Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/82/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209200301 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8209200301.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu R. N. N., bytom Z., D. č. X. proti žalovanému T. M. Z. X., G. XXXX, Z., o zaplatenie 507,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/10/2009-30 zo dňa 28.07.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi. Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku. Ďalej návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Prvostupňový súd v prvom výroku rozhodol o nepriznaní žalobcovi oslobodenia od súdneho poplatku, pretože žalobca nepredložil a nepreukázal skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre priznanie oslobodenia ( úplného alebo čiastočného ) od platenia súdnych poplatkov, nesplnil si tak dôkaznú povinnosť. Súd mal za to, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňujú. Súd nemal k dispozícií žiadne aktuálne podklady, z ktorých by bolo možné overiť, či pomery žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku to odôvodňujú alebo nie. Preto toto oslobodenie podľa § 138 O. s. p. mu súd nepriznal. Ďalej prvostupňový súd rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že tento návrh zamietol, pričom vychádzal z podania žalobcu, ktoré označil ako „Osobné prekážky v konaní pred súdom - oznámenie“, ktoré predložil súdu 09.02.2011. Prvostupňový súd mal za to, že z obsahu vyplýva, že ide o návrh na prerušenie konania. Žalobca totiž poukázal na svoju nemoc, teda na zdravotný dôvod, ktorý by mal byť trvalejšej povahy a ktorý by mu mal brániť poskytovať súčinnosť súdu. Žalobca túto svoju prekážku riadnym spôsobom nepreukázal. Súd nepožadoval od žalobcu, aby svoje tvrdenia preukazoval lekárskymi správami, prípadne inými dôkazmi, ktoré by obsahovali údaje o diagnóze žalobcu, ktorú prípadne nechcel zverejniť. Postačilo, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia potvrdením od lekára o nemožnosti, resp. dočasnej nespôsobilosti konať pred súdom a o dobe trvania tejto prekážky. Keďže žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, súd jeho návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko jeho pasivita v konaní nemôže byť na ujmu druhého účastníka. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, a to proti obidvom výrokom, podal odvolanie žalobca. Namietal, že toto rozhodnutie je nereálne, nezákonné a svojvoľné. Z prvého výroku súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v spojení s odôvodnením uznesenia implicitne vyplýva, že sa tak stalo hlavne preto, lebo súdu neprezradil svoje rýdzo osobné údaje o tom, že koľko má svojich peňazí v hotovosti a na účtoch v peňažných ústavoch. Pokiaľ sa týka druhého verdiktu, nevie o čom súd rozhodol, keď žiadny návrh na prerušenie súdneho konania nedal a pritom súd ho zamietol. Namietal, že ako žalobca má zo zákona právo byť v každom konaní pasívnym, a zvlášť vtedy, keď má na to kvalifikovaný právny dôvod. Odmietal tvrdenie súdu, že takáto jeho „pasivita“ môže byť na ujmu odporcovi aj v tomto spore. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam, podľa ktorého zákonný sudca nemienil odvolaniu žalobcu vyhovieť, a preto nariadil vec predložiť odvolaciemu súdu ( § 374 ods. 4 O. s. p. ). Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa spolu s konaniami, ktoré im predchádzali v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa vo výroku, ktorým nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku rozhodol správne. V druhom výroku o prerušení konania rozhodol nesprávne. Preto vyhodnotil odvolanie žalobcu ako čiastočne dôvodné. Pokiaľ sa týka žiadosti žalobcu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, prvostupňový súd už raz o jeho žiadosti uznesením č. k. 5C/10/2009-15 zo dňa 29.04.2010 rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku. Odvolací súd po podaní odvolania žalobcom napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd obdržal pokyny, ktorými sa má vo veci riadiť. Zároveň bolo prvostupňovému súdu uložené vyzvať žalobcu, aby svoje pomery, ktoré odôvodňujú oslobodenie od platenia súdneho poplatku aj zdokladoval, vzhľadom na to, že mal vyplatené finančné prostriedky v súvislosti s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, a ako sa neskôr prvostupňovým súdom zistilo, aj na základe rozhodnutí Ústavného súdu. Prvostupňový súd vyzval žalobcu, aby svoje pomery riadne preukázal, aby preukázal, aké má voľné disponibilné finančné prostriedky z tohto titulu, vrátane toho, aké má výdavky v súvislosti so živobytím a najmä výdavky na lieky, bývanie a stravu. Žalobca toto prvostupňovému súdu odmietol preukázať. Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podmienkou na aplikáciu ust. § 138 ods. 1 O. s. p., teda aplikácie ustanovenia o možnosti priznať oslobodenie od platenia súdneho poplatku je skutočnosť, že účastník o oslobodenie požiadal, čo sa v prejednávanej veci aj stalo. Ďalšou podmienkou je, že pomery účastníka, teda žalobcu alebo žiadateľa odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom rozhodujúce sú pomery účastníka, ktoré musí žiadajúci účastník vierohodným spôsobom preukázať. Keďže žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal a na výzvu prvostupňového súdu aj napriek pokynu odvolacieho súdu odmietol preukázať svoje pomery, najmä pokiaľ sa týka príjmov a zostatkov finančných prostriedkov z titulu náhrad, ktoré mu boli priznané a vyplatené v iných konaniach, ktoré sumy nie sú zanedbateľné a predstavujú výraznú položku príjmu rodinného rozpočtu žalobcu, preto žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než zamietaný výrok uznesenia súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť. Nejde o rýdzo osobné údaje v súvislosti so zisťovaním pomerov žalobcu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Takáto povinnosť je uložená súdu priamo zo zákona a pokiaľ žalobca mieni trvať na tejto žiadosti a následne využívať výhody vyplývajúce z ust. § 30 O. s. p., je povinný sa podrobiť zisťovaniu a preukázať svoje majetkové pomery tak, aby o jeho návrhu bolo možné rozhodnúť. Keďže doposiaľ sa tak nestalo, nebolo možné takéto oslobodenie žalobcovi priznať, a preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Pokiaľ prvostupňový súd rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá oporu v procesných úkonoch žalobcu. Je pravdou, že prvostupňový súd mal k dispozícii podanie žalobcu adresované k rukám predsedu Okresného súdu Bardejov a evidované pod Spr 282/2011, ktoré došlo prvostupňovému súdu dňa 09.02.2011, v ktorom R. N. N. oznamuje, že od tohto dňa až do pominutia jeho nemoci nebude môcť reagovať na aktivity bardejovského súdu vo vzťahu k jeho kauzám, ktoré aktivity presne vymedzil. Zároveň uviedol, že pokiaľ by sa predsa len takto výnimočne mohlo stať, tak len po jeho jednostrannom osobnom zvážení a podstúpení prípadného vlastného rizika, čo je málo pravdepodobné. Uvedené podanie z obsahu tak, ako to má na mysli ust. § 41 ods. 2 O. s. p., nie je možné považovať za žiadosť o prerušenie konania, tak, ako si ju vyložil prvostupňový súd. Ide len o oznámenie pasivity žalobcu z dôvodu choroby v súdnych konaniach. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil, pretože prvostupňový súd o prerušení konania rozhodol bez návrhu a dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali. V tejto časti odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.