Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/25/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200083 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200083.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Daenerys SK s. r. o., Štefánikova trieda 71/40, Nitra, IČO: 50 097 857, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Bavlnárska 9, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 10.02.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102853175/2019 zo dňa 11.12.2019, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.02.2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.02.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102853175/2019 zo dňa 11.12.2019, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101490280/2019 zo dňa 18.06.2019. Týmto rozhodnutím Daňový úrad Nitra podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 51.092,64 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017. 2. V podaní zo dňa 10.02.2020 označenom ako „návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutí“ navrhol, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.12.2019 ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.06.2019. Svoj návrh odôvodnil tým, že zo strany žalovaného došlo k blokácii finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu vedeného vo D., a. s., a to v sume 14.260,18 eura ku dňu 17.01.2020 a v sume 36.832,46 eura ku dňu 21.01.2020, teda spolu v sume 51.092,64 eura. Svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v oblasti stavebníctva a prevažne sa zameriava na výstavbu a rekonštrukciu bytových domov a s tým spojenou stavebnú činnosť, pričom zamestnáva v trvalom pracovnom pomere XX zamestnancov. Výstavbu stavieb (ktoré konkrétne uviedol) realizuje formou subdodávateľských dodávok, je striktne limitovaný dojednaniami upravenými v zmluvách o dielo, uzavretých s jednotlivými objednávateľmi stavieb a je povinný dodržať stanovené termíny ich dokončenia pod hrozbou zmluvných pokút a sankcií, prípadne uplatnených zo strany objednávateľov za nedodanie diel riadne a včas. Nevykonanie stavebných diel riadne a včas obmedzí, prípadne úplne znemožní činnosť na stavbu nadväzujúcich stavebných subjektov, čo môže vyústiť do nedokončenia rozostavaných stavebných diel. Uviedol, že ako objednávateľ má uzavreté zmluvy o dielo s viacerými subdodávateľmi (konkrétne vymenoval) ako zhotoviteľmi diel a poukázal na prepojenie jeho podnikateľskej činnosti s inými podnikateľskými, či bankovými subjektmi a fyzickými osobami. K zadržaniu finančných prostriedkov na bankovom účte vo výške 51.092,64 eura v zmysle napadnutých rozhodnutí došlo dňa 21.01.2020 a od tohto momentu sa začal dostávať do platobnej neschopnosti voči niektorým svojim zmluvným obchodným partnerom. Ako príklad uviedol faktúry po lehote splatnosti, vystavené zo strany jeho obchodných partnerov, a to ako dodávateľov v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v zmysle zmlúv o dielo, ktoré pripojil ako prílohy. Zadržanie finančných prostriedkov na bankovom účte vo vyššie uvedenej sume mu v súčasnosti spôsobuje problémy, ktoré môžu vyústiť do závažnej ujmy na jeho strane a vážnych existenčných problémov. Ide o blokáciu s predpokladom vzniku závažnej ujmy, prípadne s predpokladom vzniku nenapraviteľných následkov v podnikateľskej činnosti, teda môže sa jednať o likvidačnú blokáciu. Ďalej odkázal na právny názor Krajského súdu Žilina, vyjadrený v odôvodnení rozsudku v konaní pod sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013 a vzhľadom na dôvody tohto rozsudku sa domnieva, že zadržiavaná suma vo výške 51.092,64 eura je neprimerane vysoká, s porovnaním s výškou jeho základného imania (5.000,- eur). Pri takomto pomere je blokácia bankového účtu žalobcu 10 násobne vyššia ako výška jeho základného imania. Dal do pozornosti skutočnosť, že i samotná výška hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku je zanedbateľná v porovnaní s výškou zadržiavanej sumy. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane považuje za nedôvodné, nezákonné a nepreskúmateľné a práve s poukazom na dôvody žaloby sa domnieva, že podanie návrhu na odloženie vykonateľnosti týchto rozhodnutí je dôvodné a dostatočne preukázané. 3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.07.2020 uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Podľa § 188 vyššie citovaného zákona, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 5. V predmetnej veci žalobca v návrhu zo dňa 10.02.2020 navrhol, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane. V zmysle ust. § 184 a nasl. SSP účinného od 01.07.2016 sa namiesto odkladu vykonateľnosti zaviedol inštitút odkladného účinku správnej žaloby, čo znamená, že správny súd na základe návrhu rozhoduje o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, resp. o zamietnutí tohto návrhu a nemôže odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako sa toho domáhal žalobca a ako to bolo za účinnosti právnej úpravy do 30.06.2016. Podanie žalobcu zo dňa 10.02.2020 správny súd posudzoval podľa jeho obsahu a v zmysle aktuálnej právnej úpravy toto jeho podanie posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z dôvodov, ktoré sú uvedené v 2. bode tohto uznesenia. 6. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, resp. opatrení. Odkladný účinok môže nastať zo zákona alebo na základe jeho priznania rozhodnutím správneho súdu. Podanie správnej žaloby však vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak nie je normatívne ustanovené inak. Ak správny súd zistí dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v ust. § 185 písm. a/ a b/ SSP, rozhodne uznesením o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V opačnom prípade správny súd návrh uznesením zamietne. 7. Odkladný účinok správnej žalobe podľa § 184 a nasl. SSP možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v § 185 SSP, teda v prípade, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a v prípade, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je okrem iného stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca žiadny takýto stav, t.j. existenciu hrozby závažnej ujmy na majetku a podnikateľskej činnosti dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby, čo znamená, že žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku podanej žaloby musí i preukázať, čo v predmetnej veci žalobca nesplnil. V prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť. K svojmu návrhu priložil zmluvy o dielo a potvrdenie D., a. s. o zrealizovaní transakcie zo dňa 17.01.2020 a zo dňa 21.01.2020 na jeho účte s konkrétnym číslom. Správny súd je toho názoru, že žalobca týmto hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy na majetku a podnikateľskej činnosti v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z predložených listín (najmä zmlúv o dielo) vyplýva, že žalobca má viac bankových účtov, teda nie len ten, ktorý má byť podľa jeho tvrdení blokovaný v rozsahu vyrubeného rozdielu dane na základe žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca tieto iné jeho účty v podanom návrhu nezmieňoval. Z potvrdení D., a. s. o zrealizovaní transakcie zo dňa 17.01.2020 a 21.01.2020 vyplýva, že ide o typy transakcie debet a zaúčtovanie sumy 14.260,18 eura a 36.832,46 eura, čo ešte neznamená blokáciu prípadných ďalších finančných prostriedkov žalobcu na tomto účte. Pokiaľ ide o predkladanie faktúr od obchodných partnerov žalobcu, ktoré sú po lehote splatnosti, podľa názoru správneho súdu nejde o také skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe žalobcom uvádzaných tvrdení a predložených listín si správny súd nemohol vytvoriť hodnoverný obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu so záverom, že by bola ohrozená schopnosť žalobcu plniť si svoje záväzky voči obchodným partnerom, teda že by bola ohrozená jeho podnikateľská činnosť. 9. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby berie do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktoré by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné jeho právne následky priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd však predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ust. § 185 písm. a/ SSP, musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť na tento účel. 10. Správny súd z obsahu podania žalobcu zo dňa 10.02.2020 zistil, že žalobca v ňom uvádza len všeobecné tvrdenia o existencii hrozby závažnej ujmy na majetku a podnikateľskej činnosti z dôvodu, že mu bola daňovými orgánmi určená daňová povinnosť, ale nepredložil a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia závažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia alebo v dôsledku iných jeho právnych následkov, pričom za takéto dôkazy podľa názoru súdu nemožno považovať potvrdenia banky o zrealizovaní transakcie na jednom z bankových účtov žalobcu a faktúry od dodávateľov žalobcu, o ktorých tvrdil, že sú po lehote splatnosti. 11. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať, správny súd nemohol priznať správnej žalobe odkladný účinok, teda nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa ust. § 188 SSP týmto uznesením zamietol. 12. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (ust. § 439 ods. 2 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku).