Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/29/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200367 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119200367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C.. P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C., O. XX, zastúpená Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722 a otec W.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - D. C., G. XXXX/X, zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 34, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2020 č. k. 13P/8/2019-288 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX titulom bežného výživného vo výške 300 eur mesačne a čo do zročného výživného na bežnom výživnom p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX titulom výživného na tvorbu úspor vo výške 125 mesačne m e n í tak, že otec je povinný, počnúc od 14. 01. 2019 prispievať na výživu maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne na tvorbu úspor maloletého, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. Zročné výživné otca na výživnom na tvorbu úspor za čas od 14. 01. 2019 do 31. 01. 2021, ktoré predstavuje sumu 3.687,10 eura je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2016 č. k. 24P/185/2015-304 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/185/2015-304 zo dňa 27. 09. 2016 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. Y., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 250 eur mesačne na sumu 425 eur mesačne od 14. 01. 2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumu 300 eur k rukám matky a sumu 125 eur mesačne na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. Zročné výživné otca na bežnom výživnom za čas od 14. 01. 2019 do 31. 05. 2020, ktoré predstavuje sumu 829,16 eura súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné otca na sporiacej zložke výživného za čas od 14. 01. 2019 do 31. 05. 2020, ktoré predstavuje sumu 2.072,54 eura súd prvej inštancie uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 44, § 52, § 232 ods. 4 CMP. Uviedol, že navrhovateľka - matka maloletého S. Y. sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 01. 2019 domáhala zvýšenia výživného na maloletého syna, dôvodiac, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/185/2015-304 zo dňa 27. 09. 2016, kedy súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne, pričom od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému sa zvýšili výdavky na maloletého S.. Maloletý S. je od 01. 09. 2018 žiakom 8. ročníka základnej školy, s jeho vývojom sa zvýšili priemerné mesačné náklady (školské potreby, poplatky v škole, ošatenie, obuv, náklady na lieky, športové potreby, športové a kultúrne podujatia, strava). Zvýšenie nákladov na maloletého súvisí aj s jeho zdravotným stavom, má zakrivenú chrbticu, nosí dioptrické okuliare, býva častejšie chorý, má aknóznu pleť. Navrhovateľka je zamestnaná ako učiteľka základnej školy s priemerným mesačným príjmom vo výške 840 eur. Navrhovateľka mala za to, že súčasná výška výživného na maloletého S. je nedostatočná, vzhľadom na vysokú životnú úroveň otca a zmenené majetkové pomery. Poukázala na to, že otec po rozvode manželstva v roku 2017 nadobudol do svojho vlastníctva viaceré nehnuteľnosti od svojej matky na základe darovacej zmluvy. Matka otca maloletého zomrela v roku 2018, predmetom dedičstva boli nemalé sumy finančných prostriedkov, ktoré mal zdediť otec maloletého. Otec maloletého vlastní aj byt na G. ulici v L., garáž, má motorové vozidlá značky Mercedes a Opel, viackrát do roku navštevuje zahraničné dovolenky, pričom maloletému nad rámec súdom určeného výživného neprispieva, nechodí s maloletým na výlety, dovolenky. Matka navrhovala zvýšiť výživné na sumu 500 eur mesačne a okrem toho, aby bol otec povinný platiť príspevok vo výške 150 eur mesačne na šetrenie a prípravu na budúce povolanie maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/185/2015-304 zo dňa 27. 09. 2016 bolo manželstvo rodičov maloletého S. Y. rozvedené, maloletý S. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Otec bol v tom čase, v roku 2016 zamestnaný v spoločnosti NRSYS s. r. o., Nitra s priemerným mesačným príjmom 660,53 eura (08/2015 - 02/2016). Matka bola zamestnaná ako učiteľka Základnej školy v X. C. s priemerným mesačným príjmom vo výške 733 eur (10/2014 - 09/2015), poberala PnD vo výške 23,52 eura mesačne. Matka s maloletým S. v tom čase bývali v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorých príjem tvoril starobný dôchodok. Otec matky maloletého poberal starobný dôchodok vo výške 530,50 eura mesačne a matka matky maloletého poberala starobný dôchodok vo výške 389,90 eura mesačne. Matka maloletého uhrádzala polovicu nákladov na bývanie v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia maloletého S. mali v tom čase len jednu vyživovaciu povinnosť. V tom čase matka vyčíslila mesačne výdavky na maloleté dieťa vo výške 444,26 eura mesačne, z toho výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť 43 eur. V súčasnosti žije matka s maloletým S. naďalej v spoločnej domácnosti u jej rodičov. Náklady na bývanie pozostávajú z preddavkových platieb za plyn v sume 113 eur mesačne, z preddavkových platieb za spotrebu elektrickej energie v sume 129 eur mesačne, za vodné a stočné v priemere v sume 150 eur polročne, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 34 eur ročne. Ďalšie mesačné výdavky súvisiace so spoločnou domácnosťou sú: poplatok za rozhlas a TV (RTVS) v sume 4,64 eura, poplatok za SAT TV Skylink v sume 7,98 eura a poplatok za internet v sume 22,20 eura. Príjem spolužijúcich osôb v spoločnej domácnosti je starobný dôchodok otca matky maloletého vo výške 587,20 eura mesačne a starobný dôchodok matky matky maloletého vo výške 419,10 eura mesačne. Do 10/2020 mal otec matky príjem aj z výkonu lekárskej praxe. Matka je naďalej zamestnaná na Základnej škole v X. C. ako učiteľka, ktorej priemerný mesačný príjem je vo výške 938,40 eura r. 2019, v r. 2020 je priemerný mesačný príjem matky vo výške 1.033,37 eura netto (od 01/2020 do 04/2020), poberá PnD vo výške 24,95 eura mesačne. Matka mesačne uhrádza výdavky spojené s bývaním v spoločnej domácnosti v sume 140 eur. Maloletý S. je v školskom roku 2019/2020 žiakom 9. ročníka Základnej školy v X. C., O. XX. Maloletý navštevuje súkromné doučovacie hodiny anglického jazyka s mesačným poplatkom vo výške 48 eur. Matka má zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou na maloletého, maloletý je evidovaný vo viacerých ambulanciách odborných lekárov. Maloletý navštevuje čeľustného ortopéda, je potrebné absolvovať čeľustno-ortopedickú liečbu s kalkuláciou nákladov na liečbu vo výške 1.500 eur. Bežná liečba u čeľustného ortopéda je kalkulovaná na 740 eur + 20 eur mesačné kontroly, matka uhradila zatiaľ 60 eur. Maloletý rovnako ako v r. 2016 navštevuje očnú ambulanciu, ortopéda a začal navštevovať dermatovenerológa. Matka má výdavky na maloletého súvisiace s jeho zdravotnou starostlivosťou ďalej na dioptrické okuliare, za lieky u dermatovenerológa dopláca mesačne 30 eur. Maloletý sa u dermatovenerológa lieči na akné. Otec býva sám v rodinnom dome, ktorý mu darovala jeho matka s mesačnými nákladmi vo výške preddavkových platieb 100 eur za plyn, 100 eur za elektrinu. Otec v roku 2018 predal garáž za sumu 9.000 eur a osobné motorové vozidlo značky Mercedes za sumu 4.900 eur, ktoré investoval do rodinného domu, nakoľko rodinný dom nebol zariadený. Otec je zamestnaný v spoločnosti NRSYS s. r. o., so sídlom v Nitre, na Akademickej 12 od roku 2005. Jeho priemerný mesačný príjem v roku 2018 bol vo výške 791,87 eura netto. V roku 2019, za obdobie od 01/2019 do 04/2019 bol priemerný mesačný príjem otca, vrátane jeho PN, vo výške 794,68 eura netto. Od 12. 04. 2019 do 15. 09. 2019 bol otec práce neschopný. Od 05/2019 do 09/2019 mu bola vyplácaná nemocenská dávka vo výške 596,50 eura. V mesiaci 09/2019 bol príjem otca vo výške 429,79 eura. Od 01/2020 do 04/2020 je priemerný mesačný príjem otca 969,20 eura netto. Otec má uložené finančné prostriedky vo výške 20.320,25 eura v Privatbanke, a. s. Otec disponuje aj bežným účtom, ktorý je vedený v UniCredit Banke, kde vyčíslil úspory vo výške 1.100 eur. V dedičskom konaní otec po svojej matke R. Y., zomr. XX. XX. XXXX na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, vydaného JUDr. Štefanom Šutarom ako súdnym komisárom č. k. 10D/34/2018-20 zo dňa 06. 07. 2018 nadobudol dedičstvo vo výške 132.746 eur, z toho finančné prostriedky vo výške 102.083 eur a osobné motorové vozidlo značky MERCEDES- BENZ, CLS 350 v sume 30.663 eur. Otec zdedené finančné prostriedky použil na kúpu bytu, a to sumu vo výške 63.000 eur, do zariadenia rodinného domu investoval 17.000 eur a sumu 20.124,63 eura uložil ako úspory do Privatbanky, a. s. Otec maloletého sa stal od r. 2016 vlastníkom viacerých nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, pod č. V 8303/2018 nadobudol otec výlučné vlastnícke právo k bytu č. XX, číslo vchodu o. č. XX, nachádzajúceho sa na X.p., súp. č. stavby XX postavenom na parcele registra „C“ č. 8607/33 a 8607/34 vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu zapísanom na LV XXXX pre katastrálne územie L. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06. 09. 2018 s kúpnou cenou vo výške 66.000 eur. Finančné prostriedky na kúpu bytu nadobudol v dedičskom konaní po svoje matke R. Y.. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, pod. č. 1510/2017 nadobudol otec výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiach nachádzajúcim sa na LV XXXX v katastrálnom území Q., a to k parcele registra „C“ č. 10814/2 záhrady o výmere 514 m2, k parcele registra „C“ č. 10814/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2 a k rodinnému domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 10814/8 na základe darovacej zmluvy zo dňa 15. 02. 2017 od jeho matky R. Y.. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, pod č. V 2435/2017 nadobudol otec výlučné vlastnícke právo k bytu č. XX, číslo vchodu č. o. 9, nachádzajúceho sa na X.p., súp. č. stavby XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 844 a 845, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely registra „C“ č. 844 a 845, zapísanom na LV XXXX pre katastrálne územie L. na základe darovacej zmluvy zo dňa 15. 03. 2017 od jeho matky R. Y.. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, pod č. V 9619/2017 nadobudol otec výlučné vlastnícke právo k bytu č. 1, číslo vchodu o. č. XX, nachádzajúceho sa na X.p., súp. č. stavby XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 4821/109, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely registra „C“ č. 4821/106 a 4821/109, zapísanom na LV XXXX pre katastrálne územie L. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 10. 2017 s kúpnou cenou vo výške 60.000 eur. Finančné prostriedky na kúpu bytu dostal otec, podľa jeho vyjadrenia, darom od svojej matky R. Y.. Otec má príjmy aj z prenájmu nehnuteľností. Prenajíma byt na G. ulici (byt č. X nachádzajúci sa na LV XXXX v katastrálnom území L.) s mesačným nájmom vo výške 400 eur spolu s nákladmi na energie a služby spojené s užívaním bytu. Mesačné náklady na energie a služby spojené s užívaním bytu sú vo výške 115,10 eura mesačne. Ďalej otec prenajíma byt na G. ulici (byt č. XX nachádzajúci sa na LV XXXX v katastrálnom území L.) s mesačným nájmom vo výške 450 eur vrátane mesačných zálohových úhrad vo výške 50 eur mesačne za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. Mesačné náklady na tento byt sú vo výške 139,90 eura. Byty prenajíma od r. 2017 a 2018. Otec vlastní aj dvojizbový byt na G. ulici, kde platí 130 eur mesačne ako udržiavací poplatok, predmetný byt je nevyužívaný. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2016, prišlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, ale hlavne na strane otca maloletého. Dieťa je o štyri roky staršie, je vo veku prudkého fyzického vývoja, matka má preto vyššie výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb ako je strava, ošatenie, hygienické potreby, ale aj zvýšené výdavky na ostatné potreby adekvátne k veku dieťaťa, ktoré súvisia s návštevou školy, mimoškolskými aktivitami, jazykovým vzdelávaním maloletého, výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Otec sa od rozchodu rodičov nepodieľal na úhrade výdavkov na maloletého nad rámec súdom stanoveného výživného, s dieťaťom je v pravidelnom telefonickom kontakte, osobne sa však stretávajú minimálne, dieťa u neho neprespáva. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov. U otca sa výrazne zmenili majetkové pomery, ale aj mesačný príjem. Príjem otca zo závislej činnosti vzrástol oproti roku 2016, v roku 2018 bol v priemernej výške 791,87 eura netto, r. 2019 aj z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti otca vo výške 648,81 eura netto a v r. 2020 1.033,37 eura netto. Okrem tohto príjmu má otec pravidelný príjem z prenájmu nehnuteľností - dvoch bytov vo výške 595 eur mesačne pred zdanením. Otec sa stal vlastníkom štyroch nehnuteľností, z toho rodinný dom a byt dostal do daru od svojej matky, ďalšie dva byty kúpil, jeden za finančné prostriedky získané darom od svojej matky a jeden za finančné prostriedky z dedičstva po svojej matke. Výrazne zhodnotil rodinný dom, v ktorom aktuálne žije, finančnými investíciami do tejto nehnuteľnosti vo výške cca 30.000 eur. Po smrti matky nadobudol v rámci dedičstva finančné prostriedky uložené na sporiacom účte vo výške cca 20.000 eur. Súd zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť, že ako rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť za svoje maloleté dieťa, má svoje záväzky a povinnosti k maloletému dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam. Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane otca a jeho aktuálnych schopností a možností finančne prispievať na svoje dieťa súd zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jeho vyživovacej povinnosti na sumu 425 eur mesačne - z toho 300 eur bežné výživné. Otec okrem bežného výživného je vzhľadom na svoje majetkové pomery - vlastníctvo nehnuteľného majetku (ktoré slúži nielen na zabezpečenie bývania, ale hlavne na účely dosiahnutia príjmu z prenájmu a tým zvýšeniu životného štandardu otca), schopný prispievať na výživu dieťaťa aj tvorbou úspor pre maloletého. Výživné vo výške 125 eur mesačne ako sporiaca zložka bude uložená na účte dieťaťa a nakladanie s týmito finančnými prostriedkami podlieha schváleniu súdu, v čom súd vidí záruku toho, že finančné prostriedky nebudú použité na iný účel ako sú určené, teda pre dieťa. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec naďalej inú vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého S., nemá. Na strane matky maloletého dieťaťa došlo tiež k zmene pomerov, matke sa tiež zvýšil príjem, teda aj na strane matky sú vytvorené možnosti, aby participovala na zabezpečovaní potrieb maloletého S. vo vyššej výške ako v r. 2016 (mesačný príjem matky zvýšený o cca 240 eur v r. 2019 a v r. 2020 o cca 270 eur mesačne). Časť zvýšených výdavkov na maloleté dieťa môže uhrádzať aj matka zo svojho zvýšeného príjmu. Okruh vyživovacích povinností matky sa od poslednej úpravy nezmenil. Matkou navrhované výživné vo výške 550 eur považoval súd za neprimerané nielen vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca prispievať na výživu dieťaťa, ale aj vzhľadom k preukázaným potrebám dieťaťa. Matka žiadala bežné výživné vo výške 400 eur mesačne. Matka má síce zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť dieťaťa, časť týchto nákladov (liečba u oftamológa a ortopéda) však bola zohľadnená už pri určení výšky výživného otca v r. 2016. Ostatné zvýšené náklady, či už na školu, zdravotnú starostlivosť, aj kurzy cudzích jazykov matka plne vykryje zvýšeným bežným výživným zo strany otca, ako aj svojim zvýšeným príspevkom na výživu dieťaťa a prídavkami na maloletého, ktoré matka poberá. Súd zvýšil výživné otca od 14. 01. 2019, t. j. odo dňa podania návrhu. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 14. 01. 2019 do 31. 05. 2020 zameškané výživné na bežnom výživnom, aj na sporiacej zložke. Zameškané bežné výživné vo výške 829,16 eura súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CMP. Zameškané výživné na sporiacej zložke v sume 2.072,54 eura je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, poukazujúc na to, že súd prvej inštancie síce správne rozhodol, že sú vo veci dôvody na zvýšenie výživného, avšak má za to, že výživné malo byť zvýšené o vyššiu sumu, nakoľko sú tu dôvody na vyššie zvýšenie výživného. Uviedla, že došlo k výraznej zmene pomerov v tom zmysle, že dieťa je staršie a vyspelejšie a to tak fyzicky, ako aj psychicky. Fyzická zmena nastáva v období puberty a u mal. S. sa to prejavilo tým, že od posledného rozhodnutia vo veci narástol o viac ako 20 cm, pribral na hmotnosti, dochádza pravidelne k zmene veľkosti obuvi. Teda došlo k zmene veľkosti konfekcie oblečenia a obuvi. Okrem toho, vzhľadom ku kožným problémom, má nosiť len bavlnené tričká a tielka a takisto, vzhľadom k problémom s chrbticou, len pohodlné topánky. Táto vývojová zmena dieťaťa sa deje kontinuálne a postupne vekom, pričom mal inú veľkosť oblečenia pri podaní návrhu na zvýšenie výživného a inú pri rozhodovaní vo veci. Tiež nastala aj zmena týkajúca sa nákladov na stravovanie. Tým, že je dieťa staršie a vyššie, viac zje a menia sa aj nároky na nutričnú hodnotu stravy. Okrem toho dieťa trpí rozličnými chorobami, a tak je potrebné mu pripravovať stravu, ktorá by zmiernila, resp. nevyvolávala prejavy príslušnej choroby. S vekom súvisia aj iné náklady, a to najmä potreba zubného strojčeka, čo je drahá záležitosť pohybujúca sa v stovkách eur. Takisto dochádza aj k jednorazovým nákladom na dieťa súvisiacich s vekom, napr. potreba zaobstarania nového bicykla, elektroniky, internet pre dieťa, osobitné programy, ktoré sú potrebné na samovýučbu. Medzi jednorazové výdavky patria aj dovolenky, ktoré dieťa realizuje výlučne s matkou, s otcom nebol za celý svoj život na žiadnej dovolenke. Dieťa nastupuje od 01. 09. 2020 na strednú školu - konkrétne na Gymnázium Janka Kráľa Zlaté Moravce a s touto zmenou súvisia viaceré oprávnené náklady a výdavky a v zmysle ustálenej judikatúry len táto zmena (prechod zo základnej školy na strednú školu) je bez ďalšieho dôvodom na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie túto zmenu nepremietol do výšky výživného. Týmto postupom vlastne vyvolal nový spor, keď je matka oprávnená 01. 09. 2020 podať nový návrh na zvýšenie výživného. Má za to, že odvolací súd v čase rozhodovania už túto skutočnosť môže vziať do úvahy a výživné aj z tohto dôvodu zvýšiť. Všetky vyššie uvedené dôvody ohodnotil súd len zvýšením výživného o 50 eur (bežné výživné z 250 eur na 300 eur), čo sa vzhľadom na takúto zmenu na strane dieťaťa v spojení so zmenou pomerov na strane otca javí ako nedostatočné. I keď je pravdou, že matka má vyšší príjem, ale aj náklady na domácnosť sa matke výrazne zvýšili. Došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie, na stravu, na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie uvádza, že matka uhrádza náklady na bývanie vo výške 140 eur, čo je nesprávne, pretože náklady na bývanie sú 240 eur mesačne. Tiež uviedla, že zmena nastala aj v nákladoch na starostlivosť o jej rodičov (otec 81 rokov, matka 76 rokov). Pri prvom rozhodovaní o výživnom otec matky ešte vykonával lekársku prax, od 10/2019 (nie ako je omylom v rozsudku uvedené 10/2020) sa mu tak zhoršil zdravotný stav, že on potrebuje lekársku opateru. Ďalej poukázala na to, že otec dieťaťa od posledného rozhodovania o výživnom nadobudol majetok vysokej hodnoty a to, či už darom, alebo dedičstvom. Jedná sa o 3 byty, novostavbu rodinného domu, luxusné auto a finančnú hotovosť. Taktiež má otec pravidelný príjem z nájmu. Vytkla súdu prvej inštancie, že s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine nezobral do úvahy, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu z ďalšieho prenájmu nehnuteľnosti a to, buď dvojizbového bytu na G. ulici v L., alebo novostavby minimálne päťizbového rodinného domu na G. ulici v L.. Podľa tvrdenia otca v dome býva sám a byt je nevyužívaný, teda jednu z týchto nehnuteľností môže otec prenajať (predať) a mať z nej majetkový prospech. Keby otec byt alebo dom prenajímal alebo predal, tiež by výdavky na tieto nehnuteľnosti vynaložiť nemusel. Súd prvej inštancie uveril otcovi, že finančné prostriedky, ktoré mal z dedičstva, z predaja auta (starší Mercedes), z predaja garáže a zo stavebného sporenia spolu vo výške 30.900 eur použil na úpravy rodinného domu. Okrem toho, keď bol mal. S. naposledy u otca, nevidel žiadne zmeny na dome odvtedy, ako bol v dome ešte v čase, keď žila matka otca. Tiež uviedla, že ak sa porovnáva životná úroveň otca a dieťaťa, vychádza v ich životnej úrovni nepomer. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie na každom pojednávaní vyslovil svoj predbežný právny názor ohľadom výšky výživného. Dokonca na pojednávaní dňa 01. 10. 2019 bolo povedané, že pre súd je 500 eur výživné primerané k tej situácii, ktorá nastala. Avšak pri rozhodnutí vo veci 02. 06. 2020 súd rozhodol o výživnom vo výške 425 eur. Mala za to, že by mal byť dodržaný princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, vzhľadom k vyslovenému predbežnému právnemu názoru súdu, a keď sa tento predbežný právny názor nezhoduje s konečným rozhodnutím vo veci, mala by byť táto zmena náležite odôvodnená, čo však v tomto prípade absentuje. Tiež poukázala na to, že v roku 2016, keď súd manželstvo rodičov rozvádzal, pri takmer žiadnom majetku otca a menšom dieťati navštevujúcom základnú školu, súd určil výšku výživného 250 eur a otec s tým súhlasil (dohoda rodičov). O 4 roky neskôr má otec majetok výrazne vyššej hodnoty, o viac ako 580.000 eur, má aj iné príjmy - prenájom; dieťa je staršie, od 01. 09. 2020 nastupuje na gymnázium. Otec, hoci súd prvej inštancie zvýšil (aj keď neprávoplatne) výživné od 14. 01. 2019, zaplatil za jún 2020 výživné len vo výške 250 eur. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné na mal. S. zo sumy 250 eur mesačne na sumu 550 eur mesačne, pričom 400 eur bude bežné výživné a 150 eur sporiaca zložka. 3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletý S. netrpí chorobami, ktoré by si vyžadovali špeciálnu stravu, jeho zdravotný stav sa od roku 2016 výrazne nezmenil, pričom strojček na zuby dieťa nemá doposiaľ. Uviedol, že maloletý má bicykel dospelej veľkosti, pričom na kompletný servis mu prispel sumou 50 eur. Tiež kúpil synovi 2 tablety a aj mobilný telefón. Čo sa týka dovoleniek, dieťa s ním odmieta ísť bez prítomnosti matky. Matka celý život žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, nikdy neviedla celú domácnosť výlučne na jej náklady. Matka predložila čestné prehlásenie od rodičov, že prispieva na energie sumou 140 eur mesačne a to isté tvrdila aj na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie. V podanom odvolaní však uvádza, že prispieva na bývanie sumou 240 eur. Tieto jej tvrdenia považuje za účelové a zavádzajúce. Ďalej uviedol, že maloletý bude chodiť na strednú školu v Zlatých Moravciach, nebude potrebovať internát a bude naďalej bývať s matkou a stravovať sa doma, tak ako tomu bolo doposiaľ. Podľa predložených mesačných nákladov na maloletého matka minie 541 eur mesačne, vrátane stravy dieťaťa + strava matky 180 eur + náklady na bývanie 140 eur, čo spolu predstavuje 861 eur. Príjem matky bol pred súdom prvej inštancie preukázaný v sume 1.357 eur mesačne, a tak matke každý mesiac zostáva suma 496 eur pre vlastnú potrebu. Tiež uviedol, že na dosiahnutie príjmu z prenájmu je potrebné tiež vynaložiť finančné prostriedky na údržbu nehnuteľnosti. Zdedený rodinný dom nie je novostavbou, bol skolaudovaný v roku 2006 a do roku 2018 v ňom nikto nebýval. Má za to, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav a určené výživné v sume 425 eur mesačne je adekvátne a dostačujúce jednak na uspokojenie nákladov dieťaťa, ako i na tvorbu úspor. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, vykonal dostatok dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S., nar. XX. XX. XXXX titulom bežného výživného vo výške 300 eur mesačne a čo do zročného výživného na bežnom výživnom je potrebné ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. vo forme výživného na tvorbu úspor mal odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je namieste podľa § 388 CSP zmeniť tak, že otec bude prispievať, počnúc od 14. 01. 2019, na výživu maloletého S. výživným vo výške 150 eur mesačne na tvorbu úspor maloletého, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. Uvedená zmena rozsahu vyživovacej povinnosti otca mala dopad na výšku zročného výživného na tvorbu úspor, ktoré za čas od 14. 01. 2019 do 31. 01. 2021 predstavuje sumu 3.687,10 eura a túto odvolací súd uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2016 č. k. 24P/185/2015-304 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX. 6. Predmetom tohto konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi S., nar. XX. XX. XXXX, podaný matkou na súd prvej inštancie dňa 14. 01. 2019. Matka žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého S. zvýšeným výživným, a to na bežnom výživnom vo výške 500 eur mesačne a na výživnom na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne, počnúc od podania návrhu (neskôr v priebehu konania žiadala zvýšiť bežné výživné na 400 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne). V návrhu dôvodila, že mesačné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého S. sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca zvýšili, pričom otec okrem určeného výživného 250 eur na syna viac neprispieva. Poukázala na to, že otec rok po rozvode manželstva nadobudol majetok značnej hodnoty. Darovacou zmluvou od matky nadobudol vlastníctvo nehnuteľností - rodinného domu a bytu. Po smrti matky dňa 23. 11. 2018 zdedil finančné prostriedky a tiež si kúpil ďalší byt. Otec maloletého tiež vlastní garáž, motorové vozidlo značky Mercedes a Opel. Na strane otca tak došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá podľa matky odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o jeho vyživovacej povinnosti vo forme jeho zvýšenia, a to tak na bežnom výživnom, ako i vo forme výživného na tvorbu úspor. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 8. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 9. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. 10. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. 11. Predpokladom tvorby úspor dieťaťa z výživného sú podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine majetkové pomery povinného rodiča. Predmetné ustanovenie týkajúce sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t. j. takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napr. tiež bývaním, zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a pod., ale zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča. 12. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca vo forme bežného výživného zo sumy 250 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. 13. V prejednávanej veci zhodne so súdom prvej inštancie je dôvodné konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá má za následok zmenu rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému S.. Túto zmenu pomerov, preukázateľnú i na strane povinného rodiča - otca, nespochybnil ani samotný otec a je tak nesporné, že jednak zmena pomerov sa dotýka maloletého dieťaťa, ktoré je o 4 roky staršie, ako sa i dotýka oboch rodičov, výraznejšou mierou otca maloletého. Všetky tieto skutočnosti potom správne viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu, ktorým pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca. Spornou zostala výška tohto zvýšenia, v danom prípade prichádzajúca do úvahy tak vo forme bežného výživného, ako i výživného na tvorbu úspor dieťaťa. 14. Vo vzťahu k bežnému výživnému mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že odôvodneným potrebám maloletého S., ako i schopnostiam a možnostiam povinného - otca zodpovedá výška otcovi zvýšeného bežného výživného 300 eur mesačne. V tomto kontexte je dôvodné poukázať na to, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca na strane oboch rodičov nastal nárast v nimi dosahovaných príjmoch, keď v danom čase matka dosahovala priemerný mesačný netto príjem 733 eur a aktuálne, v období od 01- 04/2020, dosiahla priemerný mesačný príjem 1.033,37 eura (v roku 2019 938,40 eura). Otec v čase posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti na syna dosahoval príjem 660,53 eura mesačne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozhodnutím dosiahol v období 01-04/2020 priemerný mesačný netto príjme 969,20 eura. Teda, nielen na strane otca, ale rovnako i na strane matky treba konštatovať zmenu pomerov vo forme zvýšenia pravidelného mesačného príjmu. Potom pri matke udávaných mesačných výdavkoch na dieťa 541,35 eura po pripočítaní alikvotnej časti výdavku na bývanie uhrádzaného matkou vo výške 75 eur (140 eur : 2) - spolu 616,35 eura, je potrebné konštatovať, že pokiaľ obaja rodičia prispejú na výživu svojho syna pravidelnou mesačnou čiastkou 300 eur s tým, že časť nákladov na dieťa je hradená i prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá, bude jeho výživa zabezpečená v plnom rozsahu tak, aby pokryla všetky matkou vyčíslené výdavky v ich plnom rozsahu. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že matkou vyčíslené mesačné výdavky na dieťa spolu s výdavkom na bývanie, v celkovej výške 616,35, sú každopádne vyčíslené tak, že bezpochyby pokryjú všetky potreby dieťaťa, a to nielen v čase podania návrhu, ale i následne. Tieto výdavky, napriek tomu, že ich matka v konaní len vyčíslila, otec nespochybnil a i v tomto kontexte argumentácia matky v podanom odvolaní smerujúca k odôvodňovaniu zvýšených potrieb dieťaťa nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie a ani otec matkou vyčíslené výdavky na dieťa nerozporoval a vychádzal z ich vyčíslenia tak, ako to prezentovala samotná matka. Teda, pokiaľ matka argumentuje zvýšenými výdavkami na dieťa, takáto jej argumentácia nenachádza svoje opodstatnenie v spojení s tým, že práve ňou vyčíslené výdavky na dieťa boli zohľadnené pri určení výšky výživného. Pokiaľ matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že dieťa v školskom roku 2020/2021 začalo študovať na strednej škole - gymnáziu, prvotne treba uviesť, že túto skutkovú okolnosť matka ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neprezentovala, navyše, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 02. 06. 2020 jednak ani netvrdila a ani nemohla mať preukázateľne zvýšené výdavky (nad rámec ňou udávaných v konaní) v spojení s budúcim štúdiom jej syna na gymnáziu. Tiež je namieste uviesť i to, že len samotná skutočnosť, že dieťa, ktoré v čase rozhodovania súdu končí štúdium na základnej škole a následne začne navštevovať strednú školu v mieste jeho bydliska, sama osebe, automaticky (bez preukázateľne zvýšených výdavkov) neodôvodňuje takú výraznú zmenu pomerov, ktorá by bez ďalšieho odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, matkou udávané výdavky na dieťa sa odvolaciemu súdu javia vyčíslené v takej výške, že bez akýchkoľvek problémov pokryjú všetky potreby dieťaťa v plnom rozsahu a treba uviesť aj to, že i keď ich otec nespochybnil, matka ich preukázala len čiastočne. Vo vzťahu k matkou namietanému výdavku na bývanie, udávajúc, že tento sa zvýšil, treba uviesť len to, že ani táto argumentácia matky nie je dôvodná, keď správne súd prvej inštancie vychádzal len z ňou udávanej skutkovej okolnosti, a síce, že rodičom prispieva na bývanie mesačne sumou 140 eur, tak ako to podložila predloženým čestným prehlásením. Príspevok matky na bývanie, tak ako ho ona prezentovala, nie je dôvodné pomerovať s tým, ako sa zvýšili, resp. aká zmena nastala v celkových mesačných nákladoch na bývanie, keď podstatnou je tá okolnosť, aký výdavok na bývanie matka reálne vynakladá, a tento sama udávala vo výške 140 eur mesačne. 15. Možnosti a schopnosti oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletého S. je v danom prípade potrebné vyhodnotiť len tak, že obaja majú reálny potenciál na to, aby prispievali na výživu ich jediného dieťaťa pravidelne mesačne rovnako, výživným vo výške 300 eur mesačne. Na doplnenie odvolací súd udáva, že i keď matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o syna, na ktorú sa samozrejme prihliada, avšak vzhľadom na vek dieťaťa 16 rokov už nie je možné konštatovať, že by jej osobný podiel v starostlivosti prevyšoval jej peňažný podiel na starostlivosti o dieťa tak, že by si jej vyživovaciu povinnosť nemohla plniť vo výške 300 eur mesačne. Pokiaľ by súd prijal návrh matky na zvýšenie bežného výživného na sumu 400 eur, tak ako v priebehu konania žiadala, potom pri ňou vyčíslených výdavkoch na dieťa by sa na týchto otec mesačne podieľal v rozsahu 65% a to za situácie, že matka je preukázateľne schopná si vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Takáto požiadavka matky potom nebola namieste. 16. Matkou namietaná skutočnosť, že v danom prípade zo strany konajúceho súdu nebol dodržaný princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, vzhľadom k vysloveným predbežným právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nie je opodstatnená. I keď treba uviesť, že predbežným právnym posúdením sa má umožniť objektívna predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia, avšak i v prípade poskytnutia predbežného právneho posúdenia uvedeným konajúci súd nie je viazaný. Dôvody meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú účastníkom dané a poskytnuté pri vyhlásení rozsudku vo veci samej a následne v písomnom vyhotovení rozsudku. Na tieto môžu účastníci primerane reagovať, a to možnosťou podania opravného prostriedku v zákonom stanovenej lehote. Vo všeobecnej rovine treba uviesť, že princíp predbežného právneho posúdenia veci súvisí so zameraním sa na dokazovanie na sporné skutočnosti (nachádzajúc svoje uplatnenie prevažne v sporovom konaní), a nie s tým, aby súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa vyslovil také predbežné právne závery, ktoré potom, v zmysle požiadavky matky, v celom nezmenenom rozsahu premietne do svojho rozhodnutia, pretože takýto postup by znamenal absolútne formalistický proces. 17. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca bežným výživným a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom otca na bežné výživné, za vecne správny, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. formou výživného na tvorbu úspor, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že je dôvodné zaviazať otca prispievať na výživu maloletého syna výživným na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne, čo viedlo k zmene rozhodnutia prvoinštančného súdu v tomto rozsahu. 19. Z obsahu spisu je nespornou skutočnosť, že otec od posledného rozhodnutia súdu o jeho vyživovacej povinnosti nadobudol majetok značnej hodnoty, a to jednak vo forme nehnuteľného majetku, ktorého časť prenajíma, a tak získava i finančný prospech, ako i vo forme finančných úspor, tak ako uvedené okolnosti uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Otcovi teda nesporne a nespochybniteľne jeho majetkové pomery umožňujú, aby prispieval na výživu svojho syna i formou tvorby úspor a takýmto spôsobom zabezpečil participáciu dieťaťa na jeho životnej úrovni, ktorá je bezpochyby vyššia ako životná úroveň matky dieťaťa. V tomto smere mal odvolací súd za to, že je odôvodnené vyhovieť návrhu matky zaviazať otca na platenie výživného na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne, pretože to plne odôvodňujú jeho majetkové pomery, ktoré poskytujú také možnosti otca, aby okrem bežného výživného zabezpečil maloletému S. finančnú rezervu pre zabezpečenie jeho budúcich životných potrieb. Vo vzťahu k zmene výšky výživného na tvorbu úspor zo sumy 125 eur na sumu 150 eur bolo potrebné zmeniť i výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zročnom výživnom na tvorbu úspor, ktorého výška za obdobie od 14. 01. 2019 do 31. 01. 2021 predstavuje sumu 3.687,10 eura, na zaplatenie ktorej odvolací súd zaviazal otca jednorazovo v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. 20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).