Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309210619 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8309210619.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v obchodnej veci žalobcu: SANDRA GROUP, s.r.o., Štefánikova 61, Piešťany, IČO: 36285650, zastúpeného Mgr. P. X., bytom V., V. XXXX/XX, proti žalovanému: Q. Z. - EMI, Dobrianského 64/25, Medzilaborce, IČO: 34808167, zastúpenému JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, Stropkov, o zaplatenie 2.570,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 5.5.2011 pod č.k. 12Cb/2/2010 - 137, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 220,41 Eur k rukám zástupkyne žalobcu Mgr. P. X. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné rozsudkom pod č.k. 12Cb/2/2010 - 137 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.570,22 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.991,70 Eur od 21.2.2007 do 24.8.2007, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 25.8.2007 do 28.9.2007, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.015,50 Eur od 28.3.2007 do 20.12.2007, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 959,40 Eur od 14.4.2007 do 7.2.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.608,08 Eur od 2.6.2007 do 8.4.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 597,49 Eur od 9.4.2007 do 30.5.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.042,34 Eur od 14.6.2007 do 12.6.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 365,13 Eur od 13.6.2008 do 15.10.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 735,88 Eur od 10.8.2007 do 15.10.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.133,88 Eur od 3.10.2007 do 20.11.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 0,64 Eur od 21.11.2008 do 27.11.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.527,35 Eur od 23.11.2008 do 27.11.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.161,79 Eur od 28.11.2008 do 15.12.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 563,28 Eur od 15.3.2008 do 27.2.2009, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.194,40 Eur od 7.5.2008 do 28.12.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.012,28 Eur od 28.6.2008 do 13.3.2009, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 500,- Eur od 14.3.2009 do 30.3.2009, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.295,23 Eur od 15.7.2008 do 16.4.2009, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 635,99 Eur od 14.3.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 1.934,22 Eur od 13.1.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia ceny dodaného tovaru 2.570,22 Eur. Proti platobnému rozkazu okresného súdu dal odpor žalovaný s tým, že preberal tovar podľa vzájomnej dohody s obchodným riaditeľom žalobcu pánom Z. a za tento tovar malo byť platené priebežne, ako sa podarí tovar predať. V rokoch 2007 - 2009 nebola daná žiadna upomienka na zaplatenie tovaru, pričom sa rešpektovala predchádzajúca dohoda, síce ústna, ale zmluvné strany sa ňou riadili. Až keď žalovaný odstúpil od zmluvy, žalobca žiadal platenie úrokov z omeškania. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca dodával žalovanému potravinársky tovar s dohodnutou lehotou splatnosti faktúr jeden mesiac. Obvykle žalobca ostatným partnerom dával 14 - dňovú lehotu splatnosti, ale žalovaný mal výnimku a aj tak sa dostal do omeškania, pričom faktúry platil nepravidelne. Žalobca z obavy o finančné prostriedky telefonicky kontaktoval žalovaného, aby faktúry zaplatil. Keďže žalovaný nezaplatil, došlo k zastaveniu tovarových dodávok a žalovaný dal výpoveď zmluvy. Tovar bol dodávaný na základe ústnej zmluvy, keď s tovarom bola prevzatá faktúra, ktorú žalovaný podpísal a opečiatkoval. Žalobca to považuje za uzavretie kúpnej zmluvy. Sám žalovaný nespochybňuje dodanie tovaru, ani kúpnu cenu, ale spochybňuje platenie úrokov z omeškania. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným začali v roku 2007. Už v roku 2004 žalovaný odoberal tovar od manželky štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorá podnikala ako živnostníčka. Aj s ňou boli dohodnuté dlhšie lehoty splatnosti. Žiadne upomienky na platenie faktúr neboli. Všetko prebiehalo na základe ústnych dohovorov. Žalovaný jednal so zástupcom žalobcu pánom Z. - obchodným riaditeľom. S ním aj uzavrel dohody o lehotách splatnosti faktúr. Dodávky tovaru boli pôvodne dojednané s manželkou štatutárneho zástupcu žalobcu. Neskôr zamestnanci pani X. po určitom čase prešli do firmy žalobcu a naďalej pokračovali v zaužívaných obchodných zvyklostiach, pričom zo strany žalobcu neboli žiadne upomienky. Vypočutý svedok Y. Z. potvrdil, že spolupráca Ing. X. a žalovaného začala ešte skôr, pričom žalovanému bola poskytnutá osobitná zľava 5 % na cenu tovaru a splatnosť 28 dní na faktúry. Keďže žalovaný požadoval aj ďalšie výhody, bola mu poskytnutá zľava 10 % na cenu tovaru a 30 - dňová lehota splatnosti. To bolo dohodnuté do času, keď firmu Ing. X. neprevzal žalobca. Pre žalovaného sa nič nezmenilo, iba číslo účtu, na ktorý mal platiť. Po určitom čase si žalovaný začal vytvárať väčšie zásoby, nastali problémy s úhradou faktúr a svedok bol účastníkom rozhovoru štatutára žalobcu so žalovaným na úhradu finančných prostriedkov za dodaný tovar. Ing. X. začiatkom roka 2009 zobral od žalovaného časť tovaru, ktorý bol po záruke, a tento mu potom dobropisoval. U faktúr č. 77070096, 77070277, 77070351, 77070555, 77070594, 77070763, 77070876, 77071099, 88080210, 88080392 a 88080586 bol žalovaný v omeškaní s úhradou. Faktúra č. 88081118 na sumu 61.933,50 Sk (2.055,816 Eur) so splatnosťou 12.1.2009 bola zaplatená len v rozsahu 121,59 Eur dňa 27.7.2009 a faktúra č. 88080630 na sumu 39.020,- Sk (1.295,2267 Eur) so splatnosťou 14.7.2008 bola zaplatená len v rozsahu 659,23 Eur dňa 16.4.2009. Žalobca žiadal zaplatenie kúpnej ceny z posledných dvoch faktúr, vrátane úrokov z omeškania zo všetkých vyššie uvedených faktúr. Súd nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny posudzoval podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že ak žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu požadovaný tovar, ten je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Medzi účastníkmi bola dohoda o 30 - dňovej lehote splatnosti za dodaný tovar. Keďže žalovaný bol v omeškaní s platením svojho peňažného záväzku, podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný platiť úroky z omeškania. Pokiaľ sa žalovaný bránil povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, že prakticky začal obchodnú spoluprácu ešte v roku 2004 s manželkou konateľa žalobcu, súd odkazuje na to, že sa jedná o dva odlišné podnikateľské subjekty a obchodné zvyklosti zavedené medzi žalovaným a Ing. Jurkiewiczovou nevzťahujú sa na nové obchodné záväzkové vzťahy medzi žalobcom ako právnickou osobou a žalovaným. Žalobca nie je právnym nástupcom Ing. X. z predchádzajúcich obchodných vzťahov. Ak žalovaný za tovar nezaplatil a tovar nereklamoval, vzniká mu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dve faktúry č. 88081118 a 88080630 v celkovej výške 2.570,22 Eur. Pre neskorú úhradu faktúr a omeškanie s platením svojho peňažného záväzku je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 150 O.s.p.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, považuje súd skutočnosť, že žalobca je drobný živnostník a má zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého sa podrobil viacerým operáciám, čo sa nakoniec prejavilo v jeho neúčasti na pojednávaniach. Proti rozsudku okresného súdu v časti nepriznania trov konania podal odvolanie právny zástupca žalobcu. Žalobca bol úspešný v priebehu súdneho konania, preto nebola dôvodná aplikácia § 150 O.s.p. pri náhrade trov konania. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmeniť. Podaním zo dňa 16.6.2011 štatutárny zástupca žalobcu Ing. V. X. zobral svoje odvolanie späť. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť. Žalovaný nepopiera vznik obchodno-záväzkového vzťahu, na základe ktorého žalovaný predával tovar žalobcu, a to tak, že ho rozvážal ďalším predajcom a bol závislý od predaja tohto tovaru tretími osobami. Za celý čas zmluvného vzťahu účastníkov nebola žiadna výhrada proti lehotám splatnosti za tovar. Aj keď na faktúrach bola lehota splatnosti, tak fakturácia vyžaduje uvedenie lehoty splatnosti na tlačive. Z hľadiska dlhodobej spolupráce nemal žalovaný obavu z vymáhania úrokov, lebo bolo dohodnuté, že lehota splatnosti sa posúva podľa predaja tovaru v obchodoch. Ak by žalovaný vedel, že budú vymáhané úroky z omeškania, nikdy by so žalobcom neobchodoval. Žalobca nikdy nevyzval žalovaného na skoršie zaplatenie faktúr, ako bolo ústne dohodnuté. Ak sa tovar nepredal a uplynula záručná doba, tovar sa vracal alebo zamieňal za iný tovar, čo potvrdil svedok Z.. Problémy nastali vtedy, keď žalobca začal dodávať nové sady čaju, ktoré spotrebitelia nepoznali a tento sa predával málo alebo vôbec. Vyzval pána Z., aby tovar zobral späť. Pán Z. odmietol prevziať tovar späť. Žalovaný z hľadiska právnej istoty odstúpil od zmluvy a žiadal spätné prevzatie tovaru. Keďže žalobca odmietal akékoľvek dohody, nepredané čaje sú zatiaľ u žalovaného na sklade. Akékoľvek uzavretie dohôd žalobca odmieta. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. Žalobca nesúhlasil s odvolaním žalovaného. So žalovaným praktizoval rovnaké obchodné podmienky ako s inými obchodnými partnermi. Sám žalovaný si určoval množstvo, kvalitu a druh tovaru. Termín splatnosti bol uvedený na faktúrach. Žalovaný mal zmluvnú povinnosť platiť cenu riadne a včas. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Ak žalovaný tvrdí, že nebral by tovar, ak by mal vedomosť o tom, že bude od neho požadovaný úrok z omeškania, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozsudku, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Žalovaný nepoprel uzavretie záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom na dodávku potravinárskeho tovaru - čaju, ktorý následne rozvážal svojim odberateľom. Za tovar malo byť zaplatené až vtedy, ak dôjde k predaju tohto tovaru. Žalovaný naznačil možnosť komisionárskej zmluvy podľa § 577 Obchodného zákonníka, čo v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané nebolo. Ak mal žalovaný predchádzajúce obchodné vzťahy s manželkou štatutárneho zástupcu žalobcu, dodávky tovaru z predmetu sporu boli osobitným druhom obchodno-záväzkového vzťahu, uzavretého medzi právnickou osobou a žalovaným. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na to, aby preukázal nedôvodnosť žaloby, že za tovar má byť zaplatené až vtedy, keď tento tovar bude predaný. Ak žalovaný v odvolacom konaní doložil čestné prehlásenia odberateľov žalovaného, že žalovaný nikdy od svojich odberateľov nepýtal úroky z omeškania, nežiadal sankcie za nepredanie tovaru a že medzi nimi bol komisionársky predaj, sú to zmluvné dojednania medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi odoberajúcimi tovar od žalovaného. Samotný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol obchodno-záväzkovým vzťahom z uzavretej kúpnej zmluvy o dodávke tovaru. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. S poukazom na § 409 Obchodného zákonníka, keď sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo, žalovaný ako kupujúci mal zaplatiť kúpnu cenu. Čo sa týka kúpnej ceny za dodaný tovar, rozpor medzi účastníkmi nebol. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k dodávanému tovaru, len čo mu bol tovar odovzdaný (§ 443 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Preto okresný súd rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar z faktúr č. 88081118 a č. 88080630 v celkovej uplatnenej výške 2.570,22 Eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou predchádzajúcich faktúr, je povinný platiť úroky z omeškania tak, ako to vyplýva z § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. O povinnosti platiť úroky z omeškania rozhodol okresný súd správne. Aj v tejto časti krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že za dodaný tovar má zaplatiť až vtedy, keď tovar bude odkúpený zákazníkmi. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť tovar v lehotách tak, ako sú stanovené vo faktúrach. Podľa žalobcu, lehota splatnosti faktúr bola 30 dní, ako sa predtým dohodol so žalovaný. Uzavretie takejto dohody potvrdil svedok a obchodný riaditeľ žalobcu pán Z.. Žalovaný nemá žiaden dôkaz o inej dohode na splatenie ceny tovaru. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve, pričom podľa ods. 2, ak čas plnenia nie je určený, je dlžník povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. V danom prípade by platila alternatíva splatnosti kúpnej ceny podľa dátumu uvádzaného vo faktúrach. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka zaplatenia kúpnej ceny spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca dal odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania. Neskôr zobral svoje odvolanie späť. Preto odvolací súd sa už nezaoberal odvolaním žalobcu proti výroku rozsudku okresného súdu v časti trov prvostupňového konania (§ 207 ods. 2 a 3 O.s.p.). Keďže žalovaný nebol úspešný pred súdom prvého stupňa, nepatrí mu náhrada trov prvostupňového konania. Okresný súd žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a žalobca zobral svoje odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania späť. Žalovanému ako neúspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania pred okresným súdom nepatrí. Bolo potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o tom, že žalobcovi náhrada trov konania sa nepriznáva. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy na zastúpení Mgr. P. X., ktorá pri účasti na pojednávaniach dňa 6.12.2011 a 20.12.2011 použila osobné motorové vozidlo a požaduje cestovnú náhradu za použitie tohto motorového vozidla. Vzhľadom na zdravotné problémy štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý cestoval na pojednávanie motorovým vozidlom spolu so zástupkyňou Mgr. P. X., použitie motorového vozidla je dôvodné. Preto s poukazom na zákon č. 283/2002 Z.z. je priznaná zástupkyni žalobcu náhrada cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla pri účastiach na pojednávaniach na Krajskom súde v Prešove. Za deň 6.12.2011 je požadovaná náhrada 110,21 Eur. Motorové vozidlo malo spotrebu 10,61 l a cena je 1,394 Eur za 1 liter. Bolo odjazdených 838 km. Žalobca účtuje spotrebu 79,06 l v cene 110,21 Eur. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. zástupkyňa žalobcu mohla požadovať až 277,- Eur náhrady cestovných výdavkov za deň 6.12.2011. Za deň 20.12.2011 je žiadaná náhrada 110,20 Eur za odjazdených 841 km na trase Bratislava - Prešov a späť pri spotrebe 10,61 l a cene 1,389 Eur za 1 liter nafty. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. je nárok až 287,84 Eur. Keď je žiadaná náhrada cestovných výdavkov len v rozsahu 220,41 Eur (110,21 Eur + 110,20 Eur), krajský súd priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov 220,41 Eur. Náhradu je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.