Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 12Co/98/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201210 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4318201210.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 323 480, proti žalovanej: Ing. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. armády XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 245,76 eura s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/5/2018-51 zo dňa 22.08.2018 a o odvolaní žalovanej proti tomuto rozsudku takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 106,72 eura, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Žalovanej sa v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 106,72 eura nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a . Žalobcovi sa voči žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 245,76 eura a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eura na účet vedený v Štátnej pokladnici č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 1, § 2, § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1,2, § 9 ods. 6, § 10 ods. 1,2,3,5, § 11 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úhrade za služby verejnosti“). Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a ani skutkové tvrdenia nepoprela, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP a prijal záver, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Preto rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 22.08.2018. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca podaním zo dňa 21.06.2018 vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku do 30 dní od doručenia výzvy úhradu za služby verejnosti, na ktoré mu v zmysle zákona o úhradách za služby verejnosti vznikol nárok. Ide o nedoplatok za obdobie od 30.06.2008 a ku dňu 30.06.2017 činil 230,21 eura (vrátane poštových sadzieb 1,45 eura), pričom podľa § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Povinnosť platiť úhradu vzniká podľa § 7 ods. 1 zákona od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom. Súd po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a zodpovedá zákonnému nároku, lebo žalovaná nepreukázala, že by nastala niektorá zo situácií v ustanovení § 9 ods. 6 zákona o úhrade za služby verejnosti. Preto žalobcovi vznikol nárok aj na pokutu vo výške 17 eur a taktiež na úhradu neuhradených 49 mesačných predpisov za obdobie od 01.01.2010 do 30.06.2017 vo výške 228,76 eura a tiež poštové sadzby vo výške 1,45 eura. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá uviedla len toľko, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keďže na jej osobu bol vyhlásený bankrot a predmetná pohľadávka bola jeho súčasťou. 3. Žalobca podaním zo dňa 27.12.2018 oznámil, že v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej berie žalobu v časti zaplatenia istiny 106,72 eura späť. Námietky žalovanej voči rozsudku považuje za bezpredmetné. 4. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 14C/5/2018-84 zo dňa 20.02.2019 vyzval žalovanú, aby v lehote 15 dní doplnila odvolanie, aby bolo zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, prečo považuje rozhodnutie za nesprávne a čoho sa domáha (odvolací návrh). Zároveň ju poučil, že ak v lehote určenej súdom odvolanie podľa § 365 ods. 1,2 CSP nedoplní, odvolací súd jej odvolanie odmietne. Okrem toho ju vyzval na oznámenie, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, pričom nesúhlas je potrebné odôvodniť vážnymi dôvodmi. 5. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 12.03.2019 oznámila, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa tak, že má za to, že z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jej majetok súd vo veci nemal rozhodnúť, lebo žalobca si pohľadávku uplatnil. Žiada preto rozsudok zrušiť v plnom rozsahu a žalobu zamietnuť. Nesúhlasila ani so späťvzatím žaloby, lebo podľa nej bola podaná neoprávnene. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby a o odvolaní žalovanej bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP. V súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2, 3 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 106,72 eura, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Odvolanie žalovanej pre nedostatok jeho zákonných náležitostí podľa § 386 písm. d) CSP odmietol. 7. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má výlučne žalobca. Žalobca týmto čiastočným späťvzatím prejavil voči súdu vôľu, aby sa v späťvzatej časti nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie čiastočného späťvzatia žaloby, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom vychádzal aj z postoja žalovanej, ktorá síce voči súdu prejavila nesúhlas s čiastočným späťvzatím, avšak vážne dôvody neuviedla a ani nedoložila rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na jej majetok. 8. Odvolací súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP rozhodol o trovách konania vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalobca tým, že vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 106,72 eura späť len z toho dôvodu, že si ju uplatnil v konaní o vyhlásení konkurzu na majetok žalovanej bez toho, aby to zobjektivizoval, procesne zavinil čiastočné zastavenie konania v tejto časti, a z toho dôvodu by patrila žalovanej podľa § 256 ods. 1 CSP náhrada účelne vynaložených trov konania. Keďže však ani jej žiadne trovy v súvislosti s tým nevznikli, odvolací súd rozhodol, že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva. 9. V súvislosti s odvolaním žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd vychádzal z nižšie citovaných zákonných ustanovení: 10. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 11. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 13. Podľa § 368 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 14. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 15. V tomto prípade odvolací súd posúdil podanie žalovanej aj s jej doplnkom za také, ktoré je síce odvolaním proti rozsudku súdu prvej inštancie, avšak posudzujúc splnenie zákonných náležitostí tohto odvolania odvolací súd urobil záver, že žalovaná aj napriek jasnému a zrozumiteľnému poučeniu súdu o náležitostiach odvolania tak neurobila. V doplnení odvolania uviedla len toľko, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Nitra č. k. 31K/34/2015 zo dňa 10.08.2015. Zákonné náležitosti v jej odvolaní čo do zákonných dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP jednoznačne absentujú a pre tento nedostatok v odvolacom konaní nemožno pokračovať. Žalovaná v odvolaní predovšetkým riadne neuviedla, v čom vidí nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a to napriek tomu, že o náležitostiach odvolania bola poučená priamo v napadnutom rozsudku. Pokiaľ uvádzala, že v r. 2015 bol vyhlásený konkurz na jej majetok, išlo o novotu v odvolacom konaní, ktorú odvolací súd nemohol akceptovať; takýto dôvod mohla nesporne predniesť v rámci obrany proti žalobe v prvoinštančnom konaní. Totiž v zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná evidentne daný dôvod svojho odvolania mohla označiť už pred súdom prvej inštancie, čo však neurobila. Neuviedla napríklad to, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov a nesprávnosť jeho právnych záverov, resp. neuviedla iné zákonné náležitosti odvolania. Z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku je neuvedenie odvolacích dôvodov takou skutočnosťou, ktorá vedie k odmietnutiu odvolania. 16. Odvolací súd na základe uvedeného konštatoval, že žalovaná v odôvodnení svojho odvolania neuviedla žiadne relevantné odvolacie dôvody a následne doplnila len odvolací dôvod novotou spočívajúcou v špecifikácii rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu na jej majetok. Keďže v odvolacom konaní pre vady odvolania nie je možné ďalej pokračovať, odvolací súd podľa § 386 písm. d) CSP odvolanie žalovanej odmietol. 17. Vo všeobecnosti ak je nutné odmietnuť odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade, ak odvolanie nemá zákonné náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu § 255 ods. 1CSP. Nárok na náhradu trov v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, ak jej objektívne vznikli trovy konania. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovi sa voči žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu v tomto štádiu konania objektívne žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).