Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/65/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8008201058 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8008201058.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcov 1. Poľovnícke združenie SKALA Mestisko, IČO: 36154229, 2. Q. W., nar. XX. V. XXXX, bytom V. XXX, 3. W. W., nar. XX. Q. XXXX, bytom V. XXX, 4. B. A., nar. XX. Q. XXXX, bytom B., X.. B. XXX/XX, 5. B. B., nar. XX. Q. XXXX, bytom V. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, proti žalovaným 1. Krajskému lesnému úradu v Prešove, Masarykova 10, 2. Družstvu Rovnosť Mestisko, IČO: 31687229, právne zastúpený JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 840/8, 3. Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava, Búdkova 36, právne zastúpený JUDr. Renátou Bačárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Jarkova 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v 1. rade č.j. 08/00222-FA zo dňa 28. júla 2008 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.j. 08/00222-FA zo dňa 28. júla 2008 v spojení s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Stropkove č.j. 67-3/2004 zo dňa 14. júna 2004 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. Z a v ä z u j e žalovaného v 1. rade nahradiť žalobcom trovy konania v sume 2 615,14 €, ktoré je povinný žalovaný v 1. rade zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Dušanovi Maruščákovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci napadnutým rozhodnutím žalovaný o odvolaniach, vrátane žalobcov v 1. až 5. rade rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Stropkove, č.j. 67-3/2004 zo dňa 14.06.2004. Obvodný lesný úrad v Stropkove rozhodnutím zo dňa 14.06.2004 č.j. 67-3/2004 rozhodol podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretú 17.12.2003 medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ako prenajímateľom na jednej strane a Družstvom Rovnosť Mestisko, ako nájomcom na druhej strane, predmetom ktorej je nájom výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri B. uznanom rozhodnutím Lesného úradu Svidník č. 182/94-Li z 29.04.1994, s účinnosťou od 08.07.2004. Rozhodnutie žalovaného napadli včas podanou žalobou žalobcovia v 1. až 5. rade, ktorí žiadali toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a súčasne priznať náhradu trov konania. V žalobe namietali, že zákon o správnom konaní v § 1 upravuje, že zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Uviedli, že z ust. § 53 zákona o správnom konaní vyplýva, že proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanoví inak, alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal a § 55 ods. 2 tohto zákona upravuje, že môže síce správny orgán odkladný účinok odvolania vylúčiť, avšak toto zákonné oprávnenie môže využiť iba v prípade, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, pričom naliehavosť treba riadne odôvodniť. Pre posúdenie naplnenia týchto dôvodov zákon vyžaduje, že rozhodnutie, a to jeho naliehavosť, musí správny orgán odôvodniť a poukázať na konkrétne okolnosti, pre ktoré musí byť odkladný účinok odvolania vylúčený, preto nestačí iba odkaz na citované ustanovenie Správneho poriadku, lebo ide o špecifické náležitosti odôvodnenia, ktoré rozširujú obsah odôvodnenia upraveného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobcovia uviedli, že správny orgán prvého stupňa sa vôbec nevyporiadal s otázkou odôvodnenia vylúčenia odkladného účinku svojho rozhodnutia, a naviac pre takýto postup správneho orgánu prvého stupňa ani neboli dané zákonné dôvody, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 15.07.2005 č. 636/2005-720/12. Poukázali na to, že aj v prípade, ak by existovali zákonné dôvody na vylúčenie odkladného účinku tohto rozhodnutia, nemohol správny orgán účinnosť svojho rozhodnutia stanoviť dňom 08.07.2004, ale jeho účinnosť by aj v takomto prípade bola viazaná na deň, kedy bolo rozhodnutie doručené ako posledné niektorému z účastníkov správneho konania. Žalobcovia uviedli, že táto nezákonnosť nebola odstránená v rámci odvolacieho konania ani žalovaným a z jeho strany preto došlo k porušeniu ust. § 46 a § 55 ods. 2 Správneho poriadku. Nezákonnosť rozhodnutia žalobcovia vidia aj v tom, že ust. § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní upravuje, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom konania je aj ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V súvislosti s okruhom účastníkov konania poukázali na to, že § 33 Správneho poriadku upravuje, že účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, pričom správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zdôraznili, že po tom, čo bol prvostupňový správny orgán listom zo dňa 07.01.2008 č. 2336/2007-720/200 upozornený na skutočnosť, že nekonal so všetkými známymi účastníkmi konania, doručil im síce svoje rozhodnutie, čo však nič nemení na tom, že pred jeho vydaním im neumožnil realizovať ich procesné práva tak, ako to predpokladá citované ustanovenie § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Argumentovali, že ak žalovaný zamietol ich odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie, ktorým bola žalobcom odňatá reálna možnosť realizovať svoje procesné práva podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o správnom konaní potvrdil, došlo z jeho strany k porušeniu ustanovení § 33 ods. 1, 2 v spojení s§ 46 Správneho poriadku. Ďalšou námietkou nezákonnosti je, že zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov v § 14 ods. 3 upravuje, že výkon práva poľovníctva možno prenajať iba poľovníckemu združeniu (§ 4), alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 zákona o poľovníctve primerane. Ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona upravuje, že občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou. Konštatovali, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR v rozhodnutí zo dňa 15.07.2005 č. 636/2005-720/12 na str. 3 pritom vyslovilo právny názor, ktorým bol žalovaný správny orgán viazaný a z ktorého jednoznačne vyplýva, že § 4 zákona o poľovníctve stanovuje pre občanov Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, možnosť vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti na to, aby spoločne vykonávali právo poľovníctva, pričom stanovy týchto spoločností musia byť vopred schválené obvodným lesným úradom. Teoreticky by mohol byť výkon práva poľovníctva prenajatý aj družstvu, avšak výlučne iba za predpokladu, že všetci jeho členovia by museli mať platné poľovné lístky. Naviac, na str. 3 podľa bodu 2 vyššie uvedeného rozhodnutia doplnkom z členskej schôdze Družstva Rovnosť Mestisko konanej dňa 12.-13.04. 2003 členovia poverili družstvo na prenájom pozemkov aj na iné ako poľnohospodárske účely (urbár, poľovníctvo, lesníctvo, atď.), teda dávajú možnosť, aby ich pozemky boli v zastúpení družstva prenajaté inému oprávnenému subjektu aj na výkon práva poľovníctva, avšak neoprávňujú družstvo prenajať si ostatné pozemky v poľovnom revíri na vlastný výkon práva poľovníctva. Uviedli, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Družstvo Rovnosť Mestisko má síce v obchodnom registri zapísaný ako predmet činnosti aj poľovníctvo, avšak výkon práva poľovníctva zabezpečuje prostredníctvom Poľovnícko-ochranárskeho spolku „RÓBERT“ na základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 31.10.2004 pod číslom 4/10/04. Žalobcovia zdôraznili, že z dikcie ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve však nepochybne vyplýva, že výkon práva poľovníctva môže byť prenajatý iba poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje priamy a nie sprostredkovaný výkon tohto práva. V danom prípade bolo podľa názoru žalobcov nepochybne preukázané, že Družstvo Rovnosť Mestisko nemá oprávnenie na priamy výkon práva poľovníctva a ani výkon tohto práva nemieni realizovať, ale v skutočnosti ide o výkon práva poľovníctva úplne iným subjektom občianskym združením Poľovnícko-ochranársky spolok „RÓBERT“ so sídlom Kalinčiakova 1055/26, Stropkov..., ktorý vznikol až dňa 26.10.2004 a je zapísaný v registri občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobcovia vytýkali žalovanému v 1. rade, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva pre nájomcu Družstvo Rovnosť Mestisko, ktorý nespĺňa zákonné predpoklady podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 4 zákona o poľovníctve, a tým došlo z jeho strany k porušeniu uvedených ustanovení zákona o poľovníctve, rozhodnutie je aj v rozpore s ust. § 46 zákona o správnom konaní. Žalobcovia poukázali tiež na to, že z už citovaného rozhodnutia MP SR zo dňa 15.07.2005 vyplýva, že prvostupňový správny orgán zmluvy s vlastníkmi poľovných pozemkov schvaľoval osobitnými rozhodnutiami, hoci mali byť schválené jedným rozhodnutím a toto rozhodnutie malo byť doručené každému účastníkovi konania, pretože ide o spoločný poľovný revír, o užívaní ktorého rozhodujú podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve vlastníci spoločného poľovného revíru. Ak nebol akceptovaný tento postup, vo väzbe na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Podľa názoru žalobcov nezákonnosť rozhodnutia spočíva tiež v tom, že rozhodnutie žalovaného je aj zmätočné, lebo žalovaný podľa výrokovej časti rozhodnutia rozhodoval iba o odvolaní proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Stropkove zo dňa 14.06.2004 č.j. 67-3/2004, pričom v odôvodnení zdôvodňuje odstraňovanie formálnych nedostatkov zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretú medzi US PS Rakovčík, ako prenajímateľom a Družstvom Rovnosť Mestisko, ako nájomcom, ktorá bola predmetom iného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a dokonca opomenul aj to, že celková výmera poľovného revíru podľa rozhodnutia Lesného úradu Svidník zo dňa 29.04.1994 č.j. 182/94-Li je 1 516 ha, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v 1. rade predložil nájomnú zmluvu na výmeru 856 ha a Družstvo Rovnosť Mestisko má uzatvorené zmluvy na výmeru 1 207 ha, čo znamená, že žalovaný sa ani náležite nevyporiadal s vecnou a skutkovou stránkou veci, čím ani nezistil presne a úplne skutočný stav veci tak, ako mu ukladá ust. § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, čo v konečnom dôsledku malo tiež vplyv na to, že jeho rozhodnutie je zmätočné, chaotické a je v rozpore s ust. § 46 zákona o správnom konaní. Žalobcovia uviedli, že z ust. § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností a rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázali tiež na ust. § 46 zákona o správnom konaní, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v správnom konaní vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom základné pravidlá správneho konania upravené v § 3 ods. 1 až 5 Správneho poriadku stanovujú základné zásady správneho konania. V tejto súvislosti akcentovali, že zásada zákonnosti upravená v ods. 1 vyjadruje zásadu, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné a hmotnoprávne predpisy vzťahujúce sa na prejednávanú vec, čo však zo strany žalovaného nebolo splnené. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Vo vzťahu k vylúčeniu odkladného účinku odvolania v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že rozhodol vo veci z dôvodu zabezpečenia riadneho poľovného hospodárenia a ochrane poľovníctva, t.j. ochrane zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou a škodlivými zvieratami a ochranou poľovníckych zariadení v poľovníckom revíri B.. Poukázal na poučenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 55 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sa vylučuje odkladný účinok včas podaného odvolania z dôvodu, že užívateľ poľovného revíru B. Družstvo Rovnosť Mestisko by utrpelo ujmu a PR B. by nezodpovedal zásadám riadneho poľovníckeho hospodárenia a nebola by zabezpečená riadna ochrana poľovníctva. Podľa uvedeného je odôvodnenie naliehavosti vylúčenia odkladného účinku odvolania podľa citovaného ustanovenia riadne odôvodnené. V ďalšej časti poukázal na list Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 07.01.2008 č. 2336/2007-720/200 citovaný už v žalobe žalobcami s tým, že prvostupňový správny orgán doručoval napadnuté rozhodnutie ostatným účastníkom konania podľa vysloveného názoru Ministerstva pôdohospodárstva, ktorý následne podali proti tomuto rozhodnutiu odvolania. V súvislosti s uplatňovaním ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní žalovaný v 1. rade konštatoval, že samotné porušenie tohto ustanovenia nie je dostatočným dôvodom na záver odvolacieho orgánu, že odvolateľ bol ukrátený na svojich právach, lebo muselo by byť v konaní preukázané, že takéto porušenie malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že je nepochybné, že na poľovné pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu bola uzatvorená zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva s Družstvom Rovnosť Mestisko a táto zmluva bola podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve schválená a vyjadrenie ostatných účastníkov nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Citoval ust. § 14 zákona č. 23/1962 Zb., § 4 tohto zákona s tým, že z ust. § 14 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej osobe. Z ust. článku 2 Ústavy SR vyplýva, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá, a že otázku postavenia družstva rieši § 222 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje, že družstvo je právnickou osobou. Zákon o poľovníctve neukladá povinnosť družstvu, aby muselo mať schválené stanovy podľa § 4 zákona o poľovníctve, lebo podľa § 4 ods. 2 tohto zákona stanovy poľovníckeho združenia musia byť vopred schválené okresným národným výborom, ktorý dozerá na ich dodržiavania a činnosť poľovníckeho združenia. Z uvedeného vyplýva, že orgán štátnej správy poľovníctva môže schváliť stanovy iba poľovníckemu združeniu a nie družstvu, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo fyzickej osobe, ktorej vlastníci môžu výkon práva poľovníctva prenajať. Družstvo Rovnosť Mestisko dodržiava ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve primerane tak, že Družstvo Rovnosť Mestisko má zapísaný predmet činnosti výkon práva poľovníctva v obchodnom registri Okresného súdu Prešov od 30.04.2003 a výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri B. zabezpečuje prostredníctvom Poľovnícko- ochranárskeho spolku „RÓBERT“ v zastúpení L. T., a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 31.10.2004 pod č. 4/10/04, kde členovia Poľovnícko-ochranárskeho spolku sú zároveň aj členmi družstva a vlastníkmi poľovných pozemkov v PR B.. Konštatoval, že žiadny právny predpis neupravuje, či zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, ktoré sú uzatvárané individuálne medzi prenajímateľom - vlastníkom pozemkov a nájomcom - užívateľom PR majú byť schválené jedným rozhodnutím alebo samostatnými rozhodnutiami. S týmto názorom sa stotožnila aj Krajská prokuratúra v Prešove v odpovedi na podnet Družstva Rovnosť Mestisko v liste zo dňa 09.01.2009 č. Kd 253/08-10. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal skutočnosťami, ktoré neboli predmetom konania vo veci schválenia nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 2. a 3. rade uviedol, že touto otázkou sa zaoberal vzhľadom na námietky uvedené v odvolaní. Vzhľadom na uzavreté nájomné zmluvy žalovaný konštatoval, že Družstvo Rovnosť Mestisko má uzatvorené zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva na výmere 606 ha a prenajatý výkon práva poľovníctva na základe zmluvy o nájme pôdy vo výmere 601 ha, čo predstavuje 1 207 ha. Poľovnícke združenie B. Mestisko predložilo na schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva na výmeru 1 271 ha a po odpočítaní výmery zo zmluvy uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom predstavuje výmera uzatvorených zmlúv 856 ha. Uznesením zo dňa 07.05.2009 súd pribral do konania účastníkov správneho konania, a to Družstvo Rovnosť Mestisko a Slovenský pozemkový fond. Žalovaný v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 28.09.2009 navrhol žalobu zamietnuť, pretože dôvody v nej uvádzané, ktorými je súd viazaný podľa § 250j ods. 1 O.s.p., nezakladajú takú nezákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu a jeho rozhodnutia, ktoré by boli dôvodom na jeho zrušenie. Poukázal na to, že zákon o správnom konaní v ust. § 55 ods. 3 upravuje, že proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať, s poukazom na ust. § 247 O.s.p., na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 56/01, č. 62/02. Dôvodil tiež tým, že podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 338/2006, ktorým bola vymedzená ústavná konformita pre aplikáciu práva sudcami všeobecných súdov vyplýva, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplýva z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu, i keď sa javí všeobecnému súdu ako ústavne nekonformné, vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takomto prípade totiž odlišné chápanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti. Uviedol, že odňatie odkladného účinku, prípadne podanému odvolaniu je v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré nie je predmetom tejto žaloby riadne a preskúmateľne odôvodnené tak, že je dostatočne presvedčivé. V ďalšej časti poukazoval na to, že usmernenie Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky je protiústavné, pretože ministerstvo porušilo ust. § 62 ods. 1 písm. c/ zákona o správnom konaní vo vzťahu k obnove konania, a preto ministerstvo po právoplatnom skončení konania a po uplynutí lehoty, tak na podanie návrhu na obnovu konania ako aj na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní priznal účastníkom postavenie účastníkov konania. Poukázal na to, že z hľadiska § 250 ods. 2 O.s.p. je nevyhnutné skúmať, či žalobcovia skutočne podľa práva mali byť účastníkmi prvostupňového správneho konania o schválení zmlúv medzi Družstvom Rovnosť a Slovenským pozemkovým fondom, a či preto z tohto dôvodu majú právo podať žalobu. Podľa názoru žalovaného v 2. rade žalobcovia nemali byť účastníkmi tohto konania, lebo predmetným správnym konaním bolo konanie podľa § 16 zákona č. 23/1962 Zb. v platnom znení, v ktorom správny orgán schvaľoval nájomnú zmluvu medzi Družstvom a Slovenským pozemkovým fondom, účastníkmi tejto zmluvy boli Družstvo a Slovenský pozemkový fond a touto zmluvou sa upravovali iba práva a povinnosti týchto dvoch účastníkov ako prenajímateľa a nájomcu. Preto aj účastníkmi tohto správneho konania o schválení týchto zmlúv boli podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní iba títo účastníci tejto zmluvy, t.j. žalovaný v 2. rade a Slovenský pozemkový fond a nie žalobcovia, pretože o ich právach a povinnostiach sa v tomto konaní nerozhodovalo, ani neboli dotknuté, a preto nemohli byť účastníkmi ani z hľadiska možnosti takéhoto tvrdenia. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že žalobcovia ani dodnes netvrdia, že nejaké ich práva a povinnosti mohli byť predmetným rozhodnutím dotknuté a ani to tvrdiť nemôžu a súd to nie je povinný zisťovať a ani správne orgány, pretože táto povinnosť tvrdenia prihlásenia sa za účastníka konania s odôvodnením tohto svojho postavenia je zákonným bremenom žalobcov, ktorí sú potom povinní túto skutočnosť aj dokazovať. Uviedol, že nájomná zmluva o nájme pozemkov je súkromnoprávnym aktom, ktorým si jej účastníci - nájomca a prenajímateľ ako zmluvní partneri dohodujú podmienky nájmu, nakladajú so svojim vlastníctvom, svojimi pozemkami s legálnym cieľom. Prenajímateľ chce získať finančnú náhradu nájomné zo svojho majetku a nájomca si chce zazmluvniť 51 % výmery poľovných pozemkov zahrnutých do predmetného revíru, čo by mu zaručilo výkon práva poľovníctva v ňom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sž 69/00. Žalovaný v 2. rade vyslovil názor, že vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti žalobcovia ani nemali byť účastníkmi správneho konania o schválení zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, a preto nie je naplnená ani zákonná podmienka ust. § 250 ods. 2 O.s.p. na to, aby boli oprávnení podať túto žalobu. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na to, že podľa jeho názoru postup ministerského pracovníka bol nielen nezákonný, ale aj neústavný a citoval rozhodnutie Pléna Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 6/98. Vo vzťahu k námietke, že Družstvo Rovnosť Mestisko nie je subjektom oprávneným vykonávať právo poľovníctva, a preto s ním pozemkový fond nemohol nájomnú zmluvu uzavrieť a správne orgány túto nemohli schváliť žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobcovia nespĺňajú podmienku danú § 247 ods. 1 O.s.p. na to, aby sa mohli domáhať preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v 1. rade, a to z akéhokoľvek dôvodu, lebo v konaní o schválení nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 2. rade a fondom totiž nie sú dotknuté žiadne ich práva, ani povinnosti, ako bolo potvrdené krajským prokurátorom aj Najvyšším súdom. Účastníkmi tejto zmluvy sú len nájomca a prenajímateľ a len ich práva a povinnosti sú dotknuté touto zmluvou, ako aj rozhodnutím, ktoré túto zmluvu schválilo. Preto, keby aj tento dôvod bol pravdivý, žalobcov sa nijako nedotýka, a preto sa nemôžu dožadovať preskúmania rozhodnutia súdom, lebo žiadne ich práva schválením tejto zmluvy neboli dotknuté, čo potvrdzujú aj tým, že neuvádzajú aké ich práva mali byť touto zmluvou dotknuté. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobcom žiaden všeobecne záväzný právny predpis nedáva právo, aby relevantným spôsobom zasiahli do nájomnej zmluvy, nemajú preto ani právo súhlasiť či nesúhlasiť, nemajú právo nárokovať si na jej uzavretie, nemajú právo diktovať zmluvné podmienky. Ich právne postavenie vo vzťahu k tejto zmluve a jej účastníkom je irelevantné, je to postavenie tretieho subjektu, ktorý nanajvýš by mohol prejaviť záujem uzavrieť túto nájomnú zmluvu, či záujem kúpiť predmetné pozemky a nič viac a nemajú preto ani právo zasahovať do správneho konania o jej schvaľovaní. Poukázal na to, že výklad ust. § 4 a § 14 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb. v platnom znení, tak ako to robia žalobcovia, je ústavne nekonformný, arbitrárny, extenzívny a formalistický, a preto v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobcovia v rozpore s týmito ustanoveniami extenzívne vykladajúc slovo „primerane“ uvedené v § 14 ods. 3 vo vzťahu k iným poľovným spoločnostiam s tým, že Družstvo Rovnosť je inou poľovníckou spoločnosťou podľa § 4 zákona, inou právnickou osobou podľa § 14 ods. 3 zákona s poukazom na § 18 a nasl. OZ a § 222 Obchodného zákonníka. Členovia družstva, ktorí vlastnia poľovné pozemky sú občanmi SR, ktorí majú platné poľovné lístky podľa § 4 ods. 1, tí členovia občania SR, ktorí majú platné poľovné lístky prijali stanovy, ktoré schválil OLÚ v zmysle § 4 ods. 2. S poukazom na to, že právo poľovníctva na pozemkoch vykonáva Družstvo Rovnosť Mestisko a týmto boli predložené rozhodujúce dokumenty umožňujúce výkon práva poľovníctva. Ďalej poukázal na to, že tvrdenie žalobcov, že Slovenský pozemkový fond by mohol prenajať predmetné pozemky iba vtedy, ak by všetci členovia družstva, bez ohľadu na to či právo poľovníctva reálne vykonávajú alebo nie, mali platné poľovné lístky. Uviedol, že takýto postup neukladá žiaden zákon a § 4 zákona sa na nich ako na právnickú osobou, či inú poľovnú spoločnosť vzťahuje v zmysle doslovného znenia § 14 ods. 3 iba primerane, teda nie absolútne rovnako ako na poľovnícke združenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že poľovníctvo je aj predmetom podnikania v Družstve Rovnosť Mestisko, ktorý povolil a zaregistroval príslušný registrový súd a má ho zapísané ako predmet podnikania v obchodnom registri. Aj toto registračné rozhodnutie súdu je teda dôkazom podľa § 135 O.s.p., z ktorého má vychádzať súd aj v tomto konaní, že družstvo je oprávnené vykonávať právo poľovníctva, a preto aj Slovenský pozemkový fond bol oprávnený na tento súdom legalizovaný účel prenajať družstvu predmetné pozemky a správny orgán tieto zmluvy o ich nájme správne schválil a kontrolná skupina Ministerstva pôdohospodárstva, ktorá aj toto kontrolovala potvrdila, že je to v súlade so zákonom. Žalovaný v 3. rade sa po doručení žaloby k žalobe nevyjadril, následne sa stotožnil s názorom žalovaného v 2. rade. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Obvodný lesný úrad v Stropkove ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.j. 67-3/2004 zo dňa 14.06.2004 ako orgán štátnej správy na úseku poľovníctva príslušný podľa § 36 zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a § 5 zákona o správnom konaní na základe žiadosti Družstva Rovnosť Mestisko a Slovenského pozemkového fondu, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretú dňa 17.12.2003 medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ako prenajímateľom na jednej strane a Družstvom Rovnosť Mestisko ako nájomcom na strane druhej, ktorej predmetom je nájom výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri B. uznanom rozhodnutím Lesného úradu Svidník č. 182/94-Li z 29.4.1994 s účinnosťou od 8.7.2004. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bola mu doručená už citovaná zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva, predmetom ktorej je nájom výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri B. uznanom Lesným úradom Svidník zo dňa 29.4.1994 č. 182/94-Li a účastníkom konania oznámil začatie konania, vyzval ich na odstránenie nedostatkov podania, vyžiadal si vyjadrenia v predmetnej veci a následne konanie podľa § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní zastavil (správne prerušil). Účastníci konania sa v termíne ním stanovenom písomne nevyjadrili a pri schvaľovaní zmluvy postupoval podľa platných predpisov upravujúcich proces schvaľovania zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva a Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočnosti ako aj z dôvodu zabezpečenia riadneho poľovníckeho hospodárenia a ochrany poľovníctva, t.j. ochrany zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou a škodlivými zvieratami a ochranou poľovníckych zariadení v Poľovnom revíri B. rozhodol výrokom napadnutého rozhodnutia. V poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie a súčasne podľa§ 55 ods. 2 Zákona o správnom konaní vylúčil odkladný účinok včas podaného odvolania z dôvodu, že užívateľ Poľovného revíru B. Družstvo Rovnosť Mestisko by utrpelo ujmu a Poľovný revír B. by nezodpovedal zásadám riadneho poľovníckeho hospodárenia a nebola by zabezpečená riadna ochrana poľovníctva. Na základe vyššie citovaného listu Ministerstva pôdohospodárstva SR bolo rozhodnutie doručované PZ Skala Mestisko a vlastníkom poľovných pozemkov v spoločnom Poľovnom revíri B. Mestisko, vrátane žalobcov, ktorí prvostupňové rozhodnutie napadli odvolaním a o odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.7.2008 č.j. 08/00222-FA tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie a k odvolacím námietkam zdôraznil, že zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva je zmluva, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, že osobitný zákon, t.j. zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve vyžaduje, aby bola urobená v písomnej forme (§ 16 ods. 1), bola uzavretá na dobu 10 rokov (§ 16 ods. 1), bola uzavretá za odplatu (§ 14 ods. 2), a aby ju uzavreli subjekty označené v § 14 ods. 1 a 3. Pri schvaľovaní zmluvy je teda správny orgán oprávnený zisťovať tieto náležitosti, lebo ide o štátny orgán, ktorému je zákonom zverená pôsobnosť na úseku poľovníctva a zmluvu môže posudzovať len z hľadiska dodržania právnych predpisov upravujúcich oblasť poľovníctva. Nie je možné požadovať od neho posudzovanie platnosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, lebo takáto právomoc z § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve nevyplýva. Nebol daný dôvod, aby správny orgán neakceptoval zmluvu, v ktorej bol jednoznačný prejav vôle vlastníka poľovných pozemkov. Vo vzťahu k námietke, že Družstvo Rovnosť Mestisko nie je subjektom spôsobilým na výkon práva poľovníctva, uviedol, že Družstvo Rovnosť Mestisko má uzatvorené zmluvy s vlastníkmi pozemkov o nájme pôdy v k.ú. V. na výmere 421 ha a v k.ú. T. na výmere 180 ha a v uvedených nájomných zmluvách vlastníci pozemkov prenajali aj výkon práva poľovníctva. Z uvedeného podľa názoru žalovaného v 1. rade vyplýva, že Družstvo Rovnosť Mestisko má uzatvorené zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva na výmere 606 ha a prenajatý výkon práva poľovníctva na výmeru 601 ha, čo predstavuje spolu výmeru 1207 ha. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že Poľovný revír B. Mestisko bol uznaný Lesným úradom Svidník č. 182/94 na výmere 1516 ha a z uvedeného vyplýva, že Družstvo Rovnosť Mestisko má prenajaté pozemky na výkon práva poľovníctva na výmeru 1207 ha, čo predstavuje z výmery poľovného revíru 80%. Dôvodil tým, že podľa § 14 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru. Podľa ods. 3 výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. Družstvo Rovnosť Mestisko má v predmete činnosti podľa výpisu z Obchodného registra aj poľovníctvo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že väčšina spoluvlastníkov spoločného Poľovného revíru B. rozhodla o postúpení výkonu práva poľovníctva pre Družstvo Rovnosť Mestisko podľa § 14 ods. 1 Zákona o poľovníctve, pri rešpektovaní § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde o nakladaní so spoločnou vecou rozhodli vlastníci väčšinou. Žiadny právny predpis neupravuje, či zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, ktoré sú uzatvárané individuálne medzi prenajímateľom - vlastníkom pozemkov a nájomcom - užívateľom PR majú by schválené jedným rozhodnutím alebo samostatnými rozhodnutiami. K námietke týkajúcej sa uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi US, PS Rakovčík a Družstvom Rovnosť Mestisko uviedol, že obdŕžali vyjadrenie US PS Rakovčík zo dňa 2.5.2008, v ktorom sa uvádza, že US PS Rakovčík trvá na uzatvorenej zmluve pre výkon práva poľovníctva v PR B. s Družstvom Rovnosť Mestisko a formálny nedostatok v zmluve, t.j. chýbajúci podpis člena výboru bude odstránený na KLÚ v Prešove v rámci odvolacieho konania. Zároveň spoločenstvo požiadalo o účasť na doplnkovom konaní. Dňa 23.5.2008 sa dostavil na KLÚ v Prešove člen výboru US PS Rakovčík p. V. V., ktorý odstránil formálny nedostatok v zmluve o postúpení výkonu práva poľovníctva. Pán V. V. je členom výboru spoločenstva, ktorý zároveň do zápisnice uviedol, že k uvedenej chybe došlo z dôvodu nepozornosti pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Krajský lesný úrad dôvodil aj tým, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom č.j. 2336/2007-720/200 zo dňa 7.1.2008 upozornilo OLÚ v Stropkove na postup pri schvaľovaní nájomných zmlúv v PR B.. Konkrétne v liste bolo uvedené, že rozhodnutia OLÚ v Stropkove č. 67-1/2004 zo dňa 14.6.2004 a č. 67-3/2004 zo dňa 14.6.2004, ktorými boli schválené nájomné zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v PR B. neboli doručené všetkým účastníkom konania, čím sa im odňala možnosť použiť riadny opravný prostriedok. Teda na nedoručenie rozhodnutí účastníkom konania a porušenie § 14 Zákona o správnom konaní upozornilo OLÚ v Stropkove Ministerstvo pôdohospodárstva SR. V súvislosti s uplatňovaním ustanovenia § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní uviedol, že samotné porušenie tohto ustanovenia nie je dôvodom na konštatovanie odvolacieho orgánu, že odvolateľ bol ukrátený na svojich právach, lebo muselo by byť v konaní preukázané, že takéto porušenie malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej podľa § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Je nepochybné, že na poľovné pozemky v správe SPF bola uzatvorená zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva s Družstvom Rovnosť Mestisko a táto zmluva bola podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve schválená a vyjadrenie ostatných účastníkov nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. K žiadosti Poľovníckeho združenia B. Mestisko o schválenie nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva uviedol, že žiadosť o schválenie nájomných zmlúv bola poľovníckym združením predložená na Obvodný lesný úrad v Stropkove dňa 26.3.2004. Prílohou žiadosti bola zmluva uzatvorená medzi PZ B. Mestisko a Urbárskou spoločnosťou Polom PS Mestisko, združenie vlastníkov Kolengy PS na výmere 343 ha a zmluva uzatvorená medzi PZ a vlastníkmi pozemkov v k.ú. V. na výmere 513 ha. Následne bola Poľovníckym združením B. Mestisko doplnená žiadosť o schválenie nájomných zmlúv a to listom zo dňa 28.5.2004, kde boli predložené opravené nájomné zmluvy uzatvorené medzi PZ B. Mestisko a Urbárskou spoločnosťou Polom PS Mestisko, združenie vlastníkov Kolengy PS na výmere 343 ha a zmluva uzatvorená s PZ a vlastníkmi pozemkov v k.ú. V. na výmere 513 ha. Na Obvodný lesný úrad v Stropkove bola predložená aj nájomná zmluva uzatvorená medzi SPF Bratislava a Poľovníckym združením B. Mestisko na výmere 415 ha. Zmluva bola uzatvorená dňa 18.6.2004. Žalovaný v 1. rade v odôvodnení konštatoval, že Obvodný lesný úrad v Stropkove obdŕžal dňa 11.8.2004 list od SPF Bratislava č.j. 548/401/04, v ktorom SPF uviedol, že za právoplatne uzatvorenú považuje zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorenú medzi SPF a Družstvom Rovnosť Mestisko a žiada túto zmluvu schváliť. Taktiež vlastníci pôdy v kat. území V. a T. čestným prehlásením zo dňa 10.1.2007 potvrdili, že majú uzatvorenú nájomnú zmluvu s Družstvom Rovnosť Mestisko na prenájom pôdy pre poľnohospodársku, lesnícku a poľovnícku činnosť v rámci predmetu podnikania Družstva Rovnosť Mestisko. Nájomnú zmluvu z roku 2003 nezrušili a ostáva v platnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že PZ B. Mestisko predložilo na schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva na výmeru 1271 ha. Po odpočítaní výmery zo zmluvy uzatvorenej na SPF predstavuje výmera uzatvorených zmlúv 856 ha. Obvodný lesný úrad v Stropkove listom č.j. 254/2004 zo dňa 13.5.2004 vyzval účastníkov konania na odstránenie nedostatkov podania a rozhodnutím č.j.: 254/2004 zo dňa 14.5.2004 konanie vo veci schvaľovania nájomných zmlúv pre Poľovnícke združenie B. Mestisko podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil. Družstvo Rovnosť Mestisko má uzatvorené zmluvy s vlastníkmi pozemkov o nájme pôdy v k.ú. V. na výmere 421 ha a v k.ú. T. na výmere 180 ha. V uvedených nájomných zmluvách vlastníci pozemkov prenajali aj výkon práva poľovníctva. Z uvedeného vyplýva, že Družstvo Rovnosť Mestisko má uzatvorené zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva na výmere 606 ha a prenajatý výkon práva poľovníctva na základe zmlúv o nájme pôdy na výmere 601 ha, čo predstavuje spolu výmeru 1207 ha. Žiadosť o schválenie nájomných zmlúv bola podaná Družstvom Rovnosť Mestisko skôr, t.j. 15.12.2003 ako žiadosť PZ B. Mestisko z 26.3.2004. Z vyššie uvedeného dôvodu a po odstránení nedostatku podania zo strany Družstva Rovnosť Mestisko Obvodný lesný úrad v Stropkove schválil nájomné zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva pre Družstvo Rovnosť Mestisko. OLÚ v Stropkove rozhodnutiami č.j. 67-1/2004 zo dňa 14.6.2004 a č.j.: 67-3/2004 zo dňa 14.6.2004 schválil nájomné zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva uzatvorené s Družstvom Rovnosť Mestisko. O žiadosti PZ B. Mestisko vo veci schválenia nájomných zmlúv a to na základe listu PZ B. Mestisko zo dňa 16.10.2006, ktoré boli uzatvorené pre Poľovnícke združenie B. Mestisko so SPF, Združením vlastníkov lesných pozemkov Kolengy, PS, Urbárskou spoločnosťou POLOM, poz. spoločenstvo Mestisko, SVP, š.p. Banská Štiavnica, Podielnickým družstvom Ondava Stropkov, ostatní drobní vlastníci OLÚ v Stropkove rozhodne v samostatnom konaní v zmysle zákona o správnom konaní, lebo v tomto konaní neskúma vecnú správnosť zmlúv uzatvorených s PZ B. Mestisko, nakoľko uvedené kompetencie patria podľa Zákona o poľovníctve v znení neskorších predpisov obvodnému lesnému úradu. Správny orgán druhého stupňa argumentoval, že podľa § 14 Zákona o poľovníctve o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru. Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami, alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať. Pri nájme výkonu práva poľovníctva je súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. V § 4 Zákona o poľovníctve je uvedené, že občania s trvalým pobytom na území SR, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenie alebo iné poľovné spoločnosti na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou. Stanovy poľovníckeho združenia musia byť vopred schválené okresným národným výborom, ktorý dozerá na ich dodržiavanie a činnosť poľovníckeho združenia. V § 14 ods. 4 Zákona o poľovníctve sa neuvádza, akú právnu formu musí mať subjekt, ktorému možno prenajať výkon práva poľovníctva. V § 14 ods. 3 Zákona o poľovníctve je uvedené, že výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej osobe. V čl. 2 Ústavy SR je uvedené, že nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Otázku postavenia družstva rieši § 222 Obchodného zákonníka (§ 513/1991 Zb.), kde je uvedené, že družstvo je právnickou osobou. Doplnkom z členskej schôdze Družstvo Rovnosť Mestisko konanej dňa 12.-13.4.2003 k stanovám družstva v čl. IX. ods. 2 členovia a vlastníci pôdy poverujú družstvo na prenájom pozemkov aj na iné ako poľnohospodárske účely (urbár, poľovníctvo, lesníctvo). Pretože družstvo disponuje takýmto poverením, môže vykonávať právo poľovníctva vo vlastnej réžii, disponuje právom vlastníka poľovných pozemkov, a preto je za nich aj účastníkom konania. Družstvo Rovnosť Mestisko má v predmete činnosť podľa výpisu z Obchodného registra aj poľovníctvo. Krajský lesný úrad v Prešove postupujúc podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku požiadal Družstvo Rovnosť Mestisko listom č.j. 08/00222-5-FA zo dňa 16.7.2008 o poskytnutie informácie a zaslanie relevantných dokladov v súvislosti s dodržaním § 14 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb. v znení neskorších predpisov zo strany Družstva Rovnosť Mestisko. Podľa citovaného ustanovenia § 14 ods. 3 Zákona o poľovníctve výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane. Z uvedeného dôvodu prihliadajúc na rozhodnutie MP SR č. 636/2005-720/12 zo dňa 15.7.2005 odvolací orgán požiadal o zaslanie relevantných dokladov ako Družstvo Rovnosť Mestisko primerane rešpektuje § 4 Zákona o poľovníctve, ako právnická osoba, ktorej bol postúpený výkon práva poľovníctva v PR Skala, t.j. či Družstvo Rovnosť Mestisko má schválené stanovy a ako bude vykonávať v PR Skala výkon práva poľovníctva. Uvedené doklady a informáciu správny orgán požadoval zaslať na Krajský lesný úrad do Prešova z dôvodu doplnenia konania v rámci odvolacieho konania, ktoré je vedené vo veci schválenia nájomných zmlúv v PR Skala pre Družstvo Rovnosť Mestisko. Žalovaný v 1. rade obdŕžal dňa 25.7.2008 list od Družstva Rovnosť Mestisko zo dňa 22.7.2008 vo veci doplnenia a zaslania podkladov v súvislosti s dodržaním § 14 ods. 3 Zákona o poľovníctve. Odvolaciemu orgánu boli predložené podklady a to: 1. Výpis z uznesenia z predstavenstva č. 4/10/04 zo dňa 31.10.2004. Podľa uvedeného výpisu predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí dňa 31.10.2004 schválilo, aby predmet podnikania poľovníctvo, zapísaný na OR dňa 30.4.2003 zabezpečoval Poľovnícko-ochranársky spolok „RÓBERT“ od 1.11.2004. 2. Čestné prehlásenie Družstva Rovnosť, ktorým prehlásilo, že má zapísaný predmet činnosti výkon práva poľovníctva v OR OS Prešov od 30.4.2003 a výkon práva poľovníctva V PR Skala zabezpečuje prostredníctvom Poľovnícko-ochranárskeho spolu „RÓBERT“ v zastúpení L. T. a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 31.10.2004 pod č. 4/10/04. Družstvo Rovnosť zároveň prehlásilo, že členovia Poľovnícko-ochranárskeho spolu sú zároveň aj členmi družstva a vlastníkmi poľovných pozemkov v PR B.. 3. Kópia registrácie Poľovnícko-ochranárskeho spolku. Bola predložená kópia potvrdenia Štatistického úradu SR o pridelení identifikačného čísla a identifikácií v Štatistickom registri pre Poľovnícko- ochranársky spolok „RÓBERT“. 4. Zoznam členov Poľovnícko-ochranárskeho spolu „RÓBERT“ (POS). Obvodný lesný úrad v Stropkove dňa 20.9.2004 pod č.j. 738/2004 schválil stanovy POS „RÓBERT“. Schválením nových stanov dňa 10.12.2007 pod č.j.: 2007/1350 stratili platnosť stanovy z roku 2004. Z uvedených dôvodov námietku odvolateľov týkajúcu sa vykonávaniu práva poľovníctva Družstvom Rovnosť Mestisko v PR B. nemožno akceptovať. Žalovaný v 1. rade uzavrel, že v odvolacom konaní prihliadal na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Pritom správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom odvolania a vykonaním dokazovania oboznámil sa s predloženými dokladmi a to najmä spisovým materiálom Obvodného lesného úradu v Stropkove rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozsudkom zo dňa 09.10.2009 krajský súd žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania z dôvodu, že žalobcovia v žalobe neuviedli, ktoré ich subjektívne práva boli napadnutými rozhodnutiami porušené s poukazom na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp.zn. 4Sž 98-102/02 zo 17.12.2002. Na základe odvolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 5Sžo 45/2010 zo dňa 07.12.2010 napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom predovšetkým zdôraznil, že súd v konaní napriek uvedenému mal prihliadnuť na vady konania pred správnym konaním, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia podľa § 250i ods. 3 O.s.p. Krajský súd opätovne preskúmal rozhodnutia správnych orgánov rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Ustanovenie § 247 ods. 1, 2 O.s.p. upravuje, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Podľa ods. 3, ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia v žalobe namietajú, že im bolo odňaté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia tak ako upravuje ust. § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb., a že rozhodnutie žalovaného sa dostatočným spôsobom nevyporiadalo s otázku, či Družstvo Rovnosť Mestisko je tým subjektom, ktorý spĺňa kritéria upravené zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. V súvislosti s otázkou, či postupom správneho orgánu prvého stupňa Obvodného lesného úradu v Stropkove boli porušené subjektívne práva žalobcov je treba zdôrazniť, že doručením prvostupňového rozhodnutia po jeho vydaní nedošlo k naplneniu procesných práv žalobcov ako účastníkov konania. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Je nesporné, že pri rozhodovaní o schválení o postúpení výkonu práva poľovníctva musí sa aplikovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V zmysle ostatnej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvody, na ktorých môžu žalobcovia založiť žalobu na súdny prieskum rozhodnutia správnych orgánov sú okrem iných aj procesné pochybenia, ktoré sa týkajú takých chýb ako je nevykonanie príslušných procesných postupov. Zákon o správnom konaní už v žalobcami citovanom ust. § 33 ods. 1, 2 upravuje, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a správny orgán je povinný dať účastníkom konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Postupom prvostupňového správneho orgánu, kedy so žalobcami ako účastníkmi konania nekonal, došlo k porušeniu subjektívnych procesných práv žalobcov, pretože nemohli realizovať svoje práva upravené v § 33 ods. 1, 2 zákona o správnom konaní. Žalobcovia mohli v rámci prebiehajúceho prvostupňového konania vznášať rôzne námietky a dôkazy v súvislosti s uznaným poľovným revírom, ktoré súd nebude v odôvodnení rozhodnutia prejudikovať. Mohlo by ísť aj o také návrhy, na základe ktorých by musel správny orgán prvého stupňa konanie prerušiť, tak ako upravuje § 29 zákona o správnom konaní. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že žalobcom neprislúchalo postavenie účastníka správneho konania, a to vzhľadom na to, že ide o poľovný revír, v ktorom žalobcovia v 2. až 5. rade sú vlastníkmi poľovných pozemkov a v súvislosti so žalobcom v 1. rade, ale aj ostatným žalobcom, postavenie účastníka správneho konania vyplýva z ust. § 14 zákona o správnom konaní, pretože účastníkom konania môže byť aj ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času kým sa preukáže opak. Ak správne orgány boli toho názoru, že žalobcom v 1. až 5. rade nepatrí postavenie účastníka správneho konania, potom v správnom konaní mali vydať osobitné procesné rozhodnutia vo vzťahu k účastníctvu v správnom konaní, s touto otázkou sa vyporiadať a v konaní vo veci schválenia nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 2. a 3. rade, až tak pokračovať. Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov v § 2 ods. 2 upravuje, že právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku, vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 3 ods. 1 druhá veta citovaného zákona, kto vykonáva právo poľovníctva musí byť členom poľovníckej organizácie, okrem poľovníkov a lesníkov z povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl vychovávajúcich absolventov s poľovníckou kvalifikáciou. Podľa § 4 ods. 1, občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou. Podľa § 14 ods. 1 uvedeného zákona, o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len „vlastník poľovného revíru“) alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len „vlastníci spoločného poľovného revíru“). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2) alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16), pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky. Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane (§ 14 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb.). Podľa § 16 ods. 1 zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie Okresného národného výboru. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov upravuje, že tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanoví inak a podľa ods. 2 správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu, čo nenamieta ani žalovaný v 1. rade je bez pochybností, že žalobcovia v 1. až 5. rade boli účastníkmi správneho konania, a teda majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Správne orgány boli v preskúmavanej veci povinné aplikovať Správny poriadok, a to formou rozhodnutia, pretože zákon o poľovníctve v prechodných a záverečných ustanoveniach nevylúčil, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Z logiky veci ani nevyplýva, že by vo vzťahu k ust. § 16 ods. 1 bola vylúčená aplikácia Správneho poriadku a z ust. § 16 ods. 4 písm. e/ a f/ zákona jednoznačne vyplýva, že príslušný správny orgán vo veci rozhoduje formou rozhodnutia. Za vadu konania majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia podľa § 250i ods. 3 O.s.p. súd považuje predovšetkým skutočnosť, že správne orgány sa s otázkou, či výkon práva poľovníctva bol postúpený nájomnou zmluvou subjektu, teda Družstvu Rovnosť Mestisko tak, ako upravuje zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpis v § 14 ods. 3 v spojení s ust. § 4 dôsledne nevyporiadali. Prvostupňový správny orgán sa s touto otázkou vôbec nezaoberal a argumentácia žalovaného v 1. rade uvedená v rozhodnutí je nedostatočná, naviac žalovaný v 1. rade neodôvodnil, na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade môže výkon práva poľovníctva realizovať prostredníctvom tretieho subjektu. Je nesporné, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané dňa 14.06.2004, pričom pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozhodnutia, aj vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a stanovy poľovníckeho občianskeho združenia „RÓBERT“ boli schválené až dňa 31.10.2004. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z podania žalovaného v 2. rade zo dňa 22.07.2008, v ktorom je výpis z uznesenia predstavenstva č. 4/10/04 zo dňa 31.10.2004, z ktorého vyplýva, že: „Predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí dňa 31.10.2004 schvaľuje, aby predmet podnikania poľovníctvo zapísaný v OR dňa 30.04.2003 zabezpečoval Poľovnícko-ochranársky spolok RÓBERT od 01.11.2004.“ V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zákon č. 23/1962 Zb. v § 16 ods. 3 upravuje, že poľovnícke združenie nesmie postúpiť inému výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri, ani v jeho časti, čo platí aj pre inú právnickú osobu. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v 1. rade, že žalovaný v 2. rade má zapísaný ako predmet činnosti v obchodnom registri aj poľovníctvo je treba poukázať na to, že podľa obchodného registra Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uverejneného na internete tento predmet činnosti bol zapísaný od 15.12.2003, teda za účinnosti Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 27 až § 34 upravoval obchodný register a definoval ho ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Podmienky pre zápis údajov do obchodného registra sú iné ako posudzovanie, či subjekt spĺňa kritériá upravené zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Preto argumentácia žalovaného v 1. rade, že Družstvo Rovnosť Mestisko má v obchodnom registri zapísaný ako predmet činnosti poľovníctvo je nenáležitá a pre posúdenie zákonnosti predmetnej veci nedostatočná. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v § 46 upravuje, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). V súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade, aj keď súd nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia v súvislosti s jeho námietkami vo vzťahu k zastaveniu konania vzhľadom na ust. § 250b ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v 1. rade vznikajú tiež pochybnosti aká je skutočná výmera uznaného PR B., keď sa konštatuje, že má výmeru 1 516 ha a ak PZ B. Mestisko má zmluvy na výmer 856 ha, Družstvo Rovnosť na výmeru 1 207 ha, čo spolu predstavuje výmeru 2 063 ha. V súvislosti s námietkami žalobcov o vylúčení odkladného účinku odvolania súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 55 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať. Správne orgány sa v odôvodnení rozhodnutí nevyporiadali s otázkou poverenia členskej schôdze Družstva Rovnosť dňa 12. - 13.04.2003 na uzavretie zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorá bola predmetom schvaľovania orgánmi štátnej správy, tak ako namietajú žalobcovia. Žalobcovia sa žalobou nedomáhali postupu podľa uvedeného ustanovenia, čo je zrejmé zo skutočností uvedených vyššie, a teda aplikácia tohto ustanovenia v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu ku skutočnosti, či Družstvo Rovnosť Mestisko spĺňa kritériá subjektu na uzavretie nájomnej zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva a za vadu konania považuje aj nemožnosť realizácie práv žalobcov podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov preto rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby správne orgány dôsledne umožnili účastníkom konania realizovať svoje práva tak ako upravuje zákon o správnom konaní, vyporiadali sa s otázkou či žalovaný v 2. rade spĺňa kritériá subjektu na uzavretie nájomnej zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom č. 23/1962 Zb. a rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Vzhľadom na to, že dňom 01.09.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd poukazuje na to, že podľa § 80 ods. 3 správne konanie začaté pred 01.09.2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu. Senát krajského súdu sa na rozsudku uzniesol jednohlasne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí mali v konaní úspech priznal náhradu trov konania. Táto bola vyčíslená právnym zástupcom žalobcov písomným podaním zo dňa 07.07.2011 tak, že žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za zaplatený súdny poplatok v sume 2 000,- Sk. Trovy právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval tak, že: Trovy právneho zastúpenia: 12 100,-Sk Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 1 465,- Sk Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.:1 172,-Sk 5x2 úkony po 1 172,-Sk podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (príprava a prevzatie právneho zastúpenia žalobcov 1.-5. rade dňa 3.10.2008, podanie žaloby zo dňa 3.10.2008) 2 x režijný paušál po 190,- Sk - podľa §16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Trovy konania a právneho zastúpenia za úkony právnej služby, vykonané do 31.12.2008 14 100,- Sk (prepočítané konverzným kurzom Sk: EUR) 468,03 €, z toho trovy právneho zastúpenia 12 100,- Sk 401,64 €. Trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby, vykonané po 01.01.2009: 2 147,11 € Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 53,49 € Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 42,79 € 5 x 1 úkon po 42,79 € podľa §11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/, vyhl. č 655/2004 Z.z. (účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.4.2009) Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 115,90 € Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 92,72 € zmena základnej sadzby tarifnej odmeny podľa vyhl. č. 209/2009 Z.z. 5 x 2 úkony po 92,72 € podľa §11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ a d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (účasť na súdnom pojednávaní dňa 9.10.2009, odvolanie zo dňa 23.11.2009 proti prvostupňovému rozhodnutiu) 3x paušálne režijné náklady po 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 123,50 € Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 61,75 € 5x 1 úkon po 61,75 € podľa §11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.06.2011) 5 x 1 úkon po 15,43 € podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (účasť na súdnom pojednávaní dňa 07.07.2011) 2 x paušálne režijné náklady po 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) náhrada za stratu času podľa §17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 8 x 11,59 € = 92,72 € (účasť na súdnych pojednávaniach dňa 28.4.2009 a 9.10.2009; jedna cesta na pojednávanie na trase B. - W. trvala 55 minút) náhrada za stratu času podľa §17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 8 x 12,35 € = 98,80 € (účasť na súdnych pojednávaniach dňa 28.06.2011 a dňa 07.07.2011; jedna cesta na pojednávanie na trase B. - W. trvala 55 minút) DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 392.87 € Základ pre výpočet DPH (19%): 1 964,36 € (401,64 € + 5 x 42,79 € + 5 x 2 x 92,72 € + 5 x 61,75 € + 5 x 15,43 € + 3 x 6,95 € + 2 x 7,41 €). Trovy konania celkom predstavujú 2 615,14 €. Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a trov právneho zastúpenia a zistil, že je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, preto uložil povinnosť žalovanému v 1. rade trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v piatich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.