Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Co/41/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109217499 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8109217499.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu O. Y., a. s. so sídlom R. X, XXX XX U. 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom F. 7, 036 01 Martin proti žalovanému W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XXX/X o zaplatenie 66,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C 153/2010-37 zo dňa 25. 01. 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 54,30 Eur titulom istiny s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 162,90 Eur od 01. 12. 2007 do 05. 12. 2007, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,15 Eur od 06. 12. 2007 do zaplatenia s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,15 Eur od 15. 12. 2007 do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že pod č. 262164791065292 bola dňa 20. 12. 2005 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 13 490 Sk. Žalovaný sa zaviazal, že úver zaplatí žalobcovi v 24 mesačných splátkach po 818 Sk s tým, že prvá splátka je splatná dňa 15. 01. 2006. Zo zmluvy vyplývalo, že cena úveru je 6 142 Sk, RPMN je 20,64 %. Súd prvého stupňa citoval bod III. - 4.1, III. - 6.1, V. - 3 a V. - 5 Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Z potvrdenia spoločnosti NAY Elektrodom Prešov zo dňa 20. 12. 2005 mal prvostupňový súd preukázané, že žalovanému bolo dodané video, kamera a DVD a žalobca za tento tovar zaplatil predajcovi sumu 13 490 Sk. Z prehľadu žalovaným realizovaných splátok úveru zistil, že žalovaný realizoval splátky 17x v dohodnutej výške a raz dňa 05. 12. 2007 v sume rovnajúcej sa 5- násobku dohodnutej mesačnej splátky. Prvých 10 splátok žalovaný uhradil približne v dohodnutom čase. 11 splátku, ktorú mal uhradiť 15. 11. 2006 uhradil až 08. 01. 2007 a ďalšie platby realizoval 18. 01., 16. 02., 30. 03., 21. 05., 05. 11. a 16. 11. 2007 po 818 Sk a 05. 12. 2007 uhradil čiastku 4 090 Sk. Prvostupňový súd citoval ust. § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 4 ods. 1 - 3 a ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že z dohodnutých 24 mesačných splátok žalovaný zaplatil 22 splátok Ostáva mu preto zaplatiť ešte 54,30 Eur, teda sumu 2 splátok po 818 Sk (2x 27,15 Eur). Všetky platby realizované žalovaným považoval súd za splátky úveru aj z dôvodu, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, žeby žalovaný niektorou z platieb mienil realizovať úhradu zmluvnej pokuty a oprávnenie k takémuto započítaniu nevyplýva ani zo všeobecných podmienok žalobcu. Túto skutočnosť považoval za jeden z dôvodov zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti. S poukazom na ust. § 54 ods. 1,. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. prvostupňový súd priznal úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená a nie je možné aplikovať zákon v neprospech spotrebiteľa ani v časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania. Pokiaľ si účastníci v zmluve o úvere dohodli úrok vo výške 0,8 % denne, tak takýto dohodnutý úrok nemôže presahovať sumu, ktorá by zodpovedala ust. § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z tohto dôvodu bol priznaný žalobcovi iba zákonný úrok a žaloba v prevyšujúcej časti, teda až do žiadaného úroku 29,2 % ročne bola zamietnutá. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na čiastočný úspech tak žalobcu, ako aj žalovaného. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nesprávne skutkové posúdenie. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť celého žalovaného nároku a predložil všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím si splnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 a ust. § 120 ods. 1 O. s. p. Zdôraznil, že žalovaný sa uzavretou zmluvou o úvere riadil a plnil z nej vyplývajúce záväzky, proti uplatnenému nároku nič nenamietal a žiadnym spôsobom ho nerozporoval a tiež sa na pojednávania, napriek riadne vykázanému doručeniu, nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Pochybenie súdu prvého stupňa videl v tom, že za absolútnej pasivity žalovaného a pri dostatočnom predložení dôkazov tieto nesprávne vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym záverom. Poznamenal, že otázka unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena je kategória relatívna, posudzovaná vždy podľa okolnosti jednotlivého prípadu, pričom v predmetnej právnej veci bolo súdne konanie žalovaným ignorované. Zdôraznil, že v občianskoprávnom konaní je na žalobcovi, aby preukázal, že je pravdepodobnejšieho, že jeho nárok existuje, ako to, že nárok neexistuje. Porovnal rozdielnosť dôkazného bremena vo vzťahu ku konaniu trestnému. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne započítal úhrady žalovaného na jeho dlh a nesprávne hodnotil aj úrok z omeškania a spôsob, akým dospel k stanoveniu sumy, z ktorej sa počítal. Ku dňu 01. 12. 2007 sa stal splatný celý dlh žalovaného, t. zn. všetky splátky vrátane nesplatených, čím dospel k nesprávnej sume 162,90 Eur, z ktorej úrok počítal. Trval na správnosti započítania zmluvnej pokuty, a to z dôvodu, že žalovaný neurčil na čo sa jeho splátky majú započítať, a preto tak urobil on ako veriteľ. Aj v prípade, žeby k započítaniu nedošlo, bola zmluvná pokuta aj naďalej súčasťou žalovaného nároku, preto mala byť priznaná. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať celý uplatnený nárok, vrátane trov odvolacieho konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, teda v zamietavej časti a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca nenamietal výrok, ktorým mu bola časť žalovaných nárokov priznaná. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorým sa stotožňuje. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že nárok žalobcu je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, s čím je bez ďalšieho spojená zvýšená ochrana žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom totižto nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ako celok odmietnuť. V súlade s týmto je potrebné vykladať všeobecné podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru predovšetkým bodu V. - 5 vzťahujúci sa k výpovedi a jej účinkom. Ak všeobecné podmienky stanovujú účinky odstúpenia, resp. výpovede a ku dňu účinnosti je viazaná splatnosť celého dlhu a tiež úrok z omeškania a takéto počítanie úrokov z omeškania je pre spotrebiteľa výhodnejšie je potrebné riadiť sa uvedeným bodom všeobecných podmienok. Správne bolo posúdené aj omeškanie so splátkami. Je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom aj v tejto časti, preto je správne aj rozhodnutie o zamietnutí žaloby v časti úrokov z omeškania. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením zmluvnej pokuty, u ktorej žalobca nemal oprávnenie si ju započítať na riadnu splátku dlhu. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka („ak dlžník neurčí inak) bolo vykonané až po vzniku zmluvy (novela vykonaná zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2008). Občiansky zákonník však v čase vzniku zmluvy neupravoval ani to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Otázka, aký účel platby sa má rešpektovať, je pritom kľúčová, pretože od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola splatená. Podľa čl. III. 4.1 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru O. Y., a. s. použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu žalovaného, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo, pretože kým žalovaný považoval úverové splátky za splnené, tak žalobca uplatnil na súde aj časť istiny. Žalovaný pritom žil v presvedčení, že dlh riadne splatil. Použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ, môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok, že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho, aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Nekončiace zasielanie výziev, vymáhanie nedoplatkov a následné uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde môže u spotrebiteľa, ktorý žije vo viere, že dlh už skôr riadne splnil, vyvolať oprávnený stres. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentný a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca s účinnosťou od 01. 01. 2008 aj vo vyššie uvádzanom § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v tejto súvislosti iba pripomína, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovuje uzavretý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (vzorový zoznam), ktorého rozširovanie je zverené práve súdom. Zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III. 4.1 je s ohľadom na vyššie uvedené v neprospech žalovaného a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalobcovi totiž umožňuje vytvoriť stav, že splátky podľa zmluvného kalendára nie sú zaplatené, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ plnil práve za účelom vykonania splátok. Nezaplatenie splátok úveru v dôsledku uvedenej podmienky má však závažné následky a prejavilo sa to aj v predmetnej veci. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastenie úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátok, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje. Na druhej strane, ak by splátky boli zaplatené, tak by išlo len o sankcie za omeškania (úroky z omeškania, prípadne zmluvná pokuta). Zjavne teda existujú diametrálne odlišné následky, a to aj čo do závažnosti v závislosti od záväznosti účelu platby sledovaného spotrebiteľom úverovej služby. Rozdielna je predovšetkým suma, ktorú možno uplatniť v závislosti od účelu platby. Dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Odvolací súd na záver pripomína, že ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako podstatná súčasť politiky ochrany spotrebiteľa Európskej únie sleduje rast kvality života bežných ľudí pri zohľadnení ochrany ich základných práv a oprávnených ekonomických záujmov (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ). Naviac odvolací súd k zmluvnej pokute uvádza, že jej výška 8 % z každej splátky predstavuje neprimeranú sumu, a teda ide aj o neprijateľnú podmienku. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalovaný úspešný v odvolacom konaní si trovy tohto konania neuplatnil. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.