo, že žalobkyňa nemala ani skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej zároveň absentovala aj zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je napadnutá dohoda, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným právnym úkonom. 1.11. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi stranami sporu dňa 06. 08. 2008 je neplatná. Ostatnými námietkami pre ich neopodstatnenosť a nehospodárnosť sa ďalej nezaoberal. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Poukázal na to, že dohoda je platná v zmysle § 551 Obč. zákonníka, bola uzatvorená písomne, zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere, obsahuje súhlas dlžníka so zrážkami, ktoré boli dohodnuté v zákonnej výške. Je na samostatnom dokumente, v súlade so zák. č. 250/2007 Z.z. a je len jedným zo zabezpečovacích inštitútov pohľadávky. Žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom dohody oboznámiť. Nerealizovaním dohody by bol dlh žalobkyne väčší. Nesúhlasil s názorom o nekontrolovateľnom konaní z jeho strany, čo obmedzuje § 551 ods. 1 Obč. zákonníka. 2.2. Namietal, že ide o zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú; účel zmluvy bol pre výkon zamestnania, preto nejde o spotrebiteľský vzťah. Účel použitia finančných prostriedkov vyznačil žalobca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS B. Bystrica sp. zn. 14Co/975/2015. Dodal, že nakoľko žalobca nemienil použiť prostriedky na súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. 2.3. Ďalej uvádzal, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol účinný žiadny právny predpis, podľa ktorého by bol stanovená maximálna výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno preto vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 OZ o obdobnosti poskytovaných úverov. Primeranosť odplaty zaťažuje žalobcu, pričom podľa právnej praxe u nebankových subjektov z dôvodu rizika spojeného s osobou dlžníka sú úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov vyššie ako obvyklé bankové úroky. 2.4. Poukázal na potrebu prihliadnuť aj na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval, keď vyhlásila, že prostriedky sú poskytované pre výkon povolania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SOI a rozhodovaciu prax krajských súdov SR. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa jej názoru prihliadol na všetky práva, ktoré jej ako spotrebiteľke patria. Nemožno spochybňovať jej naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože inak by jej zamestnávateľ mal možnosť vykonávať zrážky bez akejkoľvek kontroly. Ani rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená platne; pokiaľ ide o ostatné námietky, k nim sa vyjadrila v priebehu konania. Žalovaný nepreukázal, že finančné prostriedky čerpala na účely zamestnania, pritom dôkazné bremeno je na jeho strane. 4. Žalovaný v replike zotrval na dôvodoch odvolania. Opätovne poukázal na účel uzatvorenia zmluvy a jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy. Zdôraznil, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, súhlasí s podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V čase uzatvorenia zmluvy zákonodarca nemal úmysel zakázať rozhodcovské konanie, iba ho obmedziť. Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2008 do 31.10.2008, účinná v čase uzatvorenia zmluvy nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Dohodnutá rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradná, umožňuje domáhať sa ochrany práv aj v súdnom konaní. 5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovaným dna 06. 08. 2008. Tvrdila, že dohodu neuzatvorila slobodne, išlo o vopred dohodnutú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú musela akceptovať a podrobiť sa jej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nemala možnosť sa s ňou vopred oboznámiť a ani ovplyvniť jej obsah. Žalovaný dohodu zneužíva v tom, že uplatňuje nárok na uhradenie istiny a príslušenstva dlhu v rozsahu, na ktorý nemá nárok. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol. 8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správne sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zameral predovšetkým na právne posúdenie základného zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Správne konštatoval, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľský, pretože vzhľadom na postavenie zmluvných strán je nutné danú zmluvu o úvere, ako aj v nadväznosti na tento právny úkon uzatvorenú dohodu o vykonaní zrážok zo mzdy žalobkyne, ako zabezpečovacieho a akcesorického právneho vzťahu k hlavnému zmluvnému vzťahu, považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi ako spravidla slabšej a menej chránenej zmluvnej strane zabezpečuje právna úprava zvýšenú ochranu najmä z hľadiska skúmania súladnosti dojednaných zmluvných podmienok zo spotrebiteľským právom. Predmetom a rámcom odvolacieho konania bolo zodpovedanie otázky, či ide o zmluvu spotrebiteľskú, keďže podľa žalovaného bol úver poskytnutý na účely zamestnania. Tieto námietky uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, a ten sa s uvedenou námietkou vysporiadal tak, že porovnaním údajov v origináli zmluvy zistil, že originál zmluvy neobsahuje údaj o tom, že úver bol poskytnutý na účely zamestnania. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ originál zmluvy tvrdený údaj účelu poskytnutia zmluvy neobsahuje, je potrebné vychádzať zo záveru, že v zmluve tento žalovaným tvrdený účel dohodnutý nebol, a preto ani požiadavka žalovaného prihliadnuť na jeho dobrú vieru pri uzatváraní zmluvy o úvere z dôvodu, že uvedený (nepreukázaný) údaj uviedla žalobkyňa, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uviedol, že dôkazné bremeno preukázať účel poskytnutia úveru je na žalovanom, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. 9. Z hľadiska ďalších odvolacích dôvodov odvolací súd posudzoval, či dohodu o zrážkach zo mzdy, uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným je z hľadiska právneho posúdenia ako zmluvy spotrebiteľskej, možné považovať za platne dojednanú medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontexte naplnenia zákonných kritérií spotrebiteľského práva. Aj podľa odvolacieho súdu z predmetnej dohody vyplynulo, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka, ako spotrebiteľa, vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, alebo meniť jej obsah; zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Keďže žalovaný ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o mechanizme uzatvárania hlavného zmluvného vzťahu, a na neho nadväzujúceho akcesorického zabezpečovacieho zmluvného vzťahu, správne súd prvej inštancie považoval dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné, nakoľko neboli zo spotrebiteľom individuálne dojednané. Neobstojí argument žalovaného o platnosti dohody s poukazom len na to, že bola podľa § 551 Obč. zákonníka uzatvorená v písomnej forme. Dôvodom konštatovanej neplatnosti je obsah a nie forma dohody. 10. Odvolaciu námietku žalovaného o primeranosti odplaty, t.j. o výške úrokov odvolací súd neposudzoval, pretože súd prvej inštancie neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nevyvodil z neprimeranej výšky úrokov. 11. Odvolací súd v závere poukazuje aj na to, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže poskytnúť právna ochrana. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. V konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal plnú trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.) Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).