Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/4/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310200628 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8310200628.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: P. a.s., so sídlom vo R., G. XXXX, IČO: 31562965, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Kracinom, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 80/22, proti žalovanému: V. spol. s r.o. G., so sídlom v C., Z. X, IČO: 31722407, zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Lehockým, so sídlom v Humennom, Dubová 2056/6, o zaplatenie 72.531,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.11.2010 pod č.k. 12Cb/24/2010 - 178 a uzneseniu toho istého súdu zo dňa 29.12.2010 pod č.k. 12Cb/24/2010 - 192, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 2.305,53 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 29.12.2010 pod č.k. 12Cb/24/2010 - 192. N e p r i z n á v a žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku z podaného odvolania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 72.531,04 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.614,23 Eur od 18.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 22.342,25 Eur od 24.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 8.725,08 Eur od 27.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 9.195,78 Eur od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 6.801,09 Eur od 9.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.574,21 Eur od 16.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 7.616,- Eur od 20.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 10.662,40 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 10.516,90 Eur na účet zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 72.531,04 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z jednotlivých fakturovaných súm, ktorými vyúčtoval žalovanému dodávku tovaru na základe uzavretých kúpnych zmlúv. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neopodstatnenosti žaloby, pretože medzi účastníkmi bol dohodnutý výmenný obchod, ktorý žalobcom rešpektovaný nebol. Z tohto dôvodu pohľadávka žalobcu nie je doposiaľ splatná. S použitím § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 17.9.2009 a dňa 25.9.2009 k uzavretiu kúpnych zmlúv podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorých žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu požadovaný tovar, t.j. osivá, ktorý žalovaný riadne prevzal, čo vyplýva z dodacích listov, a nakoniec, žalovaný ani počas konania túto skutočnosť nepopieral. Žalobca vyúčtoval v súlade s kúpnymi zmluvami žalobcovi kúpnu cenu v celkovej výške 72.531,04 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil s tým, že svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi mal plniť formou tzv. výmenného obchodu, pričom v tejto súvislosti poukazoval na Kúpnu zmluvu zo dňa 22.1.2010, podľa ktorej mal dodávať žalobcovi ako kupujúcemu priemyselné hnojivá. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva povinnosť žalovaného dodať žalobcovi priemyselné hnojivá a žalobca ako kupujúci sa zaviazal tovar prevziať a zaplatiť žalovanému kúpnu cenu. V tejto zmluve nie je žiadne ustanovenie o tvrdenej dohode o tzv. výmennom obchode, teda o zániku záväzku žalovaného poskytnutím plnenia formou priemyselných hnojív žalobcovi. Tento nárok žalovaného je potrebné posúdiť ako samostatný obchodnoprávny vzťah, podľa ktorého bolo jeho povinnosťou plniť a povinnosťou žalobcu za toto plnenie zaplatiť. Je pravdou, že žalovaný podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2010 poskytol žalobcovi plnenie, za ktoré mu žalobca nezaplatil, avšak pohľadávku žalovaného z tejto zmluvy nemožno započítať s pohľadávkou žalobcu, uplatnenou v tomto konaní, s poukazom na skutočnosť, že žalobca eviduje vo vzťahu k žalovanému skôr splatné pohľadávky ešte z roku 2008, ktoré boli predmetom konania na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6Cb/23/2010. Keďže v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca ako predávajúci splnil svoju povinnosť z kúpnych zmlúv a dodal žalovanému požadovaný tovar, za ktorý nezaplatil, a ani nepreukázal zánik svojho záväzku iným spôsobom, návrhu žalobcu vyhovel. Zároveň žalobcovi priznal uplatnený 9 % ročný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr s tým, že výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.1.2009. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4.351,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.165,40 Eur, spolu vo výške 10.516,90 Eur, s povinnosťou ich nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie okresného súdu považuje za predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovane prehlásil, že medzi stranami existoval výmenný (barterov) obchod, spravujúci sa aplikáciou ustanovení kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Boli to výmenné obchody, z ekonomického hľadiska išlo o formu naturálnej zámeny. V priebehu konania poukazoval na tú skutočnosť, že účastníci tohto konania obchodne spolupracovali cca 7 rokov, pričom obvyklá prax bola taká, že žalobca dodával žalovanému osivá a žalovaný ich splácal dodávkou priemyselných hnojív. Dôkazom toho je aj Dohoda o splátkach zo dňa 28.11.2008, ktorá bola predložená okresnému súdu na poslednom pojednávaní dňa 18.11.2010, kde finančný objem záväzku vo výške 148.715,26 Eur bol dohodnutý v splátkach vo forme dodávky hnojív. Nezvratným dôkazom výmenného bartelového obchodu je aj Kúpna zmluva o dodávke hnojív, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.1.2010. Z ustanovenia § 264 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri obchodnozáväzkových vzťahoch majú obchodné zvyklosti, zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, prednosť pred analógiou zmluvy alebo právnej normy. Ak dňa 22.1.2010 v sídle žalobcu bola uzavretá recipročná kúpna (zámenná) zmluva na dodávku priemyselných hnojív o finančnom objeme cca ako bola dodávka osív, úmyselne, v rozpore s dobrými mravmi žalobca podal predmetnú žalobu, čím dostal žalovaného do omylu a podviedol ho. Ak by o tejto skutočnosti vedel, nikdy by takúto jednostranne nevýhodnú zmluvu o dodávke hnojív nepodpísal. Je len logické, že keď sa dozvedel o podaných žalobách, prejednávaných v konaniach sp. zn. 15Cb/41/2010 o finančnej náhrade vo výške 12.242,88 Eur a sp. zn. 12Rob/152/2010 o finančnej náhrade vo výške 6.121,44 Eur, prestal plniť žalobcovi na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2010, pretože žalobca neopodstatnenými a bezdôvodnými žalobami v rozpore s dobrými mravmi zmaril možnosť plnenia záväzku hnojivami z jeho strany na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Žalobca sledoval len jeden cieľ, a to veľmi lacno dostať sa k majetku žalovaného. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Žaloba zo dňa 19.1.2010, prejednávaná v tomto konaní, nezohľadňuje odpočet za dodávku hnojív v množstve 1072 ton, pričom zo strany žalovaného ide o plnenie z Kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2010. Tento odpočet dodávky hnojív nebol akceptovaný ani Okresným súdom Humenné v konaní sp. zn. 6Cb/23/2010. Žalobca pri Kúpnej zmluve o dodávke hnojív zo dňa 22.1.2010 najprv polemizoval, že žalovaný nemal ani len uzavretú zmluvu na vykonanie výmenného obchodu na dodávku hnojív. Neskôr zmenil taktiku, keď mu bola predložená kúpna zmluva na dodávku hnojív, uzavretá so spoločnosťou V., a.s., O., a žalovaným dňa 4.1.2010, že sortiment - komodity hnojív nezodpovedajú Zmluve o dodávke hnojív zo dňa 22.1.2010. Je len logické, že keď žalovaný túto zmluvu uzatváral, nepoznal presne rozsah komodít, ktoré chce žalobca, ale zmena komodít a množstva boli tým najmenším problémom. V tejto súvislosti okresný súd žiadne dokazovanie nevykonal. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 10.1.2011, ktorým žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa: Predmetom konania je právo žalobcu na zaplatenie 72.531,04 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za dodávku osív na základe Kúpnych zmlúv zo dňa 17.9.2009 a zo dňa 25.9.2009. Žalovaný sa počas konania v podstate bránil tým, že síce uznáva žalobou uplatnený nárok, avšak návrh bol podaný predčasne, pretože so žalovaným ako odberateľom uzavrel dňa 22.1.2010 Kúpnu zmluvu o dodávke hnojív, čím mal svoj záväzok splniť žalobcovi formou tzv. výmenného obchodu na základe uvedenej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti správne uzavrel súd prvého stupňa, že ani v tvrdenej Dohode o tzv. výmennom obchode zo dňa 22.1.2010, ani v Kúpnych zmluvách zo dňa 17.9.2009 a 25.9.2009, nie je žiadne ustanovenie (ani dojednanie) o tvrdenej dohode o tzv. výmennom obchode, teda o zániku záväzku žalovanej spoločnosti plnením žalobcovi formou priemyselných hnojív. Ide o dva samostatné nároky vo vzťahu žalobcu a žalovaného ako predávajúceho a vo vzťahu týchto účastníkov ako kupujúcich. Zároveň správne konštatoval, že pohľadávku žalovaného z titulu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2010 nebolo možné započítať oproti pohľadávke žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca eviduje vo vzťahu k žalovanému ešte skôr splatné pohľadávky z roku 2008, ktoré boli predmetom konania na Okresnom súde Humenné sp. zn. 6Cb/23/2010. Z tohto dôvodu ani odvolací súd sa v priebehu odvolacieho konania nevysporiadaval s otázkou započítania nároku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi z titulu plnenia na základe uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.1.2010. Bolo jednoznačne preukázané plnenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému, pričom žalovaný kúpnu cenu žalobcovi nezaplatil. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalovaný poukazuje na Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok na základe jednostranného právneho úkonu žalobcom zo dňa 19.4.2011 (č.l. 252), v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pohľadávka žalobcu v zmysle faktúr č. 284410050 a č. 284410069 oproti pohľadávke žalovaného na základe faktúr č. 1001005 a č. 1001008 sa netýka pohľadávky z titulu nezaplatených faktúr, uplatnenej v tomto konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 2.305,53 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom za 3 úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.1.2011 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 22.9.2011 v sadzbe á 565,97 Eur, ďalej účasť na pojednávaní dňa 14.4.2011, ktoré skončilo odročením bez prejednania veci v sadzbe 141,49 Eur, plus prislúchajúci režijný paušál 3 x 7,21 Eur, a ďalej predstavujúcich náhradu za stratu času za 28 polhodín x 12,35 Eur. Žalobcovi bola tiež priznaná náhrada cestovného za cestu na odvolacie pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu a späť, t.j. za cestu zo R. do A. a späť, pri 460 km za cestu tam a späť, osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva podľa údajov výrobcu 8,9 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,369 Eur/l ku dňu 14.4.2011 a 1,354 Eur/l ku dňu 21.9.2011, a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km. Celkom tak odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 2.305,53 Eur, zvýšenú o uplatnenú DPH v sadzbe 20 % v sume 384,26 Eur. Uznesením zo dňa 29.12.2010 pod č.k. 12Cb/24/2010 - 192 súd prvého stupňa vyrubil žalovanému súdny poplatok za odvolanie vo výške 4.351,50 Eur podľa položky č. 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom, okrem dôvodov odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, zároveň uvádza, že z jeho strany nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie odvolania a zároveň zastáva názor, že sú splnené podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Z.z.. Verí, že výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ekonomická situácia v jeho spoločnosti je veľmi zlá. Podľa položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov (účinného v čase začatia konania), z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná položka, sa platí súdny poplatok z ceny (z úhrady) 6 %, najmenej 16,50 Eur, najviac 33.193,50 Eur. 6 % zo základu 52.531,04 Eur predstavuje 4.351,50 Eur, preto výška poplatku súdom prvého stupňa bola v zmysle príslušnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov vypočítaná správne. Preto odvolací súd potvrdil poplatkové uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní proti vyššie označenému poplatkovému uzneseniu súdu prvého stupňa žalovaný zároveň žiadal o oslobodenie od platenia súdneho poplatku z odvolania. Podľa § 211 ods. 1, veta posledná, O.s.p., odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Jedným z druhov trov konania, ktoré musí znášať účastník, sú poplatky. Predpokladom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú jednak pomery účastníka, ako aj skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nepriznanie oslobodenia z dôvodu zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva treba starostlivo zvažovať. Ide totiž o určitú predjudíciu výsledku sporu. Keďže v danom prípade bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej odvolacím súdom potvrdený z dôvodu neúspešného odvolania žalovaného, odpadá povinnosť súdu skúmať, či zo strany žalovaného nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež žalovaný nedostatočným spôsobom osvedčil ďalší predpoklad pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to majetkové pomery. Minimálne zo súvahy k 31.12.2010 možno dospieť k záveru o dostatočných majetkových aktívach, z ktorých možno zabezpečiť zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku. Z uvedených dôvodov odvolací súd mu oslobodenie od súdneho poplatku z podaného odvolania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.