Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/30/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107216668 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8107216668.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Y. B., s.r.o., J. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou H. - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti žalovanému: G. V., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v Y., W. X, t.č. S. X, Y., o zaplatenie 1.380,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19Cb/88/2008-38 zo dňa 14.10.2008 v spojení s opravným uznesením č.k. 19Cb/88/2008-100 zo dňa 1. februára 2011 jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Z a m i e t a návrh žalobcu na pripustenie dovolania v tejto veci. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 29.997,- Sk s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 2.1.2007 do zaplatenia a trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 1.651,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 41.601,- Sk, úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 31.381,- Sk za obdobie od 2.1.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 4.858,- Sk. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili Zmluvu o úvere č. 1209761454 zo dňa 25.5.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky. Podľa Zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 37.827,- Sk na nákup tovaru uvedeného v Zmluve. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške 57.636,- Sk, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 37.827,- Sk a dohodnutého, pevne vyčísleného úroku vo výške 19.809,- Sk, a to v 36 splátkach vo výške 1.601,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil viac ako 3 splátky, žalobca ukončil so žalovaným Zmluvu a všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými. Žalovaný už ďalšie splátky nezaplatil a ku dňu ukončenia platobnej histórie, t.j. ku dňu 1.1.2007 predstavoval celkový dlh žalovaného sumu vo výške 41.601,- Sk, ktorý pozostával z istiny vo výške 24.289,- Sk, úroku vo výške 5.708,- Sk, úroku z omeškania vo výške 10.220,- Sk a zmluvnej pokuty vo výške 1.384,- Sk. Žalovaný svoj celkový dlh nezaplatil, dostal sa do omeškania, a teda je v zmysle Zmluvy a Sadzobníka povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 31.381,- Sk odo dňa 2.1.2007, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 20 % z istiny, minimálne 100,- Sk, t.j. sumu vo výške 2.355,- Sk ako 20 % z istiny vo výške 4.858,- Sk. Žalovaný dlžnú sumu napriek opakovaným výzvam žalobcu nezaplatil. Súd ďalej na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 25.5.2004 uzatvoril žalobca so žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere č. 1209761454, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty. Na základe tejto Zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky na nákup tovaru uvedeného v Zmluve - vodného filtra. Účastníci sa v Zmluve dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1.601,- Sk po dobu 36 mesiacov, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom 1. splátku bol žalovaný povinný uhradiť do 25.6.2004. V zmysle Sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania s plnením záväzku úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej sumy úveru, minimálne však 100,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil viac ako 3 splátky v lehote ich splatnosti, v zmysle bodu 7.3 Obchodných podmienok dňom 1.1.2007 sa stal splatný celý zvyšok úveru. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil tak, že predmetom konania je nárok žalobcu podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004, bola do nášho civilného právneho poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Z tohto dôvodu si účastníci na takýto zmluvný vzťah nemôžu dohodnúť pôsobnosť Obchodného zákonníka, ale zásadne platia len ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia 0,1 % úrokov z omeškania denne, tento nárok je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je 2-násobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ďalej súd poukázal na ust. § 544 OZ a § 3 OZ a považoval za nesporný nárok žalobcu len na istinu a úrok. Preto tomuto návrhu v tejto časti vyhovel. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia, oprávnený a zákonný je nárok žalobcu na úroky z omeškania len vo výške 9 % ročne, preto v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a rovnako zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko pre prípad omeškania so splácaním úveru má žalobca nárok na úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže žalobca ku dňu podania žaloby uplatňoval nárok predstavujúci 41.601,- Sk + 4.858,- Sk, k tomu 0,1 % úroky z omeškania zo sumy 31.381,- Sk od 2.1.2007 do 11.7.2007, teda za 191 dní omeškania, celkom vo výške 52.453,- Sk a bol úspešný len v časti 29.997,- Sk + úroky z omeškania 1.409,- Sk, celkom 31.406,- Sk, mal vo veci 60 % úspech a 40 % neúspech a preto mu patrí 20 % z celkovo priznaných trov. Súd priznal žalobcovi trovy konania za súdny poplatok z návrhu vo výške 2.784,- Sk a podľa § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb v uplatnenej výške po 2.558,50 Sk s DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd) + 2x režijný paušál po 178,- Sk v celkovej výške 8.257,- Sk. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd nepriznal odmenu za písomnú výzvu žalovanému, nakoľko podľa názoru súdu jednanie s protistranou v zmysle výzvy zo dňa 5.3.2007 nie je úkon, za ktorý patrí náhrada trov. Náklady, ktoré vzniknú veriteľovi s uplatnením pohľadávky pred začatím súdneho konania, môžu byť samostatne žalované len ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Nie sú však trovami súdneho konania. Nemožno preto v rámci náhrady trov konania za takýto úkon priznať ani odmenu, ani náhradu výdavkov advokáta. V podanej žalobe si žalobca zaplatenie takto vzniknutých nákladov neuplatnil. Oprávnená výška trov konania je teda 20 % z vyčíslených trov, čo predstavovalo sumu 1.651,- Sk. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to v tej časti, pokiaľ boli zamietnuté úroky z omeškania, úrok z omeškania vo výške 10.220,- Sk, zmluvná pokuta vo výške 4.858,- Sk a nepriznaných trov konania. Nesúhlasil s právnym hodnotení súdu prvého stupňa a mal za to, že poskytol peňažné prostriedky žalovanému v rámci svojej podnikateľskej činnosti vo forme úveru, pričom otázky neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže tento upravuje v ust. § 497 a nasl. zmluvu o úvere, a nie Občianskym zákonníkom, v ktorom sa nachádza iba inštitút pôžičky. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahujú na zmluvu o úvere, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ v § 55 alebo v 8. časti Občianskeho zákonníka. Primárne žalobca namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil, z akého dôvodu a na základe akých skutočností dospel k tak podstatnej okolnosti, že zmluva o úvere sa napriek vyššie uvedenému má spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka namiesto ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo žalobca pokladá za nedostatočné odôvodnenie, a teda za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca sa ďalej nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne a nedostatočne odôvodnil, z akého dôvodu pokladá bežné dojednanie o zmluvných sankciách v súlade s Obchodným zákonníkom za neprimeranú podmienku, ktorá má predstavovať výkon práva v rozpore s dobrými mravmi aj v prípade, že samotné ustanovenia Obchodného zákonníka ako aj obchodná prax pokladajú takúto dohodu za bežnú. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov v Slovenskej i Českej republike. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nevyužil svoje moderačné oprávnenie, ale žalobcovi nepriznal zmluvnú pokutu z dôvodu jej duplicity s úrokmi z omeškania ako výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom mal za to, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a tým má konanie inú vadu. Podľa žalobcu, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne posúdil vec právne, keď mu nepriznal v zmluve dohodnuté úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu v zmysle Obchodného zákonníka. Rozsudok súdu prvého stupňa je vo viacerých častiach nedostatočne zdôvodnený, čím je rozsudok nepreskúmateľný a má teda inú vadu. V prípade, ak odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovie, žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 238 O.s.p. vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, nakoľko podľa názoru žalobcu ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam pre právne postavenie veriteľov poskytujúcich úvery obyvateľom. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a súčasne žiadal podľa § 160 ods. 1 O.s.p. mu povoliť splátkový kalendár, a to zaplatenie dlžnej sumy v 36 splátkach. Súčasne žiadal zamietnuť návrh žalobcu na pripustenie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, pokiaľ návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty z tam uvedených dôvodov zamietol. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné uviesť nasledovné: Je nepochybné, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je treba posudzovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, taktiež príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na toto ustanovenie odvolací súd poukazuje práve v súvislosti s priznaným úrokom z omeškania podľa Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a nie s použitím Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka v tomto smere je pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pokiaľ ide o nepriznanú zmluvnú pokutu, odvolací súd v tejto súvislosti okrem toho, že sa stotožňuje s odôvodnením v rozsudku súdu prvého stupňa, poznamenáva, že dohoda o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2 OZ musí sa dojednať v písomnej forme. Je nepochybné, že ustanovenia o zmluvnej pokute sú obsiahnuté v Obchodných podmienkach pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, avšak tieto Obchodné podmienky neboli podpísané účastníkmi konania. Teda nie je splnená písomná forma takejto dohody v zmysle § 544 ods. 2 OZ, pričom podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Teda aj z tohto dôvodu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi nepatrí. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením a súčasne zamietol návrh žalobcu na pripustenie dovolania v tejto veci, pretože riešenie týchto otázok nie je otázkou zásadného právneho významu. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak nepodal návrh na rozhodnutie o trovách v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a preto o tejto otázke odvolací súd nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.