Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoE/67/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009899999 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2009 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2009:8009899999.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Ing. O. D., bytom E., A. X, zast. JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Nitra, Štefánikova č. 49 proti povinnej JUDr. W. M., správkyni konkurznej podstaty úpadcu K. s.r.o. Z., L. X v E., o vymoženie 35.185,55 eur ( l 060 000,-Sk )s prísl. súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Šupom, Nitra, Kmeťkova č. 30, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 6Er 2040/03-41 zo dňa 24. októbra 2005, exekúcia vedená pod č. Ex 615/03 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16.12.2003 podala povinná osobne na exekútorskom úrade námietky proti exekúcii, keď sa odvolávala na zmenu § 14 ods. 1 písm. e/ Zák. č. 328/1991 Z. z. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa už skôr podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Prešove rozhodujúc o jeho odvolaní, uznesením zo dňa 21. júna 2005 č. k. 3CoE 9/03-33 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom uznesení upravil súd prvého stupňa tak, aby ho s poukazom na § 50 Ex. por. riadne odôvodnil. Zároveň, aby sa zaoberal aj právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Či možno viesť proti označenej povinnej exekúciu a či je tu daný dôvod na uspokojenie pracovných nárokov oprávneného v prebiehajúcom exekučnom konaní. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s procesnoprávnym postavením správkyne konkurznej podstaty, ako účastníčky exekučného konania. S poukazom na § 50 ods. l a § 14 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( § 50 ods. 1 Exekučného poriadku ) účastníčka konania má byť uvedená správkyňa konkurznej podstaty, lebo táto bola zaviazaná na plnenie voči oprávnenému na základe rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.10.2002 č. k. 8C 210/98-83. Vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním majetkom podstaty prechádzajú na správcu. Ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhania nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky. Podľa § 31 ods. 3 Zák. o konkurze a vyrovnaní pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, ako aj pohľadávky podľa ods. 4, ktoré vznikli a sú splatné 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu. Aj so zreteľom na § 14 ods. 1 písm. e/ veta prvá Zák. o konkurze a vyrovnaní, pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, ani viesť výkon rozhodnutia, ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Správkyňa konkurznej podstaty v námietkach uvádza, že podľa exekučného titulu bola oprávnenému vyplatená suma 68.379,47 eur ( 2 060 000,- Sk ), a to dňa 16.6.2003. Išlo o čiastočné plnenie v prebiehajúcom konkurznom konaní. V danom prípade ohľadom nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať exekúciu. Ide pohľadávku proti podstate, ktorú možno uspokojiť v prebiehajúcom konkurznom konaní. Preto bolo námietkam povinnej proti exekúcii vyhovené. Povinnej vznikla v súvislosti s podanými námietkami poplatková povinnosť, avšak súd prvého stupňa po jej žiadosti vrátiť súdny poplatok vo výške 50 000,- Sk za podané námietky nemohol rozhodovať , lebo táto poplatková povinnosť bude súčasťou trov konania, o ktorých súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vo včas podanom odvolaní žiadal oprávnený vyhovieť odvolaniu a zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že námietky povinnej odmietne, a oprávnenému prizná náhradu trov exekučného konania vo výške 1.236,97 eur (37 265,- Sk ), kde trovy pozostávajú z 5 úkonov právnej pomoci. V odvolaní namietal, že svoj "nárok opiera o rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 3.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.5.2003. Konkurz bol vyhlásený už dňa 5.1.1996, teda skôr ako nadobudol právoplatnosť exekučný titul. V zmysle § 31 ods. 1 písm. f/ cit. zák., možno kedykoľvek v priebehu konkurzného konania uspokojiť pohľadávky proti podstate. Takýmito pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu a pohľadávky podľa § 31 ods. 4 cit. zák., ktoré vznikli a sú splatné 3 mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu / § 31 ods. 3 písm. a/, b/ /. Takýmito pohľadávkami podľa § 31 ods. 4 sú nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru / § 31 ods. 4, písm. a/ ods. 5 /. Ďalej podľa § 159 ods. 2, 3 O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova ( ods. 3 cit. zák. ). Preto je neprípustné, aby súd v napadnutom rozhodnutí uvažoval a prejednal opätovne už rozhodnutú skutočnosť. Pohľadávka oprávneného vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná počas konkurzu ( do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 8C 210/98 právoplatného 26.5.2003 ). V napadnutom uznesení súd prvého stupňa vôbec neuviedol právny dôvod, podľa ktorého je exekúcia neprípustná a na základ ktorého vyhovel námietkam. Iba uvádzal, že v danom prípade ohľadom nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať exekúciu, keďže ide o pohľadávku proti podstate, ktorú možno uspokojiť v prebiehajúcom konkurznom konaní. V žiadnom prípade si nevie vysvetliť stanovisko súdu prvého stupňa, že v danom prípade ohľadne nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať exekúciu. Súd si vo vete odporuje, lebo na jednej strane uvádza, že v danom prípade ohľadom nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať exekúciu, ale zároveň uviedol, že jeho pohľadávky už v prebiehajúcom konkurznom konaní možno uspokojiť. Zabudol však poukázať akou formou si má svoju právoplatne priznanú pohľadávku uspokojiť, ak nie exekúciou. Ide o legálny spôsob uspokojenia. Za spomenutie stojí, že práve Okresný súd Prešov vydal poverenie exekútorke JUDr. K. na vykonanie exekúcie dňa 2.9.2003 a vtedy bola situácia taká istá ako teraz, lebo bol konkurz už vyhlásený. V napadnutom rozhodnutí súd spochybnil a zmenil svoje predchádzajúce rozhodnutie pod sp. zn. 6Er 2040/2003. Týmto svojím konaním súd nebráni jeho práva, ale ich úmyselne naťahuje a predlžuje. Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené ( § 61 Exekučného poriadku ). Krajský súd v Prešove na odvolaní oprávneného uznesením zo dňa 14.02.2006 č. k. 3CoE 80/05-52 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie povinná, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k. 1Cdo 116/2006-62 zo dňa 25.04.2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, dospel k záveru, že dovolanie povinnej je dôvodné. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudkom vyslovil právny názor, že na majetok patriaci do konkurznej podstaty nemožno vykonávať exekúciu, ani pre pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla uložením povinnosti správcovi konkurznej podstaty v konaní začatom po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd riadiac sa záväzným právny názorom dovolacieho súdu preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 O. s. p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného do 1.7.2005 (ďalej len ZKV), podľa ktorého je s poukazom na ustanovenie § 206 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. potrebné vec posúdiť, vyplýva, že vyhlásenie konkurzu má okrem iných účinkov aj tie účinky, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Uvedený základný princíp platil počas celej doby platnosti a účinnosti zák. č. 329/1991 Zb. a to bez ohľadu na jeho viaceré zmeny a doplnky. Súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (okrem iných aj konanie podľa zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - O.s.p. a zák. č. 233/1995 Z.z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien a doplnkov - Exekučný poriadok), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi, ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a § 24 (§ 14 ods. 1 písm. c/ ZKV). Podľa § 31 ods. 1 písm. íl ZKV v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek pohľadávky proti podstate. Pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 písm. a/ ZKV). Z ustanovenia § 31 ods. 5 ZKV vyplýva, že nároky podľa odseku 1 okrem nárokov uvedených v písmenách c/, d/ a e/ treba uplatniť u správcu. Pohľadávky proti podstate a nároky podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uspokojujú v priebehu konkurzu v rámci tu ustanoveného poradia. Podľa § 31 ods. 6 sa uspokojujú podľa poradia aj pracovné nároky (písm. c/), trovy konaní vyvolaných konkurzom (písm. h/) a ostatné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojim návrhom zo dňa 14. augusta 2003 domáha proti povinnej ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu K. s.r.o. Z. výkonu rozhodnutia vyplývajúceho z rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 3. októbra 2002 č.k. 8 C 210/98-83 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo 14. apríla 2003 sp. zn. 4 Co 58/03, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.5. 2003. Ako žalovaná v uvedených konaniach vystupovala správkyňa konkurznej podstaty úpadcu JUDr. W. M., keďže na K. spol. s r.o. bol uznesením D. súdu v Bratislave zo dňa 5.1.1996 č.k. 3 K 147/04 vyhlásený konkurz, ktorý nie je doposiaľ právoplatne skončený. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku konštatoval, že základným rozlišujúcim kritériom medzi pohľadávkami proti úpadcovi a pohľadávkami proti podstate je čas vzniku príslušnej pohľadávky. Pohľadávkou proti úpadcovi je totiž každá pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením konkurzu, kým naopak pohľadávkou proti podstate je nielen pohľadávka splatná v priebehu konkurzu, ale súčasne aj taká, ktorá vznikla až po vyhlásení konkurzu. Práve z tohto dôvodu sú i prípadné pohľadávky prisúdené voči osobe správcu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu pohľadávkami proti podstate. Súd prvého stupňa správne zistil, že v danom prípade ohľadom nároku oprávneného nie je prípustné vykonávať exekúciu, keďže ide o pohľadávku proti podstate, ktorú možno uspokojiť v prebiehajúcom konkurzom konaní. Zákonne súd prvého stupňa rozhodol, keď námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § ust. § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.