Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sp/10/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200325 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200325.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe katastra Vranov nad Topľou, Kalinčiakova č. 878, za účasti A. F., bytom D. H. R. č. XX, zastúpeného Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom so sídlom v Bratislave, Stavbárska 7, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. februára 2010, číslo: V 111/2010/Ro takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. februára 2010, číslo: V 111/2010/Ro. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25. 2. 2010 rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 17. 12. 2009 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a A. F., zastúpeným Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom ako záložcom tak, že návrh podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že dňa 26. 1. 2010 bol doručený návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve záložcu, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D. H. R.. Správa katastra preskúmala predloženú záložnú zmluvu ako aj splnomocnenie právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya na zastupovanie dlžníka, uzavreté v Zmluve o úvere zo dňa 23. 3. 2009, pretože na základe tohto plnomocenstva bol právny zástupca splnomocnený dlžníkom uzatvoriť predmetnú Zmluvu o zriadení záložného práva č. 879/2009/PTR. Podľa plnomocenstva spísaného priamo na predtlačí v zmluve o úvere zo dňa 23. 3. 2009 právny zástupca dlžníka je splnomocnený, aby uzatvoril v mene dlžníka záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, avšak bez bližšieho označenia nehnuteľnosti, t.j. bez označenia listu vlastníctva, katastrálneho územia, parcely, výmery, druhu pozemku, súpisného čísla stavieb, spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť záložné právo, nakoľko dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností, a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctva dlžníka, alebo len niektorých. Splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musí byť urobené tak, ako aj právne úkony samé, t.j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami. Ďalej odporkyňa citovala § 37 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Poukázala na rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom. Dlžník nemal možnosť voľby výberu advokáta, ktorý háji jeho záujmy. Pohľadávka ktorú dlhuje dlžník je vo veľkom nepomere k predmetu zálohu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 31 ods. 2, ods. 3 Katastrálneho zákona na základe ktorého má právomoc preskúmať a tým posúdiť spôsobilosť verejnej listiny alebo inej listiny z hľadiska naplnenia zákonných ustanovení vymedzených Katastrálnym zákonom a súvisiacimi právnymi predpismi k rozhodnutiu o povolení alebo zamietnutí vkladu. Rozpor s dobrými mravmi, rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom, nepresnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť splnomocnenia právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya v danom prípade majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a sú dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne. V opravnom prostriedku uviedol, že dňa 25. 2. 2010 správa katastra vydala rozhodnutie, sp. zn. V 111/2010/ Ro o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k zálohu v zmysle ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení (ďalej len Katastrálny zákon). Z napadnutého rozhodnutia správy katastra vyplýva, že správny orgán prejudikuje neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť") splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca Mgr. Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Žlnayom a dlžníkom absolútne neplatná. Katastrálny zákon tak ako Občiansky zákonník neustanovujú podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ust. § 17 Správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu. Ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie ale nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Aplikácia ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti plnej moci je i s poukazom na článku 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako i fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle, toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor. V zmysle platnej právnej úpravy je neplatným právnym úkonom ten právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Občiansky zákonník rozumie pod pojmom forma náležitosť prejavu, teda akým spôsobom konajúci subjekt právny úkon prejaví, písomne či ústne. V prípade udelenia plnej moci splnomocnencovi za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, predmetom ktorej je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami, sa vyžaduje, aby táto plná moc bola udelená písomne. Pre platnosť plnej moci sa vyžaduje podpis konajúcich osôb, t.j. splnomocniteľa a splnomocnenca. Vychádzajúc zo samotného textu úverovej zmluvy je zrejmé, že „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať." Tento text je ďalej riadne krytý podpisom záložcu, pričom podpis bol riadne úradne overený, resp. uznaný za vlastný orgánom na to kompetentným. Je preto zrejmé, že plná moc zjavne nebola správou katastra riadne preskúmaná a splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom. Písomná forma plnej moci predpísanej zákonom bola splnená, preto nie je možné udelenú plnú moc považovať za absolútne neplatnú. Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či už písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela správa katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany správy katastra a toto z uvedeného dôvodu nemohlo správu katastra viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôrazňuje, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje príslušná správa katastra. Ad absurdum správa katastra ďalej konštatuje, že „predtlač obsahuje meno Mgr. Žlnay a ako splnomocnenca a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe toho, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu dlžníkov. " Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejaviť svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie správy katastra o údajnom kontakte, resp. údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom, tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať. Z argumentácie správy katastra o existencii „predtlače" a súčasne údajnej bližšie nešpecifikovanej skutočnosti, ktorá má mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že správa katastra sa vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia v zmysle správneho poriadku. Takéto rozhodnutie možno potom označiť za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože vychádza z nenáležité zisteného skutkového stavu. K názoru správneho orgánu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uvádzame toľko, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom. Podľa Prof. Lazára (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv a povinností, ktoré nastupujú v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku. " Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) ,Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon." Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené", ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu. " Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. § 151m ods. (9) Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Podľa ust. § 151m ods. (10) Občianskeho zákonníka ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru. Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom. Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože osoba advokáta bola vybratá záložcom. Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 4. 5. 2010 odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže správny orgán okrem iného dospel k záveru, že nepresnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť splnomocnenia právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya v prípade konania o vklade č. V 111/2010/Ro majú za následok neplatnosť právneho úkonu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 17. 12. 2009 navrhovateľ žiadal o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 879/2009-PTR do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a A. F., zastúpeným Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vniknú na základe Zmluvy o úvere č. 8342393 zo dňa 23. 3. 2009, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu návrhu na vklad, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 800,- Eur, poplatku v sume 772,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo Zmluvy o úvere č. 8342393 zo dňa 23. 3. 2009 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená ako predtlač a okrem iného obsahuje plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, advokátska kancelária ... Ďalej advokáta Mgr. Bruna Žlnaya splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO ..., ktorá je mojim záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene: a/ záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, alebo b/ zmluvu o zabezpečovanom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv beriem na vedomie, že a/ v prípade uzatvorenia záložnej zmluve vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností, b/ v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti pohotovosť, s.r.o. Bratislava, z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností ...“ Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 30 ods. 4 písm. g/ Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť overený podľa osobitných predpisov. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcom nakladať s nehnuteľnosťou, čo je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 36b ods. 1 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či a/ návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve, alebo jeho právny zástupca, b/ bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy, c/ po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré bránia vkladu do katastra. Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom ... Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu neplatného plnomocenstva. Aj podľa názoru krajského súdu splnomocnenie nachádzajúce sa v zmluve o úvere je neplatné, pretože toto splnomocnenie neobsahovalo bližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa mali stať predmetom zálohu, t.j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho územia, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide teda o absolútne neplatný právny úkon. V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní), ale plnomocenstvom v hmotnoprávnom vzťahu. Aplikácia citovaných ustanovení v predmetnej veci preto neprichádza do úvahy. Súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva na predtlači vznikajú vážne pochybnosti o tom, či právny úkon pri udeľovaní plnomocenstva Mgr. Brunovi Žlnayovi bol uskutočnený slobodne, vzhľadom na to, že ide o predtlač úverovej zmluvy. Je tu dôvodný predpoklad, že ide o rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používal navrhovateľ pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Bruna Žlnaya. Ak navrhovateľ takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka. Stotožnil sa aj s názorom, že pohľadávka ktorú dlhuje dlžník je vo veľkom nepomere k predmetu zálohu, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.