Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/26/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200213 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200213.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu T. M., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, proti žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 20. januára 2009 č. : 223-8732-GC-09/2009 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 20. januára 2009 č. 322-8732-GC-09/2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 191,40 Eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Maruščáka, advokáta. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. V úvode žaloby poukázal na výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaná zmenila vo výroku prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, v ostanom rozhodnutie potvrdila. Napadnutým rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého dňa 01. februára 2006 nevzniklo žalobcovi povinné dôchodkové poistenie, povinné nemocenské a povinné poistenie v nezamestnanosti založené pracovným pomerom u zamestnávateľa SENAJ a spol. Svidník, spol. s r.o. Svidník. Žalobca považuje žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, pričom nezákonnosť rozhodnutí podľa žalobcu spočívajú v nasledujúcich dôvodov : V zmysle ustanovenia § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení podľa žalobcu ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z dikcie citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že žalovaná mohla o odvolaním napadnutom rozhodnutí organizačnej zložky rozhodnúť v odvolacom konaní tak, že rozhodnutie mohla zrušiť, zmeniť alebo zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Podľa žalobcu v danom prípade však žalovaná rozhodla predmetným rozhodnutím v rozpore s ustanovením § 218 ods. 2 citovaného zákona, keď vo výrokovej časti svojho rozhodnutia rozhodla o zmene rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník zo dňa 07. septembra 2009 č. : 700-2697-GC-09/2009 tak, že z jeho výrokovej časti vypustila text „ ... vo veci zániku sociálneho poistenia“ a nahradila ho textom „ ... vo veci vzniku sociálneho poistenia“ , avšak rozhodnutie organizačnej zložky žalovaného vo svojej výrokovej časti takýto text ani neobsahovalo a žalovaná zmenila niečo vo výrokovej časti, čo ani nebolo jeho súčasťou. Podľa žalobcu naviac v predmetnom prípade, ak aj žalovaná chcela o odvolaní rozhodnúť tak, že potvrdí rozhodnutie organizačnej zložky, musela v prvom rade odvolanie žalobcu zamietnúť a až tak rozhodnúť o potvrdení odvolaním napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovanej podľa žalobcu k porušeniu citovaného ustanovenia § 218 ods. 2 zákona. Ďalej žalobca argumentoval tým, že v zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 až 4 citovaného zákona musí rozhodnutie sociálnej poisťovne obsahovať náležitosti, ktoré sú presne citované v predmetných ustanoveniach. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým podľa jeho výrokovej časti bolo rozhodnuté, že žalobcovi podľa § 20 písm. a) zákona a čl. 13.1 a 13.2 písm. a) Nariadenia rady č. 1408/71 povinné dôchodkové poistenie, nemocenské poistenia a poistenie v nezamestnanosti založené pracovným pomerom u zamestnávateľa SENAJ s spol. Svidník, spol. s r.o. Svidník dňa 01. februára 2006 nevzniklo. Žalobca poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 20 písm. a) citovaného zákona povinné poistenie vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Poukázal na to, že na jednej strane organizačná zložka žalovaného vo výrokovej časti svojho rozhodnutia rozhodla, že nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobcu bolo založené pracovným pomerom, avšak v tým istým výrokom rozhodla, že toto poistenie nevzniklo. Žalobca ďalej dôvodil tým, že výrok rozhodnutia, ktorý je jadrom celého rozhodnutia a ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania musí v presnej, stručnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa žalobcu takáto formulácia výrokovej časti rozhodnutia je však vnútorne rozporuplná a nezrozumiteľná, nakoľko na jednej strane s poukazom na ustanovenie § 20 písm. a) zákona organizačná zložka žalovaného konštatuje, že vznikom pracovného pomeru bolo založené jeho povinné poistenie, pričom zároveň uvádza, že toto poistenie žalobcovi nevzniklo a v odôvodnení svojho rozhodnutia už s poukazom na čl. 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia uvádza, že žalobca bol poistený v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky v rozpore s týmto nariadením, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho absolútnu nezrozumiteľnosť. Žalobca ďalej poukázal na to, že nakoľko táto nezákonnosť nebola žalovanou v odvolacom konaní odstránená, došlo z jej strany k porušeniu citovaných ustanovení § 209 ods. 1, 3 a 4 zákona. Žalobca poukázal na to, že žalovaná sa dôsledne neriadila ustanoveniami § 209 ods. 1 a 4 citovaného zákona. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán len všeobecne poukázal na citáciu čl. 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia, pričom podľa žalobcu právne posúdenie veci znamená, že správny orgán musí substumovať zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu v ich logickom vzťahu a právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na tento príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého odvodil svoje právne závery. Žalobca zdôraznil, že nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné, aby správny orgán aj obsah právnej normy vyložil, aby účastník pochopil vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Podľa žalobcu ani žalovaná v danom prípade uvedeným spôsobom nepostupovala, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje také skutočnosti, z ktorých by bol zrejmý právny záver aj s poukazom na rozsudok krajského súdu 3S 26/2009 - 20 zo dňa 19. februára 2010, čím sa rozhodnutie žalovanej javí nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej argumentoval tým, že nemôže akceptovať ani konštatovanie žalovanej, že dôvodom nepriznania nároku na úrazový príplatok bola tá skutočnosť, že na strane zamestnávateľa nemohol byť vystavený formulár E101, ktorý by potvrdzoval, že sa na žalobcu vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky v súlade s ustanovením čl. 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia, teda na žalobcu sa tak vzťahuje legislatíva Českej republiky. Ďalej žalobca citoval čl. 14 až 17 Nariadenia, ako aj čl. 13 ods. 1 a 2 písm. a), d) Nariadenia. V závere žaloby žalobca dôvodil tým, že žalovaná odmietla účasť žalobcu v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky, čím došlo z jej strany k porušeniu ustanovenia § 20 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, ako aj čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 1408/71. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu, ktorými mu bola odňatá účasť v systéme povinného dôchodkového poistenia, povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť. K žalobe sa písomným vyjadrením zo dňa 01. júna 2010 vyjadrila žalovaná v tom zmysle, že navrhla žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zamietnúť, pričom poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnila. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník dňa 07. septembra 2009 pod č. 700-2697-GC-09/2009 ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 180 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení vo veci zániku sociálneho poistenia vydala rozhodnutie, na základe ktorého žalobcovi podľa § 20 písm. a) zákona a článku 13.1 a 13.2 (a) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v sámci spoločenstva, povinné dôchodkové poistenie, povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti založené pracovným pomerom u zamestnávateľa SENAJ a spol. Svidník, spol. s r. o., Sov. Hrdinov AB/200, 089 01 Svidník, IČO: 36483541 dňa 01. ferbuára 2006 nevzniklo. Prvostupňový správny orgán odôvodnil výrok rozhodnutia tým, že poukázal na citáciu ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu a § 180 ods. 1 písm. a) na základe ktorých ustanovení je Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vecne a miestne príslušná rozhodnúť vo veci sporného prípadu vzniku sociálneho poistenia účastníka konania. Ďalej prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 20 písm. a) zákona, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Prvostupňový správny orgán ďalej odôvodnil rozhodnutie tým, že v zmysle všeobecného pravidla určenia uplatniteľnej legislatívy uvedeného v článku 13.1 nariadenia sa na účastníka konania má vzťahovať legislatíva sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu Európskej únie, resp. štátu, v ktorom toto nariadenie platí. V zmysle všeobecného pravidla určenia uplatniteľnej legislatívy uvedeného v článku 13.2 (a) nariadenia sa na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu Európskej únie, resp. štátu, v ktorom toto nariadenie platí, vzťahuje legislatíva toho štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu, alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ju zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Podľa prvostupňového správneho orgánu ku dňu 01. februáru 2006 bol účastník konania zamestnávateľom SENAJ a spol. Svidník, spol. s r. o. prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na povinné dôchodkové poistenie, povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca v Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník. Dňa 13. februára 2009 účastníkovi konania Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky listom č. 1116/09-1/73, 7500/09, zamietlo žiadosť o udelenie výnimky podľa čl. 17 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že účastník konania vo svojom hlásení úrazu na účely nemocenských a úrazových dávok uviedol miesto úrazu Lego Kladno v Českej republike a Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník potom vykonala v máji 2009 kontrolu u zamestnávateľa, aby zistila výkon práce účastníka konania zistila, že účastník konania vykonával prácu výlučne v M. republike a zamestnávateľ nepodal žiadosť o vystavenie formulára E 101. Vzhľadom na túto skutočnosť, účastník konania podľa článku 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia podlieha podľa správneho organu legislatíve štátu výkonu činnosti odo dňa, v ktorom začal vykonávať činnosť na území M. republiky. Keďže účastníkovi konania nebol vystavený formulár E 101 na obdobie výkonu činnosti na území M. republiky, bol poistený v systéme sociálneho zabezpečenia SR v rozpore s článkom 13 ods. 2 písm. a) nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe, žalovaná ako odvolací orgán rozhodla napadnutým rozhodnutím, ktoré je uvedené vo výrokovej časti rozsudku tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č.: 700-2697-GC09/2009 zo 7. septembra 2009, mení tak, že zvýrokovej časti vypúšťa text: „...vo vecí zániky sociálneho poistenia" a nahrádza ho textom: „vo veci vzniku sociálneho poistenia". V ostatnom rozhodnutie potvrdzuje. Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná tým, že poukázala na obsah prvostupňového rozhodntuia Sociálnej poistovne, pobočky Svidník, ako aj na dôvody odvolania žalobcu. Sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý ale nemá podľa nej vplyv na skutočnosť, že účastníkovi konania u zamestnávateľa poistné na sociálne poistenie dňa 01. ferbuára 2006 nevzniklo. Žalovaná citovala ustanovenue § 4 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Argumentovala ďalej tým, že zamestnávateľ je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, IČO: 36 483 541 od 29. januára 2003 a v registri zamestnávateľov vedenom v Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník je registrovaný od 1. apríla 2004. Žalobca bol ako zamestnanec zamestnávateľa registrovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, od 1. februára 2006 do 10. augusta 2009. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 1. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21. marca 1972. Tieto koordinačné nariadenia ustanovujú určité spoločné pravidlá a zásady, medzi ktoré okrem iného patrí aj zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú; v zásade možno použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz. Žalovaná ďalej citovala ustanovenie čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia, podľa ktorého na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahuje legislatíva tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu, alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ju zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Ďalej žalovaná poukázala, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy v zmysle nariadenia, je jednou z výnimiek zo všeobecného pravidla čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia, týkajúcej sa vysielania zamestnancov, podľa ktorého sa na situáciu, kedy zamestnávateľ vyšle svojich zamestnancov dočasne vykonávať pre zamestnávateľa prácu na územie iného členského štátu EÚ, aj naďalej vzťahuje legislatíva tohto štátu za predpokladu, že očakávané trvanie práce neprekročí 12 mesiacov a že zamestnanci nie sú vyslaní nahradiť iné osoby, ktoré dokončili svoju dobu vyslania. Problematiku vysielania zamestnancov podrobne upravuje rozhodnutie Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 z 13. decembra 2000. Podľa žalovanej počas doby vyslania sa zamestnanci preukazujú v štáte vykonávania zamestnania formulárom E 101, ktorý po podaní žiadosti a splnení podmienok vyslania vystaví nositeľ poistenia v štáte, kde je osoba poistená. V Slovenskej republike je to Sociálna poisťovňa. Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť, pričom žiadosť o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania zamestnanca spolu s príslušnými dokladmi podávajú zamestnávateľ a zamestnanec v príslušnej pobočke v dostatočnom časovom predstihu vzhľadom na začiatok doby vyslania. Podľa rozhodnutia č. 181 je prvou rozhodujúcou podmienkou pre uplatňovanie článkov 14 ods. 1 alebo 14b ods. 1 nariadenia existencia priameho vzťahu medzi podnikom a zamestnancom, ktorého zamestnáva. Druhou rozhodujúcou podmienkou pre uplatňovanie článkov 14 ods. 1 alebo 14b ods. 1 nariadenia je existencia väzieb medzi podnikom a členským štátom, v ktorom bol podnik založený. S poukazom na tieto skutočnosti vyplýva, že možnosť vysielania by sa preto mala výlučne obmedziť na podniky zvyčajne vykonávajúce svoju činnosť na území členského štátu, ktorého legislatíva je naďalej uplatniteľná na vyslaného zamestnanca; predpokladajúc pritom, že uvedené ustanovenia sa vzťahujú iba na podniky, ktoré obvykle vykonávajú významné činnosti na území členského štátu, v ktorom boli založené. Z toho vyplýva, že vysielajúci zamestnávateľ musí na území Slovenskej republiky naďalej vykonávať obvyklú dôležitú hospodársku činnosť, zachovať si svoju štruktúru, právo uzatvárať zmluvy a pod. Pre vysielajúceho zamestnávateľa súčasne naďalej platí, že počet zamestnancov pracujúcich v Slovenskej republike musí byť minimálne 25 % z celkového počtu zamestnancov, vynímajúc zamestnancov zaoberajúcich sa zabezpečovaním vnútorného chodu činnosti zamestnávateľa. Podľa žalovanej aby zamestnávateľ mohol splniť podmienku týkajúcu sa obvyklého výkonu významných ekonomických činností na území Slovenskej republiky, musí okrem iného vykonávať na tomto území svoju činnosť určitú dobu. Táto podmienka sa podľa kódexu týkajúceho sa vysielania zamestnancov a vykonávania vedľajšej činnosti samostatne zárobkovo činnými osobami mimo štátu, v ktorom sú etablovaní, považuje za splnenú, ak je táto činnosť vykonávaná najmenej 4 mesiace. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vykonala v dňoch 4. mája 2009 až 7. mája 2009 u zamestnávateľa kontrolu, ktorej predmetom bolo šetrenie poistných pomerov zamestnancov kontrolovaného subjektu za obdobie od 1. apríla 2004 do 31. decembra 2008. Kontrolou bolo zistené, že zamestnávateľ zamestnával za kontrolované obdobie 236 zamestnancov a v čase kontroly 5 zamestnancov. Zamestnávateľ v pracovných zmluvách uvádzal miesto výkonu práce J. republika a M. republika alebo opačne. Na potvrdeniach zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku uvádzal, že zamestnanec vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, pričom už od 1. januára 2005 na základe vyjadrenia zamestnávateľa zamestnanci pracovali v M. republike. Zamestnávateľ nepodal žiadosť o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania zamestnanca T. M. na územie M. republiky, napriek tomu, že bolo zistené, že žalobca vykonával pracovnú činnosť na území M. republiky od 1. februára 2006. Ďalej žalovaná poukázala na zamietnutie žiadosti zamestnávateľa o udelenie výnimky z článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia pre T. M. zo dňa 13. ferbuára 2009 Ministertstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskje republiky, v zmysle ktorej zamestnávateľ nespĺňal podmienky vyslania podľa nariadenia. Zo zistených skutočností vyplýva, že žalobca vykonával svoju prácu na území M. republiky od 1. februára 2006 a s poukazom na obsah čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia sa na neho vzťahuje od 1. februára 2006 v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa žalovanej legislatíva M. republiky. Zamestnávateľ platil a odvádzal poistné na sociálne poistenie od 1. februára 2006 v rozpore s legislatívnou úpravou, ktorá upravuje sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov v rámci Európskej únie, pričom nespĺňal podmienky, za ktorých je možné považovať výkon práce jeho zamestnancov na území iného štátu Európskej únie za výkon práce vyslaných zamestnancov. Na základe uvedeného mala žalovaná preukázané, že žalobcovi nevzniklo ako zamestnancovi zamestnávateľa SENAJ a spol. Svidník, spol. s r. o. od 1. februára 2006 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. Čo sa týka námietok žalobcu uviedla žalovaná, že pri rozhodovaní o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch viazaná len zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom vychádza zo zisteného skutkového stavu, bez ohľadu na skutočnosť, kto tento stav zavinil a do akej miery ho môže účastník konania ovplyvniť. Námietka účastníka konania, týkajúca sa úrazového poistenia a nároku na výplatu úrazového príplatku nesúvisí s predmetným konaním. S poukazom na ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona bola Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník oprávnená rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Z tohto dôvodu nebola povinná v zmysle čl. 86 nariadenia postúpiť odvolanie účastníka konania proti napadnutému rozhodnutiu zodpovedajúcemu orgánu iného členského štátu. Zákon neukladá oznamovaciu povinnosť v predmetnej veci Sociálnej poisťovni, ale zamestnávateľovi. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodou uvedneých v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovanej a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Predmetom preskúmania je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci vzniku sociálneho poistenia žalobcu. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z vyššie citovaných skutočností je nepochybné, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovanej podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktoré upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podliehajúcich právnej úprave ustanovení § 247 až § 250k O.s.p. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. je nepochybné, že v správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou zásadou, a teda zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu skúma iba z hľadiska namietaných zákonností uvedených v žalobe. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v § 4 ods. 1 písm. a) upravuje, že zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo právnická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobie určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak, ... . Podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ... . Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 20 písm. a) citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe, v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru, ... . Z Preambuly Nariadenia Rady ( EHS ) č. 1408/71 o uplatňovaní sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorú sa pohybujú v rámci spoločenstva vyplýva, že Rada Európskej únie so zreteľom o zložení Európskeho spoločenstva keďže hľadisko zaručenia rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ktorí sú zamestnaní na území členského štátu, tak účinne ako je to možné, je vhodné za právne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať, určiť právne predpisy toho členského štátu, v ktorom je osoba v zamestnaneckom vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Podľa čl. 13.1 nariadenia Rady ( EHS ) č. 1408/71, pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby,na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy. Podľa čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia, pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak: a) na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu; Podľa čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia, osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania; Podľa čl. 17 nariadenia, dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z ustanovení článkov 13 až 16 v záujme určitých kategórii osôb alebo určitých osôb. Podľa § 178 ods. 1 bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 6 citovaného zákon, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 3 citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 218 ods. 1 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 209 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení súd konštatoval, že žalovaná sa tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neriadili vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Všeobecný poukaz na ustanovenie § 20 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ako aj na čl. 13.1 a čl. 13ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 1408/71, v zmysle ktorého sa na žalobcu, ako zamestnanec pracujúci u zamestnávateľa SENAJ spol. Svidník, spol. s r.o., Svidník, a ktorý riadne platil povinné dôchodkové poistenie, povinné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti od 01. februára 2006, t.j. od vzniku pracovného pomeru až do 10. augusta 2009 na území Slovenskej republiky, mala sa vzťahovať na základe tvrdení tak žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu legislatíva Českej republiky, z týchto ustanovení zákona a ani nariadenia avšak jednoznačne nevplýva. Tieto tvrdenia boli uvádzané správnym orgánom bez náležitého právneho odôvodnenia s poukazom na citáciu príslušných ustanovení čl. 13.1 , ako aj 13 ods. 2 písm. a) nariadenia, s uvedením ako hlavného dôvodu zamietnutia odvolania žalobcu, ktorým bol dôvod, že na strane zamestnávateľa nebol vystavený formulár E 101. V tomto kontexte je potrebné poukázať na článok 84 ods. 1 písm. a), b) citovaného nariadenia, podľa ktorého príslušné orgány členských štátov sa vzájomne informujú o všetkom čo sa týka: a) opatrení uskutočnených na vykonávanie tohto nariadenia; b) zmien ich právnych predpisov, ktoré môžu ovplyvniť vykonávanie tohto nariadenia. Ak teda prvostupňový správny orgán sa riadil vo svojom postupe voči žalobcovi podľa citovaného nariadenia, tak mal postupovať v intenciách nariadenia vo všetkých postupoch voči žalobcovi, pretože ako vyplýva z čl. 84 ods. 3 nariadenia, orgány a inštitúcie členských štátov môžu na účely vykonávania tohto nariadenia komunikovať medzi sebou a dotknutými osobami alebo ich zástupcami priamo. Zistený skutkový stav podľa súdu je nedostatočný na vyslovenie právneho záveru, ktorý je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, nakoľko medzi samotným právnym posúdením a skutkovými zisteniami nie je logické vyústenie a skutkové zistenia nezodpovedajú následne prijatému právnemu posúdeniu žalovanej. S poukazom na ustanovenie § 20 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorého vychádza podstata celého problému tohto konania je tá skutočnosť, že žalobcovi zákonné povinné poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi vzniklo v pracovnom pomere, odo dňa vzniku pracovného pomeru a táto povinnosť mu zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. S poukazom na citáciu príslušných ustanovení, ktoré sú obsahom odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, na ktoré poukazuje aj žalobca tak v odvolaní, ako aj v samotnej žalobe, ani žalovaná ako odvolací orgán sa s uvedenými námietkami žalobcu dostatočne nevyporiadala v napadnutom rozhodnutí, a tak isto použila iba citáciu príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj citáciu príslušných článkov nariadenia č. 1408/71 v spojení s vykonávacím predpisom 574/72, pričom dôraz kládla na rozhodnutie č. 181 vydané dňa 13. decembra 2000, o ktorého obsah oprela zdôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom poukázala na legislatívu vzťahujúcu sa na vyslaných pracovníkov, t.j. na žalobcu, na ktorého sa v zmysle citovaného rozhodnutia č. 181 vzťahuje legislatíva Českej republiky. Aj podľa názoru súdu žalovaná v predmetnom konaní uvedeným spôsobom, ktoré je citované v ustanovení § 20 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, ako aj v príslušných ustanoveniach § 209 ods. 1 až 4 citovaného zákona nepostupovala. Samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pritom neobsahuje presvedčivé skutočnosti, z ktorých by bol jasný právny záver vyplývajúci z tej skutočnosti, že na strane zamestnávateľa nebol vystavený formulár E 101 - potvrdenie o uplatniteľnej legislatívy, čo mal byť práve dôvod, podľa ktorého sa má na žalobcu vzťahovať legislatíva Českej republiky. V danom prípade súd poukazuje na to, že ani samotný list Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 13. februára 2009, ktorým bola zamietnutá žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky, takéto skutočnosti neobsahuje, teda neobsahuje konkrétne ustanovenie z akej právnej normy vyplýva záver písomného vyjadrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, prečo zamestnávateľovi žalobcu nebola udelená výnimka zo zákona. Ak teda správne orgány ďalej svoje rozhodnutia odôvodňovali ustanoveniami citovaného nariadenia, bolo potrebné, aby sa nariadením riadili v celom svojom konaní a to aj v tejto časti, keď bolo potrebné žiadosť zamestnávateľa žalobcu posúdiť aj podľa ďalších ustanovení nariadenia, nielen s poukazom na čl. 13 ods. 2 písm. a), ale i s poukazom na čl. 86 ods. 1, podľa ktorého každá žiadosť, vyhlásenie alebo opravné prostriedky, ktoré by sa mali predložiť v určenej lehote orgánu, inštitúcii alebo súdu jedného štátu, aby sa dodržali ustanovenia právnych predpisov tohto štátu, sú prípustné, ak sa predložia v tej istej lehote zodpovedajúcemu orgánu, inštitúcii alebo súdu iného členského štátu. V takom prípade orgán, inštitúcia alebo súd prijímajúci žiadosť, vyhlásenie alebo opravný prostriedok, ho bez zbytočného odkladu postúpi príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu prvého štátu, priamo alebo prostredníctvom príslušných orgánov dotknutého členského štátu. Deň, ku ktorému sa taká žiadosť, vyhlásenie alebo opravný prostriedok predložilo orgánu, inštitúcii alebo súdu druhého štátu, sa považuje za deň ich predloženia príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu. Žalovaná v predmetnom napadnutom rozhodnutí neuviedla presné ustanovenie právnej normy, v zmysle ktorej rozhodla tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Súdu absentuje priamy vzťah medzi obsahom právnej normy a samotným postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník. Absentuje tu priamy vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením, ktoré by mali na seba nadväzovať. Z tohto dôvodu je preto rozhodnutie žalovanej nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd sa nestotožnil s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej, že dňom 01. februára 2006 nevzniklo žalobcovi povinné dôchodkové poistenie, povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti založené pracovným pomerom zamestnávateľa SENAJ spol. Svidník, spol. s r.o. Svidník, nakoľko toto tvrdenie je v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 20 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože pracovný pomer žalobcu v tomto období u zamestnávateľa trval a skončil až 10. augusta 2009. Počas celej tejto doby uhrádzal zamestnávateľ poistenie za žalobcu riadne a včas počas celého trvania pracovného pomeru, t.j. od 01. februára 2006 do 10. augusta 2009. S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 195 ods. 1, § 196 ods. 6, v spojení s ustanoveniami § 209 ods. 1 až 4 Zákona o sociálnom poistení vyplývajú pre správny orgán povinnosti úplne a presne zistiť skutkový stav veci a vykonať aj také dôkazy, ktoré sú potrebné pre zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Týmito ustanoveniami sa neriadili v konaní správne orgány, a preto súd predmetné rozhodnutie napadnuté žalobou zrušil aj pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Na rozsudku sa senát Krajského súdu v Prešove jednohlasne uzniesol v pomere 3:0 hlasom. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní je na základe právneho názoru vysloveného súdom v následovnom rozhodnutí opätovne vec posúdiť a rozhodnúť o odvolaní žalobcu, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu správnych orgánov, ktoré vyporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu, pričom je potrebné s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 6 O.s.p. riadiť sa právnym názorom súdu, ktorým je správny orgán viazaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný priznal trovy konania 191,40 Eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 Eur, ako aj za tieto právne úkony : - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 31. marca 2010 ( podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods.1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ) vo výške 55,49 Eur - za spísanie a podanie žaloby zo dňa 31. marca 2010 ( podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods.1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ) vo výške 55,49 Eur - režijný paušál podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky a to 2x 7,21 Eur ( 14,42 Eur ) - daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 20 % zo sumy 125,40 Eur, čo tvorí 23,83 Eur ( podľa kópie osvedčenia o registrácii č. 1024667116 vydaného dňa 18. augusta 2044 v Stropkove ) Súd priznal trovy konania vo výške 191,40 Eur, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Maruščákovi na jeho účet vo VÚB, a.s. č. 102340612/0200 do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.