Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/83/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200531 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200531.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Mesto Kežmarok, Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok, zastúpeného primátorom mesta Ing. C. X., právne zastúpeného JUDr. Zdenkou Kuzárovou, advokátkou, so sídlom v Starej Ľubovni, Za vodou 9, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným 1/ Krajskému stavebnému úradu v Prešove, Námestie mieru 3, 080 92 Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla&partners, s.r.o., JUDr. Dušanom Slávikom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kmeťová č. 24, 040 01 Košice, 2/ Y. B., trvale bytom F. hora XXXX/XX, XXX XX M., 3/ Organizácii „Vaša brána", n.o., Hlavné námestie 109/21, 060 01 Kežmarok, zastúpenej riaditeľom Ing. C. M., trvale bytom Ul. Y. Z. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpených JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom v Poprade, Nám.sv. Egídia č. 15, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného v 1/ rade zo dňa 10. mája 2010 č. 2010-506/1754-3/SP- VB, na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného v 1/ rade zo dňa 10. mája 2010 pod č. 2010-506/1754-3/SP-VB, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím nesprávne a nezákonne, a preto žiada o preskúmanie rozhodnutia vo všetkých výrokoch napadnutého rozhodnutia. Poukázal na dôvody odvolania voči Rozhodnutiu Obce Ľubica pod č. OCU-SÚ 86/2010 do zo dňa 18. februára 2010 o umiestnení stavby, ktoré dôvody presne špecifikoval v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalobca v predmetnom odvolaní zdôraznil, že nesúhlasí s vydaním územného rozhodnutia pre umiestnenie predmetnej stavby a napojením na infraštruktúru Mesta Kežmarok z dôvodu, že pre usmerňovanie urbanisticko-architektonickej činnosti v dotknutom území má mesto Kežmarok, ako aj obec Ľubica spracovaný platný územný plán. Obidva územné plány pri navrhovaní funkčného využitia územia rešpektovali skutočnosť, že sa jedná o urbanistické zrastené územie, kde sa môžu jednotlivé funkcie územia navzájom ovplyvňovať. Umiestnenie garáží a parkovacích miest v centrálnej polohy spoločného územia sídliska, na rozhraní oboch katastrov v území, kde je vybudovaná technická infraštruktúra pre vyššiu vybavenosť je neefektívnym riešením využitia územia sídliska. Navrhovaná forma zástavby je náročná na plochy podľa názoru žalobcu z urbanisticko - architektonistického hľadiska nezodpovedá súčasným požiadavkám na riešenie dopravnej infraštruktúry na sídliskách a územným možnostiam pre rozvoj jednotlivých sídiel. Podľa predloženej územnoplánovacej dokumentácie obce Ľubica je navrhovaná stavba umiestnená podľa názoru žalobcu v rozpore so záväznou časťou platného územného plánu obce Ľubica, ktorá určuje pre dotknuté iné funkčné využitie. Žalobca uviedol, že ide o plochy parkovísk a zariadení statickej dopravy v rozsahu garážového zázemia pre sídlisko Juh, ktoré je však v prevažnej miere situované na území mesta Kežmarok, teda ide o samostatnú hlavnú funkciu využitia predmetného územia, nie o funkciu doplňujúcu hlavné funkčné využitie v zmysle platného územného plánu. Žalobca ďalej poukázal na to, že umiestnením stavby na uvedených parcelách mohlo by dôjsť k účelovému obchádzaniu zákona č. 24/2006 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že stavba garáži a parkoviska má byť umiestnená na plochách, ktoré sú podľa schváleného územného plánu určené ako zeleň. Zároveň poukázal v odvolaní na to, že rozhodnutie obce Ľubica je vydané v rozpore s ustanovením § 22 Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a obec Ľubica v spojení s týmto ustanovením a ustanovením § 31 zákona mala najskôr konať o zmene záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Napriek tomu, že žalobca ešte pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu namietal, že s vydaním rozhodnutia nesúhlasí práve s poukazom na to, že rozhodnutie bude vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, touto skutočnosťou sa prvostupňový správny orgán nezaoberal. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na obsah rozhodnutia žalovaného a dôvodil ďalej tým, že žalovaný sa vôbec nevyporiadal so základnou námietkou žalobcu v odvolaní a to že navrhovaná stavba je v rozpore so záväznou časťou platného územného plánu obce, ktorý je schválený všeobecne záväzným nariadením obce. Pritom poukázal žalobca na citáciu ustanovenia § 37 ods. 1 prvá vety, § 26 ods. 3 a § 27 ods. 3 Stavebného zákona. Žalobca citoval ustanovenie § 16 ods. 2 Stavebného zákona a argumentoval ďalej tým, že podľa platného územného plánu obce Ľubica je na pozemkoch, na ktorých má byť umiestnená stavba garáží a parkovacích plôch plánovaná v zmysle uvedeného platného, schváleného územného plánu čiastočná občianska vybavenosť, čiastočne zeleň a čiastočne zástavba bytových domov. Stavba hromadných radových garáží je podľa žalobcu v zmysle funkčného zaradenia dopravným zariadením. Teda umiestnenie stavby, ktorá je predmetom prvostupňového právneho orgánu je v rozpore s funkčným využitím územia, ktoré bolo schválené platným územným plánom a jeho záväznou časťou. Ďalej poukázal na to, že skvalitnenie bývania obyvateľov sídliska Juh, ktoré je v prevažnej miere situované na území Mesta Kežmarok, žalobca vidí práve v tom, že sa pozemky využívajú v súlade so záväznou časťou platného územného plánu obce Ľubica, ktorá určuje pre dotknuté pozemky funkčné využitie, občiansku vybavenosť a plochy bývania a zeleň, nie dopravnú štruktúru - garáže. Podľa žalobcu teda žalovaný nesprávne považuje garáže za občiansku vybavenosť a nepresne uvádza funkčné využitie uvedené v územnom pláne. S poukazom na uvedenú schválenú záväznú časť územného plánu žalobca ďalej dôvodil tým, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s plánovanými cieľmi a zámermi ďalšieho rozvoja danej lokality. Žalobca argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 prvá veta Stavebného zákona, podľa ktorého podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, teda v danom prípade rozhodnutia o umiestnení stavby sú územné plány obcí a zón. Žalobca ďalej dôvodil tým, že pri obstarávaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa ustanovení § 22 až 28 Stavebného zákona primerane. Žalovaný vo veci vyslovil nesprávny záver, keď uviedol, že územný plán rieši uvedenú lokalitu ako plochu občianskej vybavenosti. Podľa žalobcu by bolo možné až v konaní o zmene územného plánu získať presvedčivé tvrdenie, že navrhovaná stavba nie je v rozpore s plánovanými cieľmi a zámermi ďalšieho rozvoja danej lokality. Z toho pohľadu sa javí rozhodnutie žalovaného ako arbitrárne, pretože vyslovuje záver, ku ktorému bolo možné dospieť iba postupom v zmysle právnej úpravy uvedenej vyššie. Žalobca ďalej tvrdil, že konaním ktorým bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby došlo k zásahom do schválenej urbanisticko-architektonickej koncepcie územia mesta Kežmarok. Obidva platné územné plány tak mesta Kežmarok, ako aj obce Ľubica rešpektovali skutočnosť, že sa jedná o urbanisticky zrastené územie, kde sa jednotlivé funkcie územia môžu navzájom ovplyvňovať. Podľa žalobcu umiestnenie garáží a parkovacích miest v centrálnej polohe spoločného územia sídliska na rozhraní oboch katastrálnych území, kde je vybudovaná technická infraštruktúra pre vyššiu vybavenosť je neefektívnym riešením územia sídliska. Navrhovaná forma zástavby je náročná na plochy a z architektonického hľadiska nezodpovedá súčasným požiadavkám na riešenie dopravnej infraštruktúry na sídliskách. Napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby na uvedených pozemkoch je vydané bez väzby na celkovú koncepciu urbanistického riešenia územia a predpokladaná stavba počíta s napojením sa na dopravnú infraštruktúru mesta Kežmarok, čím dôjde k veľkej koncentrácii parkovacích miest a automobilov umiestnených v garážach na jednej ploche, tým dôjde podľa žalobcu k negatívnemu ovplyvneniu životného prostredia obytnej zóny sídliska Juh a k ohrozeniu bezkolíznej prevádzky základnej školy Sv. kríža, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti stavby uvedenej v rozhodnutí o umiestnení stavby. Konaním žalovaného podľa názoru žalobcu došlo k zásahu do zámerov rozvoja mesta Kežmarok a do existujúceho stavu bez väzby na celkovú koncepciu urbanistického riešenia územia. Podľa žalobcu správne orgány nevzali do úvahy námietky a argumenty žalobcu a vydali rozhodnutie o umiestnení stavby, realizáciou ktorej dôjde k zásahom do oprávnených záujmov žalobcu a jeho obyvateľov. Žalobca argumentoval v závere žaloby tým, že žalovaný ho svojim rozhodnutím ukrátil na jeho práve vstupovať do procesu prerokovania zmeny v záväznej časti územného plánu obce Ľubica a tým aj možnosť zabezpečiť najefektívnejšie využitie územia žalobcu mesta Kežmarok. Okrem iného žalobca uviedol, že obec Ľubica ako stavebný úrad nie je na konanie s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 3 Stavebného zákona príslušná. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal pri tom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, na ktorých v celom rozsahu trvá, s týmito sa stotožnila považuje rozhodnutie za vecne správne, presvedčivo a náležite odôvodnené. Tvrdenia žalobcu o porušení alebo ohrození jeho práv podľa žalovaného neboli preukázané. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán - stavebný úrad Obec Ľubica rozhodnutím zo dňa 18. februára 2010 pod č. OcÚ-SÚ 86/2010 Bo vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Garáže a parkovisko, ul. Petržalská“, Ľubica s umiestnením na pozemku parcelné č. KN - C 1961/101, 103, 104, 105, 106, 107 a 108 v rozsahu stavby : SO 01 Garáže a parkovisko SO 02 Prípojka dažďovej kanalizácie SO 03 NN prípojka. Novostavba garáží a parkoviska je navrhnutá za účelom vytvorenia nových garážových a parkovacích miest pre obyvateľov sídliska Juh v Ľubici. Bude umiestnená na parcelách č. 1691/101 a 1961/103 - 108 v k.ú. Z.. Riešené parcely sú ohraničené z východnej strany oplotením areálu základnej školy zo západnej strany sú ohraničené existujúcou komunikáciou, na severnej strane sa nachádza objekt kotolne a bytového domu, južná strana je nezastavaná. Navrhovaná stavba bude mať 4 rady radových garáží umiestnených na parcelách 1961/101, 104 a 1961/106, 107. Zo severnej a južnej strany garáží budú plochy odstavného parkoviska s kolmým parkovaním. Počet garáží bude 99 + 1 sklad náradia. Počet parkovacích státi bude 96 + 3 parkovacie státia pre TP. Pre umiestnenie stanovil stavebný úrad 24 podmienok, za splnenia ktorých sa bude stavba realizovať a zároveň v bode 23 uvedených podmienok reagoval na námietky mesta Kežmarok, o ktorých v bode 24 rozhodol tak, že námietku v plnom rozsahu preskúmal a zistil, že územný plán rieši uvedenú lokalitu v záväznej časti ako plochy občianskej vybavenosti pre jestvujúce bytové domy. Pre komplexnosť a ucelenosť tohto sídliska Juh je nevyhnutné vybudovanie garáži a parkovacích miest, ktoré skvalitnia bývanie obyvateľov danej lokality. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad poukázal na to, že dňa 03. februára 2010 podali žiadatelia Y. B., bytom M. a organizácia „Vaša brána“, n.o. Kežmarok návrh na vydanie územného rozhodnutia na umiestnení stavby „Garáže a parkovisko, ul. Petržalská“ Ľubica stavby na pozemku parcel. č. KN - C 1961/101, 103, 104, 105, 106, 107 a 108 k.ú. Z.. Zároveň poukázal na to, že návrh na vydanie územného rozhodnutia je v súlade s rozvojom a zámermi v území obce Z., pričom návrh obsahuje všetky náležitosti podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok. Navrhovateľ k návrhu priložil požadované podklady : projekt stavby pre územné rozhodnutia, list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy, stanoviská a vyjadrenia zainteresovaných orgánov štátnej správy, výpis uznesenia zo zasadnutia OZ obce Ľubica, podľa ktorého OZ súhlasí s poskytnutím časti pozemku parc.č. 1961/1 na výstavbu garáží a parkovacích miest, výpis uznesenia zo zasadnutia OZ obce Ľubica, podľa ktorého OZ súhlasí so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu cez pozemok, na ktorom bude vybudovaná príjazdová komunikácia ku garážam. Stavebný úrad na základe predložených písomných podkladov preskúmal návrh a predložený projekt pre územné konanie a zistil, že umiestnenie stavby je v súlade so zámermi a rozvojom obce Ľubica. Umiestnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, priamo ani nepriamo ohrozené či obmedzené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a návrh a predložený projekt je v súlade s územným plánom. Zároveň poukázal na to, že k návrhu ako projektu stavby pre územné rozhodnutie sa vyjadrili príslušné organizácie svojimi stanoviskami. V závere rozhodnutia poukázal na to, že o námietke mesta Kežmarok rozhodol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu, na ktoré poukázal súd detailne v dôvodoch žaloby rozhodol žalovaný v úvodnej časti citovaného rozsudku podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie obce Ľubica ako stavebného úradu zo dňa 18. februára 2010 pod č. OcÚ - SÚ 86/2010 Bo potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, ako aj na dôvody odvolania žalobcu. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku zistil, že navrhovateľ Y. B. a Organizácia „Vaša brána“ , n.o., so sídlom v Kežmarku podali dňa 03. februára 2010 na obec Ľubica ako príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavby „Garáže a parkovisko“, ul. Petržalská, Ľubica na príslušných pozemkoch katastrálneho územia Z.. Stavebný úrad vykonal dňa 03. februára 2010 oznámením v súlade s § 36 až 37 Stavebného zákona oznámenie o začatí územného konania o umiestnení predmetnej stavby a s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 Stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s poukazom na to, že pre územie je spracovaná dokumentácia, na základe ktorej bolo možné návrh posúdiť a zároveň určil stavebný úrad lehotu 7 pracovných dní na možnosť uplatnenia námietok a pripomienok účastníkom konania. Mesto Kežmarok v rámci územného konania vznieslo voči navrhovanej stavbe v stanovenej lehote námietky, s ktorými sa stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia vyporiadal. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že spisový materiál obsahuje projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou a vyjadrenia, stanoviská a rozhodnutia jednotlivých dotknutých orgánov a konštatoval, že stavebný úrad preskúmal podaný návrh z hľadísk uvedených v § 35 a § 36 Stavebného zákona a po jeho preskúmaní a prejednaní s dotknutými orgánmi vydal rozhodnutie o umiestnení stavby podľa predloženého návrhu s odôvodnením, že umiestenie stavby je v súlade so zámermi a rozvojom obce Ľubica. Na dôvody odvolania žalovaný reagoval s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona, v zmysle ktorých podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón a ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady. V zmysle príslušných odsekov ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní má povinnosť posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technických požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne na ďalšie predpisy, ktoré ustanovujú konkrétne podmienky. Stavebný úrad neprihliadne na pripomienky a námietky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Žalovaný citoval ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, podľa ktorého projektová činnosť patrí medzi vybrané činnosti vo výstavbe, podľa ktorého v zmysle ods. 4 tohto právneho predpisu môžu vykonávať toto oprávnenie len fyzické osoby, na základe oprávnenia na výkon tejto činnosti. Žalovaný preto s poukazom na ustanovenie § 46 Stavebného zákona dôvodil tým, že projektant ktorý je oprávnenou osobou predložil vypracovaný projekt stavby, ktorý zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Ide o projektanta stavby, ktorý autorizovaným architektom, alebo autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý architektonicky stvárňuje predstavy stavebníka pri dodržiavaní požiadaviek po predchádzajúcom splnení určitých podmienok. Stavebnému úradu bola spolu s návrhom a ostatnými dokladmi predložená projektová dokumentácia, ktorá je spracovaná oprávnenou osobou tak, ako ukladá ustanovenie § 45 stavebného zákona. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že k umiestneniu navrhovanej stavby sú doložené vyjadrenia, stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov a vychádzajúc z vyššie uvedeného, stavebný úrad konaní o umiestnení navrhovanej stavby postupoval v súlade so Stavebným zákonom a vykonávajúcimi predpismi a rozhodnutie vydal až na základe vyjadrení dotknutých orgánov spoluspôsobiacich v tomto konaní. Žalovaný uviedol, že účelom navrhovanej stavby je zabezpečenie komplexnosti sídliska Juh a skvalitnenie bývania obyvateľov tohto sídliska. Územný plán rieši uvedenú lokalitu ako plochu občianskej vybavenosti pre jestvujúce bytové domy a navrhovaná stavba podľa žalovaného nie je v rozpore s plánovanými cieľmi a zámermi ďalšieho rozvoja danej lokality. Ako vyplýva z uvádzaných dôvodov žaloby žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a právoplatného rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods.2, 3 O.s.p. ). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu administratívneho spisu predloženým žalovaným vyplýva, že dňa 03. februára 2010 návrhom na vydanie územného rozhodnutia pre stavby „Garáže a parkovisko, ul. Petržalská“, Ľubica na pozemkoch parc. Č. KN - C 1961/101, 103, 104, 105, 106, 107 a 108 k.ú. Z. požiadali navrhovateľ Y. B., bytom M. a Organizácia „Vaša brána“, n.o., so sídlom v Kežmarku. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len stavebný zákon ) územné plány obcí a zón schvaľuje obec. Podľa § 32 písm. a) citovaného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby. Podľa § 35 ods. 1 citovaného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona, od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Podľa § 37 ods. 1 citovaného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa § 37 ods. 2 citovaného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 37 ods. 3 citovaného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 117 ods. 1 citovaného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa § 119 ods. 3 citovaného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Podľa § 12 Vyhlášky č. 55/2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je vykonávacou vyhláškou k Stavebnému zákonu, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Podľa § 12 ods. 4 písm. f) citovanej vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania, ... Podľa § 12 ods. 9 citovanej Vyhlášky, obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 140 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ktorý nemá osobitné ustanovenie vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia je nevyhnutné aplikovať v konaní ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj pred ním vydaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že obidve rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a na základe presne zisteného skutkového stavu, pričom v rozhodnutiach boli uvedené konkrétne dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o umiestnení stavby, tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Prvostupňový správny orgán sa v plnom rozsahu riadil v konaní o umiestnení stavby v súlade s ustanovením § 26 a nasledujúcich Stavebného zákona, ako aj s ustanovením § 117 ods. 1 Stavebného zákona ako príslušný stavebný úrad na prvom stupni a vydal následne po vykonanom správnom konaní rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalobca vzniesol v rámci konania prvostupňového správneho orgánu námietky, s ktorými sa stavebný úrad vo výroku rozhodnutia dôsledne vyporiadal a s jeho zdôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný ako odvolací správny orgán. Súd je toho názoru, že z hľadiska zodpovedania otázky, či bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou nasvedčujú príslušné ustanovenia vykonávajúcej Vyhlášky č. 55/2001, konkrétne ustanovenie § 12 ods. 9 v zmysle ktorej bol územný plán obce Ľubica predmetnej lokality schválený ako časť občianskej vybavenosti zelene a zástavby bytových domov a dopravnej infraštruktúry. Táto časť obce Ľubica je vyznačená v územnom pláne obce Ľubica, ktorý bol schválený dňa 22. októbra 1997 na 6. Zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Ľubica pod č. uznesenia 11/97. Z uvedeného výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Ľubica vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo schválilo nariadením obce záväznú časť územného plánu zóny Ľubica, ktorá tvorí prílohu č. 2 k samotnému územnému plánu obce Ľubica. Ako vyplýva z Územného plánu obce Ľubica, pod číselným označením 64 sa v grafickom znázornení nachádza predmetná zóna, v ktorej má byť umiestnená stavba garáží, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu. V danej lokalite sa nachádza zeleň, ako aj časť obytných domov a dopravná infraštruktúra. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná stavba je svojou povahou stavbou dopravnej infraštruktúry, ktorú možno posudzovať ako parkovisko a teda ako stavbu občianskej vybavenosti s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 12 ods. 9 vyhlášky č. 55/2001 , pretože navrhovaná stavba má byť umiestnená v mieste, ktoré je v územnom pláne obce Ľubica označené ako obytné územie. Z uvedeného ustanovenia vyhlášky vyplýva, že obytné územia sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k ním prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, ktorými sú i navrhované garáže. O správnosti predpokladaného zámeru výstavby v danej lokalite nasvedčuje aj písomný doklad - fotodokumentácia lokality predložený na pojednávaní zástupkyňou žalobcu. Na farebnej snímke je zobrazená základná škola a zároveň obytné domy, pri ktorých stoja na parkovacích plochách vymedzených v rámci obytnej zóny bytových domov osobné motorové vozidlá. Aj podľa názoru súdu zámer o umiestnení predmetnej realizácie stavby garáži na tejto ploche nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Ľubice, ktorej časť v predmetnej zóne je vyčlenená ako občianska vybavenosť a obytné domy. Aj samotný snímok, ktorý predložil žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní presvedčil súd o tom, že predmetná lokalita je takou lokalitou, v ktorej do budúcna je potrebné počítať s výstavbou garáží, pretože aj z predmetného snímku vyplýva potreba zabezpečenia parkovacích miest pre existujúce obytné domy, ktoré sa v danej lokalite obce Ľubica nachádzajú. Čo sa týka obsahu samotného územného plánu predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, z týchto v žiadnom prípade nevyplýva, žeby išlo o spojené katastrálne územie mesta M. a obce Z., resp. žeby tento zámer, ktorý má byť realizovaný na ploche, ktorá je výslovne súčasťou katastrálneho územia Z., nejakým spôsobom zasahoval do katastrálneho územia mesta M.. Za účelom potvrdenia potreby výstavby radových garáží v spornej lokalite obytných domov sídliska Juh zástupca žalovaného v 3/ rade na pojednávaní predložil ponuku, ktorá má byť realizovaná firmou Sel Slovakia za podpory mesta Kežmarok a táto je uvedená na webovej stránke pod www.selslovakia.sk , z ktorej vyplýva že predmetná firma za podpory mesta Kežmarok chce riešiť nepriaznivú situáciu v statickej doprave na sídlisku Juh a má záujme v rokoch 2010 a 2011 zrealizovať garážovo - parkovacie boxy pri nákupnom stredisku Tesco, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti lokality, v ktorej má byť umiestnená stavba garáži, ktorá je predmetom tohto konania. Ako vyplýva z ponukového listu, kapacita tohto trojpodľažného komplexu je plánovaná na 165 garážových a parkovacích státí, dvojnásobnou ochranou garážových vozidiel a plnou výbavou, ako aj ochranou kamerového systému, vstup diaľkovo ovládanými vstupnými vrátami. Aj z predloženého listinného dôkazu mal súd jednoznačne preukázané, že potreba výstavby garáží v danej lokalite je potrebná, čo vyvracia námietku žalobcu o neúčelnosti a neefektívnosti výstavby garáží v tejto časti k.ú. obce Z.. Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie ktorého predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. z dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Stavebného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky č. 55/2001 stavebný úrad, ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom pri vydaní napadnutých rozhodnutí. S námietkami žalobcu vznesenými v stavebnom konaní sa prvostupňový správny orgán dôsledne vysporiadal a postupoval pritom v intenciách Stavebného zákona. Zároveň pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných podkladov, na základe ktorých správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver. S týmto postupom prvostupňového správneho orgánu sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalovaný pritom poukázal na správny postup stavebného úradu, ako aj na skutočnosti, podľa ktorých stavebný úrad rozhodol. Čo sa týka námietok, ktoré boli aj dôvodmi odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutia, a zároveň sú dôvodmi žaloby, s týmito sa stavebný úrad, ale aj žalovaný správny orgán dôsledne vyporiadali. S poukazom na to, že stavba má byť umiestnená v mieste, v ktorej územný plán obce Ľubica je označený ako obytné územie, vydané rozhodnutie o umiestnení stavby úradom Obcou Ľubica nie je v rozpore s územným plánom obce Ľubica a to s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 12 ods. 9 Vyhlášky č. 55/2001, podľa ktorého súčasťou občianskej vybavenosti sú aj garáže. Súd je toho názoru, že postup stavebného úradu, ako aj žalovaného čo sa týka vyporiadania sa s námietkou uvedenou žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu je správny. Ohľadom námietky nepríslušnosti obce Ľubica na konanie o rozhodnutí o umiestnení stavby s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 3 Stavebného zákona je súd toho názoru, že s touto námietkou sa žalovaný vyporiadal, pretože je bezpredmetná, nakoľko v danej veci navrhovateľ a žiadateľ o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v žiadnom prípade nie je obec Ľubica, ale je to fyzická osoba Y. B. a právnická osoba Organizácia „Vaša brána“, n.o. , so sídlom v Kežmarku. Zároveň súd konštatoval, že nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že v konaní bol žalobca na svojich právach ukrátený, pretože územie, ktoré je lokalitou kde má byť realizovaná výstavba garáží nezasahuje v žiadnom prípade do katastrálneho územia mesta Kežmarok, ale ide o výlučne katastrálne územie obce Z., kde sa predmetná realizácia výstavby garáží má uskutočniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemá pochybnosti o dôslednom zistení skutočného stavu veci, ako aj o vyvodení správnych záverov na základe dôkazov, ktoré vykonal stavebný úrad v rámci prvostupňového správneho konania, a s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Súd poukazuje opätovne na dôvody rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa aj súd v plnom rozsahu stotožnil, pričom je nepochybné, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami citovaných právnych noriem a jeho závery vychádzajú z logického úsudku, pričom dôvody uvedené v rozhodnutiach správny orgánov považuje súd za dostatočne presvedčivé a pravdivé. Vzhľadom na podmienky, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu pod bodom 1 až 24, ako aj na tie skutočnosti, ktoré boli preukázané v rámci stavebného konania v tom zmysle, že predmetné vydané rozhodnutie stavebného úradu nie je v rozpore s územným plánom obce Ľubica, ktorý bol prijatý uznesením pod č. 11/97 na 6. Zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Ľubica konanom dňa 22. októbra 1997 na obecnom úrade Ľubica, súd konštatoval, že rozhodnutie a postup stavebného orgánu je v súlade so zákonom a s týmto postupom sa v celom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Zároveň súd vyslovil názor, že subjektívne práva žalobcu neboli v tomto konaní porušené. Z týchto uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v senáte, ktorý sa uzniesol jednohlasne v pomere 3:0 hlasov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaní v 1/ až 3/ rade aj pri úspechu nemajú zo zákona nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.