Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/213/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201051 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017201051.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: WESTWOOD Slovakia s.r.o., Račianska 66, Bratislava, IČO: 35 831 839, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 07. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- NR-OVBP2-2017/030388-002 zo dňa 26. 09. 2017, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra č. OU-NR- OVBP2-2017/030388-002 zo dňa 26. 09. 2017 ako aj rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 1718/2017-013- JUDr. Sp zo dňa 31. 05. 2017 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Nitra dňa 14. 06. 2016 ako príslušný stavebný úrad vydalo „oznámenie štátneho stavebného dohľadu“, predmetom ktorého bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu na reklamnej stavbe umiestnenej na pozemku parc. registra „C“ č. 1081/6, v katastrálnom území Z., C. ulica v H., a to dňa 30. 06. 2016, pričom stavebný úrad žiadal predložiť doklady k umiestneniu stavby (povolenie, projektovú dokumentáciu a pod.). 2. Ďalšie „oznámenie štátneho stavebného dohľadu“ bolo vydané dňa 29. 07. 2016, predmetom ktorého bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu na reklamnej stavbe umiestnenej na pozemku parc. registra „C“ č. 1081/6, v katastrálnom území Z., C. ulica v H., a to dňa 24. 08. 2016, pričom stavebný úrad žiadal predložiť doklady k umiestneniu stavby (povolenie, projektovú dokumentáciu a pod.). 3. Fotodokumentácia reklamnej stavby bola vyhotovená dňa 14. 06. 2016 (v počte 1 záber), dňa 29. 07. 2016 (v počte 2 zábery), dňa 24. 08. 2016 (v počte 2 zábery), dňa 07. 09. 2016 (v počte 5 záberov) a dňa 04. 01. 2017 (v počte 4 zábery). 4. Dňa 24. 08. 2016 bol spísaný záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu so zameraním na zisťovanie reklamných stavieb v zmysle ust. § 43 ods. 2 a nasl. stavebného zákona. Stavebného dohľadu sa zúčastnil zástupca vlastníka pozemku (SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik), užívateľ reklamnej stavby (SATRO, s.r.o.), pričom obchodná spoločnosť WESTWOOD Slovakia, s.r.o. ako vlastník reklamnej stavby, resp. jeho zástupca neboli prítomní pri výkone štátneho stavebného dohľadu. Bolo konštatované, že reklamná stavba je umiestnená od júna 2016 a protiprávny stav stále trvá. Funkciou reklamnej stavby je šírenie reklamných informácií viditeľných z verejných priestorov a táto stavba je vyhotovená ako stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami (ust. § 43g stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (ust. § 43f stavebného zákona a zákona č. 133/2003 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a to kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“. Oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou oceľovými tyčami. Na reklamnej stavbe je umiestnená najväčšia informačná plocha 12,24 m2 (jednostranný billboard rozmerov 5,1 x 2,4 m). Súčasťou záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu je taktiež fotodokumentácia v počte 2 zábery zo dňa 29. 07. 2016. Zástupca vlastníka pozemku uviedol, že reklamná stavba bola na pozemku umiestnená bez vedomia jeho vlastníka, pričom požadoval odstránenie reklamnej stavby do 12.09.2016. Užívateľ reklamnej stavby predložil objednávku voči spoločnosti WESTWOOD Slovakia, s.r.o. s tým, že reklamu z reklamnej plochy prisľúbil odstrániť do 05. 09. 2016. Stavebný úrad konštatoval, že stavba bola uskutočnená a je užívaná bez stavebného povolenia a vyzval vlastníka reklamnej stavby, aby predmetnú reklamnú stavbu odstránil, pretože bola uskutočnená bez povolenia a nie je možné ju dodatočne povoliť. Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu spolu s fotodokumentáciou (vyhotovenou dňa 29. 07. 2016) v počte 2 záberov bol doručený: obchodnej spoločnosti WESTWOOD Slovakia, s.r.o., SATRO, s.r.o., SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, A. L. a A. L.. 5. A. L. ako štatutárna zástupkyňa obchodnej spoločnosti DUO CENTER Slovakia, s.r.o. v podaní zo dňa 30. 08. 2016 (v súvislosti so sťažnosťami klientov: WESTWOOD Slovakia, s.r.o. a SATRO, s.r.o.) oznámila stavebnému úradu, že podľa novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou tak, ako to uvádza správny orgán, ale ide o prenosné reklamné zariadenia, ku ktorým majú písomné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR o tom, že ich reklamné zariadenia nepodliehajú povoľovaciemu režimu a žiadajú správne konanie zastaviť. 6. Stanovisko k záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu podali i obchodné spoločnosti WESTWOOD Slovakia, s.r.o. a SATRO, s.r.o.. Obchodná spoločnosť WESTWOOD Slovakia, s.r.o. stavebnému úradu dňa 05.09.2016 (doručené stavebnému úradu dňa 09.09.2016) oznámila, že nie je vlastníkom ani užívateľom žiadnej reklamnej stavby, je len sprostredkovateľom všetkých reklamných zariadení na celom Slovensku a spolupracuje so všetkými outdorovými spoločnosťami. Doplnila, že vlastníkom prenosného reklamného zariadenia je spoločnosť DUO CENTER Slovakia, s.r.o. 7. Dňa 08. 02. 2017 stavebný úrad (Mesto Nitra, odbor stavebného poriadku) vydal oznámenie o začatí konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona a predvolanie na ústne pojednávanie na deň 08. 03. 2017, ktoré bolo doručené žalobcovi. V predmetnom oznámení bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v období od mesiaca jún 2016 do 24. 08. 2016 (do vykonania štátneho stavebného dohľadu) na pozemku parc. č. 1081/6 reg. „C“, katastrálne územie Z. pri C. ulici v H., užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola zvarom pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. 8. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 20. 02. 2017, v ktorom žiadal stavebný úrad o vysvetlenie, aké ustanovenie stavebného zákona bolo z jeho strany porušené, v súvislosti s čím by mal byť sankcionovaný. Mal za to, že ako nájomca predmetného reklamného zariadenia nemá voči stavebnému úradu žiadnu zákonnú povinnosť, ktorú by v zmysle stavebného zákona mal plniť. V závere uviedol, že až do doručenia riadneho odôvodnenia začatého konania voči nemu sa nezúčastní žiadneho ústneho pojednávania. 9. Správny orgán prvého stupňa sa obrátil žiadosťou zo dňa 06. 03. 2017 na Ministerstvo dopravy a výstavby SR ohľadne oznámenia, či ministerstvo vydalo pre spoločnosť žalobcu písomné stanovisko ohľadne reklamných stavieb. Ministerstvo dopravy a výstavby SR v podaní zo dňa 10. 03. 2017 (doručenom správnemu orgánu dňa 16. 03. 2017) oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, resp. pre ďalšie spoločnosti. Ministerstvo nemá oprávnenie, ani povinnosť vyjadrovať sa k umiestneniu reklamnej stavby, resp. inej stavby a prípadné stanovisko ministerstva nie je pre stavebný úrad záväzné. 10. Dňa 08. 03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktoré sa žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca nedostavil a na ktorom boli oboznámené listinné podania a vyjadrenia predložené žalobcom ako účastníkom konania. 11. V podaní zo dňa 22. 03. 2017 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre rozhodnutie v predmetnej veci a vyzval ho v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa s predmetnými dokladmi v určenej lehote oboznámil a vyjadril sa k nim. 12. Dňa 31. 05. 2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona v sume 250,- eur za porušenie ust. § 54 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v období od mesiaca jún 2016 do 31. 05. 2017 na pozemku parc. č. 1081/6 reg. C, katastrálne územie Z., pri C. ulici v H. užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou PVC fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. 13. Žalobca podal odvolanie zo dňa 30. 06. 2017 proti uvedenému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2017. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 14. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 a toto rozhodnutie potvrdil. Poukázal na zistenia pri výkone štátneho stavebného dohľadu, z ktorých vyplýva, že žalobca od mesiaca jún 2016 do 31. 05. 2017 na pozemku parcela registra „C“ č. 1081/6, kat. územie Z., pri C. ulici v H., užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2, bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou PVC fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. Žalobca ako užívateľ predmetnej stavby opakovane uvádzal, že podľa novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou a ide o prenosné reklamné zariadenia. Ministerstvo dopravy a výstavby SR na základe žiadosti stavebného úradu v podaní doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16. 03. 2017 oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, ani pre iné spoločnosti. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (v zmysle ktorých správne orgány vo vzťahu k žalobcovi v predmetnom správnom konaní postupovali) a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 43 ods. 2, § 54, § 55, § 58, § 106 ods. 4 písm. b/, § 140) s tým, že na predmetnú reklamnú stavbu sa v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 54 stavebného zákona a bolo ju možné uskutočniť a užívať len na základe stavebného povolenia. Reklamná stavba je aj taká stavebná konštrukcia, ktorá je upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi. Od 02. 01. 2015 stavebnému zákonu podliehajú ako reklamné stavby aj také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo osadenie ktorých vyžaduje úpravu podkladu. Skoby, hliníkové rámy a podobné konštrukcie, o ktoré je uchytená reklamná plachta spĺňajú definíciu stavby uvedenú v ust. § 43 ods. 2 stavebného zákon, a preto uchytené reklamné stavby je potrebné povoliť podľa stavebného zákona. Stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, na základe čoho dospel k záveru, že ide o reklamnú stavbu, ktorá spĺňa všetky charakteristiky pojmu reklamnej stavby podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a nie je spojená so zemou v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, ale ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi. 15. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní považoval žalovaný za nedôvodné. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 16. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 07. 12. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 a vec vrátil tomuto správnemu orgánu na ďalšie konanie. Za nesprávne považoval právne posúdenie zo strany oboch správnych orgánov, ktoré označuje reklamné zariadenie v užívaní žalobcu za reklamnú stavbu podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona. Trval na tom, že reklamné zariadenie, za užívanie ktorého mu bola uložená pokuta, nespĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby. Existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia konštrukciou, existenciou a povahou spojenia so zemou, pretože niektoré sú osadené v zemi, iné sú upevnené na pevnom základe na zemi a ďalšie sú len položené na zemi, bez akejkoľvek úpravy podkladu. Tento posledný typ (tzv. áčkový billboard s nohami v tvare „A“) nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie žalobca užíval. Poukázal na stanovisko Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy ako i na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009 a taktiež i na rozsudky Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/157/2013-56 zo dňa 13. 11. 2014 a v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/29/2016 zo dňa 11. 05. 2017. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok č. 12/2015, pričom úlohou znalca bolo posúdiť reklamné zariadenie podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a spojenie reklamného zariadenia so zemou. V zmysle tohto posudku posudzované reklamné zariadenie nie je stavbou, ale je hnuteľným hmotným majetkom a vecou, ktorej nadobudnutie a zhotovenie nie je ničím viazané na stavebný zákon. Nie je postavené zo stavebných výrobkov, nie je pevne spojené so zemou a nevyžaduje si ani žiadne terénne úpravy, preto nie je reklamnou stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona. S poukazom na tento znalecký posudok žalobca konal v dobrej viere, že billboardy, ktoré užíva, nepodliehajú ohlasovacej povinnosti, ani nie je potrebné pre ich „osadenie“ vydať stavebné povolenie. Ohlásenia nepovolených stavieb podáva subjekt Asociácia vonkajšej reklamy, ktorý je priamym konkurentom žalobcu a využíva stavebný zákon na likvidáciu žalobcu. K skutkovému stavu v spojitosti s administratívnym spisom žalobca poukázal na opis reklamného zariadenia v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že nie je zrejmé, ako dospel správny orgán k tomu, že zariadenie má takúto konštrukciu, nakoľko aj na fotografiách v spise správneho orgánu je viditeľný len billboard s nohami v tvare „A“ a nie je možné z nich identifikovať pevný základ, ani spôsob spojenia roxorových tyčí so zemou. Celé reklamné zariadenie vrátane jeho nôh sa na miesto určenia prepravuje žeriavom. Popis reklamného zariadenia uvedený v úvode napadnutého rozhodnutia sa nezhoduje s fotografiami, ktoré sú súčasťou spisu. Skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v jeho spise. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že je zrejmé, že prvostupňový a druhostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu ako užívateľovi reklamného zariadenia. Preto žalobca nechápe, že v jeho prípade správne orgány potom, ako zistili, že billboard užíva tretia osoba, preverovali, kto je užívateľom reklamného zariadenia a uložili mu - teda žalobcovi - správnu pokutu, zatiaľ čo ostatných nájomcov reklamných zariadení neeviduje. Reklamné zariadenia užívajú ďalšie osoby, v tomto konkrétnom prípade spoločnosť SATRO s.r.o. a táto osoba je skutočným užívateľom reklamného zariadenia, napriek tomu nebola nijakým spôsobom postihnutá. Rozhodnutia správnych orgánov za šíriteľa reklamy označili žalobcu a z toho vyvodzujú, že žalobca je užívateľom reklamného zariadenia. Nie je dôvod, prečo by užívateľom reklamného zariadenia nemali byť práve objednávatelia reklamy. Žalobca sa domnieva, že správny orgán nepostupuje vo všetkých obdobných prípadoch rovnako a takýto postup považuje za diskriminačný. Tiež uviedol, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože ústne pojednávanie vo veci správneho deliktu sa malo konať dňa 08. 03. 2017 (strana č. 4 a 9 prvostupňového rozhodnutia), avšak na strane 4 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že ústne prejednanie vo veci sa uskutočnilo dňa 22. 03. 2017. Zároveň poukázal i na nesprávnosť poučenia napadnutého rozhodnutia v časti o preskúmateľnosti súdom, ktoré je nesprávne, nakoľko odkazuje na prvú hlavu tretej časti SSP, hoci správna žaloba vo veciach správneho trestania je upravená v druhej hlave tretej časti SSP. IV. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15. 05. 2018 k podanej žalobe poukázal na zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné reklamné zariadenie nespĺňa definíciu reklamnej stavby. V zmysle novely stavebného zákona od 02. 01. 2015 podliehajú tomuto zákonu ako reklamné stavby i také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorých osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami umožňuje osadenie stavby a zariadenia bez potreby úpravy. Ministerstvo dopravy a výstavby SR stavebnému úradu na základe jeho žiadosti oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, resp. pre iné tam uvedené spoločnosti. Rozsudky Krajského súdu v Trnave sa týkali iných reklamných stavieb. Porušenie stavebného zákona bolo jednoznačne preukázané a v rozhodnutiach i odôvodnené. V administratívnom spise sa nachádza fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, ktorá bola vyhotovená v dňoch 14. 06. 2016, 29. 07. 2016, 24. 08. 2016, 07. 09. 2016 a dňa 04. 01. 2017. Reklamná stavba bola zachytená z diaľky, ale sú zachytené aj detaily reklamnej stavby, ktoré preukazujú, že táto síce mala „nohy v tvare A“, ale zároveň mala aj pevný základ, a to nie v zemi, ale na zemi. Na základe týchto fotografií bol potom popísaný skutkový stav reklamnej stavby a ak by táto nemala pevný základ na zemi ukotvený roxorovými tyčami, nemohla by odolávať poveternostným vplyvom. Novela stavebného zákona zaradila medzi reklamné stavby i hnuteľné veci za podmienky, že spĺňajú definíciu reklamnej stavby v zmysle ust. § 43 ods. 2, 3 stavebného zákona. Stavebný úrad v prvom rade posudzoval, či predmetná hnuteľná vec spĺňa kritériá definície reklamnej stavby a dospel k záveru, že kumulatívne sú splnené zákonné znaky pre záver, že ide o reklamnú stavbu, nakoľko sa jedná o stavebnú konštrukciu (kovová konštrukcia rámu reklamnej stavby je spojená oceľovými „profilmi“) postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov (stavebnými prácami sa rozumejú aj pílenie a zváranie oceľových prvkov ako stavebných výrobkov), jej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií (na reklamnej stavbe bola zverejnená reklamná informácia pre spoločnosť SATRO s.r.o.), je viditeľná z verejných priestorov (nachádza sa na miestnej komunikácii) a je spojená zvarom o pevný základ na zemi (konštrukcia rámu bola privarená na pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami). Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia pevného základu billboardu, nakoľko toto je v žalobou napadnutých rozhodnutiach dostatočne odôvodnené, pričom citoval časť svojho rozhodnutia ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Bol toho názoru, že uloženie sankcie v konkrétnej sume je dané zákonom (ust. § 106 ods.4 písm. b/ stavebného zákona), a preto nie je možné zohľadňovať žiadne poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. Taktiež nie je možné v tomto prípade ani upustiť od uloženia sankcie. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správny orgán nepostupuje vo všetkých obdobných prípadoch rovnako a jeho postup považuje za diskriminačný. Takýto postup by bol v rozpore s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 18. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný správny orgán od iných nájomcov reklamných zariadení súhlas, resp. povolenie zo strany stavebného úradu nevyžaduje a finančnú sankciu za spáchanie správneho deliktu v dôsledku prenájmu jednej reklamnej plochy na reklamnom zariadení tretej osoby - ako vlastníka reklamného zariadenia, uložil výlučne iba žalobcovi a to bez odôvodnenia takéhoto postupu. Žalovaný neposkytol odôvodnenie, ktoré konkrétne ustanovenie stavebného zákona žalobca ako nájomca jednej z viacerých reklamných plôch jedného reklamného zariadenia porušil, a ktorú povinnosť vo vzťahu k stavebnému úradu bol povinný v zmysle stanoveného zákona splniť a neplnil si ju, pričom žalobca sa domnieva, že ku dňu podanej žaloby žalovaný správny orgán jasné odôvodnenie neposkytol. Ako reklamná agentúra je v právnom vzťahu výlučne so svojimi obchodnými partnermi, voči ktorým má povinnosti. Vylepenie papierového plagátu na plochu tretej osoby nie je stavbou, ani jednoduchou, ani inžinierskou a ani reklamnou stavbou podľa stavebného zákona. Namietal, že on ako právnická osoba je vlastníkom len papierového plagátu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti nemožno žiadnym zo spôsobov podľa § 43 ods. 1 a 2 stavebného zákona pevne spojiť so zemou a šíriť prostredníctvom neho akúkoľvek reklamu. 19. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 03. 08. 2018 okrem iného uviedol, že podľa ust. §106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pokutu v sume 250,- eur. Z citovaného ustanovenia vyplýva alternatívna skutková podstata a správnym deliktom je jednak uskutočnenie reklamnej stavby bez stavebného povolenia, alebo užívanie reklamnej stavby bez stavebného povolenia, pretože na označené reklamné stavby sa kolaudačné rozhodnutie nevyžaduje. Na predmetnú stavbu sa teda v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 54 stavebného zákona, a preto ju bolo možné uskutočniť a následne užívať len na základe stavebného povolenia. Žalovaný poukázal i na vyjadrenie žalobcu uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že žalobca nepoprel užívanie reklamnej stavby, keď vo svojom spoločnom podaní zo dňa 20. 02. 2017 s názvom „námietky“ uviedol: „Ako nájomca ktoréhokoľvek z Vami uvedených reklamných zariadení nemáme voči Vášmu úradu žiadnu zákonnú povinnosť, ktorú by sme si v zmysle stavebného zákona mali splniť.“ Poukázal tiež na to, že žalobcom uvedený pojem výlep papierového plagátu stavebný zákon nepozná. V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, ktorý zaujal stanovisko, že minimálnou požiadavkou na odvolanie je prejav vecnej nespokojnosti s obsahom rozhodnutia a prejav vôle, z ktorého je zrejmé, že si účastník konania želá, aby o veci rozhodol odvolací orgán, pričom v podanom odvolaní už tento prejav vôle absentuje. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného (ust. § 114 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/030388-002 zo dňa 26. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (bez zistenia vád v zmysle ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP, kedy správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby), pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 09. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 13. 03. 2019 v zmysle ust. § 116 SSP a ust. § 137 ods. 4 SSP. 21. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie pod zemou. Reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/ alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 43f vyššie citovaného zákona, na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov 1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len "vhodný stavebný výrobok"). _______________________ 1k) Zákon č. 90/1998 Z. z. Podľa § 43g vyššie citovaného zákona, stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi a/ trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby, b/ stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia. Podľa § 54 vyššie citovaného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1, 2 písm. h/ vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Ohlásenie stavebnému úradu postačí h/ pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 56 písm. j/ vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje j/ pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh. Podľa § 86 ods. 4 vyššie citovaného zákona, vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby trvania reklamnej stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu vlastníka reklamnej stavby. Podľa § 98 ods. 1 vyššie citovaného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Podľa § 98 ods. 2 písm. a) stavebného zákona orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia. Podľa § 106 ods. 4 písm. b/ vyššie citovaného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva b/ reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 250 eur, Podľa § 107 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. 22. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či stavebná konštrukcia umiestnená žalobcom na pozemku parc. registra „C“ parc. č. 1081/6 v katastrálnom území Z. pri C. ulici v H. je reklamným zariadením bez potreby vydania stavebného povolenia (čo tvrdil žalobca), resp. sa jedná o reklamnú stavbu, na uskutočnenie alebo užívanie ktorej je potrebné stavebné povolenie (čo tvrdil žalovaný), pričom uskutočnenie, resp. užívanie reklamnej stavby bez stavebného povolenia napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona s poukazom na to, že informačná plocha reklamnej stavby bola v danom prípade o rozmeroch viac ako 12 m2 (tieto rozmery žalobca v správnom konaní a ani v správnej žalobe nerozporoval). 23. V podanej žalobe namietal, že existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia konštrukciou, existenciou a povahou spojenia so zemou, pričom niektoré sú osadené v zemi, iné sú upevnené na pevnom základe na zemi a ďalšie sú len položené na zemi bez akejkoľvek úpravy podkladu, pričom podľa jeho názoru tento posledný typ, t. j. áčkový billboard s nohami v tvare „A“ nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie užíval žalobca. Zároveň namietal, že z fotodokumentácie nie je možné identifikovať pevný základ a ani spôsob spojenia roxorových tyčí so zemou ako i nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Poukázal na to, že nemožno očakávať od žalobcu, ako osoby, ktorá užíva reklamné zariadenia, že bude kontrolovať v každom konkrétnom prípade, či ide alebo nejde o reklamnú stavbu v zmysle zákonnej definície, a ak áno, či bola postavená v súlade so stavebným povolením, alebo či bola stavba ohlásená. Žalobca nechápe, že v jeho prípade správne orgány potom, ako zistili, že billboard užíva tretia osoba (t.j. nie jej vlastník) preverovali, kto je užívateľom reklamného zariadenia a uložili žalobcovi správnu pokutu, zatiaľ čo ostatných nájomcov reklamných zariadení správny orgán neeviduje. Žalobca sa domnieva, že správny orgán nepostupuje vo všetkých obdobných prípadoch rovnako a takýto postup považuje za diskriminačný. 24. Správny súd sa preto predovšetkým venoval spornej otázke, či „stavebná konštrukcia“ žalobcu, ktorá bola predmetom stavebného dohľadu dňa 24. 08. 2016, je reklamnou stavbou podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona, pričom toto zistenie má následne vplyv na ustálenie, či v prípade žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že totožná stavba bola posudzovaná i v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/217/2017, kde žalobcom (a teda subjektom, ktorému bola uložená pokuta vo výške 250,- eur titulom porušenia ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona) bol vlastník predmetnej stavby (obchodná spoločnosť DUO CENTER, s.r.o.), pričom v tomto konaní sa súd podrobne vysporiadal s problematikou reklamnej stavby s poukazom na novelu stavebného zákona účinnú od 02. 01. 2015, ktorú súd prebral do tohto rozsudku. 25. Účelom novelizácie stavebného zákona, a to zákonom č. 293/2014 Z. z. s účinnosťou od 02. 01. 2015, bolo nastoliť jednotný právny rámec regulácie reklamných zariadení, ktoré neboli jednoznačne pevne spojené so zemou. Predmetná novela sprísnila zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy a zrušila možnosť dodatočného povolenia stavby. Doterajšie reklamné zariadenia boli prekvalifikované na reklamné stavby, ktoré sa delia pre účely konania aj poplatkov podľa veľkosti najväčšej reklamnej plochy. V zmysle novely sa doterajšie reklamné zariadenia, ktoré nespadali pod stavebný zákon, lebo neboli pevne spojené so zemou (alebo toto spojenie bolo sporné) sa stali reklamnými stavbami, a tým sa odstránila diskriminácia podmienok pre podnikateľov, aj ich nadmerný počet, ako i neregulovaná záťaž životného prostredia. Zároveň bolo navrhnuté zrušiť konanie o dodatočnom povolení reklamných stavieb, čím sa odstráni špekulatívna čierna výstavba. 26. V dôvodovej správe k ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona je uvedené, že do stavebného zákona sa zavádza nový pojem „reklamná stavba“. Správny súd považuje za potrebné z dôvodovej správy citovať, že „nová definícia v prípade reklamných stavieb upresňuje doterajší nejednoznačný výklad pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napr. o betónový kváder, panel a pod. položený na zemi na upravenom alebo neupravenom podklade, čím dochádzalo k obchádzaniu povinností a pravidiel podľa stavebného zákona. Preklasifikovaním hnuteľných vecí na stavby sa vytvorí jednoznačné právne prostredie, v ktorom sa bude rozhodovať o právach a povinnostiach vlastníka reklamnej stavby a zároveň sa odstráni možnosť subjektívneho výkladu súčasnej právnej úpravy, podľa ktorej sa na konania o povolení informačných, reklamných a propagačných zariadení vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4 zákona. Zároveň sa navrhuje deliť reklamné stavby podľa najväčšej informačnej plochy, ktorá prevažne podmieňuje veľkosť a náročnosť stavebnej konštrukcie a tým pádom aj súvisiace riziká s ich realizáciou. Keďže podľa najväčšej informačnej plochy na reklamnej stavbe sa bude rozlišovať aj konanie v troch úrovniach (ohlásenie, stavebné povolenie alebo stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie), z dôvodu zamedzenia obchádzania zákona a vyhýbania sa prísnejším povinnostiam v súvislosti s väčšou informačnou plochou sa navrhuje, aby najväčšou informačnou plochou bola taká informačná plocha, ktorá vytvára priemet a tento údaj je jednoznačne uvedený v projektovej dokumentácii k reklamnej stavbe, ktorá sa predkladá stavebnému úradu.“ ... „Reklamné stavby sa teda budú deliť na (i) reklamné zariadenia, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť do 3 m2, (ii) stavby pre reklamu, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 (vrátane) do 20 m2 a (iii) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 20 m2 vrátane 20 m2. Takto jednoznačne navrhnuté členenie reklamných stavieb sa stane rozhodujúce pre všetky konania podľa tohto zákona.“ 27. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že stavebný úrad vykonal dňa 24. 08. 2016 štátny stavebný dohľad, predmetom ktorého bola reklamná stavba umiestnená na pozemku parc. registra „C“ parc. č. 1081/6 v katastrálnom území Z., pri C. ulici v H.. O vykonaní štátneho stavebného dohľadu bol v uvedený deň spísaný záznam (súčasťou ktorého je i fotodokumentácia v počte 2 záberov vyhotovená dňa 29. 07. 2016, čo je zrejmé z toho, že zábery vyhotovené dňa 29. 07. 2016 sú totožné so zábermi, ktoré boli použité v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu). Správny orgán prvého stupňa charakterizoval skutočnosti zistené pri výkone dohľadu tak, že na parc. č. 1081/6 v katastrálnom území Z. na C. ulici v H. je uskutočnená a umiestnená reklamná stavba od júna 2016, ktorej funkciou je šírenie reklamných informácií viditeľných z verejných priestorov a táto stavba je vyhotovená ako stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami (§ 43g stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (§ 43f stavebného zákona a zákona č. 133/2003 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Kovová konštrukcia rámu reklamnej stavby je spojená oceľovými „profilmi“, pričom tieto oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou oceľovými tyčami a najväčšia informačná plocha má 12,24 m2 (jednostranný billboard rozmerov 5,1 x 2,4 m). Na fotodokumentácii priloženej k záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu je vyobrazená celá konštrukcia billboardu s nohami v tvare A s vylepenou reklamou spoločnosti SATRO a na druhom zábere je vyobrazená stredná časť kovovej konštrukcie rámu s údajmi o vlastníkovi RZ: DUO CENTER a telefonický kontakt. Ani na 2 záberoch vyhotovených pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu 24. 08. 2016 nie je zreteľne vyobrazené spojenie konštrukcie reklamného zariadenia so zemou. Žalobca sa k záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu písomne vyjadril v podaní zo dňa 05. 09. 2016 a uviedol, že nie je vlastníkom ani užívateľom žiadnej reklamnej stavby. Vlastníkom prenosného reklamného zariadenia, ktorý nepodlieha režimu vydania povolenia zo strany stavebného úradu je spoločnosť DUO CENTER Slovakia s.r.o. Spoločnosť žalobcu je sprostredkovateľom všetkých reklamných zariadení na celom Slovensku a spolupracuje so všetkými outdorovými spoločnosťami. 28. Stavebný úrad v podaní zo dňa 08. 02. 2017 oznámil žalobcovi začatie konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že od mesiaca jún 2016 do 24. 08. 2016 užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu na pozemku parc. č. 1081/6 v katastrálnom území Z. pri C. ulici v H., na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a ktorá bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola zvarom pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. 29. Mesto Nitra, ako správny orgán prvého stupňa, vydalo rozhodnutie č. SP 1718/2017-013-JUDr.Sp dňa 31. 05. 2017 o správnom delikte, ktorým uložilo žalobcovi podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona pokutu vo výške 250,- eur za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v období od mesiaca jún 2016 do 31. 05. 2017 užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu na pozemku parc. č. 1081/6 v katastrálnom území Z. pri C. ulici v H., na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2 a ktorá bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola zvarom pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami. 30. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 10, druhý odsek) uviedol, že ide o reklamnú stavbu, ktorá spĺňa charakteristiky pojmu reklamnej stavby podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a nie je spojená so zemou, ani stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, ale ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi. 31. Ustanovenie § 43 ods. 2 stavebného zákona obsahuje definíciu reklamnej stavby, v zmysle ktorej reklamná stavba je: 1/ stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/, alebo 2/ stavebná konštrukcia upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo 3/ stavebná konštrukcia, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný zákon kvalifikuje reklamnú stavbu tromi zákonnými kritériami. Prvé kritérium sa týka spôsobu postavenia (stavebnými prácami a zo stavebných výrobkov) a spojenia reklamnej stavby so zemou, pričom môže ísť o pevné spojenie so zemou podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/, alebo o upevnenie reklamnej stavby strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo osadenie reklamnej stavby vyžaduje úpravu podkladu na zemi. Druhým kritériom je funkcia reklamnej stavby, ktorou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií a tretím zákonným kritériom je, že reklamná stavba je viditeľná z verejných priestorov. V predmetnej veci s poukazom na predloženú fotodokumentáciu je podľa názoru správneho súdu nesporné, že ide o stavebnú konštrukciu, ktorej funkciou je šírenie reklamných a propagačných informácií a tieto sú viditeľné z verejných priestorov, konkrétne z pozemnej komunikácie. 32. Sporným zákonným kritériom medzi účastníkmi konania bol spôsob upevnenia stavebnej konštrukcie s pozemkom (so zemou), na ktorom bola táto konštrukcia umiestnená. 33. Správny orgán prvého stupňa, ktorý vykonal stavebný dohľad, do záznamu zo dňa 24. 08. 2016 uviedol, že oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou oceľovými tyčami, čomu ale nezodpovedá fotodokumentácia použitá v tomto zázname, ktorá bola vyhotovená dňa 29. 07. 2016 (2 zábery) a ani fotodokumentácia vyhotovená v deň vykonania štátneho stavebného dohľadu (dňa 24. 08. 2016). Zisteniu stavebného úradu v rámci stavebného dohľadu nezodpovedá ani výroková časť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017, v ktorej je uvedené, že „oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami“. Fotodokumentácia zo dňa 27. 09. 2016 použitá v zázname zo dňa 24. 08. 2016 tomuto ale nezodpovedá, pretože je na nej vyobrazené reklamné zariadenie z diaľky a potom stredná časť reklamného zariadenia s údajmi o jeho vlastníkovi, pričom upevnenie zvarom o pevný základ na zemi nevyplýva ani zo zistení v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu - z popisu reklamného zariadenia v zázname zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 24. 08. 2016 a ani z fotodokumentácie vyhotovenej v tento deň. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že „... ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi.“ Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že popis reklamného zariadenia uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ani popis uvedený v rozhodnutí žalovaného nezodpovedá fotografiám, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Fotodokumentácia vyhotovená v deň vykonania štátneho stavebného dohľadu dňa 24. 08. 2016 a fotodokumentácia vyhotovená dňa 29. 07. 2016, ktorá bola použitá ako príloha záznamu zo štátneho stavebného dohľadu nezodpovedá popisu upevnenia reklamnej stavby zvarom o pevný základ na zemi uvedenému v rozhodnutiach správnych orgánov. 34. Žalobca v podanej žalobe poukazoval práve na tú skutočnosť, že správne orgány nedostatočne odôvodnili, v čom spočíva pevný základ stavebnej konštrukcie na zemi, pričom túto jeho námietku je potrebné považovať za dôvodnú, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené zistenia je nepochybné, že dostatočne skutkovo neustálili (v dôsledku čoho nemohli ani dostatočne odôvodniť), či stavebná konštrukcia je upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo na zemi. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce zo žalobou napadnutých rozhodnutí je potrebné konštatovať, že skutkový stav, ktorý správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný vzali za základ svojich žalobou napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu, nakoľko ako vyplýva zo zistenia štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 24. 08. 2016, oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou oceľovými tyčami. Správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia zo dňa 31. 05. 2017, rovnako ako žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia však uvádzajú, že oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli upevnené zvarom o pevný základ na zemi. 35. S poukazom na uvedené potom bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (čo žalobca žiadal) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané právnym názorom súdu. 36. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa konkrétne a nespochybniteľným spôsobom (i vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe spočívajúce v tom, že stavebná konštrukcia nebola postavená zo stavebných výrobkov) pomenuje stavebné práce a stavebné výrobky, z ktorých bola stavba postavená, zdokumentuje (pokiaľ je to s odstupom času ešte možné, v opačnom prípade bude vychádzať z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise) a pomenuje spôsob pevného spojenia stavebnej konštrukcie so zemou podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, resp. stanoví spôsob jej upevnenia (strojnými súčiastkami alebo zvarom) o pevný základ na zemi, resp. či osadenie konštrukcie vyžadovalo úpravu povrchu a v čom táto spočívala. Následne správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie i náležite a v súlade so zákonom zdôvodní, pričom sa vysporiada i s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe. 37. K námietkam žalobcu spočívajúcim v tom, že billboard bol voľne položený na zemi bez potreby úpravy podkladu a teda nespĺňa definíciu reklamnej stavby, správny súd uvádza, že výsledkom stavebného konania je vydanie stavebného povolenia, ktoré určuje podmienky uskutočnenia stavby tak, aby táto spĺňala základné požiadavky na stavbu, najmä pokiaľ ide o spôsob jej uskutočnenia vo vzťahu k bezpečnosti, funkcii a stabilite. To konkrétne znamená, že pokiaľ je umiestnená stavba, v danom prípade reklamná stavba, takým spôsobom, že nie je zabezpečená jej bezpečnosť a stabilita, hoci je nevyhnutné ju umiestniť tak, aby odolala všetkým poveternostným vplyvom, neprichádza do úvahy záver, že sa nejedná o reklamnú stavbu, pretože pokiaľ by táto bola umiestnená v súlade s požiadavkami kladenými na jej bezpečnosť a stabilitu, musela by právnu kvalifikáciu reklamnej stavby spĺňať. V predmetnej veci je súd toho názoru, že stavebná konštrukcia, ktorá je vyobrazená na predloženej fotodokumentácii priloženej k záznamu zo štátneho stavebného dohľadu, resp. vyhotovená v deň vykonania štátneho stavebného dohľadu, nemohla byť voľne umiestnená na pozemku, ale musela byť spojená s pozemkom niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 43 ods. 1 alebo 2 stavebného zákona, pretože slúžila reklame cca. od júna 2016, pričom bola vystavená poveternostným vplyvom. Bolo povinnosťou správneho orgánu, aby tento spôsob spojenia s pozemkom dostatočne zdokumentoval a identifikoval. Pokiaľ boli pri upevnení stavebnej konštrukcie s pozemkom požité kovové tyče, tomuto mala zodpovedať i fotodokumentácia nachádzajúca sa v predloženom administratívnom spise a spôsob spojenia s pozemkom bolo potrebné jednoznačne ustáliť. 38. K ďalším námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné poukazovať na odpoveď Ministerstva výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009, pretože táto vychádzala z inej právnej úpravy, ktorú už v súčasnosti nie je možné aplikovať. Taktiež nemožno vychádzať ani zo stanoviska Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy zo dňa 08. 02. 2017, nakoľko z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že vyobrazená stavebná konštrukcia patriaca žalobcovi (podľa žalobcu áčkový billboard s nohami v tvare „A“) môže mať ako taká prenosný charakter, ale správny súd je toho názoru, že jej umiestnenie na pozemku vedľa cesty vyžaduje najmä z bezpečnostných dôvodov a vzhľadom na rozmery konštrukcie určitý spôsob spojenia so zemou a nie je možné, aby tam bola len „voľne“ položená, ako to tvrdí žalobca, ale bolo túto konštrukciu potrebné zabezpečiť napr. i proti poveternostným vplyvom. 39. Taktiež nie je dôvodné poukazovať na znalecký posudok predložený žalobcom ako príloha žaloby, nakoľko z neho nie je zrejmé, či bola posudzovaná stavebná konštrukcia, ktorá bola predmetom stavebného dohľadu dňa 24. 08. 2016. K rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktoré žalobca predložil taktiež ako prílohu žaloby správny súd uvádza, že predmetom súdneho konania bola iná skutková (posudzovanie rozhodnutia o odstránení reklamnej stavby z pozemku), a teda i právna situácia a tieto rozsudky nie je možné v predmetnej veci aplikovať. 40. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vznesené až v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, na tieto správny súd nemôže prihliadnuť, pretože boli vznesené až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP). Napriek tomu správny súd k nim uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je užívateľom reklamnej stavby, ktorú užíva spôsobom, že na reklamnú plochu umiestnil papierový plagát a teda jeho úvahy o tom, že výlep papierového plagátu nie je žiadnou stavbou, ani jednoduchou, ani inžinierskou a ani reklamnou stavbou podľa stavebného zákona, považuje správny súd za irelevantné. Žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt - užívanie reklamnej stavby, a pokiaľ sa preukáže, že išlo o reklamnú stavbu a žalobca ju užíval bez splnenia povinnosti podľa § 54 stavebného zákona, je v súlade so znením § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona zodpovedný za správny delikt, pretože užíva reklamnú stavbu takým spôsobom, že na ňu umiestňuje reklamu a to aj spôsobom, aký popísal právny zástupca žalobcu, t. j. „výlepom papierového plagátu“, účelu ktorého takáto stavba slúži. Preto úvahy žalobcu, že je výlučným vlastníkom iba papierového plagátu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti nemožno žiadnym so spôsobov podľa § 43 ods. 1, 2 stavebného zákona spojiť so zemou a šíriť prostredníctvom neho akúkoľvek reklamu, považuje súd za nedôvodné. Zodpovednosť žalobcu za správny delikt nespočíva v tom, že vlastní papierové plagáty, ale že tieto umiestnil za účelom šírenia reklamy na reklamnú stavbu, a teda túto stavbu týmto spôsobom užíva. Žalobca ako zmluvná strana si môže od vlastníka stavby vyžiadať preukázanie splnenia povinností vo vzťahu k reklamnej stavbe podľa stavebného zákona, prípadne ich nesplnenie zakomponovať do zmluvy s vlastníkom - prenajímateľom reklamnej stavby tak, aby prípadnú škodu spôsobenú nesplnením povinnosti znášal vlastník reklamnej stavby. 41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.