Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/60/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200375 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Ing. D. L., narodeného XX. C. XXXX, trvale bytom R. č. XXX, XXX XX R., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla & partners, s.r.o., JUDr. Dušanom Slávikom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kmeťová č. 24, 040 01 Košice, proti žalovanému Vedúcemu služobného úradu, Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín, so sídlom Hurbanova č. 59, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. apríla 2010 č. 710/1000/2010 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. apríla 2010 č. 710/1000/2010, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Vedúceho služobného úradu, Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín zo dňa 26. januára 2010 pod č. 119/1000/2010, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zároveň priznať náhradu trov konania. Žalobca dôvodil tým, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené práva žalobcu, hlavne čo sa týka jeho práva ako štátneho zamestnanca v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o štátnej službe, ako aj právo zamestnanca na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania s poukazom na čl. 36 písm. b) zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na objektívne a nestranné rozhodovanie vo veci. Žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo nesporné začaté dňom 13. novembra 2007, kedy služobný úrad žalovaného doručil žalobcovi rozhodnutie č. 2825/1000/2007 zo dňa 13. novembra 2007. Prvostupňový správny orgán skončil so žalobcom štátnozamestnanecký pomer ku dňu 15. novembra 2007 a žalobca za najzávažnejšiu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia považuje práve skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 26. januára 2010 žalovaný skončil štátnozamestnanecký pomer so žalobcom spätne ku dňu 15. novembra 2007. Táto nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nebola odstránené ani rozhodnutím o odvolaní žalobcu, keďže žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca považoval nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom. Podľa žalobcu výklad a následná aplikácia príslušných ustanovení zákona o štátnej službe žalovaným, predovšetkým ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) a ustanovenia § 40 ods. 4 písm. b) citovaného zákona nie je vecne správna. Žalobca ďalej citoval ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 2 písm. b), a § 40 ods. 4 Zákona o štátnej službe. Argumetnoval tým, že rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného bolo žalobcovi doručené až dňa 28. januára 2010 a výrok napadnutého rozhodnutia je nie len v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 4 citovaného zákona, ale aj ustanovenia § 44 citovaného zákona. Ďalej poukázal na citáciu ustanovenia § 44 zákona, podľa ktorého ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej a žalobca preto pokladá za nesporné, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s citovanými ustanoveniami. Žalobca zdôraznil, že žalovaný príslušné ustanovenie § 40 ods. 4 citovaného zákona vykladal tak, že štátnozamestnanecký pomer možno skončiť už dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní, pričom odvolaním mal na mysli rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného. Podľa žalobca takýto absurdný záver opierajúci sa výlučne o gramatický výklad citovaného zákona bez poznania jeho významu, nie je v súlade jednak s ostanými ustanoveniami zákona, ale ani s účelom a zmyslom ustanovenia § 40 ods. 4 zákona. Nakoľko už zo samotného ustanovenia § 40 ods. 4 zákona je zreteľný záujem zákonodarcu formulovať zákaz skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru skôr, než by sa o ňom zamestnanec mohol dozvedieť. Z tohto dôvodu žalobca tvrdí, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá naďalej. Žalobca konštatoval, že rozhodnutie žalovaného o odvolaní je nepochybne konštitutívnym statusovým rozhodnutím, nakoľko v jeho dôsledku dochádza k zániku práva a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru a takéto rozhodnutia v súlade ustálenou právnou praxou a teóriou správneho práva pôsobia výlučne do budúcnosti a to od okamihu právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca preto z vyššie uvedených dôvodov považuje prvostupňové ako aj rozhodnutie žalovaného za nezákonné a je dôvodné ich zrušiť. V žalobe žalobca ďalej citoval ustanovenie § 40 ods. 2 písm. b) Zákona o štátnej službe podľa, z ktorého bol žalobca odvolaný, pričom hmotnoprávnou podmienkou pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s odvolaným vedúcim úradu alebo predstaveným je skutočnosť, že nemohol byť zaradený na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu, alebo na iné voľné štátnozamestnanecké miesto po dohode so služobným úradom z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá. Žalobca konštatoval, že žalovaný nesprávne zisťoval existenciu voľných štátnozamestnaneckých miest a to ku dňu 15. novembra 2007, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 4 zákona je služobný úrad povinný odvolaného predstaveného zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu. Argumetnoval ďalej rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 2S 32/2009 - 66 zo dňa 01. decembra 2009, ktorým bolo rozhodnutie č. 2825/1000/2007 zo dňa 13. novembra 2007 a rozhodnutie č. 588/1000/2009 zo dňa 20. marca 2009 zrušené podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec bola vrátená na ďalšie konanie žalovanému. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) zákona je podľa žalobcu právna úprava, tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu, ktorý je povinný štátnemu zamestnancovi po jeho odvolaní z funkcie predstaveného ponúknuť možnosť zaradenia na iné voľné štátnozamestnanecké miesto pokiaľ možno v tom istom odbore štátnej služby, prípadne i iné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Až vtedy, ak túto povinnosť splniť nemožno, postupuje vedúci služobného úradu podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Podľa žalobcu existenciu voľného štátnozamestnaneckého miesta ako zákonnú podmienku rozhodnutia je potrebné zisťovať ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní štátneho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého pomeru a nie ku dňu jeho odvolania z funkcie predstaveného. S poukazom na tieto skutočnosti, žalovaný opätovne zisťoval existenciu voľných štátnozamestnaneckých miest len ku dňu 15. novembra 2007, preto je potrebné napadnuté rozhodnutia aj z tohto dôvodu pokladať za nezákonné. Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu je nepreskúmateľnosť pre jeho nezrozumiteľnosť. Rozhodujúcim skutkovým zistením, ktoré je predpokladané aj hypotézou právnej normy, v tomto prípade ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) citovaného zákona je neexistencia voľného štátnozamestnaneckého miesta v rovnakom odbore štátnej služby a funkcii ako bol zaradený odvolaný predstavený, resp. iného voľného štátnozamestnaneckého miesta, ktorého obsadenie na základe dohody odvolaný predstavený odmietol. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku v súlade, s ktorým je jednou zo základných funkcií odôvodnenia rozhodnutia presvedčiť účastníkom o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný len opätovne konštatoval, že nemá voľné štátnozamestnanecké miesto a preto bolo prvostupňovým rozhodnutím podľa žalovaného rozhodnuté správne. Akým spôsobom žalovaný dospel k tomuto skutkovému zisteniu, resp. z akých podkladov táto skutočnosť vyplynula, z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, aj napriek tomu, že sa jedná o rozhodujúcu skutočnosť vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalobca v závere žaloby akcentoval, že nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia tak výrazne oslabuje procesnú možnosť žalobcu brojiť proti napadnutému rozhodnutiu. K tejto vade podotkol, že aj v prípade ak si správny orgán osvojil skutkové zistenia z vlastnej činnosti, musí v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne uviesť, z akých skutočností, podkladov, alebo logických úvah dospel k takémuto skutkovému zisteniu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je podľa žalobcu preto samostatným dôvodom pre jeho zrušenie. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 30. júna 2010 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zároveň navrhol v prípade, žeby súd žalobe vyhovel, aby o náhrade trov konania súd rozhodol v nadväznosti na jeho vyjadrenie, konkrétne bod 4. V písomnom vyjadrení poukázal žalovaný na obsah prvostupňového rozhodnutia, na odvolanie žalobcu, ako aj na podrobné dôvody, ktoré uviedol v preskúmavanom rozhodnutí. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným krajskému súdu vyplýva, že Štátna energetická inšpekcia Trenčín, Vedúci služobného úradu dňa 26. januára 2010 pod č. 119/1000/2010 rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín ku dňu 15. novembra 2007 v súlade s § 31 ods. 4 písm. a) v spojení s § 40 ods. 2 písm. b) a § 40 ods. 4, § 125 a 126 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že so žalobcom bol rozhodnutím Vedúceho služobného úradu Trenčín č. 2825/1000/2007 zo dňa 13.11.2007 v súlade s § 31 ods. 4 písm. a) v spojení s § 40 ods. 2 písm. b), § 125 a § 126 zákona č. 312/2001 Z.z. skončený štátnozamestnanecký pomer v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom nadriadený orgán - Vedúci služobného úradu Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín rozhodnutím č. 588/1000/2009 zo dňa 20.3.2009 rozhodol tak, že po predchádzajúcom prerokovaní poradnou odvolacou komisiou prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie zamietol. Na základe žaloby podanej žalobcom boli rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 2S 32/09-66 zo dňa 01. decembra 2009 vyššie označené rozhodnutia zrušené podľa § 250j ods. 3 O.s.p a vec bola vrátená na ďalšie konanie žalovanému. V rozsudku Krajského súdu v Prešove nebol vyslovený právny názor, ktorým by bol žalovaný v ďalšom konaní viazaný. Vychádzajúc z týchto skutočnosti v ďalšom konaní so žalobcom bolo potrebné postupovať podľa zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prvostupňový správny orgán ďalej argumetnoval tým, že rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 2824/1000/2007 zo dňa 12. novembra 2007 bol žalobca ku dňu 13. novembra 2007 Vedúcim služobného úradu Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín odvolaný z funkcie štátneho radcu - predstaveného - riaditeľa Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie so sídlom v Prešove, ktoré rozhodnutie žalobca prevzal dňa 13. novembra 2007 osobne. Zároveň bol poučený o možnosti podať proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Keďže žalobca dňa 13. novembra 2007 vlastnoručným podpisom úradného záznamu z toho istého dňa odmietol ponúkané v tom čase jediné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, a to funkciu odborného radcu - inšpektora Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín na Krajskom inšpektoráte so sídlom v Bratislave a zároveň nedošlo s ním a služobným úradom k inej dohode, v zmysle § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. je zrejmé, že boli splnené všetky podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, a to funkciu odborného radcu - inšpektora Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín na Krajskom inšpektoráte so sídlom v Bratislave, ktoré bolo ponúknuté žalobcovi dňa 13. novembra 2007 pri osobnom pohovore s vedúcim služobného úradu bol informovaný, že sa jedná o jediné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, ktorú skutočnosť vzal na vedomie a následne potvrdil aj podpisom predmetného záznamu. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že ku dňu 13. novembru 2007 bol žalobca odvolaný z funkcie predstaveného Vedúcim služobného úradu Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 2824/1000/2007 zo dňa 12. novembra 2007. Žalobca si bol vedomý právneho následku, že ak takto ponúknuté jediné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín výslovne odmietol a služobný úrad sa s ním nedohodol inak, bude služobný úrad musieť postupovať v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z.. Ďalej prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 39 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 2 písm. b) a § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Poukázal na to, že z dikcie vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. možno so štátnym zamestnancom ( žalobcom ) skončiť už dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie predstaveného. Nakoľko rozhodnutie č. 2824/1000/2007 zo dňa 12. novembra 2007 o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného ku dňu 13. novembra 2007 prevzal žalobca dňa 13. novembra 2007. Dňa 13. novembra 2007 žalobca odmietol v tom čase jediné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, a to funkciu odborného radcu - inšpektora Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín na Krajskom inšpektoráte so sídlom v Bratislave a v zmysle § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. tak boli splnené všetky podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín ku dňu 15. novembra 2007. Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. je nezaradenie odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak. Po odvolaní štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho úradu nebolo možné zaradiť žalobcu na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá, alebo odvolaný vedúci úradu ponúkané miesto služobným úradom odmietol. Zo skutkových okolností vyplýva, že rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 2824/1000/2007 zo dňa 12. novembra 2007 bol žalobca ku dňu 13. novembra 2007 Vedúcim služobného úradu Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín odvolaný z funkcie štátneho radcu - predstaveného - riaditeľa Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie so sídlom v Prešove a teda na základe tejto skutočnosti dochádza aj ku skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona, pretože ponúknuté jediné voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, a to funkciu odborného radcu - inšpektora Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín na Krajskom inšpektoráte so sídlom v Bratislave odmietol, pričom služobný úrad iné voľné miesto štátnej služby nemá. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. sa žalobcovi poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Na základe odvolania žalobcu, v ktorom namietal tú skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 26. januára 2010 je neplatné, pretože sa žalovaný odvoláva na rozhodnutia zo dňa 13. novembra 2007 a 20. marca 2009, ktoré boli rozsudok Krajského súdu v Prešove pod č. 2S 32/2009 - 66 zo dňa 01. decembra 2009 zrušené. Ďalej poukázal na to, že v zmysle tohto rozsudku je v novom konaní úlohou a povinnosťou žalovaného opäť rozhodnúť, rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť, pretože len náležité odôvodnenie poskytujúce skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia môže presvedčiť účastníkov o jeho správnosti a zákonnosti. Žalobca ďalej dôvodil tým, že štátnozamestnanecký pomer s ním bol ukončený ku dňu 15. novembru 2007, s čím nesúhlasí s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. b) Zákona o štátnej službe. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný v úvodnej časti rozsudku uvedeným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 26. januára 2010 č. 119/1000/2010, ako aj na dôvody odvolania žalobcu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolania, žalovaný v rozhodnutí argumentoval tým, že napadnutým prvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol v súlade so zákonom o štátnej službe a rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2S 32/2009 - 66 zo dňa 01. decembra 2009. Žalovaný uviedol, že v zmysle uznesenia poradnej odvolacej komisie, ako odvolací orgán považuje námietku uvedenú žalobcom v odvolaní spočívajúcu v tom, že prvostupňové rozhodnutie by malo byt' neplatné z dôvodu, že toto vo svojom odôvodnení poukazuje na predchádzajúce zrušené rozhodnutia, žalovaný sa s uvedenou námietkou vôbec nestotožnil, pretože je v priamom rozpore s obsahom napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že ide o konštatovanie, pretože vychádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2S 32/09-66 zo dňa 01. decembra 2009, z ktorého nevyplýva žiadny právny názor, ktorým by bol správny orgán v ďalšom konaní viazaný. V odôvodnení Krajský súd v Prešove konštatoval, že je potrebné vydať rozhodnutie náležite odôvodnené, aby nevznikla pochybnosť o správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak, aby poskytovalo predmetné rozhodnutie skutkovú a právnu oporu vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o námietku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. b) a § 40 ods. 4 Zákona o štátnej službe, žalovaný ako odvolací orgán argumentoval tým, že z obsahu odvolania vo vzťahu k týmto zákonným ustanoveniam nie je vôbec zrejmé, v čom by mala spočívať nezákonnosť alebo nesprávnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia. V odvolaní je neurčito, nezrozumiteľne a naviac zjavne neúplne len v celkom všeobecnej rovine poukázané na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, avšak bez akéhokoľvek bližšieho súvisu vo vzťahu k prvostupňovému napadnutému rozhodnutiu. S poukazom na námietku, žalovaný vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z., na ktoré žalobca poukázal, uviedol, že je toho názoru, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na možnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade ŠEI Trenčín. Z dikcie ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 až 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 písm. b) citovaného zákona žalovaný ďalej dôvodil tým, že v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. S poukazom na citované zákonné ustanovenia žalovaný zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keď vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo vydanie Rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 2824/1000/2007 zo dňa 12. novembra 2007, ktorým bol dňom 13. novembra 2007 žalobca odvolaný z funkcie štátneho radcu - predstaveného - riaditeľa Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie so sídlom v Prešove. Keďže dňa 13. novembra 2007 žalobca osobne prezval predmetné rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru a zároveň pri osobnom pohovore konanom dňa 13. novembra 2007 odmietol ponúknuté v tom čase jediné voľné štátnozamestnanecké miesto - funkciu odborného radcu - inšpektora na Krajskom inšpektoráte ŠEI Trenčín so sídlom v Bratislave, žalovaný argumentoval tým, že postupom prvostupňového orgánu v zmysle rozhodnutia č. 119/1000/2010 zo dňa 26. januára 2010 bol žalobca aj s ohľadom na už vyššie citované ustanovenie § 40 zákona, splnené všetky zákonné podmienky umožňujúce skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v Služobnom úrade ŠEI Trenčín ku dňu 15. novembra 2007. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na to, že Služobný úrad ŠEI Trenčín ani v súčasnosti nedisponuje iným voľným štátnozamestnaneckým miestom aké bolo žalobcovi pri osobnom pohovore dňa 13. novembra 2007 ponúknuté. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožnil ani s námietkou uvedenou v odvolaní žalobcom v tom zmysle, že vo vyššie označenom rozsudku Krajského súdu v Prešove mal byť vyslovený právny názor, ktorým bol prvostupňový orgán, ako aj žalovaný v ďalšom konaní viazaný. Argumentoval tým, že vyššie označený rozsudok obsahuje iba poučenie o tom, že žalovaný je povinný v ďalšom konaní svoje rozhodnutie náležité, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, pretože len náležité odôvodnené rozhodnutie poskytujúce skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a môže presvedčiť účastníkov o jeho správnosti a zákonnosti. Takéto všeobecné konštatovanie súdu podľa žalovaného nemožno v žiadnom prípade chápať ako právny názor záväzný pre ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú a nenáležitú. S poukazom na to, že žiadne iné námietky proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu zo strany žalobcu uvedené neboli, žalovaný rozhodol o odvolaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy . Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2 O.s.p. ). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 125 ods. 1 upravuje, že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ustanovenia § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01. januára 2010 vyplýva, že v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul žalobcu a jeho právneho zástupcu, ako účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. V danom prípade sú predmetom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonom ( ďalej len „zákona“ ) vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s § 31 ods. 4 zákona, t.j. z dôvodu nezaradenia žalobcu ako odvolaného predstaveného. Rozhodnutiu, ktoré je predmetom preskúmanie predchádzalo rozhodnutie zo dňa 12. novembra 2007 č. 2824/1000/2007 Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, Vedúceho služobného úradu o odvolaní žalobcu z funkcie štátneho radcu - predstaveného - riaditeľa služobného úradu Krajského inšpektorátu štátnej energetickej inšpekcie so sídlom v Prešove podľa § 31 ods. 2 Zákona o štátnej službe ku dňu 13. novembru 2007 ( t.j. bez udania dôvodu ). O odvolaní žalobcu zo dňa 27. novembra 2007 rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29. januára 2008 pod č. 221/1000/2007 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12. novembra 2007 pod č. 2824/1000/2007 potvrdil. V rámci konania o návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podaného žalobcom dňa 20. februára 2009 žalovaný listom zo dňa 23. marca 2009 v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi, že dôvodom v návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia nevyhovuje. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove 2S 32/2009 - 66 zo dňa 01. decembra 2009 vyplýva, že dôvodom zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného zo dňa 13. novembra 2007 č. 2825/1000/2007 v spojení s rozhodnutím Vedúceho služobného úradu ŠEI Trenčín č. 588/1000/2009 zo dňa 20. marca 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. bola tá skutočnosť, že žalovaný nepredložil úplný administratívny spis a v odôvodnení predmetného rozsudku súd zdôraznil, že v ďalšom konaní je povinný žalovaný svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne odôvodniť, pretože len náležité odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a môže presvedčiť účastníkom o jeho správnosti a zákonnosti. Teda ako vyplýva z výroku, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove nebol vyslovený v rozsudku žiadny právny názor, ktorým by bol viazaný prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v ďalšom konaní. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní bolo teda povinnosťou tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného zdôvodniť náležite v budúcnosti vydané rozhodnutie. Následne po aplikácii rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 01. septembra 2009 č.k. 2S 32/2009 - 66 bolo vydané dňa 26. januára 2010 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod č. 119/1000/2010, ktoré žalovaný po podaní odvolania žalobcom potvrdil a odvolanie zamietol preskúmavaným rozhodnutím dňa 12. apríla 2010 pod č. 710/1000/2010. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi žalovaného, ktorý postupoval v intenciách tak citovaného rozsudku, ako aj v zmysle zákona č. 312/2011 Z.z. o štátnej službe, konkrétne ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s § 138 ods. 1 a 6. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu skúmal a následne vydané rozhodnutie ako odvolací orgán riadne odôvodnil. Žalovaný pritom vychádzal zo systematizácie zamestnancov ročného výkazu o práci za rok 2007, ako aj výročnej správy ŠEI za rok 2007, z ktorých dokumentov vyplývalo, že v čase kedy bol žalobca odvolaný z funkcie predstaveného ( t.j. k 13. novembru 2007 ) ako aj ku dňu rozhodnutia poradnej odvolacej komisie ( 28. januára 2008 a 07. apríla 2010 ) nemal služobný úrad voľné štátnozamestnanecké miesto na tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii. Z celkového počtu 36 zamestnancov vedených v evidenčnom stave boli voľné iba 2 miesta ŠEI v Bratislave - funkcia inšpektora. Žalobcovi bolo ponúknuté miesto inšpektora ŠEI na Krajskom inšpektoráte, so sídlom v Bratislave, ktoré pri osobnom pohovore dňa 13. novembra 2007 žalobca odmietol. Nakoľko nedošlo medzi žalobcom a služobným úradom k akceptovaniu tohto návrhu, nedošlo ani ku dohode a služobný úrad nemal inú možnosť zaradenia žalobcu. Po zriadení poradnej odvolacej komisie dňa 17. marca 2010 táto dňa 07. apríla 2010 v zápisnici odporučila vedúcemu služobného úradu ŠEI Trenčín rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. januára 2010 potvrdiť. Rozhodnutie zo dňa 12. apríla 2010 žalovaný vydal v zmysle odporúčania poradnej odvolacej komisie, ako aj v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 312/2001 o štátnej službe. Čo sa týka námietky žalobcu o rozhodnutia nezákonnosti v tom zmysle, že žalovaný skončil so žalobcom štátnozamestnanecký pomer spätne k 15. novembru 2007 súd poukazuje na nutnosť postupu služobného úradu po odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného podľa ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) zákona, v zmysle ktorého služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu nezaradenia odvolaného predstaveného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, .... . Pretože podľa § 39 ods. 1 zákona, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak: a) sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3 postupoval služobný úrad potom, čo bol žalobca z funkcie predstaveného bez udania dôvodu podľa § 31 ods. 2 zákona ďalej v súlade s § 31 ods. 4 písm. a) v spojení s § 40 ods. 2 písm. b) zákona. Súd je toho názoru, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný náležite zistili skutkový stav, rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náležite a zrozumiteľne odôvodnené, pričom vychádzali zo správneho právneho záveru, na ktorý súd v stručnosti v texte rozsudku poukázal. Čo sa týka námietky nesúladu ustanovenia § 40 ods. 4 zákona s výkladom odôvodnenia žalovaného, tu súd poukazuje na gramatický obsah takto zákonného ustanovenia, ktorým oponuje aj žalobca v žalobe a námietku považuje za irelevantnú, pretože ani žalovaný ale ani súd nepopiera, že rozhodnutie vedúceho služobného úradu zo dňa 26. januára 2010 bolo doručené žalobcovi poštou dňa 28. januára 2010 a v zmysle riadneho poučenia mal žalobca možnosť podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, čo napokon aj urobil písomným podaním dňa 08. februára 2010, doručeným žalovanému 12. februára 2010. K námietke žalobcu ohľadom zisťovania voľného štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu ( správne má byť 15. novembra 2007 a nie ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu ), t.j. k 26. januáru 2010 súd konštatoval, že je bezpredmetná, pretože súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa s touto námietkou vyporiadal a uviedol, že služobný úrad ŠEI Trenčín ani ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom. K tejto námietke sa vyjadrila aj poradná odvolacia komisia v zápisnici zo dňa 07. apríla 2010 ( ako aj pred tým 28. januára 2008 ), v ktorej konštatovala, že tak k 13. novembru 2007, ako aj ku dňu zasadnutia komisie služobný úrad nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom a vychádzala aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13. novembra 2007, ktorý odmietol ponúkané miesto inšpektora na ŠEI Krajskom inšpektoráte v Bratislave a žiadna iná dohoda uzatvorená nebola. Teda žalovaný vychádzal zo skutočností, ktoré boli podstatné ku dňu 13. novembra 2007 a tvorili základ ďalšieho postupu v zmysle už citovaných ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. a ostatných, pričom je potrebné vziať do úvahy, že v zmysle procesného princípu zásad správneho konania tvorí správne konanie od svojho začiatku až do právoplatného skončenia jeden celok ( § 138 ods. 5 Zákona o štátnej službe ). Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3. Ako vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona jedným z dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú aj dôvody uvedené v § 40 ods. 2 zákona. Služobný úrad, t.j. prvostupňový správny orgán potom, ako bol žalobca právoplatne odvolaný z funkcie predstaveného bez uvedenia dôvodu podľa § 31 ods. 2 zákona, postupoval ďalej v súlade s ustanovením § 31 ods. 4 písm. a) v spojení s § 40 ods. 2 zákona. Podľa § 31 ods. 4 písm. a) zákona, služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby alebo na tú istú funkciu ( § 16 ods. 3 ), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, postupuje pri odvolaní podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona. Podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona, služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu nezaradenia odvolania predstaveného vedúceho úradu, alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 16 ods. 3 ) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa zo štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu vedúceho úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2 sa poskytne náhradu vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Podľa § 40 ods. 4 zákona, štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa končí dňom uvedeným v rozhodnutí, najneskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 138 ods. 1 zákona, odvolacím orgánom je vedúcim úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Podľa § 138 ods. 6 zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z ustanovenia § 31 ods. 4 zákona, prvej vety vyplýva, že služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, pričom služobný úrad postupuje podľa tohto ustanovenia až potom, čo bol predstavený z funkcie odvolaný. Prvostupňový správny orgán správne postupoval, ak potom keď žalobcu ako odvolaného predstaveného nezaradil na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby alebo na tú istú funkciu a nedohodol sa s ním inak, skončil štátnozamestnanecký pomer odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. b) zákona, a správnosť jeho postupu vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 39 ods. 1 zákona. V konaní súd nezistil, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu práv žalobcu, tak ako to uviedol v žalobe, pretože správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom, pričom mu bola daná možnosť vyjadriť sa vždy tak k podkladom pred vydaním samotných rozhodnutí a mohol tak účinne svoje práva a záujmy obhajovať a uplatniť svoje práva, návrhy čo napokon ako vyplýva z podaných odvolaní a vyjadrení k postupom správnych orgánov aj v správnom konaní urobil. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, tieto postupovali v intenciách vyššie citovaných ustanovení zákona o štátnej služby. S námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa podľa názoru súdu žalovaný vyporiadal a na tieto námietky adekvátne reagoval v odôvodnení napadnutého preskúmavaného rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí poukazuje a odôvodnenie, podľa ktorých bolo potrebné postupovať zdôvodňuje s poukazom na rozhodnutie z 13. novembra 2007, ako aj rozhodnutie žalovaného z 20. marca 2009, ktoré boli rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2S 32/2009 - 66 z 01. decembra 2009 zrušené, aj súd je toho názoru, že z odôvodnenia tak prvostupňového ako aj neskôr odvolacieho orgánu nevyplýva, že by dôvodom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia orgánu zo dňa 26. januára 2010 boli práve vyššie citované zrušené rozhodnutia. S poukazom na odôvodnenie samotného rozsudku aj súd sa stotožnil s tým, že nebol vyslovený právny názor, ktorým by bol správny orgán v ďalšom konaní viazaný. Avšak s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní bol povinný žalovaný v novom konaní opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, pretože len náležité odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, ktoré rozhodnúť môže presvedčiť účastníkov o jeho správnosti a zákonnosti. Správne s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o štátnej službe ako aj Zákona o správnom konaní, postupovali prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný a nimi vydané rozhodnutia náležite a zrozumiteľne odôvodnili, pričom výrok rozhodnutí mal právnu a skutkovú oporu v citovaných ustanoveniach. Na základe uvedeného krajský súd rozhodol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobcu ako nedôvodnú zamietol, potom čo sa na tomto rozsudku senát jednohlasne v pomere 3:0 uzniesol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný aj pri úspechu nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.