Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/82/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200513 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200513.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu JUDr. P. B., B. č. XXXX/XX, P., právne zastúpený Palša a partneri, Advokátska kancelária , spol. s r.o., so sídlom Prešov, Ul. Masarykova č. 13, proti žalovanému Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, Cesta na červený most č. 6, Bratislava, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Prešov, Svätoplukova č. 12 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 20. augusta 2007 sp. zn. PÚ - 07/1388-2/5986/47/Hab na základe žaloby takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 25. októbra 2007 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 30. apríla 2007 sp. zn. PO - 07/316-12/3895GS, ,ktoré žiadal zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán citovaným rozhodnutím nechválil predložený projekt na dodatočné povolenie stavby „Polyfunkčný dom - B. XXX/B, XXX P.“ architektonicko-stavebné riešenie, výkres 04, 05 a 08 a súčasne určil podmienky zrealizovanej stavby. Uviedol, že v rozhodnutí žalovaného sú citované ustanovenia zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, ktoré boli žalobcom porušené. Žalobca namietal, že z tohto rozhodnutia nevyplýva, v čom spočíva porušenie ustanovenia definície pamiatková hodnota § 2 ods. 2 pamiatkového zákona , pamiatkové územie § 2 ods. 4 pamiatkového zákona a ustanovenie upravujúce všeobecnú úpravu činnosti a opatrení orgánov štátnej správy a samosprávy ( § 29 ods. 1 citovaného zákona žalobcom ). Podľa názoru žalobcu táto časť napadnutého rozhodnutia žalovaného žiadnym konkrétnym spôsobom neuvádza, ktorá časť konania žalobcu porušila ktoré ustanovenie pamiatkového zákona a z akého dôvodu. Všeobecné uvádzanie dostavby tretieho a štvrtého nadzemného podlažia nad rámec podmienok príslušného rozhodnutia má povahu paušalizovaného porušenia ustanovení pamiatkového zákona bez akéhokoľvek bližšieho a konkrétneho odôvodnenia. Týmto konaním žalovaného došlo k nemožnosti preskúmania príslušnej časti napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevyporiadal s posudkom Doc. akad.arch. C. X. predloženého žalobcom takým spôsobom, aby bolo možné predložiť projekt zmeny v takej podobe, ktorý by bol akceptovaný prvostupňovým správnym orgánom, resp. žalovaným a aj vlastníkom polyfunkčného domu. Na tejto skutočnosti nič nemení odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého bol projekt zmeny predložený až po zrealizovaní tretieho a štvrtého nadzemného podlažia. Žalobca zdôraznil, že bol schopný a aj ochotný pristúpiť ku takej zmene projektu polyfunkčného domu, ktorý bude chrániť pamiatkové územie, jednotlivé kultúrne pamiatky na ňom sa nachádzajúce a súčasne aj záujmy vlastníkov polyfunkčného domu. Napriek tomuto skutočnému záujmu, ktoré deklaroval už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa nebolo možné z dôvodov nenachádzajúcich sa na strane vlastníkov polyfunkčného domu dospieť k obojstranne akceptovaným záverom. Žalobca poukázal na to, že ak žalovaný v rozhodnutí argumentuje tým, aby sa už podobné v súčasnosti ani v budúcnosti nikdy neopakovalo a nedošlo k postupnému zanikaniu pamiatok a pamiatkových súborov, namieta žalobca, že je potrebné rozlišovať medzi možnosťami a povinnosťami stanovenými pamiatkovým zákonom pre žalobcu, žalovaného a pre prvostupňový správny orgán. Žalobca zdôraznil, že nespôsobil zánik kultúrnej pamiatky, na mieste ktorej sa postavil polyfunkčný dom. Tvrdenie, že konaním žalobcu došlo k zániku kultúrnej pamiatky, pričom je potrebné zamedziť opakovanie takéhoto konania v budúcnosti je nedôvodné a táto časť napadnutého rozhodnutia tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom stave. Uviedol, že polyfunkčný dom sa nachádza v pamiatkovom území mesta Prešov a samotné pamiatkové územie mesta Prešov pritom nerozlišuje svoju centrálnu, okrajovú, prípadne inú časť a súčasne ani pamiatkový zákon neukladá odlišné povinnosti vlastníkom stavieb v závislosti na časti pamiatkového územia, v ktorej sa nachádzajú. Nie sú preto žalobcovi známe dôvody, pre ktoré nehnuteľnosti ktoré sa nachádzajú v pamiatkovom území v strednej časti námestia nespôsobujú svojim hmotovým navýšením a priestorovým usporiadaním ohrozenie ani poškodenie pamiatkového územia kultúrnych pamiatok na nich sa nachádzajúcich na rozdiel od nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na okraji historického jadra mesta Prešov, t.j. vo vzťahu k predmetnej stavbe. Ak správne orgány odôvodňujú nemožnosť akceptovať žalobcom predloženého projektu zmeny z dôvodu nachádzania sa v inej než žalovaným určenej časti pamiatkového územia mesta Prešov, takýto názor považuje žalobca za nezákonný a diskriminačný z dôvodu, že pamiatkový zákon oprávňuje každého vlastníka nakladať so svojou nehnuteľnosťou nachádzajúcu sa v pamiatkovom území rovnako, bez zvýhodnenia, bez obmedzení. Právny poriadok tak zaručuje rovnaký zákonný obsah a ochranu každého vlastníka. V prípade ak iní vlastníci nehnuteľnosti boli oprávnení uskutočniť výstavbu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorých výsledkom bolo navýšenie počtu podlaží je zrejmé, že ich konaním nedošlo k ohrozeniu ani k porušeniu kultúrnych pamiatok ani pamiatkového zákona a žalobcovi nie sú známe rozdiely medzi predmetnými nehnuteľnosťami a polyfunkčným domom, resp. projektom zmeny. Žalobca akcentoval, že uvedeným konaním oboch správnych orgánov tak došlo k porušeniu § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgán musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnene rozdiely. V tejto súvislosti žalobca poukázal na posledný odsek rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. júna 2006 sp. zn. 1 S 438/05, 2 S 95/2006, v ktorom sa uvádza: „žalobca v obidvoch prípadoch poukázal na skutočnosť, že v meste Prešov v jeho historickom jadre existujú podobné stavby, a preto sa oprávnene domáhal rovnakého zaobchádzania, t.j. rovnakého prístupu zo strany správnych orgánov. V tejto súvislosti treba dať za pravdu žalobcovi, že správne orgány musia dbať o to, aby vo svojom rozhodovaní o skutkovo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a to na ujmu, niektorého z účastníkov správneho konania a takýto účastník nemôže mať ani pocit, že práve s ním je zaobchádzane inak ako s iným účastníkom. Žalobca konštatoval, že v správnom konaní navrhol zabezpečil a vziať do úvahy pri rozhodovaní správneho orgánu stavebné povolenie vzťahujúce sa ku stavbe na B. č. XXX a XXX v P., pričom nie je mu známe, žeby takýto dôkaz bol zabezpečený, resp. žeby sa žalovaný vyporiadal s touto námietkou rozhodnutia a neurobil tak ani správny orgán prvého stupňa. V ďalšej časti žaloby opätovne poukázal už citované rozsudky Krajského súdu v Bratislave v súvislosti so zabezpečením stavebných povolení vo vzťahu k namietaným stavbám žalobcom. Argumentoval tiež tým, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1 druhá veta upravuje, že vlastnícke právo u všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a je teda nepochybné, že obmedzenie žalobcu rozhodnutím žalovaného prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s obsahom vlastníckeho práva žalobcu k polyfunkčnému domu. Súčasne je zrejmé, že konanie žalobcu nie je konaním, ktoré by mohlo ohroziť kultúrne dedičstvo obyvateľov mesta Prešov, resp. Slovenskej republiky. Ako žalobné námietky žalobca uviedol, že oba správne orgány pri vydávaní rozhodnutí nepostupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, lebo pri svojom rozhodovaní nebrali do úvahy skutočnosti uvádzané v žalobe. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že už citovaným rozhodnutím zamietol odvolanie podielového spoluvlastníka na B. ul. č. XXXB a XXX v P., súp.č.2925 a 12461, parcela č. 18 a 23/2 v kat. území P., zapísané na LV č. XXXX a XXXXX JUDr. P. B. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Krajským pamiatkovým úradom Prešov zo dňa 30. apríla 2010 č. PO-07/316-12/3895/Gs, ktorým správny orgán neschválil projekt pre dodatočné povolenie zmeny stavby polyfunkčného domu „Polyfunkčný dom“ B. č. XXXB, XXX P., architektonické stavebné riešenie výkres č. 04,05 a 08 spracovaný v auguste 2005 Architektonickým ateliérom AAK, Ing. arch. L. M., Prešov zrealizované v prieluke po zaniknutých domoch na B. ulici v P. a určil podmienky pre úpravu už zrealizovanej novostavby polyfunkčného domu. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 ustanovením § 46 a 47 ods. 3 zákona o správnom konaní a vecná stránka je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskoršieho predpisu. K neodôvodneniu rozhodnutia vo vzťahu k § 2 ods. 2, 4 a § 29 ods. 1 pamiatkového zákona žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu považuje za zavádzajúce, lebo v rozhodnutí jednoznačne uviedol, že k porušeniu ustanovení pamiatkového zákona došlo nedodržaním podmienok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05. novembra 2004 č. PO-04/2843-03/8348/Gs nepovolenou dostavbou a úpravou časti tretieho a štvrtého nadzemného podlažia polyfunkčného domu. Žalovaný zdôraznil, že v odôvodnení konkrétne a vyčerpávajúci vysvetlil, že hmotovým a výškovým navýšením predmetnej novostavby bola necitlivým spôsobom narušená chránená architektonická a urbanistická celistvosť uličnej kompaktnej zástavby meštianských domov v danej SZ časti námestia B. ulice ako aj chránené zaužívané pohľady na tvarovú kompozíciu striech, ich strešných rovín a líniu uličných fasád a korunných ríms objektov ( stabilizovaná silueta a štruktúra celého dvojpodlažného uličného bloku ). Prevýšením a jasným tvarovým odlíšením novostavby od svojho bezprostredného okolia boli zákonom chránené chránená a stavovsky chránená stavebná tradícia, urbanistický charakter a kontinuálny architektonický vzhľad v tejto časti mesta výrazne narušené a znehodnotené, pričom došlo aj k ohrozeniu susedných kultúrnych pamiatok situovaných bezprostredne na severnej a južnej časti novostavby, ktoré sú chránené podľa § 27 zákona. Žalobca fakticky odvracia pozornosť od skutočnosti, že nerešpektoval ustanovenie pamiatkového zákona, lebo § 32 upravuje postup pri povoľovaní novej stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Cieľom ustanovenia § 32 pamiatkového zákona je umožniť vlastníkovi vypracovať takú projektovú dokumentáciu, ktorá je v súlade so záujmami chránenými týmto zákonom a podľa ods. 5 tohto ustanovenia bol žalobca povinný vyžiadať si rozhodnutie k zámeru stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Následne mal na Krajský pamiatkový úrad Prešov predložiť projektovú dokumentáciu stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území spracovanú v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o zámere, ku ktorej by prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 10 pamiatkového zákona vydal osobitné rozhodnutie. Ustanovenie § 32 ods. 9 Pamiatkového zákona ukladá žalobcovi povinnosť prerokovať projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu v priebehu jej spracovania s krajským pamiatkovým úradom. Žalobca nedodržaním postupu ustanoveného pamiatkovým zákonom nevytvoril optimálne podmienky v procese prípravy zámeru stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Prvostupňovému správnemu orgánu mal predložil projektovú dokumentáciu stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území spracovanú v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o zámere, ku ktorej by Krajský pamiatkový úrad v Prešove v súlade s § 32 ods. 10 Pamiatkového zákona vydal osobitné rozhodnutie. Ustanovenie § 32 ods. 9 Pamiatkového zákona ukladá žalobcovi prerokovať projektovú dokumentáciu a každú jej zmenu v priebehu spracovania s krajským pamiatkovým úradom .Žalobca nedodržaním postupu ustanoveným pamiatkovým zákonom nevytvoril optimálne podmienky v procese prípravy zámeru stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Žalobca na Krajský pamiatkový úrad Prešov predložil až projekt pre dodatočné povolenie stavby a správny orgán prvého stupňa k tomuto projektu pre dodatočné povolenie stavby vydal rozhodnutie dňa 05. novembra 2004 č. PO-04/2843-03/8348-Gs podľa § 32 ods. 11 Pamiatkového zákona. Nerešpektoval podmienky stanovené vo vyššie citovanom rozhodnutí, hoci sa proti samotnému rozhodnutiu neodvolal. Následne v rozpore s určenými podmienkami ako aj v rozpore s dodatočným stavebným povolením svojvoľne zrealizoval novostavbu polyfunkčného domu, ktorá bola oproti schválenému projektu navýšená o dve nadzemné podlažia. Ak žalobca namieta, že postupom správnych orgánov došlo k nemožnosti preskúmania príslušnej časti napadnutého rozhodnutia, toto tvrdenie považuje žalovaný za nenáležité, pretože za nepreskúmateľné sa považuje odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou zákona na základe ktorého sa rozhoduje prípadne odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní ktoré obsahuje len odkaz na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a jeho dôvody boli uznaného za správne pokiaľ dôvody, o ktoré sa opiera výrok rozhodnutia chýbajú. Odôvodnenie rozhodnutia žalované poskytuje dostatočnú skutkovú a právnu oporu výroku napadnutého rozhodnutia a má všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K ďalšej námietke, že sa prvostupňový správny orgán nevyporiadal s posudkom Doc.akad.arch. C. X. takým spôsobom, aby bolo možné predložiť projekt zmeny v takej podobe, ktorý by bol akceptovaný prvostupňovým správnym orgánom, resp. žalovaným aj vlastníkom polyfunkčného domu, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uviedol, že toto tvrdenie nezodpovedá realite, lebo žalobca prehliadol fakt, že v priebehu správneho konania nebol v rámci dokazovania vyššie uvedený list Doc.akad.arch. C. X. zo dňa 15. októbra 2005 vyhodnotený ako znalecký posudok podľa § 36 Správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia správny orgán ustanoví znalca pokiaľ je pre odborné posúdenie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Za otázky vyžadujúce odborné posúdenie treba v zmysle správneho poriadku považovať skutočnosti, na posúdenie ktorých je nevyhnutná spôsobilosť iného druhu než má konajúci orgán. List Doc.akad.arch. X. zo dňa 15. októbra 2005 bol teda len jedným z podkladov pre rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, možno ho vyhodnotiť aj ako príspevok o diskusii odbornej obce ohľadom architektonických kvalít polyfunkčného domu, pričom je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že uvedený list je v jasnej menšine oproti názorom iných erudovaných architektov, urbanistov, či pamiatkárov. V súvislosti s ďalšou žalobnou námietkou, že bol a je schopný a ochotný pristúpiť ku takej zmene projektu polyfunkčného domu, ktorý bude chrániť pamiatkové územie .... je zo strany žalobcu buď účelové alebo je dôsledkom neznalosti princípov verejného práva. Pre oblasť verejného práva je charakteristická nadriadenosť štátu ako reprezentanta spoločných verejných záujmov voči iným právnym subjektom. Verejné právo upravuje vzťahy medzi štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi na princípe nadriadenosti a podriadenosti, vyznačuje sa konkrétnou povahou, čo znamená že sa nemôže meniť, prejavom vôle ( dohodou ) účastníkov verejnoprávneho vzťahu. Rozhodnutie je vždy výsledkom verejno-mocenského postupu voči konkrétnej osobe v konkrétnej veci. Ide o záväzný akt správneho orgánu, ktorý autoritatívnym spôsobom určuje obsah a rozsah zákonného práva alebo povinnosti účastníkov konania a je teda výrazom vzťahu mocenskej nadriadenosti a podriadenosti medzi subjektom verejnej správy a adresátom rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu o snahe dospieť k obojstranne akceptovaným záverom, sú podľa názoru žalovaného bezpredmetné. Žalovaný zdôraznil, že okolnosť či žalobca spôsobil alebo nespôsobil zánik kultúrnej pamiatky na mieste, ktorej sa zrealizovala novostavba polyfunkčného domu však nebola nikdy predmetom zisťovania v správnom konaní. V danej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalovaný zaoberá potrebou chrániť verejný záujem na zachovanie kultúrneho dedičstva, ktorého významnou súčasťou je práve pamiatkový fond, a preto námietka žalobcu, že ním citovaná časť napadnutého rozhodnutia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní je bez obsažná. V súvislosti s aplikáciou § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní žalovaný uviedol, že štátne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu vykonávajú špecializovanú štátnu správu, ktorej cieľom je ochrana kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorým je Slovenská republiky viazaná podľa § 1 ods. 1 Pamiatkového zákona. Ustanovenie § 2 ods. 2 tohto zákona upravuje, že pamiatková hodnota je súhrnom významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany a je teda zrejmé, že na riadny výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu sú nevyhnutné znalosti z príbuzných štúdijných odborov. Dôvody, pre ktoré iné nehnuteľnosti nespôsobujú svojim hmotovým navýšením a priestorovým usporiadaním ohrozenie ani poškodenie pamiatkového územia a kultúrnych pamiatok ma nich sa nachádzajúce sú viac než vyčerpávajúco ozrejmené v rozhodnutí napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí argumentoval, že hmotovým a výškovým navýšením predmetnej novostavby bola necitlivým spôsobom narušená chránená architektonická a a urbanistická celistvosť uličnej kompaktnej zástavby meštianských domov v danej SZ časti námestia B. ulice ako aj chránené zaužívané pohľady na tvarovú kompozíciu striech, strešných rovín a líniu uličných fasád a korunných ríms objektov ( stabilizovaná silueta a štruktúra celého dvojpodlažného uličného bloku ). Kým v strednej časti námestia je tvarová, typová a výšková rôznorodosť architektúr a ich zastrešenia bohatšie, meštianske domy sa tu striedajú s mestskými palácmi a verejnými reprezentačnými budovami, v predmetnej ukončujúcej SZ časti námestia, vlastne na okraji historického jadra mesta sa meštianska zástavba vo všeobecnosti typovo, hmotovo, tvarovo i výškovo zjednocuje. Prevyšením a jasným tvarovým odlíšením novostavby od svojho bezprostredného okolia bola zákonom chránená historická a stavovsky podmienená stavebná tradícia, urbanistický charakter a kontinuálny architektonicky vzhľad tejto časti mesta výrazne narušené a znehodnotené, pričom došlo aj k ohrozeniu prostredia susedných kultúrnych pamiatok situovaných bezprostredne na severnej a južnej strane novostavby. Teda v prípade historického jadra mesta P. došlo v priebehu stavebného vývoja k takému prirodzenému členeniu, že na rozdiel od iných častí sa v centrálnej časti vretenovitého námestia zachovali vyššie, resp. viacpodlažné domy. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 pamiatkového zákona sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú aj podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Zásady pamiatkovej starostlivosti pre mestskú pamiatkovú rezerváciu Prešov, aktualizácia 1994 schválené mestským zastupiteľstvom v Prešove, konkrétne pre prieluku, v ktorej bola realizovaná novostavba polyfunkčného domu ustanovujú .... „je potrebné zachovať: uličnú čiaru, dôsledne rešpektovať stredovekú parceláciu, výškovú úroveň prispôsobiť úrovni okolitej zástavby a realizovať šikmé strešné roviny .... „ Všetky podklady pre rozhodnutie, úvahy správneho orgánu pri hodnotený dôkazov, ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodoval ako aj vyjadrenia k námietkam a návrhom žalobcu, sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Podľa žalovaného polemizovanie žalobcu o odborných otázkach, ktoré uvádza v bode VII. žaloby nepreukazuje prípadnú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože vecná správnosť rozhodnutia správneho orgánu sa nepreskúmava v rámci správneho súdnictva s poukazom na ustanovenie § 245 ods. 2 O.s.p. . Súd nemôže preskúmavať vhodnosť, správnosť, účelnosť alebo primeranosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že ak žalobnou námietkou vo vzťahu k § 3 ods. 4 Správneho poriadku mal žalobca na mysli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v pamiatkovom území strednej časti námestia, poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom výslovne uviedol, že kým v strednej časti námestia je tvarová, typová, výšková rôznorodosť architektúr a ich zastrešenia bohatšia, meštianske domy sa tu striedajú s mestskými palácmi a verejnými reprezentačnými budovami, v predmetnej ukončujúcej stavebnej zástavbe námestia, vlastne na okraji jadra mesta sa meštianska zástavba vo všeobecnosti typovo, hmotovo i výškovo zjednocuje. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že okolitá radová zástavba celého dotknutého uličného bloku je výhradne dvojpodlažná. Má dvojpodlažné uličné fasády a šikmé strešné roviny v sedlových alebo sedlových zlomených striech s hrebeňom paralelným s ulicou. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že princíp upravený v § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní znamená, že správne orgány musia dodržiavať princíp materiálnej rovnosti vo vzťahu k osobám, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhodujú v správnom konaní tak, aby nedochádzalo k ich diskriminácii. Podstata zásady spočíva v tom, že správne orgány sú objektívne zhodné prípady povinné rozhodovať zhodne, to znamená podľa rovnakých pravidiel, to znamená podľa rovnakých zákonov, prípadne aj platných interných riadiacich aktov. Totožnosť podmienok je tak kritériom, ktoré zabraňuje právne neodôvodneným preferenciám osôb zo strany správnych orgánov. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že v prípade porovnania nehnuteľnosti v strednej časti námestia a nehnuteľnosti na okraji SZ časti námestia jednoznačne nemožno hovoriť o totožnosti podmienok. Zo spisových materiálov prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutia vychádzali zo zásady materiálnej pravda a zásady materiálnej rovnosti upravenej v § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní. Ak žalobca namieta, že v správnom konaní navrhol zabezpečiť a brať do úvahy pri rozhodovaní správneho orgánu stavebné povolenie vzťahujúce sa ku stavbe na hlavne ul. č. XXX a XXX v P., tak toto tvrdenie podľa žalovaného je nepravdivé. V novom konaní žalobca nenavrhol zabezpečiť vyššie uvedené stavebné povolenie. Žalovaný uviedol, že ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku stanovuje, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán a jeho stanovisko akcentuje odborná literatúra, podľa ktorej je vecou jeho úvahy, či vykoná navrhnutý dôkaz alebo použije iný dôkazný prostriedok. Povinnosťou správneho orgánu je vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania, resp. zúčastnenou osobou, túto povinnosť správny orgán nemá, ak majú byť predmetom dokazovania skutočnosti, ktoré sú pre zistenie skutkového stavu veci a právne posúdenie zjavne nepotrebné alebo nadbytočné. Predmetom správneho konania bol predložený projekt dodatočného povolenia zmeny stavby. Stavebné povolenie na stavbu B. XXXA v P., ktoré sa nachádza v susedstve stavby B. XXXB bolo vydané Okresným úradom v Prešove pod č. ŽP SP 446/1998-Bj dňa 28. októbra 1998. Stavebné úpravy uskutočnené v rámci tohto stavebného povolenia nie sú v rozpore s podmienkami pamiatkovej starostlivosti. K stavebnému povoleniu sa vyjadrili príslušné orgány špecializovanej štátnej správy. Stavebné povolenie ku stavbe B. č. XXX v P. č. ŽP SP 1365/1998-Bj bolo vydané 25. mája 1998. Na základe uvedeného je zrejmé, že stavebné povolenia nemohli byť podkladom pre rozhodnutia Pamiatkového úradu SR v odvolacom konaní, lebo predmetom dokazovaní by boli skutočnosti, ktoré sú pre zistenie skutkového stavu veci a pre právne posúdenie v odvolacom konaní zjavné nepotrebné alebo nadbytočné a navyše žalobca neuvádza aké skutočnosti by mali byť týmito stavebnými povoleniami preukazované. Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca namieta o vzťahu k nemu porušenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, poukazuje na ods. 3 tohto článku, podľa ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom. Za obzvlášť dôležité považuje žalovaný aj ustanovenie článku 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredia a kultúrne pamiatky a ods. 3 nikto nesmie nad mieru určenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredia, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Ak žalobca tvrdí, že jeho konanie nie je konaním, ktoré by mohlo ohroziť kultúrne dedičstvo obyvateľov mesta Prešov, resp. Slovenskej republiky žalovaný kladie otázku, prečo sa teda voči polyfunkčnému domu ozvali nielen zástupcovia odbornej pamiatkárskej obce ale aj odborná obec architektov, hlavný architekt mesta Prešov a tiež občania, pričom poukázal na konkrétne médiá. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 250i ods. 3 , § 249 ods. 2, § 247 ods. 1 O.s.p. a podľa jeho názoru žalobca v žalobe neuviedol akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného trpí, v čom týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože nestačí uviesť len všeobecné tvrdenie, že rozhodnutím bol porušený zákon, lebo súd tieto skutočnosti za neho nevyhľadáva, keďže práve tieto skutočnosti podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250h O.s.p. viazaný. Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za výsostne účelovú, založenú na pseudo-dôkazov marginálneho charakteru. Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemá vyššie uvedené náležitosti podľa § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 247 ods. 2. Pretože žalobca neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia správneho poriadku a akým konkrétnym konaním žalovaného boli porušené. Z administratívneho spisu súd zistil, že Krajský pamiatkový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 30. apríla 2007 č. PO-07/316-12/3895/Gs podľa § 11 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu ako vecne a podľa § 9 ods. 5 miestne príslušný správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa § 32 ods. 10 pamiatkového zákona po preskúmaní projektu pre dodatočné povolenie zmeny stavby Polyfunkčného domu realizovaného v prieluke po zaniknutých domoch na B. ul. č. XXXB a XXX v P. ( parcela č. 18 a 23/2, kat. územie P., sú súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie Prešov ), preloženého spoločnosťou ASKO s.r.o. Prešov zastúpenou V. N., na konanie splnomocnenou vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a stavby JUDr. P. B. a U. B. neschválil predložený projekt pre dodatočné povolenie stavby „Polyfunkčný dom, B. č. XXXB, XXX, P.“ - architektonicko-stavebné riešenie - výkres 04,05 a 08 spracovaný pre spoločnosť ARTeBOSS, spol. s r.o. , Hlavná č. XXX Prešov v auguste 2005 Architektonickým ateliérom AAK, Ing. arch. L. M., autorizovaný architekt, P.. Nárast hmotového riešenia a priestorového usporiadania novostavby nad rámec projektovej dokumentácie schválenej a overenej v stavebnom konaní je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. V súlade s vyššie uvedeným je neprípustná aj až zrealizovaná zmena objemového riešenia a priestorového usporiadania východnej a západnej fasády predmetnej stavby podľa predloženého projektu zmeny stavby. Súčasne v ďalšej časti rozhodnutia uviedol pre úpravu stavby podmienky a to : 1) Stavebník uvedie už zrealizovanú stavbu na III. a IV. NP v rozsahu od východnej fasády po stĺpy v osi č. 4 vrátane stĺpu v rade B do súladu s projektovou dokumentáciou schválenou dodatočným povolením stavby P 3800/2004-KČ/208 zo dňa 18.11.2004 - najmä s výkr. ASR č. 07 - Rez A-A a výkr. 08 Pohľady - Návrh riešenia. 2) Stavebník uvedie už zrealizovanú stavbu na IV. NP v rozsahu od západnej fasády po stĺpy v osi č. 1 do súladu s projektovou dokumentáciou schválenou dodatočným povolením stavby P 3800/2004-KČ/208 zo dňa 18.11.2004 - najmä s výkr. ASR č. 07 - Rez A-A a výkr. 08 Pohľady - Návrh riešenia. 3) Obvodový plášť a železobetónové konštrukcie na III a IV. NP v rozsahu uvedenom v bode 1 a 2 tohto rozhodnutia budú demontované a odstránené a obe fasády budú upravené podľa projektovej dokumentácie schválenej dodatočným povolením stavby P 3800/2004-KČ7208 zo dňa 18.11.2004 a overenej stavebným úradom. 4) Vydané kolaudačné rozhodnutia stavebného úradu na už skolaudované časti polyfunkčného domu nie sú prekážkou a nebudú mať vplyv na úpravu III. a IV. NP stavby v zmysle podmienky 1 - 3 tohto rozhodnutia v aktuálnom čase. Stavebník v aktuálnom čase poskytne potrebné priestory a časti skolaudovaných častí stavby v nevyhnutnom rozsahu pre vykonanie úprav III. a IV. NP stavby. Súčasne vo výrokovej prvostupňový správny orgán uviedol, že na akýkoľvek nový zámer úpravy alebo zmeny predmetných nehnuteľností nad rámec rozhodnutí tunajšieho úradu a nad rámec schválenej projektovej dokumentácie je vlastník v zmysle § 32 odsek 5 pamiatkového zákona v znení neskorších zmien a doplnkov povinný Krajskému pamiatkovému úradu Prešov predložiť žiadosť o záväzné stanovisko o zámere úpravy predmetných nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na doterajší priebeh stavebného konania s tým, že dôvodom zrušenia rozhodnutia zo dňa 22. novembra 2006 bolo nesprávne aplikovanie ustanovenia § 32 ods. 10 a 11 pamiatkového zákona, podľa ktorých mal KPÚ Prešov rozhodnúť o predloženom projekte zmeny stavby pred dokončením ako o projekte pre dodatočné povolenie stavby a určiť podmienky a konkrétne opatrenia, ktoré má stavebný úrad v konaní o dostatočnom povolení stavby nariadiť. Uviedol, že v súlade s ustanovením § 32 ods. 11 pamiatkového zákona rozhoduje v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad, pričom v zmysle § 88a odsek 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad buď dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. KPÚ Prešov je v zmysle rozhodnutia PÚ SR v novom konaní povinný vo výroku napadnutého rozhodnutia určiť podmienky, za ktorých dôjde k zosúladeniu nevhodných stavebných úprav s požiadavkami ochrany pamiatkového fondu. Na základe uvedeného rozhodnutia PÚ SR sa dňa 26.04.2007 uskutočnil ústne pojednávanie, ktorého predmetom a cieľom bolo opätovné prerokovanie predloženého projektového riešenia uličnej dvorovej fasády, najmä čo sa týka navýšenia ich hmôt v úrovni III. a IV. nadzemného podlažia. Predmetom bolo aj opätovné prerokovanie predložených návrhov - vizualizácií úprav a korekcií už zrealizovanej stavby. Cieľom rokovania bolo aj overenie možnosti kompromisného riešenia a úprav existujúcej stavby. Rokovania sa zúčastnila konateľka spoločnosti ASKO, s.r.o. Prešov V. N., splnomocnená vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti splnomocnená na konanie a Ing. P. T., zástupca KPÚ Prešov. Úrad opätovne preskúmal predložený projekt zmeny predmetnej stavby pred jej dokončením (Architektonicko-stavebné riešenie - výkr č. 04, 05 a 08) doručený 2.9.2005 ako projekt pre dodatočné povolenie stavby. KPÚ Prešov preskúmal hlavne objemové riešenie a priestorové usporiadanie už zrealizovanej zmeny riešenia východnej a západnej fasády stavby oproti schválenému projektu stavby pre stavebné povolenie (10/2004) a j ej vplyv na okolitú historickú zástavbu a celkový architektonický charakter prostredia mestskej pamiatkovej rezervácie. Krajský pamiatkový úrad Prešov posúdil projekt a jeho realizáciu výlučne z titulu záujmov ochrany pamiatkového fondu - najmä z hľadiska objemového členenia a výškového usporiadania novostavby v pamiatkovom území. Správny orgán prvého stupňa zistil, že predložený projekt zmeny stavby týkajúci sa hlavne zmeny riešenia a podlažnosti jej východnej a západnej fasády nie je vypracovaný a zmena stavby nie je realizovaná v súlade s podmienkami, ktoré boli v zmysle zákonnej úpravy vopred stanovené pre zámer realizácie novostavby na predmetných parcelách v preluke po zrútených domoch XXXB a XXX na B. ulici v P. v záväznom stanovisku vtedy príslušného orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti - Okresného úradu v Prešove, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov č. ORRaIOV-01/28047-004 zo dňa 16.7.2001 (uložené v archíve KPÚ Prešov). Navrhované riešenie východnej fasády túto fasádu ako aj celý objem stavby na jej východnej strane zvyšuje z dvojpodlažnej na trojpodlažnú, čo je v rozpore so základnou podmienkou uvedeného záväzného stanoviska Okresného úradu v Prešove č. 4: „ Výškovú hladinu novostavby realizovať v úrovni okolitej radovej zástavby " a podmienkou č. 5: „ Strešný plášť tvarovať v šikmých strešných rovinách ". Okolitá radová zástavba celého dotknutého uličného bloku je výhradne dvojpodlažná. Má dvojpodlažné uličné fasády a šikmé strešné roviny sedlových alebo sedlových zalomených striech s hrebeňom paralelným s ulicou. Schválený projekt pre stavebné povolenie tieto požiadavky rešpektoval. V treťom a štvrtom nadzemnom podlaží, ktoré v projekte boli riešené v rozsahu objemu striech okolitých historických stavieb, smerom do Hlavnej ulice lamelami naznačovali šikmú strešnú rovinu. Dvojpodlažnosť zástavby v jej základnom výraze s prípadným vložením ďalšieho podlažia (podlaží) v rámci zastrešenia novostavby a naznačenie šikmých strešných rovín je teda základnou požiadavkou na riešenie, ktorú predložený projekt zmeny stavby nerešpektuje. Projekt zmeny stavby (v súčasnosti už zrealizovanej!) stavbu v oboch fasádach hmotovo navyšuje a preťažuje, čo spôsobuje nevhodné vertikálne vysunutie stavby najmä v diaľkových pozdĺžnych pohľadoch na vyrovnanú zástavbu uličného bloku. Navrhované a už aj zrealizované zvýšenie úrovne východnej fasády novostavby polyfunkčného domu na trojpodlažnú je teda v rozpore s danosťami celkového objemového riešenia historickej zástavby a proporciami dotknutého bloku domov mestskej pamiatkovej rezervácie. Podkladom pre rozhodnutie bolo aj vlastné rozhodnutie o projektovej dokumentácii pre územné konanie č. 2002/33 zo dňa 25.04.2002, ktorým Krajský pamiatkový úrad Prešov neschválil túto predloženú projektovú dokumentáciu pre územné konanie (archív KPÚ Prešov). Jedným z dôvodov bola aj vtedy požiadavka, aby strešná rovina polyfunkčného domu bola tvarovaná v šikmých strešných líniách, zosúladených s priebehom strešných rovín domov, ktoré novonavrhovanú architektúru ohraničujú zo severu a z juhu ". Až po preriešení projektu pre územné konanie, v ktorom autor náznakovo vyriešil strešnú rovinu z východnej strany novostavby, Krajský pamiatkový úrad Prešov rozhodnutím č. PO-02/60-02/373/Pt zo dňa 21.05.2002 túto dokumentáciu schválil. Požiadavka na riešenie šikmých strešných rovín na navrhovanej novostavbe bola stanovená aj v konaní o projekte pre územné rozhodnutie. Predložený projekt zmeny stavby túto požiadavku nerešpektuje, fasáda výrazne prevyšuje bezprostredne okolitú zástavbu a šikmé strešné roviny nie sú ani len naznačené. Podkladom pre rozhodnutie bolo aj stanovisko Útvaru hlavného architekta Mesta Prešov č. ÚHA-3954/823/02-Já zo dňa 18.04.2002 a č. ÚHA/5172/1190/02-Já zo dňa 17.05.2002 k projektu pre vydanie územného rozhodnutia (archív KPÚ Prešov). Aj v týchto stanoviskách bola stanovená požiadavka, aby „ navrhovaná hmota objektov dostavby nad úrovňou podstrešnej rímsy jestvujúcich pamiatkových objektov B. XXXA a B. XXX bola riešená z východnej a západnej strany v šikmých rovinách, rešpektujúcich sklon strešných rovín priamo dotknutých susedných objektov..." Predložený projekt zmeny stavby tieto požiadavky nerešpektuje, východná fasáda výrazne prevyšuje bezprostredne dotknuté susedné stavby a šikmé strešné roviny nie sú v projekte zmeny stavby ani len naznačené. Podkladom pre rozhodnutie bolo aj stanovisko Útvaru hlavného architekta Mesta Prešov č. T/2005/3147 zo dňa 20.09.2005 k projektovej dokumentácii zmeny stavby pred jej dokončením (archív KPÚ Prešov), v ktorom ÚHA Mesta Prešov nesúhlasí s návrhom riešenia PD zmeny stavby. V tomto stanovisku sa o. i. v bode 2 konštatuje, že „Predložené riešenie zväčšenia pôdorysu III. NP smerom východným ako aj zväčšenie pôdorysu IV. NP smerom východným do Hlavnej ulice a na západnej strane zväčšenie stropnej dosky nad IV. NP o 2,4m na úroveň veľkosti pôdorysu II. NP, potiera pôvodné objemové riešenie schválenej projektovej dokumentácie, šikmé strešné roviny riešené v III. NP a IV. NP. Taktiež riešenie nerešpektuje Zásady dostavieb na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Prešov, ktoré sú stanovené v Záväznej časti platného Územného plánu Centrálnej mestskej zóny Prešov". V bode 3 ÚHA konštatuje, že „Navrhované riešenie zmeny stavby pred jej dokončením hmotovo nie je prispôsobené historickému prostrediu /šikmé strešné roviny, gradácia hmôt/, nerešpektuje princíp priestorovej kompozície na území MPR Prešova, negatívne narušuje panoramatické pohľady západnej časti historického jadra Hlavnej ulice. Ďalej ÚHA konštatuje, že „ Tento negatívny zásah do organizmu MPR Prešov negatívne ovplyvní jeho kultúrnohistorickú a architektonickú hodnotu". Na základe uvedeného v tomto stanovisku ÚHA Mesta Prešov žiada novostavbu realizovať v súlade s overenou dokumentáciou v stavebnom konaní. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že podkladom pre rozhodnutie boli aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre Mestskú pamiatkovú rezerváciu Prešov - aktualizácia 1994, ktoré sú základným koncepčným materiálom pre výkon činnosti KPÚ P. v meste Prešov (archív KPÚ Prešov) a ktoré Mestské zastupiteľstvo v Prešove schválilo uznesením na XXV. riadnom zasadnutí zastupiteľstva zo dňa 26.1.1998 pod č. 308/1998. Zásady o. i. označujú parcely, na ktorých sa novostavba polyfunkčného domu realizuje, ako rezervnú plochu R22. V textovej časti zásady určujú, že „preluku na mieste objektov po havárii č. XXX b a XXX je žiadúce promptne zastavať a uličný interiér Hlavnej ul. uzatvoriť objektmi, ktorých mierka sa približuje pôvodným objektom. Je potrebné zachovať: uličnú čiaru, dôsledne rešpektovať stredovekú parceláciu, výškovú úroveň prispôsobiť úrovni okolitej zástavby a realizovať šikmé strešné roviny". Predložený projekt zmeny stavby tieto požiadavky nerešpektuje, východná fasáda výrazne prevyšuje susedné stavby a šikmé strešné roviny nie sú v projekte zmeny stavby ani len naznačené. Ďalším podkladom pre toto rozhodnutie bol aj list Doc. Akad. arch. C. X., vedúceho Katedry architektonickej tvorby VŠVU Bratislava zo dňa 1510.2005 k zmene riešenia predmetného polyfunkčného domu, podľa ktorého objekt novostavby „reaguje na horizontálnu skladbu podlažnosti historického jadra, čím jednoznačne nadväzuje na pôvodnú štruktúru historického námestia tvoreného 2-3 podlažnou zástavbou s typickými renesančnými atikami, ktorých výška dosahuje až úroveň hrebeňa strechy". V liste sa ďalej spomína typologická rôznorodosť historických budov v centre mesta a v závere autor konštatuje aj na základe „citlivého narábania architekta a investora s proporciami", že „... navrhované riešenie spĺňa urbanistické a architektonické požiadavky súčasnej architektúry v historickom centre, rešpektuje architektonické a kompozičné zákonitosti daného miesta...". Krajský pamiatkový úrad Prešov uviedol, že niektoré názory autora listu akceptuje, s inými sa však stotožniť nemôže - najmä s tými, ktoré odporujú vyššie uvedeným a už dávnejšie stanoveným podmienkam, požiadavkám a zásadám pre výstavbu a stvárnenie predmetného polyfunkčného domu. Kvôli objektívnemu posúdeniu záverov Doc. X. bol list aj predmetom jeho posúdenia a zhodnotenia na zasadnutí Sekcie pamiatkových území a Sekcie Meštianskej architektúry pri Pamiatkovom úrade SR Bratislava, konaného dňa 27.09.2006 v Prešove (Zápisnica č. 2 - súčasť spisu). Sekcie k listu (posudku) Doc. X. konštatujú, že posudok sa v zásade zameriava na štyri okruhy tém: 1) obhajuje vytvorenie modernej architektúry; 2) poukazuje na prvok renesančnej atiky ako na jeden z charakteristických architektonických prvkov prešovského jadra 3) poukazuje na diferenciáciu medzi mestskými palácmi a meštianskymi domami viditeľnú i v rozdieloch podlažnosti, pričom zároveň ako jednu z kvalít lokality vyzdvihuje typologickú rôznorodosť budov 4) vyzdvihuje prínos novostavby, ktorá zachovala fragmenty zaniknutých meštianskych domov. Členovia sekcie k posudku prijali nasledujúce závery: K bodu 1: zo strany KPÚ Prešov nebola nikdy vznesená výhrada voči modernej architektúre v tomto prípade, takže uvedená pripomienka je mimo merita veci, i keď o kvalite predmetnej architektúry možno polemizovať K bodu 2: v posudku sa úplne nesprávne prezentuje odborný architektonický termín „ atika ", zamieňa sa za skutočné realizované celé podlažie. V skutočnosti je však atika len kulisou, podľa terminologického slovníka je to „spravidla horizontálny pás múru nad korunnou rímsou na hlavnej fasáde alebo po celom obvode stavby, pohľadovo zakrývajúci spravidla združenú strechu, niekedy vytvára iluzívne tzv. atikové poschodie ". V žiadnom prípade sa celé podlažie nedá skryť pod tento pojem! Zakrývanie nadstavby za pojem atika nie je v danom prípade odôvodnené ani snahou o reminiscenciu na historický stav, pretože atiku nemali ani zaniknuté objekty na mieste dnešnej novostavby, a ani nie sú v bezprostrednom okolí predmetného objektu, je to teda evokácia niečoho, čo sa v danom mieste nenachádzalo! K bodu 3: nie je preukázaný jednoznačný rozdiel medzi funkciou paláca a meštianskeho domu, jednoznačne sa prejavujúci v počte poschodí domov v mestskej pamiatkovej rezervácii. Medzi najvyššie objekty skôr patria stavby verejné. Korunné rímsy v pamiatkovej rezervácii Prešov majú jemne sa meniacu dynamiku, avšak počet podlaží domov ostáva spravidla rovnaký, t. j. dve na všetkých susedných objektoch napravo aj naľavo v uličnom pohľade v bezprostrednom susedstve predmetného polyfunkčného domu (všetky priečelia daného uličného bloku - fotodokumentácia bloku uložená v KPÚ Prešov). Argumentácia budovou obchodného domu V. v P. z 30-tych rokov 20. storočia je nesprávna, keďže táto stavba bola už v dobe svojho vzniku problematickou budovou, porušujúcou vtedajšie stavebné zákony a nariadenia. Zároveň sa jednalo o postavenie objektu pred vyhlásením centra Prešova za Mestskú pamiatkovú rezerváciu (v roku 1955), takže vtedy sa nevzťahovali na ochranu hmotovo- priestorovej skladby štruktúry mesta osobitné predpisy. K bodu 4: posudok vyzdvihuje niektoré detaily stavby, ale úplne obchádza tú skutočnosť, že projekt (zmena stavby) sa deje protizákonným postupom, čiže realizuje sa stavba (zmena stavby) bez povolenia a až potom sa vymáha jej schválenie v jednom z najcennejších historických prostredí na Slovensku, navyše ako prvá novostavba v mimoriadne dobre zachovanom priestore námestia od jeho vyhlásenia za pamiatkovú rezerváciu v roku 1955. Aj keď sa KPÚ Prešov s niektorými závermi posudku Doc. X. stotožňuje, na základe vyššie uvedeného a na základe vlastnej úvahy celkovo hodnotí posudok pre účely rozhodnutia o projekte zmeny stavby ako nepresvedčivý a účelový. Krajský pamiatkový úrad v Prešove v rozhodnutí tiež uviedol, že podkladom pre rozhodnutie boli aj závery zasadnutia Sekcie pamiatkových území a Sekcie Meštianskej architektúry pri Pamiatkovom úrade SR Bratislava, konaného dňa 27.09.2006 v Prešove (Zápisnica č. 2 - súčasť spisu) venované posúdeniu predloženého projektu zmeny predmetnej stavby (už zrealizovaného). Okrem doterajšieho priebehu konania a realizácie stavby Sekcie konštatujú, že k podmienkam výstavby na predmetnej rezervnej ploche sa vyjadrujú platné Zásady pamiatkovej starostlivosti pre Mestskú pamiatkovú rezerváciu Prešov - aktualizácia 1994, kde plochy predmetných dvoch parciel tvorili rezervnú plochu č. 22, pre ktoré boli stanovené podmienky (uvedené vyššie). Ďalej sa sekcie venovali stanovisku autora projektovej dokumentácie Ing. arch. M. k zmene stavby. O. i. konštatujú, že „V súlade s medzinárodnými princípmi ochrany a revitalizácie historických miest (Washingtonská charta) od začiatku v tomto prípade nebola snaha vytvárať kópie zaniknutých stavieb. KPÚ Prešov už na začiatku pripustil existenciu novej modernej stavby, ktorá však má spĺňať podmienky vhodnej výšky( výšky a podlažností fasád), objemovej a priestorovej skladby tak, ako to definovali Zásady pamiatkovej starostlivosti pre Mestskú pamiatkovú rezerváciu Prešov. Poukázanie na iné vyššie budovy v rámci Mestskej pamiatkovej rezervácie Prešov je irelevantné, nakoľko sa v blízkosti predmetnej novostavby ani jedna z nich nenachádza a celkovo v rámci Hlavnej ulice ide len o ojedinelé nekoncepčné prípady. Štandardom výšky zástavby prevažnej väčšiny objektov v rámci Mestskej pamiatkovej rezervácie Prešov aj západnej strany ulice, kde sa predmetný objekt polyfunkčného domu nachádza, sú dve nadzemné podlažia ukončené korunnou rímsou so šikmou strechou (fotodokumentácia uložená v KPÚ Prešov). Táto výška je pre najbližšie okolie stavby a pre susedné stavby, hraničiace so stavebnou parcelou, charakteristická. Nie je možné porovnávať objemy a výšky nového objektu polyfunkčného domu vzhľadom k celej mestskej pamiatkovej rezervácii, pretože stavba je fixovaná na dané konkrétne miesto, v tomto prípade ide o časť, kde sú výšky fasád dvojpodlažné, preto Krajský pamiatkový úrad Prešov tento vyššie uvedený názor sekcií akceptoval. Podkladom pre rozhodnutie je aj stanovisko Sekcie pamiatkových území PÚ SR zo dňa 08.11.2006, v ktorom je vyslovený záver odporúčajúci predloženú projektovú dokumentáciu zmeny stavby pred dokončením zamietnuť. Posúdené a zvážené boli aj návrh riešenia JUDr. E. B. zo dňa 17.08.2006 zastupujúceho JUDr. P. B., stavebníka novostavby polyfunkčného domu vo veci odvolania proti už zrušenému rozhodnutiu KPÚ Prešov č. PO-05/2134-03/6898/Gs zo dňa 14.09.2005 o projekte zmeny stavby. KPÚ Prešov akceptuje a stotožňuje sa s časťou II. návrhu v časti týkajúcej sa predmetného polyfunkčného domu. Na základe vyššie uvedených podkladov rozhodnutia však prvostupňový orgán konštatuje, že napriek kladne vnímanému zachovaniu architektonických prvkov, klenieb a iných častí zrútených domov navrhovaná zmena stavby, výrazne zväčšená hmota, zvýšenie podlažnosti fasád, absencia šikmých strešných rovín a celkovo nepriaznivý vnem nadrozmerných a predsunutých fasád v úrovni III. a IV. nadzemného podlažia negatívne ovplyvňuje vyrovnanú a dlhodobo stabilizovanú štruktúru a siluetu celého uličného bloku v dotknutej časti Hlavnej ulice, ktorá je výhradne dvojpodlažná so šikmými sedlovými alebo „manzardovými" strechami. Vzhľadom na skutočnosť, že predmet rozhodnutia - objekt Polyfunkčného domu je úradu všeobecne známy, písomne oznámil účastníkom konania ako aj ich zástupcom začatie konania a nenariadil ústne pojednávanie. Súčasne však umožnil účastníkom konania nahliadnuť do podkladu pre vydanie rozhodnutia a aby sa k týmto písomne vyjadrili, príp. navrhli jeho doplnenie. Nikto z účastníkov konania iné námietky, požiadavky na doplnenie podkladu ani návrhy neuplatnil. JUDr. B. listom zo dňa 13.10.2006 tunajšiemu úradu oznámil, že nakoľko sa k uvedenému dňu nepodarilo vypracovať optickú vizualizáciu stavieb na B. XXXB a XXX v P., nebude táto vizualizácia ani písomné vyjadrenie účastníkov konania k nej a jej odôvodnenie predložené do konania. Podkladom pre rozhodnutie boli aj mediálne zverejnené názory odbornej i laickej verejnosti na už zrealizovanú zmenu predmetnej stavby: Ing. arch. P. G.: Do vlastných radov. In: Informácie Slovenskej komory architektov máj 2006; Doc. Ing. arch. X. M., PhD: Sklenený dom In: Fórum architektúry 06/2006; Čo odznelo na mestskom zastupiteľstve - U. M., Ing. arch. L. M., Ing. arch. X. G., In. Prešovský korzár 25.10.2006, ako aj osobitné vyjadrenie Ing. arch. Pavla G. k projektu zmeny riešenia podlažnosti a fasád predmetného objektu zo dňa 29.09.2006. Všetky tieto materiály sú súčasťou spisu. Po ich preštudovaní KPÚ Prešov vlastnou správnou úvahou dospel k názoru, že tieto celkovo hodnotia už zrealizovanú zmenu stavby negatívne. Podkladom pre rozhodnutie boli aj platné medzinárodné dokumenty týkajúce sa novej výstavby v historickom prostredí. Benátska charta (1964) napr. v článku 6 stanovuje: „Ochrana pamiatok zahŕňa aj okolie v príslušnom rozsahu. Všade tam, kde ešte jestvuje, má byť tradičné prostredie zachované, zakázaná je každá nová výstavba, búranie a úpravy, ktoré by mohli zhoršiť vzťahy hmôt a farieb". Závery kolokvia o integrácii súčasnej architektúry do historických súborov (Budapest 1972) v časti A/2 stanovujú: „Súčasná architektúra -pri uvážlivom použití techník a materiálov - sa môže integrovať do historického rámca bez narušenia jeho štruktúry a estetických hodnôt, a to iba pod podmienkou, že rešpektuje vhodné vzťahy hmôt, mierok, rytmu a vzhľadu." A Rezolúcia zo seminára o integrácii súčasnej architektúry do starých súborov (Kazimierz Dolný, 1974) stanovuje: „Začleňovanie nových prvkov do starých súborov je možné a žiaduce pod podmienkou, že sa takto obohatí sociálny, funkčný a estetický charakter existujúcej štruktúry. Integrácia súčasných stavieb bez narušenia identity mesta je možná, ak súčasná architektúra používajúca nové techniky bude rešpektovať štrukturálne, estetické, sociálne a historické charakteristiky starého prostredia a brať do úvahy miestne architektonické tradície. " Predložený projekt zmeny stavby ako aj už zrealizovaná zmena stavby nie je v súlade ani s vyššie uvedenými zásadami týkajúcimi sa integrácie novostavby do historických architektonických štruktúr. Krajský pamiatkový úrad Prešov po zvážení a zhodnotení dopadov zmeny stavby na výhradne dvojpodlažnú štruktúru celého mestského bloku, v ktorom sa novostavba nachádza, apo vyhodnotení vyššie uvedených podkladov pre rozhodnutie vlastnou úvahou dospel k názoru, že zmena stavby nepriaznivo navyšuje hmotu fasád novostavby, ktorá tým objemovo nad prípustný rámec presahuje typickú štruktúru bloku tvorenú dvojpodlažnými fasádami ukončenými šikmými sedlovými alebo „manzardovými" strechami, čo sa nepriaznivo prejavuje najmä v diaľkových pohľadom na domoradie bloku najmä z Hlavnej ulice. Konštatuje tiež, že už zrealizovaná zmena stavby vylučuje z riešenia šikmú strechu, čo bolo jednou zo základných podmienok pre realizáciu novostavby už od počiatkov jej prípravy a projektového spracovania, ktorá sa tak do Hlavnej ulice neprejavuje ani len náznakovo. Na základe toho Krajský pamiatkový úrad Prešov predložený projekt ani realizáciu zmeny stavby neakceptuje. Preto KPÚ Prešov rozhodol o predloženom projekte zmeny stavby pred dokončením ako o projekte pre dodatočné povolenie stavby a v tomto rozhodnutí určil podmienky a konkrétne opatrenia pre úpravu stavby, ktoré má stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby nariadiť tak, aby došlo k zosúladeniu nevhodných stavebných úprav s požiadavkami ochrana pamiatkového fondu. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2007 č. PÚ-07/1388-2/5986/47/ HAB rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na priebeh konania, prvostupňové rozhodnutie a odvolacie námietky. Po preskúmaní spisu s odvolacími námietkami sa vyporiadal tak, že nedodržaním podmienok rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Prešov č. PO-04/2843-03/8348/Gs zo dňa 05. novembra 2004 nepovolenou dostavbou v časti III. NP a IV. NP stavby došlo zo strany vlastníka k porušeniu ustanovení pamiatkového zákona a to § 2 ods. 4, podľa ktorého je pamiatkové územie sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt, ktoré sú definované v § 2 ods. 2 tohto zákona okrem iného ako súhrn významných historických, spoločenských, urbanistických, architektonických alebo umelecko - remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci individuálnej alebo územnej ochrany. Podľa § 29 ods. 1 zákona zásada ochrany pamiatkového územia je súhrn činnosti a opatrení, ktorými orgány štátnej správny a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľnosti zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, areálov, alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie technického územia. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia zásady ochrany pamiatkovej rezervácie .... obsahujú požiadavky na primerané využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, prvkov interiéru a uličného parteru, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt územia. V rámci všeobecných podmienok pri ochrane pamiatkového fondu ( § 30 ods. 1 zákona ) je každý povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu. Ďalej žalovaný uviedol v rozhodnutí o odvolaní, že hmotovým a výškovým navýšením predmetnej stavby bola necitlivým spôsobom narušená chránená architektonická a urbanistická celistvosť uličnej kompaktnej zástavby meštianskych domov v danej SZ časti námestia - Hlavnej ulice, ako aj chránené zaužívané pohľady na tvarovú kompozíciu striech, ich strešných rovín a líniu uličných fasád a korunných ríms objektov (stabilizovaná silueta a štruktúra celého dvojpodlažného uličného bloku). Kým v strednej časti námestia je tvarová, typová a výšková rôznorodosť architektúr a ich zastrešenia bohatšia -meštianske domy sa tu striedajú s mestskými palácmi a verejnými reprezentačnými budovami, v predmetnej ukončujúcej SZ časti námestia, vlastne na okraji historického jadra mesta sa meštianska zástavba vo všeobecnosti typovo tvarovo, hmotovo i výškovo zjednocuje. Prevýšením a jasným tvarovým odlíšením novostavby od svojho bezprostredného a bola zákonom chránená historická a stavovsky podmienená stavebná tradícia, urbanistický charakter a kontinuálny architektonický vzhľad v tejto časti mesta výrazne narušené a znehodnotené, pričom došlo aj k ohrozeniu prostredia susedných kultúrnych pamiatok situovaných bezprostredne na severnej a južnej strane novostavby, ktoré sú chránené v zmysle § 27 zákona - základná ochrana kultúrnej pamiatky. V čl. 14 Benátskej charty z r. 1964 sa píše: „Pamiatkové súbory majú byť predmetom zvláštnej starostlivosti v záujme zachovania ich neporušenosti a zabezpečenia ich ozdravenia, úpravy a vhodného využívania." Žalovaný v rozhodnutí argumentoval aj tým, že pri realizáciách súčasnej architektonickej tvorby, resp. architektúry do historického prostredia sa požaduje citlivý prístup, bezkonfliktnosť, nevtieravosť a rešpekt k okolitej zástavbe, ktoré nenarúšajú jej osobitý charakter a emocionálnu rovinu. Predmetná novostavba, ktorej dimenzie nepovolenou stavebnou činnosťou vlastníka narástli do neprípustnej miery a hmoty voči svojmu okoliu, uvedené požiadavky a prístup k chránenému prostrediu nerešpektuje. Stavba sa tak stala neprimeranou a neprirodzenou dominantou potláčajúcou stáročný stavebno-historický vývoj a pamiatkové hodnoty predmetného miesta a územia. Žalovaný poukázal na niektoré závery „Rezolúcie o modernej architektúre v historickom prostredí" z 3. valného zhromaždenia ICOMOS (Medzinárodný komitét ochrany pamiatok a sídiel) z Budapešti v r. 1972: 1 ) Začleňovanie modernej architektúry do historického prostredia možno realizovať len do tej miery, v akej plán rozvoja mesta, ktorého je súčasťou, akceptuje existujúci materiál ako rámec pre jeho vlastný budúci rozvoj. 2) Takáto moderná architektúra, uvážene využívajúca súčasné technológie a materiály, zapadne vhodne do starobylého súboru bez ovplyvnenia jeho štrukturálnych a estetických kvalít len vtedy, keď sa kladie dôraz na primeranú veľkosť, mieru, rytmus a celkový vzhľad. 3) Autenticita historických pamiatok alebo skupín budov sa musí považovať za základné kritérium... Pamiatkový úrad Slovenskej republiky akcentoval, že v danom konaní sa predsa nerieši apriori samotný architektonický vzhľad a charakter novostavby, či použitie súčasných výrazových prvkov a materiálov ale hmotový a výškový nesúlad s prostredím, do ktorého bol daný objekt postavený, a to v rozpore s podmienkami rozhodnutia, ktorým KPÚ Prešov v r. 2004 projektovú dokumentáciu novostavby povolil a voči ktorému sa vlastník neodvolal, čiže s rozhodnutím súhlasil. Ak by realizovaná stavba bola postavená v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, nenarušila by pamiatkové hodnoty Mestskej pamiatkovej rezervácie, sama by vytvorila novú hodnotu a bola jej prínosom a teda nebola rozporovaná. Aj žalovaný konštatoval, že dňa 20. 9. 2005 vydal Útvar hlavného architekta mesta Prešov stanovisko v tom čase k projektovej dokumentácii zmeny stavby pred dokončením -Polyfunkčný dom Hlavná XXXB a XXX v P., v ktorom nesúhlasí s návrhom riešenia PD zmeny stavby pred jej dokončením a žiada novostavbu realizovať v súlade s overenou dokumentáciou v stavebnom konaní a podmienkami rozhodnutia č. P/3800/2004-KČ7208 zo dňa 18. 11. 2004 vydaného Stavebným úradom mesta Prešov. V stanovisku sa konštatuje nesúlad predloženého návrhu zmeny stavby pred jej dokončením s vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a samotné riešenie zmeny nerešpektuje Zásady dostavieb na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Prešov, ktoré sú stanovené v Záväznej časti platného Územného plánu Centrálnej mestskej zóny Prešov. Dňa 25. 10. 2006 vydal Útvar hlavného architekta mesta Prešov opätovne zamietavé stanovisko k zmene stavby (T/2006/2986), kde v bode 2) stanoviska je uvedené: „Zmena riešenia šikmej strešnej roviny na riešenie plochej strechy III. NP a IV. NP objektu B. XXXB, XXX oproti schválenej dokumentácii pre stavebné povolenie, je v rozpore s regulatívom Rl.l.d) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov č. 140/2005, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Prešov, s podmienkami zastavanosti pozemkov a výšková hladina (3 nadzemné podlažia s využiteľným podkrovím)" a ďalej v bode 3) stanoviska sa konštatuje: „Investor počas výstavby objektu porušil stavebné povolenie a stavbu III. NP a IV. NP (rozsah hmoty podkrovia) realizoval v rozpore s dodatočným stavebným povolením." Odvolania odvolací orgán konštatoval, že KPÚ Prešov sa s danými závermi listu - súkromného názoru Doc. X., vypracovaným pravdepodobne na podnet odvolateľa, vysporiadal nad rámec zákona a to viac než dostatočne a zrozumiteľne. Doc. X. nie je účastníkom konania, ani zúčastnenou osobou, ani súdnym znalcom v zmysle zákona. KPÚ Prešov v odôvodnení rozhodnutia podrobil závery listu Doc. X. kritickej analýze, ktorej závery považuje odvolací orgán za dostatočne zdôvodnené. Názor Doc. X. žalovaný chápe ako súčasť polemiky diskutujúcej laickej verejnosti a architektonickej obce, ktorá vznikla ako reakcia po realizácii predmetnej kontroverznej architektúry. Taktiež konštatovanie odvolateľov, že KPÚ Prešov nevysporiadaním sa so závermi listu -názorom Doc. X. už v predchádzajúcich konaniach prispel k tomu, že vlastník novostavby nemohol ako účastník konania upraviť a navrhnúť Projekt zmeny (odvolatelia neuvádzajú, ktorú zmenu majú na mysli) takým spôsobom, ktorý by aj podľa názoru prvostupňového správneho orgánu bol akceptovaný, považuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky za hrubo zavádzajúci a nepravdivý, pretože vlastník novostavby predložil žiadosť o Projekt zmeny stavby pred dokončením až po realizácii stavebných zmien na III. NP a IV. NP, teda v rozpore so schválenou PD, a to bez akéhokoľvek rokovania a povolenia zo strany príslušných orgánov oprávnených v danej veci konať. Názor odvolateľov, že v novom konaní vo veci, resp. rozhodnutí sa uvádza stanovisko tretieho subjektu, ktorý nie je oprávnený vydať rozhodnutie v predmetnej veci, považuje odvolací orgán, ak tým odvolatelia myslia závery zo Sekcie pamiatkových území a Sekcie Meštianskej architektúry zaoberajúce sa listom Doc. X. i samotným pôsobením novostavby v prostredí pamiatkového územia, za zavádzajúci a je nepochopením, resp. bezprecedentným spochybňovaním postavenia, činnosti a organizačnej štruktúry Pamiatkových úradov SR - orgánov špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Príslušný samostatný alebo odborný radca -metodik pamiatkovej ochrany poverený vedením konania v danej veci je v zmysle § 3 správneho poriadku povinný sa svedomité a zodpovedne zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán a taktiež dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy (§ 32 a § 34 Správneho poriadku). Ak je radca konfrontovaný náročným prípadom, je plne oprávnený, dokonca povinný si zabezpečiť stanovisko na skúmanú vec od ďalších odborníkov - radcov (zamestnancov pamiatkových úradov), ktoré vyplynie z rokovania uvedených Sekcií - odborných poradných orgánov riaditeľov krajských pamiatkových úradov, pričom sa z ich názorom, či závermi môže, ale aj nemusí stotožniť. Z tohto dôvodu považuje žalovaný pamiatkový úrad Slovenskej republiky námietky za nenáležité. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam konštatoval, že investor doteraz nepredložil novú projektovú dokumentáciu dodatočného povolenia stavby a trvá, resp. sa odvoláva na projektovú dokumentáciu Zmeny stavby pred dokončením, ktorú predložil, a to, až po realizácii zmien predmetnej novostavby. Neskôr investorom dodané vizualizácie možnej zmeny stavby len nepodstatne upravujú samotný výraz, výtvarné poňatie a architektonické stvárnenie novostavby, avšak bez konkrétneho objemového, výškového a priestorového riešenia smerujúceho k zosúladeniu jej vzťahu k pamiatkovým hodnotám okolitej zástavby i celého pamiatkového územia. Pre odvolací orgán nevidel v konaní vlastníka novostavby snahu zodpovedne riešiť nezákonný stav a prispôsobiť svoje partikulárne záujmy, či zosúladiť samotnú stavbu s verejným záujmom na úseku ochrany pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva, ktoré sú povinní všetci chrániť a nepoškodzovať ako to vyplýva z Ústavy SR, iných právnych predpisov a medzinárodných dokumentov implementovaných do nášho zákonodarstva. Vzhľadom na námietku ochrany majetku vlastníka, ktoré je zaručené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky poukázal na ods. 3 predmetného článku, ktorý znie: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom." Súčasne podľa ustanovenia čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky je každý povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, resp. nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Žalovaný zdôraznil, že poukazovať na iné a z podstaty veci neporovnateľné stavby v historickom jadre mesta, ktoré vznikli v iných spoločensko-politických a ekonomických pomeroch, za rozdielneho prístupu pri riešení vecí verejných, príp. pred vyhlásením historického jadra Mesta Prešov za mestskú pamiatkovú rezerváciu, teda za iného právneho stavu je podobným nenáležitým argumentom, ako požadovať retroaktivitu zákona. Verejný záujem modernej kultúrnej spoločnosti vyžaduje, aj na základe odvolateľom uvádzaných predošlých prehreškov a nekoncepčných zásahov voči historickému stavebnému fondu mesta Prešov a všeobecne nášho kultúrneho dedičstva, zvýšenú ochranu a pozornosť, aby sa už podobné v súčasnosti ani budúcnosti nikdy neopakovalo a nedošlo k postupnému zanikaniu pamiatok a pamiatkových súborov. Podľa čl. 2 až 4 a čl. 16 Washingtonskej charty z r. 1987 o ochrane historických miest: Čl. 2 Hodnoty, ktoré treba uchovať, zahŕňajú historický charakter mesta alebo štvrte a všetky tie materiálne a duchovné prvky, ktoré tento obraz predstavujú, zvlášť: a) mestskú formu definovanú uličnou osnovou a parceláciou, b) vzťahy medzi rôznymi mestskými priestormi a zeleňou, ako aj nezastavanými priestormi, c) formu a vzhľad budov (interiér a exteriér) ako sú definované ich mierkou, veľkosťou, štýlom, konštrukciou, materiálmi, farbou a výzdobou, d) vzťahy mesta k okolitému prostrediu, prirodzenému alebo vytvorenému človekom, e) rôzne funkcie, ktoré mesto alebo štvrť získali počas ich histórie. Čl. 3 Každý zásah do týchto hodnôt by poškodzoval autentickosť historického mesta alebo štvrte. Aktívna spoluúčasť obyvateľov celého mesta je nevyhnutná pre program ochrany a má byť podporovaná. Ochrana historických miest a štvrtí sa týka predovšetkým ich obyvateľov. Čl. 4 Ochrana v historických mestách alebo štvrtiach musí byť vykonávaná prezieravo, systematicky a disciplinovane. Akýkoľvek dogmatizmus musí byť vylúčený, ale musia sa rešpektovať špecifické problémy v každom zvláštnom prípade. Čl. 16 V prípade, že je potrebné uskutočniť premenu budov alebo postaviť nové, každé priestorové rozvrhnutie bude musieť rešpektovať existujúcu organizáciu priestoru, predovšetkým jeho parceláciu a mierku. Od zavádzania súčasných prvkov harmonizujúcich s okolím sa nemá odrádzať, pokiaľ tieto môžu prispieť k obohateniu priestoru. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie KPÚ Prešov nie je v tomto zmysle diskriminačné, ani nie je obmedzením vlastníckych práv, naopak rieši nezákonný postup vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území, resp. predmetné úpravy a dostavbu na novostavbe nad rámec schválenej PD, čo je treba považovať za neprípustné a čo bolo v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu viac ako dostatočne a jasne zdôvodnené. Z dôvodu, aby nedošlo k zvýhodneniu jedného vlastníka (nebezpečný precedens do budúcnosti) a zároveň sa ostatní vlastníci nehnuteľností v MPR Prešov a inde na Slovensku, necítili byť znevýhodnení a diskriminovaní (ochrana tretích osôb) ako aj v zmysle § 4 Správneho poriadku, aby v budúcnosti pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, nie je možné s dodatočným povolením stavby nad rámec schválenej PD novostavby súhlasiť, lebo by došlo k povoleniu vizuálne, hmotovo a výškovo neprimeranej a typologický nevhodnej stavebnej hmoty na území pamiatkovej rezervácie, v rozpore s princípmi ochrany pamiatkových území a s regulatívmi Územno-plánovacej dokumentácie mesta Prešov a podľa názoru Pamiatkového úrad Slovenskej republiky pomocou orgánu štátnej správy k legalizácii zákonom neprípustného postupu fyzickej osoby na úseku ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že vlastník - stavebník je povinný postupovať a uskutočniť zmeny stavby podľa podmienok č. 1-4 rozhodnutia KPÚ Prešov č. PO-07/316-123895/Gs zo dňa 30. apríla 2007, ktoré je v zmysle § 88 ods. 4 zákona č. 501976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( stavebný zákon ) v znení neskorších predpisov podkladom v konaní stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby. Občiansky súdny poriadok v piatej časti O.s.p. upravuje správne súdnictvo v druhej hlave v ustanovení § 247 až 250k rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy . Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Zo žalobných námietok vyplýva, že podľa názoru žalobcu správne orgány v konaní porušujú ustanovenie § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 05. novembra 2004 č. PO-04/2843-03/8348/Gs podľa § 11 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. ochrane pamiatkového fondu ako vecne a miestne príslušný správny orgán podľa § 9 ods. 5 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 32 ods. 10 Pamiatkového zákona po preskúmaní predloženého projektu stavby polyfunkčného domu realizovaného v prieluke po zaniknutých domoch na B. ul. č. XXXB a XXX v P. ...., ktoré sú súčasťou pamiatkovej rezervácie Prešov spracovaného v októbri 2004 pre spoločnosť ARTeBOSS, spol. s r.o. , Hlavná č. XXX, Prešov architektonickým ateliérom AAK Ing. arch. Ing. L. M. autorizovaný architekt, Prešov schválil objemové riešenie a priestorové usporiadanie novostavby predmetného polyfunkčného domu v zmysle architektonicko-stavebného riešenia predloženého projektu stavby s nasledujúcimi podmienkami: 1) z riešenia východnej fasády vylúčiť nerezové transparentné zábradlie III. NP ( pol. P7) a nahradiť ho atikou výšky max. 150cm, atiku riešiť ako architektonické zavŕšenie preskleného obvodového plášťa fasády a s tým, že vo vnútornej strane bude atika neprehliadná, kamennú historizujúcu profilovanú rímsu východnej fasády ( P5) z riešenia vylúčiť 2) na strechu objektu neumiestňovať žiadne veľkorozmerné technické zariadenia jednotky ZT1, vduchotechniky, klimatizácie, chladiarenské jednotky a podobne. V Prípade technickej a prevádzkovej nutnosti takýchto zariadení pre chod objektu tieto umiestniť do zapustenej a nahor otvorenej kóje (atria), potrebnej veľkosti v rámcu štvrtého MP tak, aby horná hrana týchto technických zariadení a jednotiek nepresiahla plus 15 000. 3) západnú fasádu úrovní IV. NP riešiť zošikmenou presklenou rovinou v zmysel predloženej zmeny výkresu 07 a 08 4) z predmetom tohto rozhodnutia a schválenia nie je projektom prezentované riešenia presvetlenia strechy meštianského domu, objektu XXXA 5) zrealizovanú dokumentáciu polyfunkčného domu predložiť na schválenie Krajskému pamiatkovému úradu Prešov ... , každú zmenu schváleného projektu je vlastník ( investor, stavebný projektant, resp. iní osoba písomne splnomocnená vlastníkom rokovať v tejto veci ) povinný prerokovať a schváliť v zmysle ustanovení pamiatkového zákona a správneho poriadku s tunajším úradom. Na akýkoľvek záver úpravy alebo zmeny predmetných nehnuteľností nad rámec rozhodnutí tunajšieho úradu a nad rámec schválenej projektovej dokumentácie je vlastník v zmysle § 32 ods. 5 pamiatkového zákona povinný Krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o rozhodnutie o zámere úpravy predmetných nehnuteľností. Zo spisu ďalej vyplýva, že písomným podaním zo dňa 22. augusta 2005, ktorá bola Krajskému pamiatkovému úradu doručená 02. septembra 2005 ako žiadosť o vyjadrenie k projektu vyplýva, že žalobca požiadal o stanovisko k vydaniu povolenia pre zmenu stavby pred ukončením, stavba Prešov, B. č. XXXB a XXX polyfunkčný dom, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie pod označením P3800/2004- Kč/208 v Prešove a nadobudlo právoplatnosť 19. novembra 2004. Zmena stavby pred ukončením je vyvolaná vyhodnotením statického riešenia západnej fasády a stropnej konštrukcie. Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v § 1 ods. 1 upravuje, že tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ods. 2 tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Ustanovenie § 2 ods. 1 až 7 upravuje základné pojmy, pričom v ods. 1 pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Verejný záujem na zachovaní kultúrneho dedičstva je vyjadrený aj v ustanovení § 32 ods. 9 citovaného zákona, podľa ktorého projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8 a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti na pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej dokumentácii úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Podľa § 32 ods. 11 v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V predmetnej veci je nesporné, že nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu sa nachádzajú v mestskej pamiatkovej rezervácii mesta Prešov, a preto pre posúdenie veci je irelevantné že žalobca fakticky stavia úplne novú stavbu. Totižto z ustanovenia § 27 zákona č. 49/2002 Z.z. vyplýva, že základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Z uvedeného teda vyplýva, že je široko koncipovaná ochrana kultúrnych pamiatok, pričom aj podľa názoru súdu je nepochybné, že krajský pamiatkový úrad a následne žalovaný sú povinní dbať o to, aby v konkrétnej časti mesta nebolo výrazne narušené a znehodnotené bezprostredné okolie novostavby žalobcu a že citované ustanovenie poskytuje zákonnú ochranu aj historickej, stavovsky podmienenej stavebnej tradícii, urbanistický charakter a kontinuálny architektonický vzhľad tejto časti mesta. Je bez akýchkoľvek pochýb, že žalobca nerešpektovala ustanovenia pamiatkového zákona, pretože z obsahu spisu je nepochybné, čo žalobca ani v žalobe nenamieta, že nevytvoril optimálne podmienky v procese prípravy zámeru stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území s to tým spôsobom, že prvostupňovému správnemu orgánu predložil až projekt pre dodatočné povolenie stavby, teda so stavbou začal skôr, než boli zákonom splnené podmienky a taktiež nerešpektoval rozhodnutie vydané Krajským pamiatkovým úradov v Prešove dňa 05. novembra 2004 pod č. PO-04/2843-03/8348/Gs. Rovnako žalobca nepopiera, že hmotovým a výškovým navýšením novostavby necitlivým spôsobom narušil chránenú architektonickú a urbanistickú celistvosť uličnej kompaktnej zástavby meštianskych domov v danej SZ časti námestia Hlavnej ul., ale predovšetkým chránené zaužívané pohľady na tvarovú kompozíciu striech, ich strešných rovín a líniu uličných fasád a korunných ríms objektov, teda došlo k narušení stabilizovanej siluety a štruktúry celého dvojpodlažného uličného bloku. Ak žalobca namieta, že zo strany orgánov štátnej správy došlo k porušeniu zásady správneho konania upravené v § 3 ods. 4, ktorú citoval v žalobe, podľa názoru súdu ide o paušálnu námietku žalobcu, ktorú žiadnym iným bližším spôsobom nešpecifikoval. Z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že s touto odvolacou námietkou sa žalovaný presvedčivo a dostatočne vyporiadal, pretože poukázal na to, že v strednej časti námestia je tvarová typová, výšková rôznorodosť architektúr a ich zastrešenia bohatšia, ide o meštianské domy, mestské paláca a verejné reprezentačné budovy, pričom v stavebnej zástavbe časti námestia na okraji historického jadra mesta ide o meštianskú zástavbu, ktorá je typovo, tvarovo a výškovo zjednotená. Ak teda žalobca tvrdí, že ak pri vydávaní rozhodnutí vo vzťahu k iným stavbám súhlasil s hmotovým a priestorovým usporiadaním stavieb, čo žalobcovi vyčíta, súd konštatuje, že takéto paušalizovanie pri ochrane pamiatkového fondu nie je možné a krajský pamiatkový úrad a pamiatkový úrad sú povinní zohľadňovať individuálne architektonickú zástavbu v každej stavebnej zástavbe historického jadra mesta Prešov. Ak žalobca v žalobe namieta, že správne orgány v predmetnej veci nevykonali dokazovanie zabezpečením rozhodnutí k stavbám uvádzaným v žalobe, súd zdôrazňuje, že formálne, byrokratické zabezpečenie týchto rozhodnutí pre rozhodnutie v tejto veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu ani nie je potrebné vzhľadom už na vyššie uvedené skutočnosti. Účelom činnosti orgánov štátnej správy pri výbore verejnej správy nie je za každú cenu akceptovať každý návrh na vykonanie dôkazu účastníkom správneho konania ale podstatou je, aby v súlade s ustanovením § 46 zákona o správnom konaní vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného stavu veci. Naviac z ustanovenia § 34 ods. 6 zákona o správnom konaní vyplýva, že skutočnosti všeobecné alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Takouto notoricky známou skutočnosťou aj laickej verejnosti a skutočnosťou známou orgánu v úradnej činnosti je skutočnosť rozdielnosť zástavby v strednej časti pamiatkovej rezervácii mesta Prešov a dvojpodlažnosť stavieb na konci vretenovitého námestia. Povinnosti správneho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu sú upravené v § 34 ods. 1 až 6. Podľa ods. 1 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( § 34 ods. 2 až 5 ). Podľa názoru súdu sa správne orgány a to predovšetkým žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vo svojom rozhodnutím vyporiadal dostatočne a presvedčivo. Vo veci krajského pamiatkového úradu postupoval tak, že dôkazy predovšetkým k namietanému odbornému stanovisku . Doc. akad.arch. C. X. hodnotil nie ako znalecký posudok, ale ako iný dôkaz a vyporiadal sa s ním aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov vo vzájomných súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. Naviac tak ako namietal žalovaný Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 245 ods. 2 upravuje, že pri rozhodnutí ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, teda (správne uváženie) preskúmava súd iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzi a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V súlade so zákon teda postupoval žalovaný, ak na základe odvolacích námietok žalobcu odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože odvolacie námietky, ktoré sú viacmenej identické so žalobnými námietkami, ich dôvodnosť v konaní preukázaná nebola. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postupom správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.