Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/63/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813201056 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:3813201056.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018, Cyprus, v zastúpení JUDr. Martin Jánsky, advokát so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXX, o zaplatenie sumy vo výške 1.539,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/159/2014-179 zo dňa 24. augusta 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b), § 54 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. konštatujúc, že Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrela so žalovaným dňa 21.07.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom predmetom Zmluvy je poskytnutie kontokorentného úveru číslo 0372128945/1/1 dlžníkovi v sume, mene a podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovanému podľa predmetnej zmluvy bola poskytnutá výška úverového rámca 40.000,- Sk, v prepočte 1327,75 eur, s konečnou splatnosťou úveru 20.07.2005. Žalovaný celkovo vybral sumu 280.067,30 Sk a uhradil 265.979,-Sk. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.11.2010 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, pričom k postúpeniu došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010. Po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 515,56 eura, predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy vo výške 1.539,62 eura. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že postupca ukončil záväzkovo - právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej, ani že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, vypovedaná zmluva alebo že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Zdôraznil, že v danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, žalobca ako aj právny predchodca žalobcu do spisu nezaložil relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť uplatňovaného nároku, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a následným postúpením na ďalšieho žalobcu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Ďalej poukázal na to, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), preto Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Ak zákon vyžaduje v § 92 ods. 8 písomnú výzvu banky na splnenie čo i len časti peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, tak táto podmienka splnená nebola. Na základe uvedeného konštatoval, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. z. 483/2001 Z.z. o bankách neboli splnené a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 a následne ďalšie zmluvy o postúpení v tejto časti neplatné pre rozpor so zákonom. Vzhľadom k uvedenému potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si danej pohľadávky pred súdom, čiže z neplatného postúpenia pohľadávky mu nesvedčí právo, ktorého sa domáha v žalobe, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale pretože mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanému náhrada trov konania nepriznal. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca s poukazom na to, že právoplatné uznesenie súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, t.j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Uviedol, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.03.2015 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmieru. Súd o uzatvorenom zmieri účastníkov konania rozhodol tak, že vyhlásil uznesenie, ktorým súdny zmier neschválil, pričom písomné vyhotovenie predmetného uznesenia zo dňa 18.03.2015, sp. zn. 17C/159/2014-170 bolo žalobcovi doručené až dňa 26.1.2017, t. j. po takmer dvoch rokoch odo dňa jeho vydania. Napriek poučeniu o možnosti podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia sa žalobca voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolať nemohol, pretože podľa platnej a účinnej úpravy v čase doručenia relevantný právny predpis -Civilný sporový poriadok, odvolanie proti takémuto prípadu uznesenia nepripúšťal. Konštatoval, že uznesenie, ktorým nebol schválený zmier medzi stranami má vady podlá § 365 ods. 1 CSP, pričom tieto vady mali jednoznačný vplyv aj na rozhodnutie vo veci samej, pretože ak by súd prvej inštancie postupoval správne a zmier riadne uzavretý medzi stranami sporu schválil, v danom prípade by došlo k právoplatnému ukončeniu predmetného sporu. Z uznesenia súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015 vyplýva, že súd dospel k záveru, že tento zmier je v rozpore s právnymi predpismi, a preto ho neschválil. Súd záverom odôvodnenia doplnil, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá nastala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, a preto súd z vyššie uvedených dôvodov účastníkmi uzavretý zmier neschválil. Ďalej dôvodil, že pokiaľ súd poukázal na podanie žaloby po uplynutí premlčacej doby, uvedená skutočnosť nebráni uzavretiu súdneho zmieru, pretože zmier je možné uzavrieť aj v prípade premlčanej pohľadávky a takýto zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. S poukazom na uvedené uviedol, že napriek vôli strán uzavrieť zmier, ktorý nie je v rozpore právnymi predpismi, súd nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď uzatvorený zmier v danom prípade neschválil. Žalobca preto považoval napadnutý rozsudok, ako aj uvedené uznesenie za v celom rozsahu nesprávne, , pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva . resp. predmetné konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok, ako aj uznesenie č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v časti zamietnutia žaloby a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6.1 Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bol nárok na zaplatenie sumy 2.055,18 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. na základe úverovej zmluvy poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru a žalovaný sa zaviazal, že poskytnutý úver v dohodnutom čase splatí. Na základe úverovej zmluvy čerpal žalovaný kontokorentný úver vo forme povoleného debetu k sporožírovému účtu s úverovým rámcom vo výške 40.000,- Sk a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.07.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0920/2010/CE zo dňa 21.10.2010 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku vyplývajúcu zo predmetnej zmluvy o splátkovom úvere na spoločnosť APS SLOVAKIA a.s. ako postupníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 postúpila spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na postupníka Debtinvest Limited. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 04. 2012 postúpila spoločnosť Debtinvest Limited ako postupca pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy na žalobcu. 6.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.03.2015 vzal návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 515,56 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania, počnúc od 12.11.2010 späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd Uznesením č.k. 17C 159/2014 - 168 zo dňa 18.03.2015 konanie v tejto časti zastavil. Uznesením č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015 súd prvej inštancie neschválil súdny zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2015. V odôvodnení poukázal najmä na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. dôvodiac, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 21.12.2006, pričom návrh na súd bol podaný až dňa 24.01.2013 a podľa Zmluvy o kontokorentnom úvere konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.07.2005. Žaloba bola teda podaná po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá nastala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, preto súd z vyššie uvedených dôvodov účastníkmi uzavretý súdny zmier neschválil. 7. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 8. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej je úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2. Ide tu o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2. Je potrebné nepochybne preukázať vecnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je postihnuté niektorou z odvolacích vád. Táto vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia. Z dikcie ustanovenia § 365 ods. 2 vyplýva, že pôjde o právoplatné uznesenie, pôjde teda najmä o uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. 9. V ustanovení § 357 CSP je vymenované, kedy je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. O odvolaní proti takémuto uzneseniu musí súd rozhodnúť ihneď. Naproti tomu, ak je odvolanie podané proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, ( nie je uvedené v § 357), nebude o ňom odvolací súd rozhodovať ihneď, ale až v čase keď bude rozhodovať o odvolaní vo veci samej. O odvolaní proti takémuto rozhodnutiu môže teda rozhodnúť len odvolací súd v odvolacom konaní, ktoré bolo iniciované podaním odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Z hľadiska spôsobu rozhodnutia môže uznesenie len zrušiť, ak zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej ( § 389 ods. 2 CSP). /Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016/ 10. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolacej argumentácie žalobcu odvolací súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že právoplatné uznesenie súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, za nedôvodnú. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.3.2015 rozhodol uznesením, že neschvaľuje zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania. Uvedené uznesenie doručil žalobcovi dňa 26.1.2017, pričom v jeho písomnom vyhotovení bolo poučenie o možnosti podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto odvolania. Žiadna zo strán odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodala, preto dňa 23.2.2017 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca v odvolaní namieta, že vzhľadom k tomu, že uznesenie mu bolo doručené až takmer 2 roky po rozhodnutí súdu na pojednávaní, nemohol voči nemu už podať odvolanie, lebo súčasná úprava Civilného sporového poriadku to neumožňuje. S týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. V zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinností tohto zákona, zostávajú zachované. V tomto ustanovení je vyjadrení princíp komplementárny k princípu okamžitej aplikability ( § 470 ods. 1), pričom obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Takýto procesný úkon vyvoláva procesnoprávne následky do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Z uvedeného preto nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že uznesenie o neschválení zmieru bolo žalobcovi doručené počas účinnosti nového procesnoprávneho predpisu - Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, mohol podať proti nemu odvolanie, pretože procesné účinky tohto úkonu zostali zachované. Predmetné uznesenie súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa 18.3.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a preto správne poučil strany sporu ( vtedy účastníkov konania), že majú možnosť proti tomuto uzneseniu podať odvolanie. Strany konania odvolanie nepodali, preto uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť. 11. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP, pretože rozhodnutiu vo veci samej nepredchádzalo vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Ako už bolo uvedené, žalobca mal možnosť podať odvolanie proti uznesenie súdu č.k. 17C/159/2014- 170 zo dňa 18.3.2015, toto oprávnenie však nevyužil. Súd prvej inštancie preto v konaní pokračoval až do vydania rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej. Keďže toto bola jediná odvolacia námietka žalobcu a tento neuviedol žiadne iné odvolacie dôvody smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej- rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/159/2014-179 zo dňa 24. augusta 2017, odvolací súd nemal žiaden dôvod na preskúmavanie napadnutého rozsudku. 12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, a to s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. V odôvodnení však uviedol, že žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale pretože mu žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie náhrady trov konania nemá oporu vo výroku tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je napadnutý rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania nepreskúmateľný. Preto odvolací súd napadnutý výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku strán na náhradu trov konania podľa zásady úspechu strany v konaní a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).