Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/68/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109200218 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8109200218.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Y., nar. X.X.XXXX, V. XXX/X, L. X. M., zastúpeného JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, Partizánska 1834, Snina proti žalovanému: Agrifop, a.s. Stakčín, Duchnovičova 573/18, Stakčín, IČO: 31 713 238, zastúpenému JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Komenského 2791/35, Snina, o zaplatenie 266.951,75 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.5.2011, č.k. 21Cb/1/2009 - 644 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. - vo výroku o povinnosti žalovanej akciovej spoločnosti zaplatiť žalobcovi 61.170,57 Eur s 10,27 % ročným úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia, - vo výroku o zamietnutí platenia úroku z omeškania 10,27 % ročne za obdobie od 1.5.2003 do 3.7.2004. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o vylúčení časti návrhu na samostatné konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 21Cb/1/2009-644 konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 24,13 % ročného úroku z omeškania zo sumy 39.108,60 Eur od 30.4.1998 do 30.4.1999, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 22,81 % ročného úroku z omeškania zo sumy 43.605,74 Eur od 30.4.1999 do 28.4.2000, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 18,20 % ročného úroku z omeškania zo sumy 61.009,02 Eur od 30.4.2000 do 20.4.2001, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,70 % ročného úroku z omeškania zo sumy 62.057,82 Eur od 30.4.2001 do 26.4.2002 a konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,27 % ročného úroku z omeškania zo sumy 61.170,57 Eur od 30.4.2002 do 30.4.2003 zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 61.170,57 Eur a 10,27 % ročný úrok z omeškania zo sumy 61.170,57 Eur od 4.7.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie 10,27 % ročného úroku z omeškania zo sumy 61.170,57 Eur od 1.5.2003 do 3.7.2004 zamieta. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny 39.108,60 Eur s 24,13 % ročným úrokom z omeškania od 1.5.1999 do zaplatenia, nárok žalobcu na zaplatenie istiny 43.605,74 Eur s 22,81 % ročným úrokom z omeškania od 29.4.2000 do zaplatenia, nárok žalobcu na zaplatenie istiny 61.009,02 Eur s 18,20 % ročným úrokom z omeškania od 21.4.2001 do zaplatenia a nárok žalobcu na zaplatenie istiny 62.057,82 Eur s 10,80 % ročným úrokom z omeškania od 27.4.2002 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o náhrade trov tohto konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou z 11.7.2006 domáhal zaplatenia dividend za roky 1998 - 2002 s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 43Cb/15/98-473 zo dňa 1.7.2002 vo veci žalobcov JUDr. E. Y. a Ing. A. J. proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty SKB, a.s. v konkurze JUDr. E. V., Y. Y. a Ing. H. P. rozhodol o určení neplatnosti kúpnych zmlúv, cenných papierov a vrátení vzájomných plnení (akcie emitenta Agrifop, a.s. Stakčín). Výrokom tohto rozsudku bol zaviazaný Ing. H. P. ako žalovaný v 3. rade vrátiť žalobcovi v 2. rade Ing. A. J. akcie Agrifopu, a.s. v počte 37.436 ks v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok bol potvrdený Najvyšším súdom SR č.k. 4Obdo 148/03-772, ktorého rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.6.2004. Rozsudok je vykonateľný dňom 23.6.2004. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozsudku Ing. A. J. spätne nadobudol vlastnícke práva k cenným papierom emitenta Agrifop, a.s. Stakčín v počte 37.436 ks s účinnosťou ex tunc od doby 23.3.1998. Ing. J. zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 524 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. zo dňa 15.9.2004 postúpil všetky pohľadávky na JUDr. E. Y. - žalobcu ako postupníka. Postúpenie pohľadávky s poukazom na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámil postupca dlžníkovi Agrifop, a.s. Stakčín a Ing. H. P. oznámením o postúpení pohľadávok z 15.9.2004. Samotný žalobca spolu s Ing. J. spoločne vyzvali žalovanú spoločnosť na vyplatenie dividend - prerozdeleného zisku od spoločnosti Agrifop, a.s. Stakčín za obdobie rokov 1998 do septembra 2004. Žalobca svoj nárok na vyplatenie prerozdeleného zisku spoločnosti (dividend) požiadal s odkazom na § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. s tým, že v roku 1998 bolo dané na prerozdelenie zisku a na výplatu dividend prerozdelením 7.234.000,- Sk a výnos z 1 cenného papiera - akcie bol 31,472 Sk. V roku 1999 bolo na rozdelenie dividend určených žalovanou spoločnosťou 8.066.000,- Sk a výnos dividend bol 35,091 Sk za 1 cenný papier. V roku 2000 bolo na výplatu daných 11.285.000,- Sk s výnosom po 49,096 Sk za 1 akciu. V roku 2001 bolo na výplatu dividend vyčlenených žalovanou spoločnosťou 11.479.000,- Sk s výnosom po 49,940 Sk na akciu. V roku 2002 na výplatu dividend bolo vyčlenených 11.315.000,- Sk a výnos 1 akcie bol 49,226 Sk. Keďže základné imanie spoločnosti je rozdelené na 229 855 akcií a Ing. J. bol výlučným vlastníkom cenných papierov emitenta Agrifop, a.s. v počte cenných papierov 37.436 akcií, jeho percentuálny podiel v akcionárskej skladbe bol 16,28 %. Ing. J. mal právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendy) v roku 1998 z 37.436 ks cenných papierov a výnose 31,472 ks v celkovej sume 1.178.185,70 Sk. V roku 1998 pri výnose 35,091 Sk boli by dividendy vo výške 1.313.666,60 Sk. V roku 2000 pri výnose 49,096 Sk by dividendy boli vo výške 1.837.957,80 Sk. V roku 2001 pri výnose 49,940 Sk za 1 akciu je dividenda vo výške 1.869.553,80 Sk. V roku 2002 pri výnose 49,226 Sk sa mali akcionárovi vyplatiť dividendy v rozsahu 1.842.824,50 Sk. Celkove bolo žalované vyplatenie dividend v rozsahu 8.042.188,40 Sk. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dala odpor žalovaná spoločnosť s tým, že neeviduje žiadne finančné záväzky vo vzťahu k žalobcovi. Je namietaná aktívna legitimácia žalobcu. Žalobca trval na svojej aktívnej legitimácii s poukazom na uzavretú Zmluvu o postúpení pohľadávok z 15.9.2004 medzi ním a Ing. J.. Žalovaný namietal právo žalobcu na vyplatenie dividend, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že sú postupované budúce pohľadávky. Vyplatenie dividend za roky 1998 - 2002 nie je budúcou pohľadávkou. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo veci 43Cb/15/1998-473 zo dňa 1.júla 2002 bol zaviazaný Ing. H. P. vrátiť žalobcovi v 2. rade Ing. A. J. akcie Agrifop, a.s. v počte 37.436 ks v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V súlade s § 178 a násl. Obchodného zákonníka Ing. A. J. ako akcionárovi spoločnosti Agrifop, a.s. Stakčín vzniklo právo na podiel na zisku spoločnosti Agrifop za roky 1998 - 2002. Vrátenie akcií má byť s účinnosťou ex tunc, t.j. od doby 23.3.1998. Ing. J. ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 524 Občianskeho zákonníka postúpil všetky vyššie uvedené nároky na JUDr. E. Y. zmluvou z 15.9.2004. Na pojednávaní 28.4.2011 vzal žalobca čiastočne späť nárok na platenie úrokov z omeškania vo výške a rozsahu ako je uvedené v rozsudku okresného súdu a okresný súd s poukazom na § 96 O.s.p. čiastočne zastavil konanie v časti platenia úrokov z omeškania. Pokiaľ súd hodnotil nárok žalobcu, dospel k záveru, že pri uplatnení nároku na dividendy za rok 2002 je možné žalobe vyhovieť z nasledujúcich dôvodov: Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave Ing. J. spätne nadobudol 37.436 ks akcií k dátumu 23.3.1998. Podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 7 bodu 9 Stanov žalovanej spoločnosti má Ing. J. ako akcionár právo podielu na zisku (dividendy) a to spätne od 23.3.1998. Keď žalovaná spoločnosť vzniesla námietku premlčania, z hľadiska podania žaloby (11.7.2006) nárok na vyplatenie dividend za rok 2002 nie je premlčaný (vo 4-ročnej všeobecnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka). Nárok žalobcu na výplatu dividend za rok 2002 vyplýva z § 178 ods. 1 a 5, 6 Obchodného zákonníka. Akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendy), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určil na rozdelenie. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendy len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 - 5 ObZ. Rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť právo na dividendy určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti. Splatnosť a miesto výplaty dividend určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Vo verejných akciových spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré vydali všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií, je dividenda splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa určeného podľa ods. 5. Spoločnosť je povinná vyplatiť dividendy akcionárom na svoje náklady a nebezpečenstvo. Rozhodujúci deň bol stanovený ako deň konania valného zhromaždenia, na ktorom bola schválená ročná účtovná závierka a rozdelenie zisku. Potom ktorýkoľvek akcionár spoločnosti mohol objektívne uplatniť právo na vyplatenie dividend za ten-ktorý rok uplynutím 60 dní od konania valného zhromaždenia, v ktorom bolo rozhodnuté o rozdelení zisku a ustanovený rozhodujúci deň pre určenie osoby oprávnenej uplatniť si právo na dividendy. O dividendách za rok 2002, teda o prerozdelení zisku spoločnosti rozhodovalo valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti dňa 29.4.2003. Od tohto dňa začala plynúť 60-dňová zákonná lehota podľa § 170 ods. 6 Obchodného zákonníka, po ktorej vzniklo právo akcionárom uplatniť si svoje akcionárske právo na dividendu žalobou na súde. Posledný deň pripadlo na 28.6.2003. Právo akcionárov žiadať výplatu dividend vzniklo nasledujúcim dňom 29.6.2003. Ak žalobca dal žalobu 11.7.2006, dal ju v 4- ročnej premlčacej dobe. Nárok na výplatu dividend z roku 2002 nie je premlčaný. Čo sa týka omeškania žalovanej spoločnosti so zaplatením dividend za rok 2002, súd vychádzal z toho, že Ing. J. ako aj žalobca si uplatnili právo na výplatu dividend, ktorý nárok im vznikol 29.6.2003 (uplynutím zákonnej 60-dňovej lehoty). Neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov vo vzťahu k Ing. J. znamená, že ten je ex tunc spätne považovaný za majiteľa 37.436 akcií, ale vzhľadom na počiatok omeškania žalovanej spoločnosti vo vzťahu k Ing. J. je potrebné viazať 10-dňovú lehotu od výzvy Ing. J. na zaplatenie dividend. Súd priznal žalobcovi nárok na vyplatenie dividendy za rok 2002 vo výške 61.170,57 Eur s 10,27 % ročným úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania od 1.5.2003 do 3.7.2004 je nedôvodný, pretože nie je možné postihovať žalovanú spoločnosť platením úrokov z omeškania, že Ing. J. neprávoplatne previedol akcie žalovanej spoločnosti na tretiu osobu. Neskôr sa úspešne domohol neplatnosti tohto prevodu, preto žalovaná spoločnosť je v omeškaní len za obdobie od momentu výzvy na výplatu dividend zo strany Ing. J. a jeho právneho nástupcu - postupníka JUDr. Y. (žalobcu). Nárok žalobcu na vyplatenie dividend za roky 1998 - 2001 okresný súd s poukazom na § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie. Vzhľadom na vylúčenie časti nároku žalobcu na výplatu dividend za rok 1998 - 2001 sa okresný súd nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou spoločnosťou. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd vychádzal z platnej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Ing. A. J. a žalobcom zo dňa 15.9.2004. Okresný súd vychádzal z § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa názoru súdu prvého stupňa, predmetom postúpenia bola pohľadávka z predmetu sporu a v tomto kontexte súd vykladá aj sporný pojem budúce pohľadávky ako pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti, ale aj už existujúce pohľadávky, ktoré budú v budúcnosti uplatnené žalobou na súde a v budúcnosti budú vymáhané. Ak žalovaná spoločnosť odkazuje na to, že Ing. J. nemal oprávnenie postúpiť pohľadávku z predmetu sporu vzhľadom na to, že previedol svoje akcie na inú osobu až dňom 15.9.2004, súd je toho názoru, že došlo k platnému prevodu pohľadávok z Ing. J. na žalobcu. Nedá sa vylúčiť, že s prevodom akcií došlo zároveň aj k postúpeniu nárokov s akciami spojenými, ktoré vznikli v minulosti pred prevodom akcií. Zo strany žalovanej spoločnosti boli vznesené námietky zaujatosti vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi. Tieto námietky nespĺňali zákonné náležitosti, preto súd na ne neprihliadal a nepredkladal vec nadriadenému súdu na ďalšie rozhodnutie. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Rozsudku vytýka nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v napadnutom rozsudku v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Žalovaný poukazuje na prekážku litispendencie, pretože ten istý nárok žalobcu bol uplatnený na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 3Cb/180/2004. Litispendencia predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania a pre túto prekážku mal súd konanie 21Cb/1/2009, ktoré začalo bez všetkých pochybností neskôr ako konanie na krajskom súde, zastaviť. Žalovaný uvádza nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Ak žalobca uplatňuje pohľadávky z dividend za roky 1998 - 2002, nejedná sa o budúce pohľadávky ako boli formulované v zmluve o postúpení pohľadávok z 15.9.2004. Nárok na výplatu dividend do roku 2002 bol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávok známy. Žalobca si pýta nárok, ktorý mu nepatrí a nebol mu ani postúpený. Aktívne legitimovaný na takúto žalobu je Ing. J.. Žalovaný poukazuje na čl. II písm. b) ods. 3 zmluvy o postúpení pohľadávok, že predmetom postúpenia je budúca pohľadávka s príslušenstvom (žaloba na plnenie s príslušenstvom - výnosy z cenných papierov, § 178 Obchodného zákonníka atď.). Ak sa v zmluve jasne hovorí o budúcich pohľadávkach a splatných v budúcnosti, tak ide o výlučne pohľadávky budúce. Zmluva o postúpení pohľadávok rieši otázky nároku vo vzťahu k Ing. Y. (označený ako žalovaný v 2. rade v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava sp.zn. 43Cb 15/98). Ku dňu nároku na výplatu dividend, t.j. k 29.4.2003, ani k 29.6.2003 Ing. J. nebol evidovaný ako akcionár žalovanej spoločnosti a osoba oprávnená na výplatu dividend. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o cenných papieroch zo dňa 22.8.1998 má za následok, že Ing. J. je formálne považovaný za majiteľa 37.436 ks akcií s účinkami ex tunc, teda ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo, ale k týmto spätným účinkom došlo až po konaní príslušného valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie rozhodovalo 29.4.2003 o určitom spôsobe zaplatenia dividend vrátane ich výšky, kde valné zhromaždenie rozhodovalo vo vzťahu k reálne existujúcim akcionárom podľa výšky na ich pripadajúce podiely na základnom imaní spoločnosti v čase evidovania týchto akcionárov spoločnosti. Ak valné zhromaždenie rozhodovalo o výplate dividend akcionárom, tak len týmto rozhodnutím z 29.4.2003 mohlo vzniknúť právo akcionárom na rozdelenie zisku. Ing. J. v čase rozhodovania valného zhromaždenia (29.4.2003) nebol vedený ako akcionár spoločnosti, pričom titulom na vyplatenie dividend je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti. Žalobca nemá žiaden právne relevantný dôvod, na základe ktorého by sa mohol uvedeného nároku domáhať. Ak by bola vyslovená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, mohol by sa žalobca domáhať vyplatenia dividend. Žalovaný poukazuje na to, že Ing. J. vykonal dva právne úkony, a to predaj cenných papierov pre Ing. G. K. a A. F. dňa 10.9.2004. Malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 15.9.2004, ale žalobca doposiaľ nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávok. Žalovaný nepozná predmet zmlúv, čo by bol ďalší dôvod na vykonanie dokazovania a tak doposiaľ zistený skutkový stav je neúplný. Keď prejednaniu veci bránila prekážka litispendencie a žalobca nie je aktívne legitimovaný, pričom ďalšie skutočnosti sú opísané vyššie, navrhuje napadnutý rozsudok a konanie zastaviť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Eventuálne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť. Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia platenia úroku z omeškania 10,27 % ročne za obdobie od 30.4.2003 do 3.7.2004 z istiny 61.170,57 Eur dal odvolanie žalobca. Podľa súdu začiatok plynutia doby omeškania žalovanej spoločnosti je potrebné viazať na 10-dňovú lehotu od výzvy Ing. J. na zaplatenie dividend. Súd vychádzal z toho, že splatnosť dividend za rok 2002 nebola upravená ani v zmluve ani v stanovách spoločnosti, preto platí zákonná lehota. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaná spoločnosť bola povinná splatiť svoj záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ju Ing. J. ako veriteľ požiadal o plnenie. Rozhodujúci deň na výplatu dividend je deň konania valného zhromaždenia 29.4.2003. Týmto dňom vznikla povinnosť žalovanej spoločnosti vyplatiť dividendy akcionárom. Nasledujúcim dňom, t.j. 30.4.2003 sa žalovaná spoločnosť dostala do omeškania s nezaplatením sumy dividend a je povinná platiť úroky z omeškania. Navrhuje v napadnutej časti zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazať žalovanú spoločnosť na platenie úrokov z omeškania 10,27 % ročne z dlžnej sumy 61.170,57 Eur aj za obdobie od 1.5.2003 do 3.7.2004. Na odvolacom pojednávaní žalobca doložil Zmluvu o bezplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2004 uzavretú medzi Ing. J. ako postupcom a JUDr. E. Y. ako postupníkom. Predmetom zmluvy je bezodplatné postúpenie pohľadávok postupcu voči dlžníkovi Agrifop, a.s. Stakčín s celým jej príslušenstvom a právami spojenými na uplatnenie nároku na vyplatenie dividend za roky 1998 - 2004 voči dlžníkovi v zmysle schváleného uznesenia rozhodnutia valného zhromaždenia a.s.. Postupca má nárok na vyplatenie dividend na základe rozsudku 43Cb/15/98-473 z 1.7.2002 v znení opravného uznesenia. Žalovaný vo veci namietal predloženú zmluvu o postúpení pohľadávok v odvolacom konaní s poukazom na to, že na č.l. 590 spisu je iná zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá bola použitá v konaní na Krajskom súde Bratislava o výplatu dividend. Preto spochybňuje predloženú zmluvu o postúpení pohľadávok zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého rozsudku a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej spoločnosti zaplatiť dividendy 61.170,57 Eur s 10,27 % ročným úrokom z omeškania od 4.7.2004 a v časti zamietnutia žaloby na platenie úrokov z omeškania z týchto dividend za obdobie od 1.5.2003 do 3.7.2004. Odvolanie žalovaného proti vylúčeniu nároku žalobcu na platenie dividend za roky 1998 - 2001 na samostatné konanie je potrebné odmietnuť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu ďalej dodáva: Okresný súd vylúčil nárok žalobcu na platenie dividend za roky 1998 - 2001 na samostatné konanie s poukazom na § 112 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. O spojení veci i vylúčení veci na samostatné konanie rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Odvolací súd s poukazom na § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie žalovaného proti vylúčeniu časti návrhu žalobcu na samostatné konanie musel odmietnuť, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Žalobca v konaní uplatnil tzv. právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý upravuje § 178 Obchodného zákonníka. Žalobca žiada výplatu dividend za roky 1998 - 2002 titulom nadobudnutia pohľadávky od pôvodného vlastníka cenných papierov Ing. J.. Tento na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave stal sa vlastníkom akcií žalovanej spoločnosti v počte 37.436 ks, a to spätne ku dňu 22.8.1997, kedy došlo k uzavretiu neplatnej zmluvy o predaji cenných papierov medzi Ing. J. a správcom konkurznej podstaty úpadcu SKB, a.s. v konkurze. Podľa § 178 ods. 6 Obchodného zákonníka, spôsob a miesto výplaty dividend určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Predmetom uplatneného nároku, o ktorom rozhodoval krajský súd boli dividendy za rok 2002. O rozdelení zisku za rok 2002 rozhodovalo valné zhromaždenie žalovanej obchodnej spoločnosti dňa 29.4.2003 s tým, že na výplatu dividend bolo vyčlenených 11.360.000,- Sk. Základné imanie spoločnosti Agrifop je rozdelené na 229.855 akcií podľa zakladateľskej listiny zo dňa 10.8.1995 a Ing. J. bol výlučným vlastníkom cenných papierov emitenta Agrifop, a.s. v počte 37.436 ks, takže jeho percentuálny podiel predstavuje 16,28 %. Výnos z jednej akcie - cenného papiera v roku 2002 je 49,422 Sk (11.360.000 : 229.855 akcií). Podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišnými nárokmi na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Ing. J. ako akcionár s percentuálnym podielom 16,28 % (37.436 akcií) má právo na výplatu podielu zo zisku 11.360.000,- Sk, čo predstavuje 1.842.824,50 Sk (v prepočte 61.170,57 Eur). K tomu žalobca požaduje aj platenie úroku z omeškania z dlžnej istiny vo výške 10,27 % od 30.4.2002 do zaplatenia. Žalovaný v konaní namietal prekážku litispendencie. Odvolací súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 18.októbra 2007 č.k. 3Cob/19/2007-255 (č.l. 255 spisu), ktoré vyriešilo otázku litispendencie. Ak žalovaný trvá na prekážke začatého konania, že ten istý nárok bol skôr uplatnený na Krajskom súde v Bratislave, Krajský súd v Bratislave zastavil konanie ohľadom nároku žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Agrifop, a.s. Stakčín (žalovaný v 3. rade), preto už neexistuje prekážka začatého konania na Krajskom súde v Prešove. Tento odvolací dôvod u žalovanej spoločnosti teda nie je dôvodný. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že nárok na platenie dividend bol postúpený na žalobcu pôvodným vlastníkom cenných papierov - akcií Ing. J. zmluvou o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávok bolo oznamované postupcom Ing. J. oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2004 adresované Agrifop, a.s., že postúpil budúcu pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami spojenými s pohľadávkou z rozsudku Krajského súdu Bratislava č. 43Cb/15/98-473 zo dňa 1.7.2002 na JUDr. E. Y. - postupníka. Dlh, ktorý spoločnosť má alebo do budúcna bude mať voči postupcovi, má plniť novému veriteľovi. Takéto oznámenie postupníka vo vzťahu k dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo zákonným oznámením, na základe ktorého dlžník Agrifop mal plniť pohľadávky a záväzky z rozsudku 43Cb/15/98-473 JUDr. Y.. Samotná zmluva o postúpení pohľadávok bola doložená žalobcom (č.l. 693 spisu), kde v tejto zmluve sa hovorí o aktívnej legitimácii žalobcu na uplatnenie nároku na vyplatenie dividend za roky 1998 - 2004. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Po relevantnom oznámení postúpenia pohľadávky postupcom je povinný dlžník platiť záväzky už postupníkovi - žalobcovi. Čo sa týka namietania žalovaného na to, že na č.l. 590 spisu je iná zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá rieši otázku postúpenia budúcich pohľadávok vo vzťahu k Ing. H. P. vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu Bratislava 43Cb/15/98-473, je treba povedať, že postupca môže niekoľko svojich práv postúpiť na postupcov a nemusí to urobiť jednou, ale aj viacerými zmluvami. Preto zmluva o postúpení pohľadávok z 15.9.2004 na č.l. 590 a č.l. 693 rieši práva postupcu a jeho rôzne pohľadávky a každý jeden nárok - pohľadávka môže byť postupovaná osobitnou zmluvou. Odvolací súd vychádzal zo zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávok na č.l. 693 spisu uzavretej medzi Ing. J. a JUDr. E. Y. 15.9.2004 týkajúcej sa nároku na vyplatenie dividend za roky 1998 - 2004. Ďalšia námietka žalovaného na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná. Keď žalovaný tvrdí, že zo strany Ing. J. došlo k prevodu akcií na ďalšie osoby, je potrebné rozlíšiť prevod akcií od postúpenia práv, ktoré vznikli doterajšiemu akcionárovi Ing. J. do doby prevodu akcií. Nadobudnutie práv tretími osobami (uvádzaní Ing. Daniel K. a A. F.) od Ing. J. zatiaľ nie je preukázané, ale nie je preukázané ani tvrdenie žalovaného, že s predajom cenných papierov došlo aj k prevodu práv, ktoré boli viazané na tieto cenné papiere v minulosti. Odvolací súd vychádzal z doloženej zmluvy o postúpení pohľadávok na č.l. 693 spisu, ktorá preukazuje právo žalobcu na uplatnenie nároku na dividendy za roky 1998 - 2004. Žalovaná spoločnosť hovorí o nesprávnom právnom posúdení, keďže o nároku na výplatu dividend rozhodovalo valné zhromaždenie z hľadiska aktuálnej štruktúry akcionárov v deň konania valného zhromaždenia (29.4.2003). Podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka, akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Podľa § 156a ods. 1 Obchodného zákonníka, v prípadoch ustanovených týmto zákonom právo akcionára voči spoločnosti môže uplatniť iba osoba, ktorá je oprávnená vykonávať tieto práva k rozhodujúcemu dňu určenému na základe zákona alebo v stanovách. Podľa § 178 ods. 5 Obchodného zákonníka, rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatňovať právo na dividendu určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti; ak valné zhromaždenie rozhodujúci deň neurčí, je týmto dňom deň uplatnenia práva na dividendu akcionárom. Na č.l. 528 spisu je správa o rozdelení zisku za rok 2002 s tým, že rozhodujúci deň na uplatnenie práva na dividendu je deň konania riadneho valného zhromaždenia. Týmto bol deň 29.4.2003 a valné zhromaždenie spoločnosti Agrifop, a.s. rozhodovalo o rozdelení zisku a výplate dividend akcionárom spoločnosti. Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava konštatuje, že nedošlo k právoplatnému pozbaveniu Ing. J. vlastníckych práv k 37.436 ks akcií spoločnosti. Ing. J. ako opätovný vlastník 37.436 akcií v rozhodný deň konania valného zhromaždenia 29.4.2003 má právo na výplatu dividend podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodnutím Krajského súdu Bratislava došlo k spätnému prevodu akcií na Ing. J. ex tunc, teda od doby neplatného uzavretia zmluvy o prevode cenných papierov (22.8.1997). Ing. J. ako akcionár Agrifop, a.s. ku dňu konania valného zhromaždenia 29.4.2003 mal právo na výplatu dividend pomerom ako vyplýva z § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov, t.j. 37.436 ks akcií k 229.855 akcií spoločnosti tvoriacich základné imanie. To predstavuje 16,25 % nárok Ing. J. na výplatu dividend ako podielu na zisku spoločnosti. Rozdelenie zisku na dividendy bolo v rozsahu 11.360.000,- Sk a Ing. J. mal podiel 16,28 %, čo predstavuje žalovanú čiastku 1.842.824,50 Sk (žalovaná suma 61.170,57 Eur). Keď došlo k postúpeniu pohľadávky na výplatu dividend zo strany Ing. J. na žalobcu, žalobca má právo na vyplatenie tejto čiastky dividend za rok 2002 spolu s príslušným úrokom z omeškania. Preto krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi dividendy za rok 2002. O platení úrokov z omeškania mohol súd prvého stupňa rozhodovať s poukazom na § 369 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, ak zaviazal žalovanú obchodnú spoločnosť zaplatiť žalobcovi dividendy (podiel na zisku za rok 2002 vo výške 61.170,57 Eur s 10,27 % ročným úrokom z omeškania od 4.7.2004 do zaplatenia). Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania 10,27 % ročne zo sumy 61.170,57 Eur od 1.5.2003 do 3.7.2004. Nároku žalobcu na zaplatenie dividend je nesporný, vzniká ale problém, kedy môže žalobca požadovať platenie úrokov z omeškania. Ak spoločnosť rozhodovala o výplate dividend 29.4.2003, potom s poukazom na § 178 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka, spôsob a miesto výplaty dividend určí valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Dividenda je splatná najneskôr do 60 dní od rozhodujúceho dňa určeného podľa ods. 5 (rozhodného dňa na určenie osôb oprávnených uplatniť právo na dividendu). Pri rozdelení zisku za rok 2002 (č.l. 528 spisu) rozhodujúci deň na uplatnenie dividend je deň konania valného zhromaždenia (29.4.2003), takže spoločnosť mala tieto dividendy s poukazom na § 178 ods. 6 vyplácať akcionárom na svoje náklady a nebezpečenstvo do 60. dňa po konaní valného zhromaždenia. Teda do 29.6.2003 mali byť dividendy vyplácané akcionárom. Nasledujúcim dňom, ak tieto dividendy neboli vyplatené, vzniklo právo akcionárom požadovať vyplatenie dividend aj s úrokmi z omeškania. Okresný súd poukázal na to, že spoločnosť nemohla byť v omeškaní s výplatou dividend vo vzťahu k Ing. J., pretože ten sa prihlásil o svoje práva až výzvou, ktorú podal spolu s JUDr. Y. dňa 22.6.2004, v ktorej uvádzali 10-dňovú lehotu od právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (rozhodnutia Krajského súdu Bratislava). Samotné rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 23.6.2004 (č.l. 21 spisu). Po napočítaní 10-dňovej lehoty, akú dávali Ing. J. a JUDr. Y., dlh mal byť platený do 3.7.2004. Nasledujúcim dňom sa žalovaná spoločnosť dostala do omeškania s výplatou dividend pre Ing. J.. Aj keď Ing. J. sa spätne stal vlastníkom cenných papierov - akcií ku dňu neplatne uzavretej zmluvy o prevode cenných papierov (22.8.1997), relevantné práva akcionára z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava si Ing. J. uplatnil až prípisom z 22.6.2004, ktorý bol doručený spoločnosti 23.6.2004. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ zamietol nárok žalobcu na výplatu dividend od momentu vzniku nároku žalobcu, resp. právneho predchodcu - postupcu na 60. deň po konaní valného zhromaždenia 29.4.2003 až do doby, kedy žalobca prvýkrát uplatnil právo na výplatu dividend (list z 22.6.2004). Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správne. Valné zhromaždenie spoločnosti dňa 29.4.2003 rozhodovalo o vyplatení dividend vo vzťahu k tým akcionárom, ktorí boli zaevidovaní v rozhodujúci deň konania valného zhromaždenia ako akcionári. Práva akcionára v tento deň si neuplatnil Ing J., preto žalovaná spoločnosť rozhodovala o výplate dividend vo vzťahu k akcionárom, ktorí preukázali vlastnícke právo k akciám v rozhodný deň konania valného zhromaždenia a týmto dividendy vyplácala. Spätná účinnosť prevodu vlastníckeho práva vo vzťahu k Ing. J. rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave znamená nadobudnutie práv akcionára Ing. J. vo vzťahu k žalovanej spoločnosti od počiatku, takže spoločnosti Agrifop, a.s. vzniká povinnosť vyplatiť akcionárovi jeho nepremlčané právo na výplatu dividend za rok 2002, kde s ich výplatou je žalovaná spoločnosť v omeškaní. Žalobcovi nie je možné priznať právo na výplatu úrokov z omeškania za omeškanie s výplatou dividend za obdobie do 3.7.2004, tak ako rozhodol súd prvého stupňa, kde splatnosť je viazaná na zákonnú úpravu. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia v zmluve nie je určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Neplatnosť zmluvy o predaji a kúpe cenných papierov znamená, že žalobca je formálne považovaný za majiteľa akcií s účinkami ex tunc, kedy došlo k uzavretiu neplatnej zmluvy, ale nie je možné postihovať žalovanú spoločnosť formou úrokov z omeškania za to, že žalobca neplatne previedol akcie žalovanej spoločnosti na tretiu osobu a že sa neskôr úspešne dovolal neplatnosti tohto prevodu. Uplynutím 10-dňovej lehoty stanovenej samotným žalobcom (Ing. J. a JUDr. Y.) vo výzve z 22.6.2003 nárok žalobcu na zaplatenie dividend sa stal splatným. O trovách odvolacieho konania rozhoduje súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.