Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/74/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200470 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa Urbariátu obce, Pozemkové spoločenstvo Jasenov, IČO: 377 920 32, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, P.O.BOX - 67, 040 11, Košice, proti odporcovi Krajskému úradu životného prostredia v Prešove, odboru kvality životného prostredia, Námestie mieru 2, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 28. apríla 2010 č.j. 1/2010/00028-015 takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. apríla 2010 č.j. I/2010/00028-015 podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. U k l a d á odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 431,85 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci odporca ako príslušný orgán štátnej správy štátnej správy ochrany prírody a krajiny podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 5 písm. a) a ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na základe žiadosti vlastníkov podielov lesných pozemkov Urbariátu obce, Pozemkové spoločenstvo Jasenov v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že v súlade s ustanovením § 61 ods. 9 v spojení s § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon OPaK“) nepriznal žiadateľovi nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania vo výške 4.401,51 Eur (132.600,- Sk) v jednotkách priestorového rozdelenia lesa 71A a 72A11, ktoré boli v čase platnosti LHP 1992-2001 vyhlásené za lesy ochranné na LHC Humenné, LUC Jasenov a ktoré sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Humenský Sokol. Zároveň žiadateľovi nepriznal nárok na náhradu vo výške 4.401,51 Eur, a to z dôvodu, že nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v súlade s § 61 ods. 8 písm. i) zákona OPaK zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch vyhlásených podľa Zákona o lesoch. Zároveň uviedol, že osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona OPaK ostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 29.12.2004 mu bola doručená žiadosť žiadateľa zo dňa 27.12.2004 vo veci priznania náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na pozemkoch vo vlastníctve žiadateľa v Národnej prírodnej rezervácii Humenský Sokol (v lesoch ochranných a v lesoch osobitného určenia). Dňa 15.12.2006 mu bola doručená žiadosť žiadateľa zo dňa 12.12.2006, ktorým žiadateľ navrhol, aby sa konanie vo veci jeho prvotnej žiadosti rozdelilo na dve samostatné konania a náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania mu bola priznaná samostatným rozhodnutím za lesy osobitného určenia a samostatným rozhodnutím za lesy ochranné v Národnej prírodnej rezervácii Humenský Sokol podľa znaleckého posudku č. 2/2006. Odporca konanie začaté dňa 29.12.2004 rozdelil dňa 15.12.2006 na dve samostatné konania. Prvotnou žiadosťou požiadal žiadateľ o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (ďalej len „náhrada za obmedzenie") za obdobie platnosti LHP na roky 1992 - 2001 pre lesný hospodársky celok (ďalej len „LHC") Humenné, lesný užívateľský celok (ďalej len „LUC") Jasenov na lesných pozemkoch v Národnej prírodnej rezervácii (ďalej len „NPR") Humenský Sokol a to v jej časti - v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL") 71A, 72A11, ktoré boli lesmi ochrannými a v JPRL 73- - 1, ktoré boli lesmi osobitného určenia (podľa vtedy platného zákona o lesoch č. 61/1977 Zb. a jeho vykonávacej vyhlášky - MLaVH SSR č. 14/1978, ktorú neskôr nahradila vyhláška MP SR č. 5/1995 Z.z.). Prílohou žiadosti žiadateľa doručenej na krajský úrad dňa 29.12.2004 a následne doplnenej v konaní boli podklady, ktoré určovalo Nariadenie vlády SR č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady (ďalej len „Nariadenie"), platné v čase podania žiadosti žiadateľa. Žiadateľ doložil okrem iných podkladov list vlastníctva č. 3806. znalecký posudok č. 5/2004 a znalecké posudky znalca Ing. T. A. CSc., P. XX, XXX XX S.. Znalecký posudok, z ktorého krajský úrad v konaní vychádzal je znalecký posudok č. 2/2006 vypracovaný znalcom Ing. T. A. CSc., P. XX, XXX XX S. (ktorým bol nahradený pôvodný znalecký posudok Ing. T. A. CSc., č. 5/2004). Žiadateľ svojou prvotnou žiadosťou zo dňa 27.12.2004 požiadal o náhradu za obmedzenie podľa § 61 ods. 7 zákona OPaK v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenie na lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom po skončení platnosti LHP, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody a nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutia s určenými obmedzujúcimi podmienkami vykonávania činnosti. LHP na roky 1992 - 2001 pre LHC Humenné LUC Jasenov, za obdobie platnosti ktorého si žiadateľ uplatňuje náhradu za obmedzenie, skončil platnosť k 31.12.2001. Prvotná žiadosť žiadateľa bola na krajskom úrade podaná dňa 29.12.2004, čím bola dodržaná 3 ročná lehota na uplatnenie si nároku na náhradu za obmedzenie na lesných pozemkoch v NPR Humenský Sokol. NPR Humenský Sokol bola vyhlásená Úpravou Ministerstva kultúry SSR číslo 5883/1980-32 s účinnosťou od 01.09.1980 ako Štátna prírodná rezervácia Humenský Sokol. Účelom vyhlásenia bola ochrana zachovalých ukážok skalných, trávnatých, lesných a rastlinných spoločenstiev s dubom plstnatým na vedecko-výskumné a náučné ciele. V záujme zabezpečenia primeranej ochrany boli hospodárske pokyny pre NPR Humenský Sokol prejednané a odsúhlasené orgánom ochrany prírody (vtedajší Okresný úrad životného prostredia v Humennom) a odbornou organizáciou ochrany prírody - Správou CHKO. Podľa žiadateľom doloženého znaleckého posudku č. 2/2006 bola znalcom ustanovená výška náhrady v sume 394.847,- Sk, zaokrúhlené na 394.900,- Sk. Z toho 132.600,- Sk (4.401,- Eur za obmedzenie v JPLR 71A a 72A11 (ako ochranných lesov pred uplatnením obmedzujúcich podmienok) a výška náhrady v sume 262.200,- Sk, 8.703,- Eur (za obmedzenie v JPLR 73 až 1 ako hospodárskych lesov pred uplatnením obmedzujúcich podmienok). Odporca priznal žiadateľovi náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, ktoré sú lesmi osobitného určenia samostatným rozhodnutím zo dňa 20.02.2007 č. 1/2007/0013-031. Konanie vo veci náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v lesoch ochranných v NPR Humenský Sokol (v JPRL 71A a 72A11 na LHC Humenné LÚC Jasenov) bolo vyčlenené na samostatné konanie rozhodnutím zo dňa 15.12.2006. Podľa usmernení Ministerstva životného prostredia SR č. 614/2005-5.3 zo dňa 03.10.2005 a č. MŽP SR č. 6177/2006-3.3 zo dňa 24.07.2006 vlastník nemá nárok na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v lesoch ochranných a vydanie rozhodnutia o nepriznaní náhrady v lesoch ochranných má vlastník možnosť napadnúť na súde v súlade s ustanovením § 69 ods. 9 zákona OPaK. Krajský úrad za účelom ukončenia konania vo veci žiadosti žiadateľa vzťahujúcej sa k nároku na náhradu za obmedzenie v lesoch ochranných v NPR Humenský Sokol nariadil na deň 22.07.2008 ďalšie ústne pojednávanie. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica. Na tomto ústnom pojednávaní krajský úrad oboznámil žiadateľa, že z dôvodu, že do dňa tohto ústneho pojednávania krajský úrad neobdŕžal žiadne ďalšie usmernenie, ktoré by vykladalo ustanovenie § 61 ods. 8 zákona OPaK tak, že by umožňovalo uhradenie náhrady za obmedzenie v lesoch ochranných, kde boli uplatnené obmedzujúce požiadavky ochrany prírody a rovnako nebol prijatý avizovaný nový zákon OPaK, resp. jeho aktualizácia, na základe ktorej by krajský úrad mohol vyplatiť náhradu za obmedzenie i v lesoch ochranných v chránených územiach, čím by sa zmenšila prílišná tvrdosť súčasného zákona OPaK, podklady v konaní nasvedčujú tomu, že krajský úrad vydá rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa znaleckého posudku č.2/2006 pre JPRL 71A a 72All, ktoré boli lesmi ochrannými na LHC Humenné, LUC Jasenov v NPR Humenský Sokol v období platnosti LHP 1992 -2001. Z usmernenia Ministerstva životného prostredia SR č. 1581/2009-2.2 z 30.11.2009 vyplýva, že pokiaľ si vlastník pozemkov v chránenom území po 01.07.2004 uplatnil na príslušnom orgáne ochrany prírody nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov v súvislosti s obmedzením výkonu o obnovenej ťažby v ochranných lesoch, náhradu mu nie je možné priznať z dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona OPaK bez ohľadu na skutočnosť z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Žiadateľ nesúhlasil s usmernením MŽP SR a poukázal na list ŠOP SR Banská Bystrica, podľa ktorého znenie odseku 8 písm. i) § 61 Zákona o ochrane prírody (okrem jeho 2. časti, „ nárok nezaniká.. ") je v rozpore s ods. 4 čl. 20 Hlavy II. Ústavy SR, ako aj s ods. 1 § 61 Zákona o ochrane prírody. Dokladom o obmedzení bežného obhospodarovania je - Plán bežného obhospodarovania JPRL pred uplatnením obmedzujúcich požiadaviek orgánom ochrany prírody, ktorý tvorí prílohu č. 2 Znaleckého posudku č. 6/2005, z ktorého vyplýva, že pri bežnom obhospodarovaní by bolo možné z dielca 71A vyťažiť účelovým výberom 300 m3 drevnej hmoty a z dielca 7211 vyťažiť účelovým výberom 150 m3 drevnej hmoty, čo tvorí skutkovú podstatu na oprávnenie uplatnenia si úhrady náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. K tomuto stanovisku ŠOP SR Banská Bystrica vydalo MŽP SR usmernenie zo dňa 30.11.2009, z ktorého vyplýva, že náhradu v lesoch ochranných za obmedzenie bežného obhospodarovania nie je možné priznať z dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona OPaK bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Odporca sa stotožnil s názorom vysloveným v usmernení MŽP SR. V priebehu konania o žiadosti žiadateľa bola v roku 2010 schválená ďalšia novela zákona OPaK, a to zákon č. 117/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.05.2010. Ani táto novela zákona OPaK neupravila novým spôsobom podmienky pre uplatnenie si nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch. NPR Humenský Sokol bola vyhlásená v roku 1980 v súlade so zákonom SNR 1/1955 Zb. o ochrane prírody, ktorý predchádzal zákonu NR SR č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny a v súčasnosti platnému zákonu OPaK (t.j. zákonu č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p.). Nárok na náhradu zaniká vždy, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch a rovnako zaniká vždy, ak sa náhrada uplatňuje v lesoch osobitného určenia, ktoré hoci sa i nachádzajú v chránených územiach alebo v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody, ale neboli vyhlásené ako lesy osobitného určenia podľa § 14 ods. 2 písm. e) v súčasnosti platného zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Výnimkou z ustanovenia § 14 ods. 2 písm. e) zákona č. 326/2005 Z.z. sú len prípady, keď orgán ochrany prírody na základe žiadosti žiadateľa rozhoduje o následkoch mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia a rozhoduje tak, že výnimku zo zákona OPaK nepovolí, súhlas nevydá alebo v rozhodnutí určí obmedzujúce podmienky a tým obmedzí vlastníka pozemku vo vykonaní zásahov v lese podľa osobitných predpisov. V prípade nepovolenia výnimky, nevydania súhlasu, resp. vydania rozhodnutia s obmedzujúcimi podmienkami má i vlastník ochranného lesa alebo lesa osobitného určenia nárok na náhradu za obmedzenie. V NPR Humenský Sokol žiadateľ nepožiadal o vydanie výnimky, ani o vydanie súhlasu v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny - t.j. zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov, ktorý patril počas platnosti LHP 1992-2001 po dobu 7 rokov. Krajský úrad vychádzajúc z dikcie § 61 ods. 8 písm. i) zákona OPaK o zániku nároku na náhradu za obmedzenie v lesoch ochranných, vychádzajúc z výkladu tejto dikcie na základe troch usmernení z Ministerstva životného prostredia SR, ako i z dôvodu, že novela zákona OPaK č. 117/2010 Z.z., účinná od 01.05.2010 neupravila novým spôsobom nárok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a tiež z dôvodu ukončenia neúmerného predlžovania lehoty na vydanie rozhodnutia (ktorým vychádzal v ústrety žiadateľovi) vo veci náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch v NPR Humenský Sokol, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil tým, že postup správneho orgánu je v rozpore so stanoviskom Ústredia štátnej ochrany prírody v liste č. ŠOPSR/1492/06 zo dňa 06.06.2006, ktorého správny orgán listom č. 2006/00032-022 zo dňa 15.22006 požiadal o odborné stanovisko k správnosti odvolateľom uplatňovanej náhrady v konaní. Ústredie ŠOP SR správnemu orgánu oznámilo, že dokladom o obmedzení bežného obhospodarovania je Plán bežného obhospodarovania JPRL pred uplatnením obmedzujúcich požiadaviek orgánom ochrany prírody, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 6/2005, z ktorého vyplýva, že pri bežnom obhospodarovaní by bolo možné z dielca 71A vyťažiť účelovým spôsobom 300 m3 drevnej hmoty a z dielca 72A11 by bolo možné účelovým spôsobom vyťažiť 150 m3 drevnej hmoty, čo podľa názoru ŠOP SR tvorí podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. skutkovú podstatu na oprávnenie uplatnenia si náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Ďalej namieta, že nepriznaním náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov došlo k porušeniu jeho základných práv, resp. základných práv jeho členov podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ako aj s ustanovením § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež čl. 17 bod. 1.1 Charty základných práv Európskej únie z roku 2000, ktorá sa po prijatí Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 01.12.2009, stala súčasťou primárneho komunitárneho práva EÚ. Poukázal ďalej na čl. 20 ods. 1, ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. V odvolaní poukázal ďalej na tom, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je jednou z ústavných podmienok núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu musí byť stanovená najneskôr v okamihu, keď nastane nútené obmedzenie vlastníckych práv, z čoho priamo vyplýva, že musí byt5 stanovená tým istým právnym aktom, ktorý zakladá vznik núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Stanovenie primeranej náhrady Ústava SR nepodmieňuje ničím iným, len existenciou (vznikom) núteného obmedzenia vlastníckeho práva a nepripúšťa tiež možnosť jej nepriznania. Primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je súčasťou základného práva na ochranu vlastníctva. Poukázal na čl. 20 ods. 1 ods. 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré mu zaručujú právo na ochranu jeho vlastníckeho práva. Ďalej dôvodil tým, že napadnutým rozhodnutím správny orgán na vec nesprávne aplikoval ustanovenia hmotného práva. Pri aplikácii hmotnoprávnej úpravy treba vždy rešpektovať zásadu zákazu pravej retroaktivity, z ktorej vyplýva, že vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa zásadne posudzujú podľa právnej úpravy platnej v dobe ich vzniku. Uviedol, že v konaní si uplatňuje nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v jednotkách priestorového rozdelenia lesa 71A a 72All v NPR Humenský Sokol za obdobie od 1992 do 2001, teda za obdobie kedy nebol platný zákon č. 543/2002 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2003 zrušený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z., zákona č. 211/2000 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 553/2001 Z.z., zákona č. 237/2002 Z.z. a zákona č. 261/2002 Z.z. V tejto správnej veci to znamená, že nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je potrebné posudzovať aj podľa právnej úpravy v § 47 zák. č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný strpieť obmedzenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe a ak mu takýmto obmedzením bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, vznikne majetková ujma, patrí mu náhrada, ktorú hradí štát, pričom podmienky a spôsob úhrady majetkovej ujmy podľa odseku 1 a spôsob jej výpočtu ustanoví vláda nariadením. V období platnosti prvého lesného hospodárskej plánu (LHP) odvolateľa na roky 1992 - 2001, teda zákon priznával náhradu majetkovej ujmy za každé obmedzenie bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, pričom túto odvolateľ v konaní riadne vyčíslil a preukázal, pričom uplatnenie náhrady bolo možné až po skončení príslušného decénia, resp. platnosti lesného hospodárskeho plánu, k čomu zákonodarca vydal vl. nar. č. 24/2002 Z.z. o spôsobe výpočtu a úhrady majetkovej ujmy vzniknutej obmedzením bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, ktoré bolo neskoršie s účinnosťou od 01.06.2003 nahradené vl. nar. č. 184/2003 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadostí o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady. Podľa prechodných ustanovení zák č. 543/2002 Z.z. v ustanovení § 104 ods. 27 nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania možno v prípade lesných hospodárskych plánov schválených do 31.06.2004 uplatniť podľa § 61 ods. 7, ak sú k tomuto termínu v týchto plánoch zaevidované obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody a nárok na náhradu nebol uplatnený podľa doterajších právnych predpisov. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím nebol navrhovateľovi priznaný nárok na náhradu vo výške 4.401,51 Eur (132.600,- Sk) z dôvodu, že nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v súlade s § 61 ods. 8 písm. i) zákona OPaK zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch vyhlásených podľa Zákona o lesoch. Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutie odporcu, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný. Odporca rozhodnutie založil na právnej argumentácii, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v sume 5 7857,18 € v jednotkách priestorového rozdelenia lesa 74001, 75009, 76A01, 76B00, ktoré boli v čase platnosti LHP za roky 1992 až 2001 vyhlásené za ochranné lesy na LHC Humenné, LUC Zvyšok LHC v Národnej prírodnej rezervácii Humenský Sokol zákon č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov pri aplikácii ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i/, priznať náhradu neumožňuje. Základnými námietkami navrhovateľa vo vzťahu k nezákonnosti rozhodnutia odporcu je, že odporca ako orgán štátnej správy v konaní porušil komunitárne právo vo vzťahu k Charte základných práv Európskej únie, a to čl. 17 bod 1.1 a čl. 1 Dodatkového protokolu, podľa ktorých každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok a nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva, ale aj Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 2 stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky upravuje, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Všeobecný súd síce nemôže vysloviť nesúlad § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny s ústavou, ale musí však preskúmať rozhodnutie orgánu štátnej správy vo vzťahu ku komunitárnemu právu. Komunitárne právo po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je súčasťou jej právneho poriadku, pretože Ústava Slovenskej republiky v čl. 7 ods. 5 upravuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach, základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Ak teda odporca ako orgán štátnej správy aplikáciu zákona č. 534/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny neposudzoval, či je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a to čl. 17 bod 1.1 a čl. 1 Dodatkového protokolu neposúdil vec po právnej stránke správne. V dôsledku uvedeného je rozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s argumentáciou odporcu usmerneniami Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky súd poukazuje na už citované články 2 ods. 2, 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a komunitárne právo (článok 1 Dodatkového protokolu upravuje, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanoví zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Z postupu odporcu vyplýva, že sám si nebol istý výkladom sporného § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 534/2002 Z.z., o čom svedčia usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré podľa zákona č. 1/1993 Z.z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon o ochrane krajiny a prírody totižto v ust. § 104 ods. 26 upravuje, že nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa doterajších právnych predpisov uplatnený do 31.06.2004 sa uhradí podľa doterajších predpisov. Orgán štátnej správy - odporca v predmetnej veci pochybil aj procesne, pretože podľa § 81 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že všeobecné predpisy o správnom konaní, s výnimkou ustanovenia o vecnej príslušnosti, sa nevzťahujú na taxatívne uvedené prípady pod písm. a/ až o/, pričom je nepochybné, že v konaní o náhradu v predmetnej veci nie je vylúčená aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Po preskúmaní rozhodnutia odporcu súd dospel k záveru, že rozhodnutie bolo po právnej stránke nesprávne posúdené, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ v spojení s ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca v ďalšom konaní je povinný o žiadosti členov pozemkového spoločenstva opätovne rozhodnúť a v predmetnej veci postupovať podľa intencií uvedených v tomto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania, ktorá bola právnym zástupcom navrhovateľa vyčíslená písomným podaním, v ktorom trovy konania špecifikoval takto: Trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia 120,23 €, podanie návrhu 120,23 €, účasť na pojednávaní 12.04.2011 123,50 €, spolu 363,96 €. Hotové výdavky 2 x režijný paušál á 7,21 - 14,42 €, 1 x režijný paušál á 7,41 € - 7,41 €, spolu 21,83 €. Hotové výdavky a náhrada za stratu času (pojednávanie 12.04.2011) - cestovné litrov/výdavky za cestu B. - U. a späť 36 km x 2 = 72 km, cena benzínu 1,46 €/l pri km, pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu použitého osobného vozidla Ford Escort 7,8 litrov/100 km, náhrada za používanie OMV (Opatrenie MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z.) činí 0,183 €/km = 13,17 €, spotreba činí 72 km x 0,078 x 1,46 €/1 liter = 8,19 €. Hotové výdavky na dopravu na pojednávanie činia 21,36 €. Strata času za cestu tam 30 min. = 12,35 € a cestu späť 30 min. =12,35 €. Náhradu za stratu času za úkony mimo sídla advokáta činí 24,70 €. Spolu trovy konania navrhovateľa pozostávajúce z trov právneho zastúpenia predstavujú 431,85 €. Súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov predložené vyčíslenie trov konania preskúmal a zistil, že je číselne správne, preto rozhodol tak ako uvádza výroková časť tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.