Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/88/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200574 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200574.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu P. K., bytom U. č. XXX, zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského č. 33, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska ul. č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. mája 2010, Č.p.: KRP-DI-SK-056/2010 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. mája 2010, Č.p.: KRP-DI-SK-056/2010 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 23. februára 2010, Č.p.: ORP-P-623/DI-3-2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 189,81 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Branislava Kahanca, advokáta, vedený v R. B. Q. a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXX. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11. 5. 2010, číslo: KRP-DI-SK-056/2010 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 23. 2. 2010, Č.p.: ORP-P-623/DI-3-2009 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/, j/ k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), lebo porušil § 3 ods. 2 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. b/, j/ zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, za čo mu bola uložená podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch pokuta vo výške 900,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 42 mesiacov. Zároveň bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca, pričom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol všetky odvolacie námietky. Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a spisový materiál spolu so svojim stanoviskom predložil v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán začal dňa 19. 4. 2010 konanie o odvolaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predložených listinných dôkazov - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 8. 8. 2009, evidenčnej karty vodiča P. K. zo dňa 10. 8. 2009, úradného záznamu hliadky PZ zo dňa 8. 8. 2009, hlásenia o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 8. 8. 2009, záznamu o podaní vysvetlenia K. F. zo dňa 8. 8. 2009, plnomocenstva na zastupovanie pre JUDr. Branislava Kahanca zo dňa 23. 2. 2010, úradného záznamu npor. Bc. F. O. zo dňa 2. 2. 2010 a 9. 2. 2010, zápisnice o podaní vysvetlenia ppráp. Q. Q. zo dňa 15. 2. 2010, zápisnice o podaní vysvetlenia nstržm. F. P. zo dňa 15. 2. 2010, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 23. 2. 2010, rozhodnutia o priestupku zo dňa 23. 2. 2010, odvolania voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 10. 3. 2010, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu, ako aj ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán nadobudol presvedčenie, že P. K. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku t.j., že ako vodič motorového vozidla neuposlúchol pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho právomocí pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, následne sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu a zároveň nepredložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke. Spáchanie uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obvineným potvrdzujú policajti hliadky oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len „OVS ODI OR PZ v Prešove") ppráp. Q. Q. a nstržm. F. P. v správe o výsledku objasňovania priestupku, v úradnom zázname zo dňa 8.8.2009 a v jednotlivých zápisniciach o podaní vysvetlenia, kde podrobne popísali priebeh konania obvineným. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že hliadka v uvedenom zložení vykonávala dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. V čase cca. o 18.25 hod. hliadka prechádzala cez obec U., okolo miestneho pohostinstva. Na odstavnej ploche pri pohostinstve si všimla stáť motorové vozidlo zn. Skoda Felícia, bordovej farby, EČ: PO-421AC. Po prejdení asi 50 m nstržm. F. P. zbadal ako z pohostinstva vychádza neznámy muž a nasadá do uvedeného motorového vozidla zn. Skoda Felícia. Vodič služobného vozidla sa otočil a hliadka PZ sa snažila zastaviť uvedené vozidlo zn. Škoda Felícia, neznámeho vodiča. Na svetelné zvláštne výstražné znamenie s nápisom „Stop vodič“ nereagoval a pokračoval v jazde po miestnej komunikácii smerujúcej na poľnú cestu. Hliadka ODI bola v neustálom vizuálnom kontakte s uvedeným motorovým vozidlom, ktoré naďalej na zvláštne výstražné znamenie na zastavenie vozidla nereagovalo. Vodič uvedeného vozidla za krčmou odbočil na poľnú cestu, ktorá viedla na ďalšiu asfaltovú cestu v obci a naďalej pokračoval v jazde. Nakoľko hliadka PZ usúdila, že prejazd po poľnej ceste je nemožný bez následku poškodenia služobného motorového vozidla, táto zastavila svoje vozidlo a nstržm. F. P. pokračoval v prenasledovaní vyššie uvedeného vozidla behom, pričom s ním bol stále vo vizuálnom kontakte. Veliteľ hliadky ppráp. Q. Q. sa so služobným motorovým vozidlom vrátil k miestu prenasledovania podozrivého vozidla po inej komunikácii. Vodič prenasledovaného vozidla zastavil na krajnici pri dome č. XX v obci U., vystúpil z vozidla, ktoré uzamkol a začal utekať do dvora domu č. XX. Počas prenasledovania podozrivého vodiča nstržm. P. tri krát použil výzvu „Polícia, stojte!", na ktorú podozrivý nereagoval. Celé uvedené konanie videl aj druhý člen hliadky PZ - ppráp. Q. Q.. Nstržm. P. podozrivého chytil, no ten sa neustále pokúšal o útek, nechcel predložiť doklady potrebné k vedeniu a k prevádzke vozidla, ako ani doklad totožnosti. Podozrivý nechcel povedať svoje meno a neustále sa pokúšal o útek. Z uvedeného dôvodu boli voči nemu použité donucovacie prostriedky - a to hmaty a chvaty a boli mu priložené putá. Hliadka PZ chcela podozrivého predviesť na útvar PZ za účelom zistenia totožnosti a podania vysvetlenia. Podozrivý nastúpil do služobného motorového vozidla a mal byť predvedený na útvar PZ. Keď chcel nstržm. P. cez rádiostanicu nahlásiť, že hliadka bude predvádzať osobu na útvar PZ, podozrivý povedal, že uvedie svoje meno, podrobí sa dychovej skúške a bude spolupracovať. Za obcou U., cca. 10 m za značkou obce hliadka PZ zastavila a podozrivému dala dolu putá. Podozrivý uviedol svoje údaje, nakoľko nemal pri sebe doklady od vozidla, ani doklad totožnosti. Nstržm. P. overil údaje cez operačné stredisko KR PZ v Prešove. Lustráciou bolo zistené, že sa jedná o osobu P. K., nar. XX. X. XXXX, bytom U. č. XXX, ktorý je držiteľom vodičského preukazu a nie je v zákaze činnosti. Menovaný bol následne vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, pričom bol poučený o správnom spôsobe vykonania dychovej skúšky. Menovaný však tri krát zmaril dychovú skúšku a na štvrtý krát ju odmietol. Keď mu ppráp. Q. Q. uviedol, že dychovú skúšku nevykonal tak, ako ho poučil t.z., že nefúkal ani raz dostatočne dlho na to, aby mohol Dräger zaznamenať výsledok tak povedal, že on už fúkal a hotovo. Následne sa nežiadal na odber krvi. Počas celého zákroku P. K. javil známky značného požitia alkoholu a rozprával nesúvislo. Hliadku PZ urážal a na jej konanie sa chcel sťažovať. Stále tvrdil, že on vozidlo neviedol aj napriek tomu, že obaja členovia hliadky PZ jasne videli, ako menovaný nasadá do vozidla, jazdí, z vozidla vystupuje a z neho uteká. Následne bola s menovaným spísaná Správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané, a menovanému bolo umožnené, aby sa ku skutku vyjadril. K veci do správy uviedol: „Že som išiel z lesa, bol som pozrieť svoju poľnohosp. pôdu a pritom nejakým podozrivým skutkom ma prehliadala hliadka VB a ma upodozrieva, že som jazdil autom. 2x som sa pokúšal fúkať, oni s tým nesúhlasili, že zle fúkam, nasadili mi putá a odviezli ma mimo obce, kde som zaregistroval na mobilný telefón, vysvetlil som, že som išiel z lesa, oni s tým nesúhlasili." Následne svoje vyjadrenie aj vlastnoručne podpísal. Hliadka PZ sa po uvedenom zákroku odobrala do obce U. do miestneho pohostinstva, kde sa čašníčky - K. F., ktorá je zároveň aj majiteľkou opýtala, či v uvedený deň, t.j. 8. 8. 2009 v čase okolo 18.00 hod. sa v pohostinstve nachádzal P. K.. Menovaná uviedla, že v čase o 18.15 hod. prišiel do pohostinstva P. K., ktorý vypil jedno pivo. To, či pil aj predtým uviesť nevedela. Rovnako uviedla, že P. K. pozná, nakoľko krčmu navštevuje pravidelne. Vzhľadom k tomu, že policajti ktorí zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému obvinenému vodičovi P. K., odvolací správny orgán nemal žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ich úradného záznamu a jednotlivých výpovedí. Zároveň poukázal na právny význam skutočnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, že policajt pri vykonávaní služobnej činnosti je viazaný prísahou, riadi sa ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbá na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby i svoju vlastnú a je povinný nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma. Pre konkrétnych policajtov by následky úmyselného protiprávneho konania pri plnení služobných úloh predstavovali neporovnateľne závažnejšie dôsledky, ako zistenie priestupku a jeho páchateľa. Uvedení policajti by sa zároveň nevystavili možnosti trestného stíhania pre zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 326 Trestného zákona. Obvinený P. K. dňa 23. 2. 2010 do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku uviedol, že v predmetný deň stál v obci U. pred kostolom, kde nasadol do auta a pokračoval v jazde smerom ku ihrisku, kde odbočil vľavo ku kolegovi p. A.. Pred jeho domom s vozidlom zastavil, zazvonil, a keď nikto neotváral, išiel dozadu do dvora, kde sa pozrel na svoju aj susedovu záhumienku. Následne sa otočil ku svojmu vozidlu, kde už stál policajt a tak išiel k nemu. Ten mu nasadil putá na ľavú ruku, na čo mu on povedal „Nech sa páči aj pravú." Vtom pribehol druhý policajt aj so zbraňou v ruke. Potom si od neho pýtali doklady, na čo im uviedol, že ich nemá pri sebe, že ich má v aute, a že oni ho nezastavovali. Policajti sa ho opýtali na jeho meno, ktoré im on povedal, a zrejme aj svoje rodné číslo. Jeden z policajtov zavolal na policajnú stanicu a presvedčil sa, či je držiteľom vodičského preukazu. Odtiaľ im prišla odpoveď, že je držiteľom vodičského preukazu. Jeden z policajtov mu následne povedal „Ľudia zabíjajú po ceste, pôjdeš s nami". On mu odpovedal, že pôjde, ale dovezú ho tam, odkiaľ ho vzali. Vo vozidle potom jedného z policajtov upozornil, aby mu prestali tykať, pretože aj on im vyká. Musel vidieť, že nie je opitý, zastavil vozidlo na okraji lesa a tam mu dávali fúkať. On nafúkal rád, policajt mu povedal, že musí fúkať dlhšie, On chcel, aby mu dali dolu putá. Potom, keď mu dali dolu putá, fúkal druhý krát. Policajt, ktorý mu dával fúkať povedal „nič". Na to policajt, ktorý bol v aute mu povedal, aby fúkal ešte raz. Na to fúkal ešte raz a policajt opäť povedal „nič". Nakoľko nefúkal po prvý krát, najazdil už x kilometrov, je presvedčený, že fúkal ako sa má. Policajti potom začali spisovať zápisnicu, dali mu ju podpísať, na čo im on povedal, že nemá okuliare, že ju nepodpíše, aby mu dali duplikát, na čo mu povedali, že duplikáty nedávajú. Pod tlakom a zo strachu ju nakoniec musel podpísať, lebo boli na takom mieste, kde boli iba oni dvaja a on. Policajti potom nasadli do auta, otočili sa smerom na U. a jeho tam nechali. On išiel domov pešo, na čo má aj svedka. Ďalej uviedol, že v uvedený deň nemal nič vypité, nevidel, že by ho bola hliadka PZ zastavovala a on do správy o výsledku objasňovania priestupku svoje vyjadrenie nepísal, písali ho policajti a on ho potom len podpísal. S poukázaním na Správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj na záznam členov hliadky Policajného zboru, ktorí dokumentovali uvedený priestupok, menovaný vodič aj napriek opakovanému náležitému poučeniu o správnom použití prístroja zn. Dräger, opakovane nefúkal dostatočne dlho, aby prefúkol prístroj, čím dychovú skúšku nevykonal v súlade s poučením, čo príslušníci hliadky PZ správne považovali za marenie dychovej skúšky. Policajti v zázname zároveň podrobne opísali priebeh dychovej skúšky. Odvolací správny orgán na tomto základe považoval tvrdenia menovaného, že dychovú skúšku vykonal, za účelové tvrdenie, keďže ju nevykonal predpísaným spôsobom. Je potrebné uviesť, že vykonanie dychovej skúšky je fyzicky nenáročné a elektronický prístroj je možné prefúknuť bez väčšej námahy. V prípade, ak nechcel resp. nemohol vykonať dychovú skúšku uvádzaným spôsobom na prístroji zn. Dräger, bol poučený o možnosti žiadať sa na odber krvi. Správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uvádza, že na odber krvi sa nežiadal. Žalovaný zároveň poukázal na rozdielne tvrdenia samotného obvineného P. K. v podanom odvolaní, v správe o výsledku objasňovania priestupku a pri ústnom pojednávaní o priestupku, týkajúce sa najmä počtu pokusov o vykonanie dychovej skúšky, tvrdení o tom odkiaľ išiel, ako aj skutočnosti, že bol „prinútený" podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku (v odvolaní uviedol, že správu odmietol podpísať a podpísal len to, čo policajtom sám nadiktoval). Vyššie uvedené tvrdenia obvineného P. K. považoval odvolací správny orgán za rozporuplné, uvádzané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za ním spáchaný priestupok. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie policajtov o skutočnosti, že P. K. javil známky požitia alkoholu, rozprával nesúvisle, korešponduje so samotným vyjadrením obvineného do správy o výsledku objasňovania priestupku (nesúvislé a nezrozumiteľné vyjadrenie). V neposlednom rade dal do pozornosti odpoveď obvineného pri ústnom pojednávaní o priestupku, kde na otázku splnomocneného zástupcu JUDr. Branislava Kahanca, či mal niečo vypité odpovedal, že nie, kde čašníčka z pohostinstva v obci U. vo svojej výpovedi potvrdila, že P. K. sa v predmetný deň, v čase pred skutkom nachádzal v pohostinstve, kde vypil pivo. Na základe uvedeného odvolací správny orgán považoval za dostatočne preukázané, že P. K. dňa 8. 8. 2009 viedol osobné motorové vozidlo, kde ako vodič nereagoval na výzvu hliadky PZ na zastavenie vozidla, následne nepredložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla a odmietol sa podrobiť dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Pokiaľ sa však P. K. cíti poškodený postupom hliadky PZ pri dokumentovaní priestupku, má možnosť požiadať Oddelenie kontroly KR PZ v Prešove o preskúmanie postupu hliadky PZ pri dokumentovaní priestupku. K tvrdeniu v odvolaní o nedostatočne zistenom skutočnom stave veci odvolací správny orgán uviedol, že ako prvostupňový, tak aj odvolací správny orgán prihliadali pri rozhodovaní na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. V zmysle § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, správny orgán je okrem iného povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní, ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Dokazovanie možno charakterizovať ako poznávaciu činnosť správneho orgánu, ktorej výsledkom je získanie dostatočného množstva skutkových a právnych poznatkov potrebných na rozhodnutie vo veci a to tak z hľadiska procesného ako aj hmotného práva. Hodnotenie dôkazov je činnosťou a zákonom predpísaným procesným postupom, ktorý má odraz v administratívnom spise aj obsahu rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Preskúmaním spisového materiálu odvolací správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy a po vyhodnotení zabezpečených dôkazov bol zistený presne a úplne skutočný stav veci tak, ako to okrem iného uvádza ustanovenie § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní a zhromaždené dôkazné prostriedky sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia K časti odvolania, v ktorej obvinený uviedol, že prvostupňový správny orgán opomenul zdôvodniť vyjadrenie krčmárky ktorá mohla nestranne zhodnotiť jeho stav a uviedla čo pil, žalovaný poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v ktorom sa zaoberal aj výpoveďou čašníčky, o čom svedčí str. 3 rozhodnutia o priestupku. K časti odvolania, v ktorej obvinený namietal rovnaké výpovede príslušníkov hliadky PZ ktorí zistili a dokumentovali daný dopravný priestupok uviedol, že podobnosť výpovedí členov hliadky PZ je odôvodnená zhodným, resp. podobným vnímaním tej istej situácie príslušníkmi rovnakej hliadky PZ, ktorí v rovnakom čase a na rovnakom mieste spoločne plnili okrem iného aj úlohy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň poukázal na stanovisko prvostupňového správneho orgánu že ppráp. Q. Q. po vypočutí nstržm. F. P. trval na doslovne tom istom vysvetlení, aké podal jeho kolega. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy sa odvolací správny orgán stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu a považoval za dostatočne preukázané, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Tvrdenie obvineného že nespáchal skutok ktorý je mu kladený za vinu, vyhodnotil ako jeho právo na názor, ktorým však nie je viazaný, a ktorý nie je smerodajný pre posúdenie jeho konania a to vzhľadom na dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály o priestupku. Odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, spoločenskú nebezpečnosť, ako aj na osobu páchateľa t.j., že skutku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom, v podvečerných hodinách, pričom ako vodič vozidla nereagoval na výzvy hliadky PZ na zastavenie vozidla, vozidlo viedol bez príslušných dokladov potrebných k vedeniu a prevádzke vozidla, kde po výzve na vykonanie dychovej skúšky túto nevykonal predpísaným spôsobom, čím nebolo možné vykonať vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Prihliadal aj na evidenčnú kartu vodiča P. K. z ktorej vyplýva, že menovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1979. V evidenčnej karte nemá žiaden záznam o porušení pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prihliadal aj na osobné, rodinné a majetkové pomery menovaného, ako aj na všetky skutočnosti, ktoré obvinený uviedol na ústnom pojednávaní o priestupku. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Má za to ... „že prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a z tohto dôvodu aj nesprávne právne rozhodli. V konaní nebolo preukázané, že by som bol naplnil skutkové podstaty priestupkov, za ktoré som bol uznaný vinným. Poukazujem na svoje odvolanie, v ktorom som popísal priebeh dopravnej kontroly. Spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predpokladá, že vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Z úradného záznamu zo dňa 08.08.2009 je zrejme, že som sa podrobil dychovej skúške. Naďalej tvrdím, že som dychovú skúšku vykonal riadne a jej výsledok bol negatívny. Osobné doklady som nemohol predložiť, nakoľko tieto sa nachádzali v mojom motorovom vozidle a hladkou PZ som bol z mne neznámych príčin za pomoci donucovacích prostriedkov naložený do služobného motorového vozidla bez toho. aby mi bolo umožnené vziať si osobné doklady. Teda z mnou nezavinených dôvodov som sa hliadke PZ nemohol preukázať platnými dokladmi. Rovnako prvostupňový orgán, ako aj odvolací orgán sa v konaní nezaoberali otázkou, či som bol poverenými príslušníkmi PZ vôbec vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu. V rozhodnutí o priestupku zo dňa 23. 2. 2010 sa len konštatuje, že som sa na odber krvi nežiadal. Príslušníkmi PZ som ani nebol upovedomený na možnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu. Právom, nie povinnosťou každého čo aj podozrivého z priestupku je možnosť navrhovať vykonanie dôkazov. Správny orgán je však z úradnej povinnosti povinný zabezpečiť vykonanie potrebných úkonov nevyhnutných k zisteniu skutkového stavu veci. Preto ma poverení príslušníci PZ mali poučiť o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, a bolo vecou mojej úvahy, či sa tomuto podrobím, alebo nie. V spisovom .materiály sa však nenachádza moje stanovisko, kde by som odmietol lekárske vyšetrenie.“ Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu sú obidve rozhodnutia správnych orgánov predčasné a teda nezákonné. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a/, j/, k/ zákona o priestupkoch, lebo mal porušiť § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 137 ods. 2 písm. b/, j/ zákona o cestnej premávke. Na základe odvolania žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok krajský súd skúmal, či správne orgány správne a v potrebnom rozsahu zistili skutkový stav a tento správne právne posúdili. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o cestnej premávke vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Podľa § 137 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Podľa § 137 ods. 2 písm. j/ zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadili, v dôsledku čoho sú obidve rozhodnutia predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa správnych orgánov sa mal žalobca dopustiť priestupku porušením všeobecných povinností účastníka cestnej premávky (§ 3 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke) a povinností vodiča (§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona o cestnej premávke), čím s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. b/, j/ zákona o cestnej premávke mal porušiť pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom. Aby bolo možné s takouto argumentáciou správnych orgánov súhlasiť, bolo úlohou správnych orgánov porušenia uvedených povinností (spáchanie skutkov) žalobcovi preukázať, v opačnom prípade konanie o priestupkoch zastaviť. Prioritne bol správny orgán povinný preukázať, že žalobca bol účastníkom cestnej premávky a vodičom, lebo len s takto vymedzenými osobami sa spájajú povinnosti ktoré mal žalobca porušiť, a teda sa mal dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Táto otázka však v potrebnom rozsahu vyriešená nebola, naopak zistenia správneho orgánu sú neúplné, nejasné a rozporuplné. Dôležitým dôkazným prostriedkom je prvotný úkon - správa o výsledku objasňovania priestupku. V konkrétnom prípade Správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 8. 8. 2009 vôbec nepopisuje skutkový stav a priebeh jednotlivých udalostí tak, ako je to uvedené v rozhodnutiach. Nehovorí nič o zastavovaní žalobcu ako vodiča, o jeho prenasledovaní, o údajnom odstavení motorového vozidla žalobcom a jeho úteku, text kde sa mal žalobca ako podozrivý z priestupku vyjadriť je písaný rovnakým písmom ako predná strana písaná príslušníkom PZ. Rozporné sú preto tvrdenia vyšetrujúcich policajtov v úradnom zázname zo dňa 8. 8. 2009 kde uviedli, že ... „na mieste bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa vodič vyjadril a svoje vyjadrenie podpísal ...,“ na čom zotrvali v identických zápisniciach o podaní vysvetlenia zo dňa 15. 2. 2010 a aj napriek námietkam žalobcu uvedeným v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 23. 2. 2010, že sa osobne do správy o výsledku objasňovania priestupku nevyjadril ani ju nepísal, že nemal okuliare a nemohol sa vyjadriť, že ju nakoniec pod tlakom a zo strachu podpísal, prvostupňový správny orgán tento vážny rozpor v tvrdeniach neodstránil. Pochybil aj žalovaný, pretože nielenže neprihliadal na toto vážne procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu aj napriek zákonnej povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), ale neprihliadal ani na námietky rovnakého charakteru uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Súd ako dôvodné vyhodnotil aj ďalšie námietky žalobcu uvedené v žalobe (o nemožnosti predložiť potrebné doklady z dôvodu, že bol z neznámych príčin pomocou donucovacích prostriedkom naložený do služobného motorového vozidla, rozpor či a s akým výsledkom sa podrobil dychovej skúške, či bol spoľahlivo zistený skutkový stav ohľadom možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na prípadné zistenie alkoholu v krvi), ktorých vyriešenie prichádza do úvahy len za predpokladu, že bude nesporne a spoľahlivo preukázané, že žalobca bol účastníkom cestnej premávky a vodičom. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, O.s.p. preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, ktorým je viazaný (§ 250j ods. 6 O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Priznal úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia tak ako ich vyčíslil a špecifikoval právny zástupca. Pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), a to: 3. 8. 2010 prevzatie a príprava zastúpenia á 55,49 Eur, 4. 8. 2010 písomné podanie na súd - žaloba o preskúmanie rozhodnutia á 55,49 Eur, 25. 11. 2011 účasť na pojednávaní á 57,- Eur + režijný paušál 2 x 7,21 Eur + 1 x 7,41 Eur, spolu 189,81 Eur. Nepriznal náhradu za súdny poplatok ktorý doposiaľ zaplatený nebol, na zaplatenie súdneho poplatku žalobca súdom ani vyzvaný nebol a keďže trovy konania sú len hotové výdavky spojené s úspešným bránením práv účastníka konania pred súdom, nezaplatený súdny poplatok nemožno považovať za hotový výdavok. Trovy konania v sume 189,81 Eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Branislava Kahanca, advokáta, vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s., č. účtu: 1042072007/1111, VS 2410. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.