Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200224 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:1019200224.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Z. U., bytom H. T., N. 3, zastúpený A.. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 01. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 01. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 11. 2018 potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. 2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 11. 2018 zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky zo dňa 17. 10. 2017 je naďalej invalidný, podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 45 %. II. 3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu a prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezrozumiteľné, zmätočné a posudkový lekár vo svojom posudku nezohľadnil viaceré lekárske správy, ktoré boli podľa jeho názoru rozhodujúce pre posúdenie zdravotného stavu. 4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 22. 01. 2019, ktorý sa oboznámil s prepúšťacou správou z hospitalizácie Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží od 28. 06. 2018 do 03. 07. 2018, prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení FN Nové Zámky od 12. 07. 2018 do 24. 07. 2018, od 03. 12. 2018 do 21. 12. 2018, lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 21. 01. 2019, lekársku správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 16. 01. 2019, lekársku správu z urologického vyšetrenia zo dňa 13. 08. 2018 a vlastným vyšetrením posudkového lekára zistil, že žalobca bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrických pracoviskách, v minulosti pre ochorenie z okruhu schizofrénie, v súčasnosti pre disociovanú poruchu osobnosti. Podľa ostatného psychologického vyšetrenia pretrvávajú príznaky paranoidnej schizofrénie. Z toho dôvodu posudkový lekár ústredia ponecháva ako rozhodujúce zdravotné postihnutie túto poruchu, ktorej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Vzhľadom na disociatívne prejavy preukázané pri ostatných hospitalizáciách s agraváciou, simuláciou a účelovými tendenciami posudkový lekár nepovažuje túto poruchu za psychoticky závažnú, ktorá by podstatným spôsobom zhoršovala súčasný zdravotný stav žalobcu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Nitre vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45 % s tým, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie na základe vyššie uvedených nálezov ako aj vlastného vyšetrenia určil duševné choroby a poruchy správania schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi stredne ťažké formy, podľa kapt. V., položky 2 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a určil mieru poklesu naďalej 45 % s percentuálneho rozpätia 35%-45 %. 5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by bol spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku o invalidný dôchodok. K námietke účastníka konania, týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia, že vo výrokovej časti nie je vôbec označený účastník konania je nutné uviesť, že podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že výroková časť napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom č. 461/2003 Z.z. III. 6. Žalobca voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného, podal prostredníctvom právneho zástupcu, žalobu, v ktorej namietal, že žalovaný správny orgán vyhodnotil dôkazy v neprospech žalobcu, neboli vyhodnotené jednotlivo a vzájomne vo všetkých súvislostiach. Jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a absolútne mu neumožňuje vykonávať akúkoľvek prácu. Žalobca v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, ktoré nie je len prechodné, nemôže byť v koexistencii s inými fyzickými osobami, okrem najbližšej rodiny, pričom vyžaduje celodennú 24 hodinovú starostlivosť a dohľad zo strany svojej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V súvislosti so zdravotným stavom žalobcu matka zvažuje podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. IV. 7. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 8. Správny súd rozhodol podľa § 107 ods. 2 SSP tak, že vo veci nenariadil pojednávanie. 9. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Nitre. 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 11. Žalobca si požiadal dňa 17. 10. 2018 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, vzhľadom na to, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa 17. 10. 2018, ktorý zistil, že je poberateľom invalidného dôchodku od októbra 2007 s mierou poklesu 45%. Posudkový lekár vyšetril žalobcu, oboznámil sa s odbornými lekárskymi nálezmi z PN Veľké Zálužie, kde bol žalobca hospitalizovaný od 23. 06. do 03. 08. 2018, psychiatrickým vyšetrením zo dňa 14. 09. 2018, psychologickým vyšetrením zo dňa 19. 09. 2018 a zistil, že žalobca trpí schizofréniu stredne ťažkou formou, ktorú určil za rozhodujúce zdravothé postihnutie podľa kapt. V, položka 2, písm. a/ a určil mieru poklesu 45 %. Posudkový lekár v závere uviedol, že žalobca je vyučený kuchár - čašník, ktorý v danej profesii nikdy nepracoval. Od októbra 2007 je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pre psychiatrické ochorenie. Naposledy bol hospitalizovaný v júli 2018 na psychiatrickom oddelení PN Veľké Zálužie pre subjektívne zhoršenie zdravotného stavu v zmysle únavy, vyčerpanosti, nespavosti. Stav bol uzatvorený ako zmiešaná porucha osobnosti, nešpecifikovaná disociatívna (konverzná porucha verzus simulácia). Správanie počas hospitalizácie pôsobilo ako účelové, s podozrením na rentové tendencie. Počas hospitalizácie neboli prítomné žiadne ťažkosti s močením, ani so stolicou v zmysle úniku moču. Záver urologického vyšetrenia vykonaného 13. 08. 2018 mesiac po ukončení hospitalizácie je prítomná inkontinencia moču tretieho stupňa, a to je len na základe subjektívnych údajov účastníka konania, ktorý netrpí žiadnym takým postihnutím močových ciest, ani neurologickým postihnutím, ktoré by malo viesť k tak závažnému stupňu úniku moču. Urológ ani iný lekár napriek uvedenému neindikoval žiadne vyšetrenia na liečbu inkontinencie moču, i keď sa jedná o 34 ročného pacienta, čo je v prípade tak mladého pacienta, zaužívaný postup. Účastník konania netrpí ani žiadnym takým psychickým ochorením aby nezvládol udržať moč, jedná sa skôr o demonštratívne pomočovanie, v rámci konverznej poruchy s rentovým účelom. Posudkový lekár po preskúmaní zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia opätovne uznáva žalobcu za naďalej invalidného s mierou poklesu 45 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej považuje schizofréniu stredne ťažkú formu. 12. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 22. 01. 2019, ktorý sa oboznámil s prepúšťacími správami z hospitalizácie PN vo Veľkom Záluží, hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení FN Nové Zámky od 12.-24. 07. 2018, od 03.-21. 12. 2018, psychiatrickým vyšetrením z 21. 01. 2019, psychologickým vyšetrením zo 16. 01. 2019 a urologickým vyšetrením z 13. 08. 2019. Posudkový lekár zistil, že žalobca trpí paranoidnou schizofréniou v anamnéze, zmiešanou disociovanou poruchou, zmiešanou poruchou osobnosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár paranoidnú schizofréniu v anamnéze podľa kapt. V. položka 2, písm. a/, kde určil mieru poklesu 45 %. Posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie vyšetril žalobcu, zohľadnil predloženú lekársku dokumentáciu a konštatuje, že žalobca bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrických pracoviskách, v minulosti pre ochorenie s okruhu schizofrénie, v súčasnosti pre disociovanú poruchu osobnosti. Podľa ostatného psychologického vyšetrenia pretrvávajú príznaky paranoidnej schizofrénie, z toho dôvodu ponechal ako rozhodujúce zdravotné postihnutie túto poruchu, ktorému zodpovedá horná hranica rozpätia 45 %. Vzhľadom na ostatné hospitalizácie, kde boli preukázané disociatívne prejavy agraváciou, simuláciou a účelovými tendenciami, nepovažuje túto poruchu za psychicky závažnú, ktorá by závažným spôsobom zhoršovala súčasný zdravotný stav. Miera poklesu je naďalej 45 %. Žalobca môže vykonávať pomocné práce, bez fyzickej a psychickej náročnosti. Teda žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 13. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobca k žalobe nepripojil žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 14. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu je zhoršený na úroveň invalidity. 15. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 16. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o zvýšenie invalidného dôchodku. 17. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).