Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 1Tos/79/2026 4124011663 22. 09. 2026 JUDr. Štefan Hrvola ECLI:SK:KSNR:2026:4124011663.1
Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30.06.2026, sp. zn. 38T/7/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22.09.2026, takto rozhodol: Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná. odôvodnenie: Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 38T/7/2024, zo dňa 16.12.2024 vykoná. Podľa § 50 odsek 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený. V jej písomných dôvodoch navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu predčasnosti s poukazom na nové dôkazy, ktoré majú spochybňovať správnosť pôvodného odsudzujúceho rozsudku ( hlasová nahrávka osoby B. C. a jej písomné vyhlásenie). Dopravné priestupky vysvetľoval výkonom povolania vodiča rozvozu pizze a taxislužby, pri ktorom denne najazdí viac kilometrov ako bežný vodič. Odmietol záver, že samy osebe preukazujú nevedenie riadneho života. Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku (ďalej „Tr. por.“). preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. V rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, preskúmal nadriadený súd postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, ktorý správne zistil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe, ktorá plynula od 17.12.2024 do 17.12.2025, dopustil šiestich priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súčasne prihliadol na právoplatné odsúdenie odsúdeného trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/3/2025, zo dňa 22.01.2025, právoplatným dňa 11.02.2025, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona. Za tento prečin bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov. Predmetom tohto vykonávacieho konania je posúdenie splnenia podmienok podmienečného odsúdenia – nie obnovy konania. Ustanovenie § 50 ods. 4 Trestného zákona vyžaduje vyhodnotiť vedenie
riadneho života v skúšobnej dobe a splnenie uložených povinností. Zákon zároveň umožňuje za výnimočných okolností ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Rozhodnutie musí preto vychádzať z konkrétneho správania odsúdeného a jeho individuálneho posúdenia. Nadriadený súd nepovažuje za primerané vykladať vedenie riadneho života tak, že každé, bez ohľadu na povahu a závažnosť posudzované priestupkové konanie nevyhnutne vedie k nariadeniu výkonu trestu. V tomto smere je potrebné všeobecnú formuláciu súdu I. súdu korigovať. Pri hodnotení priestupkov nemožno opomenúť ich obsah, opakovanosť, okolnosti spáchania ani uložené sankcie. Rovnako však nemožno prijať názor, že dopravné priestupky sú pri tomto rozhodovaní zásadne bez významu. Rozhodujúci dôvod neosvedčenia sa odsúdeného v posudzovanej veci nespočíva výlučne v evidencii dopravných priestupkov. Podstatné je ďalšie právoplatné odsúdenie za prečin podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, kde úmyselné vyhýbanie sa vyživovacej povinnosti na výživu mal. dcéry D. sumou 80,- Eur mesačne bolo od 01.03.2023 do 11.02.2025, teda aj po 17.12.2024, keď začala plynúť skúšobná doba. Skutočnosť, že protiprávne konanie začalo pred podmienečným odsúdením, neodstraňuje význam jeho pokračovania počas skúšobnej doby. Pri závere o jej nedodržaní vychádza z tej časti konania, ktorá do nej preukázateľne zasahuje. Ide o vedomé vyhýbanie sa základnej zákonnej povinnosti vyživovať iného aj v čase, keď už odsúdený mal rešpektovať právny poriadok vyplývajúci z predchádzajúceho odsúdenia. Odsúdeným uvádzané pracovné zaradenie nadriadený súd zohľadnil ako priaznivú okolnosť jeho spôsobu života. Samo osebe však nevyvažuje preukázané úmyselné porušovanie vyživovacej povinnosti v skúšobnej dobe. Vyšší počet najazdených kilometrov môže vysvetľovať častejšiu účasť odsúdeného v cestnej premávke, čo ho však v žiadnom prípade nezbavuje povinnosti dodržiavať jej pravidlá. Takéto ospravedlnenie spáchaných priestupkov v cestnej premávke odsúdeným preto v žiadnom prípade nie je akceptovateľné. Šesť evidovaných priestupkov je potrebné hodnotiť v konkrétnych súvislostiach, nie iba podľa ich počtu. Nadriadený súd uvádza, že ani námietka založená na nových dôkazoch týkajúcich sa pôvodnej veci neodôvodňuje navrhované zrušenie uznesenia. Preskúmanie správnosti právoplatného výroku o vine na podklade skôr neznámych skutočností a dôkazov je predmetom konania o návrhu na povolenie obnovy a nie rozhodovania o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil. Samotné avizovanie podania návrhu na povolenie obnovy konania nie je prekážkou na rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. Nadriadený súd posúdil aj možnosť výnimočného postupu podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona. V označenom pracovnom uplatnení, ľútosti nad dopravnými priestupkami a nesúhlase s pôvodným odsúdením nezistil okolnosti, ktoré by pri preukázanom úmyselnom vyhýbaní sa vyživovacej povinnosti v skúšobnej dobe odôvodňovali ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti. Takýto postup ani možnosť predĺženia skúšobnej doby podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona už nie je možný, skúšobná doba v tejto veci uplynula už v decembri 2025. Rozhodnutiu o neosvedčení nebráni, že súd I. stupňa rozhodol po uplynutí skúšobnej doby. Medzi jej skončením v decembri 2025 a vydaním napadnutého uznesenia v júni 2026 neuplynul jeden rok, a preto nenastala fikcia osvedčenia podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona. Pokiaľ súd I. stupňa rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rozhodol tak správne v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu, za ktorý mu bol tento trest uložený, nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Na základe uvedených právnych úvah nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)