Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/105/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200916 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200916.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa V. T., bytom F., ul. A.. Z. č. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. novembra 2010, číslo: XXX XXX XXXX X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 9. 11. 2010 odporkyňa rozhodla tak, že podľa § 29 ods. 1 písm. a/, § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.), podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. (ďalej len zákona) patrí navrhovateľovi naďalej od 8. 7. 2006 invalidný dôchodok v sume 8 946,- Sk mesačne. V uvedenej sume sú zahrnuté už zvýšenia invalidného dôchodku podľa osobitných predpisov o zvyšovaní dôchodkov, ktoré boli navrhovateľovi priznané k vyplácanému invalidnému dôchodku vrátane zvýšenia podľa § 1 zákona č. 222/2003 Z.z., podľa § 293a, § 293az a podľa § 82 zákona do 8. 7. 2006. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa uviedla, že dodatočne zhodnotením preukázanej doby zamestnania od 1. 5. 1962 do 6. 8. 1964 a od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1969 nedošlo k zmene sumy invalidného dôchodku, ktorý navrhovateľovi bol priznaný rozhodnutím z 11. 7. 1990. Invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím z 11. 7. 1990 od 27. 7. 1990 v sume 2 307,- Sk mesačne podľa § 29 a § 98 zákona č. 100/1988 Zb.. Dôchodok bol vymeraný ako pracujúcemu v III. pracovnej kategórii a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1988, 1985, 1987 a 1982, ktorý činil 5 327,- Sk po úprave 3 443,- Sk podľa § 12 zákona č. 100/1988 Zb. Pre nárok na invalidný dôchodok bola zhodnotená doba zamestnania v rozsahu 41 rokov a 256 dní od 7. 8. 1964 do 26. 7. 1990, vrátane dopočtu rokov od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov od 27. 7. 1990 do 10. 4. 2006. Pre určenie sumy invalidného dôchodku bola podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. zhodnotená len doba zamestnania po dovŕšení 18. roku veku v rozsahu 41 rokov s tým, že v rámci odstránenia tvrdosti zákona podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. bola suma invalidného dôchodku určená aj za začatý 42. rok doby zamestnania v rozsahu 42 rokov (doba od 18. roku veku do dovŕšenia 60. roku veku). Zhodnotenej dobe zamestnania v rozsahu 42 rokov zodpovedala výmera dôchodku 67 % (50 + 17) priemerného mesačného zárobku po úprave 3 443,- Sk. Starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku náležal v sume 2 307,- Sk (3 443 x 0,67), ktorý sa zvyšoval podľa osobitných predpisov o zvyšovaní dôchodkov a príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. Podaním zo dňa 6. 7. 2009, doručeným 8. 7. 2009) navrhovateľ dodatočne preukázal dobu zamestnania od 1. 5. 1962 do 6. 8. 1964 a od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1969 v rozsahu 860 dní (spolu 44 rokov a 21 dní), z toho pred 18. rokom veku 711 dní a po dovŕšení 18. roku veku 149 dní. Doba zamestnania pred 18. rokom veku sa hodnotí len pre nárok na invalidný dôchodok, čo splnil. Doplnením doby zamestnania po 18. roku veku k preukázanej dobe 41 rokov a 256 dní navrhovateľ preukázal dobu zamestnania v rozsahu 42 rokov a 40 dní. Z dôvodu, že rozhodnutím z 11. 7. 1990 v rámci odstránenia tvrdosti zákona bolo už zhodnotených 42 rokov doby zamestnania, t.j. v plnom rozsahu, nedošlo z titulu zhodnotenia 149 dní po dovŕšení 18. roku veku k zvýšeniu základnej výmery za 25 rokov, t.j. výmery 50 %, a ani výmery od 26. roku doby zamestnania za každý kalendárny rok v rozsahu 17 rokov, t.j. výmery 17 %, spolu 67 %. Invalidný dôchodok je naďalej vypočítaný vo výmere 67 % upraveného priemerného mesačného zárobku 3 443,- Sk, čo je 2 307,- Sk (3 443 x 0,67 = 2307), a to rozhodnutím z 11. 7. 1990. Z uvedeného dôvodu nedošlo k zvýšeniu invalidného dôchodku a jeho zvýšeniu k 8. 7. 2006, t.j. tri roku spätne od predloženia potvrdenia o dobe zamestnania od 1. 5. 1962 do 6. 8 1964 a od 1. 1. do 31. 1. 1969. Ďalej odporkyňa uviedla, že invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný na podklade jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 8. 5. 1990 a posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Humennom zo dňa 4. 6. 1990, podľa ktorého je plne invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný vykonávať sústavné zamestnanie a určil lehotu kontrolnej lekárskej prehliadky na sledovanie trvania invalidity. Invalidný dôchodok bol vypočítaný a zvyšovaný podľa právnych predpisov o zvyšovaní dôchodkov a vyplácal sa pri splnení stanovených podmienok, ako je trvanie invalidity podľa § 29 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Čiastočný invalidný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím z 12. 5. 1989 od 29. 4. 1987 v sume 1 017,- Sk mesačne podľa § 25 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výmere 66 % podľa zhodnotenej doby zamestnania v rozsahu 41 rokov. Rozhodnutím z 12. 5. 1990 bol čiastočný invalidný dôchodok odňatý z dôvodu priznania plného invalidného dôchodku rozhodnutím z 11. 7. 1990, ktorý bol vypočítaný už vo výmere 67 % upraveného priemerného mesačného zárobku v rámci odstránenia tvrdosti zákona. Na navrhovateľom uvádzané zmeny sumy invalidného dôchodku z titulu posúdenia zdravotného stavu podľa nariadenej kontrolnej prehliadky pre nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných od 1. 1. 2004 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemožno prihliadať, pretože sa rozhoduje o sume dávky na podklade doplnenej doby zamestnania predloženej podaním z 8. 7. 2009 podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. O zmene sumy invalidného dôchodku z titulu invalidity na podklade kontrolnej lekárskej prehliadky podľa § 29 ods. 2, resp. § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. sa rozhodlo podľa § 263 ods. 2, 4 až 7 zákona č. 461/2003 Z.z. z 19. 10. 2005, ktoré sa stalo právoplatné v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 3Sd 228/2005-15 z 19. 10. 2005 o zastavení konania a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2So 161/2005 z 22. 11. 2006, pretože námietkam sa nevyhovelo. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V opravnom prostriedku uviedol: (citácia) „V zmysle odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nový výpočet sumy invalidného dôchodku mal byť vypočítaný na podklade novo preukázanej doby zamestnania od 1. 5. 1962 do 6. 8. 1964 a od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1969 na základe vyhlásenia o dobe zamestnania pre starobný dôchodok v zmysle listu zo dňa 6. 7. 2009 aj pre invalidný dôchodok o 860 dní viac. Na základe tejto dodatočne preukázanej doby zamestnania nedošlo k zmene sumy invalidného dôchodku, ktorý mi bol priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. 7. 1990. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. 7. 1990 mi bol ako pracujúcemu v III. pracovnej kategórii priznaný invalidný dôchodok vo výške 2 307,- Sk vypočítaný z priemerného mesačného zárobku (ďalej len PMZ) za roky 1989, 1988, 1987, 1985, 1982, ktorý činil 5 327,- Sk, po úprave 3 443,- Sk. Dôchodok ku dňu vzniku nároku bol vo výške 67 % (na rozhodnutí je uvedené 64 %) PMZ t.j. 2 307,- Sk, tak ako to vyplýva z listu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 7. 9. 2007 č. XXX XXX XXXX. Mne osobne rozhodnutie Sociálnej poisťovne Humenné č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. 7. 1990 o priznaní invalidného dôchodku nebolo doručené a ani ním nedisponujem. Preto sa odvolávam na list Sociálnej poisťovne zo dňa 7. 9. 2007 č. XXX XXX XXXX. Tento invalidný dôchodok mi bol priznaný po odňatí čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa posudku Okresnej posudkovej komisie v Humennom zo dňa 13. 4. 1989 som už nebol čiastočne invalidný. Zdôrazňujem, že invalidný dôchodok mi bol priznaný pri tej istej diagnóze ako v roku 1987. Ak teda v roku 1987 som bol uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu a pri tej istej diagnóze a pri nezmenenom zdravotnom stave v roku 1990 už za invalidného dôchodcu, táto skutočnosť má za následok nesprávne určenie - stanovenie doby vzniku mojej invalidity s dopadom na nesprávne posúdenie doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok, ktorá sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity v zmysle § 29 ods. 5 zsz. Vysvetľujem to tým, že ak by som bol uznaný za invalidného dôchodcu už v roku 1987 doba zamestnania pre nárok na invalidný dôchodok by sa posudzovala za obdobia rokov od 1979, 1980, 1981, 1982 a 1985, kde môj mzdový bod by predstavoval 85 143. Tým došlo k porušeniu § 29 ods. 5 zsz. Z toho je zrejmé, že už od počiatku vzniku invalidity pri posudzovaní nároku na dávku sociálneho zabezpečenia bol kardinálnym spôsobom porušované moje ľudské práva na spravodlivé sociálne zabezpečenie v súlade s princípom zásluhovosti, ktoré je garantované Čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. V prípade ak by sa konajúci súd nestotožnil s mojou vyššie uvedenou právnou argumentáciou potom namietam nezákonnosť rozhodnutia v tom, že: I. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie pri posudzovaní doby zamestnania potrebnej pre výšku invalidného dôchodku správny orgán prvého stupňa vychádzal z môjho PMZ za rok 1987, v ktorom som bol operovaný a 12. 2. 1987 som bol prepustený z nemocnice. V tomto roku som bol dlhodobo práceneschopný, ktorá okolnosť vylučuje, že rok 1987 patril k mojim zárobkovo najlepším rokom. Z tohto dôvodu rok 1987 nemal byť pojatý do základu pre výpočet výšky invalidného dôchodku. Pre výpočet výšky invalidného dôchodku mal byť pojatý rok 1981, v ktorom roku som mal podstatne vyššie príjmy a podľa mojich výpočtov by som pri zápočte toho roku dosiahol dôchodok vyšší dôchodok, lebo po úprave by PMZ bol vo výške 3 937,- Sk. Súčasne v období rokov 1988, 1989 som poberal čiastočný invalidný dôchodok, preto toto obdobie tiež nepatrí k mojim zárobkovo najlepším rokom a nemalo byť započítané pre účely výšky invalidného dôchodku. II. Súčasne s poukazom na vážne rozpory, ktoré uviedla Sociálna poisťovňa vo svojom liste zo dňa 7. 9. 2007 č. XXX XXX XXXX a medzi údajmi uvedenými v napadnutom odvolaní v časti v ktorej je uvedené, že: „Poznamenávame, že čiastočný invalidný dôchodok Vám bol priznaný rozhodnutím z 12. 5. 1989 od 29. č. 1987 v sume 1 017,- Sk mesačne podľa § 25 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výmere 66 % zhodnotenej doby zamestnania v rozsahu 41 rokov. Rozhodnutím z 12. 5. 1990 Vám bol čiastočne invalidný dôchodok odňatý z dôvodu priznania plného invalidného dôchodku rozhodnutím z 11. 7. 1990, ktorý bol vypočítaný už vo výmere 67 % upraveného priemerného mesačného zárobku v rámci odstránenia tvrdosti zákona. V liste odporkyne zo dňa 7. 9. 2007 č. XXX XXX XXXX je uvedené, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 12. 5. 1989 mi bol už od 6. 7. 1989 odňatý čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu, že som už nebol invalidný ale v napadnutom rozhodnutí odporkyňa uviedla, že rozhodnutím z 12. 5. 1990 (v dátume je uvedený iný rok) mi bol čiastočne invalidný dôchodok odňatý z dôvodu priznania plného invalidného dôchodku. Teda v danom prípade ide o dva rozdielne údaje v dátume vydania čiastočného invalidného dôchodku a dva rozdielne právne dôvody jeho odňatia. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade odporkyňa rozdielne uvádza právne významné údaje v dátumoch odňatia čiastočného invalidného dôchodku s takmer 14 mesačným rozdielom. Z dôvodu, že ja nedisponujem rozhodnutím o odňatí čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu, že mi nebolo doručené a preto sa spolieham na správnosť údajov poskytnutých odporkyňou, v porovnaní s jej skoršími údajmi týkajúcimi sa toho istého rozhodnutia je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Ja pokiaľ si spomínam som v tomto 14 mesačnom období nepobral žiaden dôchodok a bol som práceneschopný od 21. 1. 1990 a na posudkovej komisii som bol 18. 5. 1990. Plný invalidný dôchodok mi bol priznaný od č. 6. 1990, čo vyplýva z dokladov ONV Humenné posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Humenné 3 z roku 1990. III. Vo svojom odvolaní ďalej namietam aj rozpor v percentuálnom vyjadrení PMZ na rozhodnutí č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. 7. 1990, kde je uvedené 64 % PMZ a na preskúmavanom rozhodnutí je uvedených 67 % PMZ. Túto okolnosť preukazujem rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 11. 7. 1990 na základe ktorého mi bo dôchodok ku dňu vzniku nároku priznaný vo výške 64 % PMZ v porovnaní s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 2. 11. 2009, kde mi bol dôchodok vymeraný zo sumy 6ý % PMZ. IV. K odôvodneniu rozhodnutia odporkyne v časti v ktorej uvádza, že neprihliada na mnou uvádzané zmeny sumy invalidného dôchodku atď. a sú uvedené na druhej strane rozhodnutia v predposlednom odstavci odôvodnenia rozhodnutia sa neviem vyjadriť, keďže neviem presne, ktorý môj výpočet odporkyňa mienila. Ja zotrvávam na svojom vyjadrení, že keď som v roku 2005 súhlasil s percentuálnym hodnotením poklesu miery pracovnej schopnosti na 75 %, neznamená to, že som vzal svoj návrh späť, čo vyplýva z textu môjho listu zo dňa 6. 10. 2005, ktorý pripájam v prílohe odvolania. S ohľadom na moje negatívne skúseností pri rozhodovaní Sociálne poisťovne, ústredie v Bratislave a niekoľkoročné súdne spory žiadam o prehodnotenie môjho invalidného dôchodku odo dňa vzniku nároku na jeho výplatu a to od roku 1987, v ktorom mi bo priznaný čiastočný invalidný dôchodok do doby priznania starobného dôchodku. Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. 11. 2010 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Predmetom preskúmania je rozhodnutie zo dňa 9. 11. 2010, ktorým odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľovi podľa § 29 ods. 1 písm. a/ a § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods. 1 zákona patrí naďalej od 8. 7. 2006 invalidný dôchodok v sume 8 946,- Sk mesačne. Rozhodla tak na základe podania navrhovateľa zo dňa 6. 7. 2009, doručeného odporkyni dňa 8. 7. 2009, označeného ako žiadosť o prepočítanie a doplatenie invalidného dôchodku, ktorou preukázal dobu zamestnania od 1. 5. 1962 do 6. 8. 1964, od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1969, t.j. 860 dní. Je potrebné uviesť, že rozhodnutím zo dňa 11. 7. 1990, číslo: XXX XXX XXXX právny predchodca odporkyne priznal navrhovateľovi podľa § 29, § 98 zákona č. 100/1988 Zb. od 27. 7. 1990 invalidný dôchodok v sume 2 307,- Sk mesačne. Invalidný dôchodok bol vymeraný ako pracujúcemu III. pracovnej kategórie. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1988, 1985, 1987, 1982, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku bol 3 443,- Sk mesačne. Pre nárok na invalidný dôchodok bola zhodnotená doba zamestnania v rozsahu 41 rokov a 258 dní od 7. 8. 1964 do 26. 7. 1990, vrátane dopočtu rokov od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov od 27. 7. 1990 do 10. 4. 2006. Pre určenie sumy invalidného dôchodku bola podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. zhodnotená len doba zamestnania po dovŕšení 18. roku veku v rozsahu 41 rokov s tým, že v rámci odstránenia tvrdosti zákona podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. bola suma invalidného dôchodku určená aj za začatý 42. rok doby zamestnania v rozsahu 42 rokov (doba od 18. roku veku do dovŕšenia 60. roku veku. Vyplýva to zo samotného rozhodnutia zo dňa 11. 7. 1990, ktoré sa nachádza v administratívnom spise. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že zhodnotenej dobe zamestnania v rozsahu 42 rokov zodpovedala aj výmera dôchodku 67 % (50 + 17) priemerného mesačného zárobku po úprave 3 443,- Sk. Ku dňu vzniku nároku náležal navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 2 307,- Sk (3443 x 0,67), ktorý sa zvyšoval podľa právnych predpisov o zvyšovaní dôchodkov. Vyššie uvedené skutočnosti majú podstatný vplyv v súvislosti s podaním navrhovateľa zo dňa 6. 7. 2009, doručeným dňa 8. 7. 2009 o prepočítanie a doplnenie invalidného dôchodku na základe novopreukázanej doby zamestnania od 1. 5. 1962 do 6. 8. 1964 a od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1969, t.j. 860 dní. Ďalej je potrebné uviesť, že o podaní navrhovateľa zo dňa 6. 7. 2009 už rozhodla odporkyňa rozhodnutím zo dňa 2. 11. 2009, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Sd 35/2010-55 zo dňa 24. 8. 2010 zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Tá v ďalšom konaní vydala preskúmavané rozhodnutie. Podľa § 259 ods. 1 zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrh navrhovateľa zo dňa 6. 7. 2009 je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2009, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2. Podľa § 30 ods. 3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného dôchodku 50% priemerného mesačného zárobku. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. k základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 3 písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a ostatným občanom od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania I. pracovnej kategórie 2%, II. pracovnej kategórie 1, 5%, III. pracovnej kategórie 1% a pripočítanej doby 1% priemerného mesačného zárobku. Podľa § 176 zákona č. 100/1988 Zb. tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona, môže odstrániť v rozsahu svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Doba zamestnania pred 18. rokom veku sa hodnotí len pre nárok na invalidný dôchodok, čo navrhovateľ splnil a čo vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Pre výpočet výšky invalidného dôchodku je rozhodujúce len obdobie po 18. roku veku života, čo vyplýva z ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého pre zvýšenie podľa ods. 4 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Z uvedených dôvodov aj keď navrhovateľ preukázal ďalšiu dobu zamestnania v rozsahu 860 dní, z tejto doby bolo 711 dní do 18. roku života (od 1. 5. 1962 do 10. 4. 1964) a zvyšných 149 dní (860 - 711) po 18. roku života, t.j. od 11. 4. 1964 do 6. 8. 1964 a od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1969. Doplnením doby zamestnania po 18. roku veku k preukázanej dobe 41 rokov a 258 dní navrhovateľ získal 42 rokov a 40 dní. Aj napriek takto novopreukázanej dobe zamestnania v rozsahu 149 dní po 18. roku veku života nedošlo k zmene sumy invalidného dôchodku z dôvodu, že v súvislosti s odstránením tvrdosti zákona už pôvodným rozhodnutím odporkyne zo dňa 11. 7. 1990 bolo navrhovateľovi zhodnotených 42 rokov doby zamestnania aj keď v tom čase mal preukázaných len 41 rokov a 258 dní. Pri takto preukázanej dobe zamestnania 42 rokov a 40 dní nedochádza k zvýšeniu základnej výmery za 25 rokov, t.j. 50 % a ani výmery od 26. roku doby zamestnania za každý kalendárny rok v rozsahu 17 rokov, t.j. výmery 17 % (42 - 25 = 17), spolu 67 %. Invalidný dôchodok je teda naďalej 67 % upraveného priemerného mesačného zárobku 3 443,- Sk, čo je 2 307,- Sk (3443 x 0,67). Takto priznaný invalidný dôchodok bol následne zvyšovaný podľa právnych predpisov o zvyšovaní dôchodkov. V súlade so zákonom preto postupovala odporkyňa, ak vzhľadom na uvedené rozhodla tak, že navrhovateľovi naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 8 946,- Sk mesačne. Na všetky ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom prostriedku nemožno prihliadať. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní podľa osobitnej tretej hlavy piatej časti O.s.p. nemožno preskúmavať už právoplatné rozhodnutia vydané v minulosti. V prípade že navrhovateľ nesúhlasil s tým, že je čiastočne invalidný a bol toho názoru že jeho zdravotný stav podmieňoval už v čase priznania čiastočnej invalidity úplnú invaliditu, bolo potrebné tieto skutočnosti namietať v súvislosti s rozhodnutím o priznaní „len“ čiastočného invalidného dôchodku (rozhodnutie zo dňa 12. 5. 1989). Taktiež nemožno prihliadať ani na námietky ktoré súviseli s posudzovaním zdravotného stavu navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pretože tak ako už bolo uvedené, v zmysle § 259 ods. 1 zákona bolo potrebné posudzovať nároky navrhovateľa podľa právnych predpisov platných a účinných do 31. decembra 2009, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. Preskúmavané rozhodnutie je zrozumiteľné a riadne odôvodnené, preto ho krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.