Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/56/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310201748 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8310201748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: PaedDr. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. X. P. č. XXXX/X, občianka Slovenskej republiky, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Jankou Vasiľovou, so sídlom Humenné, Kudlovská ul. č. 1, proti žalovanému: N. Q. P. O. M. X., M. XXX/XX, X., IČO: 3787354, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Paľovčíkom, bytom Snina, Študentská ul. č. 1454, o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/33/2010 - 114 zo dňa 10.5.2011, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 28.9.2009 je neplatná a jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.7.1985 u žalovaného, trvá. Ďalším výrokom rozsudku vylúčil nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu mzdy od 1.1.2010 na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov celého konania. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.7.1985 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.9.2009 s dohodnutým druhom práce učiteľka základnej školy. Dohodou zo dňa 25.8.2006 s účinnosťou od 25.8.2006, vykonávala žalobkyňa u žalovaného funkciu zástupcu riaditeľa školy pre 5. - 9. ročník. Po výmene riaditeľa školy od 18.8.2009 bola žalobkyňa listom žalovaného zo dňa 20.8.2009 odvolaná z funkcie zástupcu riaditeľa školy s účinnosťou od 24.8.2009. Následne dňa 26.8.2009 jej bol predložený ďalší návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy s dohodnutým druhom práce ako pedagogický zamestnanec, učiteľ pre 5. - 9. ročník, ktorý žalobkyňa podpísala. Dňa 22.9.2009 s účinnosťou od 22.9.2009 bol žalobkyni doručený ďalší návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy, predmetom ktorého bola úprava jej doterajšieho pracovného úväzku na 5 hodín týždenne, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Dňa 30.9.2009 žalovaný osobne na pracovisku listom zo dňa 28.9.2009 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení. Dôvodom výpovede bola skutočnosť, že od 1.10.2009 vstupuje do platnosti nová organizačná štruktúra a v súvislosti s reštrukturalizáciou bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce bola žalobkyni dňom 22.9.2009 listom ponúknutá iná vhodná práca, ktorú odmietla. Keďže žalovaný nemá inú možnosť ďalej zamestnávať žalobkyňu, stala sa nadbytočnou. Zároveň sa v liste uvádza, že výpoveď bola prejednaná so zástupcom ZO OZ v zmysle § 74 Zákonníka práce dňa 24.9.2009. Zo záznamu z rokovania so zástupcami zamestnancov zo dňa 24.9.2009 bolo zistené, že aj keď v uvedený deň nebola daná výpoveď žalobkyni, táto bola prejednaná so zástupcami zamestnancov s tým, že žalobkyni bola dňa 22.9.2009 listom ponúknutá iná vhodná práca, ktorú odmietla a z toho dôvodu podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nemá inú možnosť ďalej menovanú zamestnávať. Z priloženej zápisnice zo zasadnutia výboru ZO OZ PŠaV na Slovensku s riaditeľom školy zo dňa 24.9.2009 bolo zistené, že mala byť prejednaná aj výpoveď daná žalobkyni zamestnávateľom podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že riaditeľ školy bol vyzvaný, aby zdôraznil výlučný dôvod výpovede, ktorý bol upresnený tak, že dôvod výpovede je výlučne z organizačných dôvodov, preto bolo upresnené, že neide o výpoveď pre predchádzajúce rokovania o porušení pracovnej disciplíny. Napriek výhradám výboru OZ bolo rozhodnutie riaditeľa školy o výpovedi zobrané na vedomie. Rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré malo písomnú podobu, bolo schválené 30.9.2009 s účinnosťou od 1.10.2009. Výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce predpokladá, že výpovedný dôvod musí existovať v čase výpovede. Tento dôvod uvedený vo výpovedi už nie je možné dodatočne meniť. Z výsluchu účastníkov a z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že v čase výpovede, t. j. 28.9.2009, nebolo ešte vydané a schválené rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej žalovaný v dohľadnom čase v práci možnosť naďalej zamestnanca zamestnávať a tento sa mal stať nadbytočným. Táto organizačná zmena bola schválená až 30.9.2009. Aj keď sa žalovaný bránil tým, že výpoveď bola vypracovaná 28.9.2009, ale v podstate ju podpísal až 30.9.2009, v konaní to preukázané nebolo. Výpoveď bola daná žalobkyni listom z 28.9.2009 s dátumom osobného doručenia 30.9.2009. Dokazovanie uvedených skutočností zaťažuje žalovaného, t. j. zamestnávateľa, pretože požiadavkou písomnej formy rozhodnutia o organizačnej zmene sa posilňuje právna istota zamestnanca a v prípade súdneho sporu má preukázanie uvedených skutočností zo strany žalovaného dôkaznú hodnotu. Žalovaný nepreukázal, že by ku dňu výpovede existovalo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej žalovaný stratí možnosť naďalej zamestnanca zamestnávať a tento sa pre neho stane nadbytočným. Pri neexistencii takéhoto rozhodnutia o organizačnej zmene v čase výpovede nebola dodržaná druhá a tretia podmienka nadväzujúca na splnenie prvej podmienky, t. j. príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou, ako aj nemožnosť zamestnávateľa zamestnať daného zamestnanca inou prácou, buď preto, lebo náhradnú prácu nemá, alebo ju zamestnanec odmietol. Žalovaný nepreukázal ani splnenie ponukovej povinnosti, ktorá by mala byť splnená predtým, ako zamestnanec dostane výpoveď. Dňa 22.9.2009 sa zamestnávateľ pokúšal so žalobkyňou uzavrieť dohodu o zmene pracovnej zmluvy bez toho, aby bola oboznámená s tým, že v prípade, ak odmietne, jej bude daná výpoveď. Takúto dohodu žalobkyňa nepodpísala. Výpovedný dôvod neexistoval v čase výpovede, t. j. 28.9.2009, nebolo možné takúto výpoveď prejednať ani so zástupcami zamestnancov dňa 24.8.2009, pričom prejednanie výpovede so zástupcami zamestnancov je podmienkou platnosti výpovede. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd odmietol vykonať dôkazy navrhované žalovaným a nevykonanie dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcich k samotnému rozhodnutiu. Žalovaný 2 krát navrhol súdu ako dôkaz výsluch svedkov - dvoch zástupkýň riaditeľa školy a predsedkyne odborovej organizácie. Svedectvo malo potvrdiť ekonomické dôvody zmeny organizačnej štruktúry, ale aj to, že samotná výpoveď žalobkyni bola osobne za ich prítomnosti odovzdaná na pracovisku až po zverejnení novej organizačnej štruktúry a že jej predchádzala opakovaná ponuka práce, ktorú žalobkyňa znovu odmietla. Práve na týchto skutočnostiach je odôvodnený nasledujúci rozsudok. Predmetom sporu je žaloba o neplatnosti výpovede. V spore bolo preukázané, že výpoveď bola daná žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda z organizačných dôvodov. Akékoľvek iné pracovnoprávne konania žalovaného a žalobcu, ktoré boli počas pracovného pomeru, sú pre spor nepodstatné. Čo sa týka príčinnej súvislosti pre stanovenie úväzkov pre pedagogických zamestnancov, platí zákon číslo 317/2009 Z. z.. V zmysle § 3 ods. 4 určí riaditeľ školy týždenný rozsah hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi. Podľa § 7 ods. 3, ak ide o učiteľa základnej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru, a to v rozsahu najmenej polovice jeho týždennej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu (v danom prípade to predstavuje hodnotu 10,5 hodín). Z predloženého školského učebného plánu pre školský rok 2009-2010 je zrejmé, že žalovaný mal na prerozdelenie pracovného úväzku zo zemepisu k dispozícii 14 hodín týždenne zemepisu pre dvoch pedagogických zamestnancov. Pretože žalobkyňa nesúhlasila s navrhovaným týždenným úväzkom, pristúpil žalovaný k zmene organizačnej štruktúry a následne k výpovedi žalobkyni. O tom, u ktorého zo zamestnancov bude uplatnená výpoveď, rozhoduje zamestnávateľ. V danom prípade je existencia novej organizačnej štruktúry nepochybná, ako aj skutočnosť, že sa konkrétne týkala žalobkyne. Zákonník práce nevylučuje možnosť, aby v jeden deň bola schválená a zverejnená nová organizačná štruktúra a následne potom, aby bola zamestnancovi osobne doručená výpoveď z organizačných dôvodov. Túto skutočnosť chce žalovaný preukázať výpoveďou svedkov, čo súd zamietol. Rovnako tak si žalovaný splnil ponuku práce, a to tým, že pred doručením výpovede bola žalobkyni ústne pred zrakom dvoch svedkov (zástupcov riaditeľa) opakovane ponúknutá práce v zmysle oprávnení, teda aprobačných titulov žalobkyne, ktorú žalobkyňa odmietla. Zákonník práce, ani iný právny predpis neurčuje formu ponuky, ani to, že o tom musí byť vyhotovený písomný záznam. Žalovaný v danom prípade vie preukázať formou svedeckej výpovede, že zamestnávateľ si svoju povinnosť splnil. Podaním zo dňa 12.7.2011 žalovaný doplnil dôvody odvolania tak, že dňa 7.7.2011, teda po lehote na podanie odvolania, obdŕžal stanovisko Inšpektorátu práce Prešov, ktorý vykonal kontrolu na podnet žalobkyne a v súvislosti so skončením pracovného pomeru „nezistil žiadne nedostatky“. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Ako dôvod uviedla, že skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, sú nedôvodné a účelové. Svedectvo zástupcov malo potvrdiť ekonomické dôvody, pre ktoré sa mala vykonať zmena organizačnej štruktúry, ale aj to, že samotná výpoveď žalobkyne bola osobne za ich prítomnosti odovzdaná na pracovisku až po zverejnení novej organizačnej štruktúry a že jej predchádzala opakovaná ponuka práce, ktorú žalobkyňa odmietla. Predmet návrhov žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkýň Mgr. U. J. a Mgr. Q. Q. na súde prvého stupňa je iný, ako je uvedený v odvolaní. Za relevantný dôkaz na preukázanie tvrdených ekonomických dôvodov, ktoré mali viesť k zmene organizačnej štruktúry, je možné považovať len listinný dôkaz kompetentného orgánu, z ktorého by nespochybniteľne vyplývala skutočnosť, že v školskom roku 2009/2010 bol škole krátený rozpočet. Výsluch svedkýň takýmto dôkazom nie je. Ich výsluch by neviedol k objasneniu veci v otázke ozrejmenia počtu hodín, resp. úväzkov jednotlivých učiteľov, ktorá ani nie je rozhodujúca pre právne posúdenie veci. Ekonomické dôvody na strane žalovaného, ktoré mali údajne viesť k zmene jeho organizačnej štruktúry a tým k úspore finančných prostriedkov, vylučujú výsledky vykonaného dokazovania. Ide o sumárny výkaz nadčasových hodín zamestnancov žalovaného za obdobie od septembra 2009 do decembra 2009, z ktorého vyplýva, že každý učiteľ mal nadčasové hodiny v rozsahu od 1 - 3 hodín, spolu 25 nadčasových hodín. Zo zápisnice zo zasadnutia základnej organizácie OZ PŠvV na Slovensku zo dňa 24.9.2009 vyplýva, že všetci učitelia mali aspoň jednu nadpočetnú hodinu. Súd mal dostatočne preukázané, či ekonomické dôvody viedli alebo neviedli k zmene organizačnej štruktúry u žalovaného. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni daná listom žalovaného zo dňa 28.9.2009, ktorú jej žalovaný doručil osobne na pracovisku dňa 30.9.2009. V čase výpovede, t. j. 28.9.2009 písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, na základe ktorého malo dôjsť k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne, nebolo vydané, ani schválené. Ku dňu 28.9.2009 nebol daný skutkový daný pre danie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Navyše bolo jednoznačne preukázané, že pre danie výpovede neboli splnené ani ďalšie podmienky platného skončenia pracovného pomeru žalobkyne, t. j. príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, nesplnenie ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, neprerokovanie výpovede s odborovým orgánom podľa § 74 Zákonníka práce. Z týchto dôvodov nebol súd povinný vykonať dôkaz výsluchom svedkýň Mgr. U. J. a Mgr. Q. Q.. Z porovnania návrhu žalovaného na výsluch svedkov na súde prvého stupňa s dôvodmi uvedenými v odvolaní je zrejmé, že okruh otázok je iný. Žalovaný účelovo, a to podľa výsledku rozhodnutia vo veci samej, rozširuje okruh otázok, pre ktoré mienil, navrhoval výsluch svedkýň na súde prvého stupňa. Pred daním výpovede žalovaný žalobkyni nezopakoval ponuku práce na skrátený pracovný úväzok, a tým nesplnil povinnosť uvedenú v § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Prerokovanie zámeru žalovaného skončiť so žalobkyňou pracovný pomer v čase, kedy neexistovalo písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, nie je kvalifikovaným prerokovaním výpovede. Výpoveď bola navyše prerokovaná z iného právneho dôvodu, než toho, ktorý je uvedený v písomnej výpovedi. Pretože odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v konečnom dôsledku nie je opodstatnené. Predmetom tohto odvolacieho konania je žaloba o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú dala žalobkyňa ako zamestnanec proti žalovanému, ako zamestnávateľovi. Žalovaný ako základná škola, je v súlade s § 27 ods. 6 zákona číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) právnickou osobou, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene. Žalobkyňa v súlade s § 77 Zákonníka práce podala žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby (§ 62 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce). V prípadnom následnom súdnom spore je právne významný len dôvod výpovede a jeho skutkové vymedzenie uvedené vo výpovedi doručenej zamestnancovi. Tento dôvod, ani jeho skutkové vymedzenie, nie je možné dodatočne upravovať. V preskúmavanej veci žalovaný doručil žalobkyni dňa 30.9.2009 výpoveď z pracovného pomeru daný podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu skutkovo vymedzeného tak, že „dňa 1.10.2009 vstupuje do platnosti nová organizačná štruktúra a v súvislosti s reštruktualizáciou bolo Vaše pracovné miesto zrušené“. Z hľadiska právneho posúdenia jedná sa o výpoveď danú podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Toto zákonné ustanovenie obsahuje viacero dôvodov organizačnej zmeny a teda aj viacero možných dôvodov výpovede z pracovného pomeru. Preto výpoveď musí pod sankciou neplatnosti uvádzať, na základe ktorej organizačnej zmeny bola podaná. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým z rozhodnutia žalovaného o organizačnej štruktúre ku dňu 30.9.2009, dal žalovaný žalobkyni výpoveď z dôvodu „znižovania stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce“. Podľa rozhodnutia o organizačnej štruktúre došlo s účinnosťou od 1.10.2009 k zníženiu počtu učiteľov 5. - 9. ročníka z 11 na 10, z celkového počtu pedagógov z 33 na 32 a celkového počtu zamestnancov zo 45 na 44. Toto rozhodnutie prijal riaditeľ žalovaného ako jeho štatutárny orgán dňa 30.9.2009. Žalobkyňa podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.8.2009, bola zaradená na druh práce: pedagogický zamestnanec, učiteľ pre 5. - 9. ročník. Vychádzajúc z organizačnej štruktúry zo dňa 30.9.2009 došlo k zníženiu počtu pedagogických zamestnancov - učiteľov pre 5. - 9. ročník z 11 na 10. Došlo teda k zníženiu - „k zrušeniu“ jedného pracovného miesta pedagogického pracovníka, učiteľa pre 5. - 9. ročník. Podmienky platnosti výpovede z pracovného pomeru sa skúmajú ku dňu doručenia výpovede zamestnancovi. Nie je právne významné, kedy bola takáto výpoveď písomne vyhotovená, ba ani to, kedy bola podpísaná príslušným štatutárnym zástupcom. Za tohoto stavu pochybil prvostupňový súd, keď skúmal platnosť výpovede ku dňu 28.9.2009, t. j. ku dňu jej písomného vyhotovenia. Pre platnosť výpovede danej z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je nevyhnutné, aby v dobe, keď bola výpoveď doručená, boli už organizačné zmeny aj realizované, t. j., aby v tejto dobe už bolo o nich stanoveným spôsobom - písomne rozhodnuté tak, aby bolo zrejmé, že najneskôr do uplynutia výpovednej doby sa stane zamestnanec v dôsledku realizácie takejto organizačnej zmeny, nadbytočným. Až po písomnom rozhodnutí o organizačnej zmene môže dôjsť k účinne odmietnutiu ponuky inej vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a k prejednaniu výpovede so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k písomnému vyhotoveniu organizačnej štruktúry žalovaného a teda k písomnému vyhotoveniu rozhodnutia o zmene predchádzajúcej organizačnej štruktúry, došlo dňa 30.9.2009. Vzhľadom k citácii časti tejto organizačnej štruktúry v samotnej výpovedi z pracovného pomeru je treba mať za to, že preukázané bolo vyhotovenie tejto organizačnej štruktúry ešte pred doručením výpovede žalobkyni. Za splnenú podmienku platnosti výpovede z pracovného pomeru v preskúmavanej veci nie je možné považovať ponuku žalobcu ako zamestnávateľa zo dňa 22.9.2009, ktorú táto odmietla prijať (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce). Medzi účastníkmi nie je sporné, že ešte dňa 22.9.2009 ponúkol žalovaný žalobkyni možnosť zmeny pracovnej zmluvy, a teda inú prácu s pracovným úväzkom 5 hodín týždenne. Podľa tejto ponuky žalobkyňa mala možnosť naďalej pracovať ako pedagogický pracovník - učiteľ pre 5. - 9. ročník, avšak s pracovným úväzkom len 5 hodín týždenne. V zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce si zamestnávateľ splní povinnosť ponuky inej vhodnej práce aj tým, že ponúkne zamestnancovi vykonávať tú istú prácu na kratší pracovný úväzok. Na rozdiel od výpovede z pracovného pomeru však ponuka inej vhodnej práce sa nemusí povinne realizovať v písomnej forme a nemusí byť v tejto forme doručená zamestnancovi. Odvolací súd sa teda stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že takáto ponuka inej vhodnej práce sa musí uskutočniť v príčinnej súvislosti s už existujúcou organizačnou zmenou. V dôsledku toho zamestnávateľ musí najprv písomne rozhodnúť o organizačnej zmene, následne ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu a len v prípade odmietnutia tejto inej vhodnej práce po prejednaní so zástupcami zamestnancov môže byť daná zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov. Tieto podmienky ponuka žalovaného zo dňa 22.9.2009 nespĺňa. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.9.2010 navrhol vypočuť ako svedkov zástupkyne riaditeľa Mgr. U. J., Mgr. Q. Q. k nadčasovým hodinám i učebnému plánu. Podobne na pojednávaní dňa 10.5.2011 žalovaný navrhol vypočuť svedkov na preukázanie toho, že na zasadnutí konanom dňa 24.9.2009 bola prejednávaná odborovými orgánmi výpoveď vo vzťahu k žalobkyni. Taktiež navrhol výsluch svedkov členov odborovej organizácie na skutočnosť, že žalovaný nemal ekonomickú možnosť, ani finančné prostriedky naďalej zamestnávať žalobkyňu na plný úväzok. V priebehu prvostupňového konania teda žalovaný netvrdil a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie toho, že dňa 30.9.2009 pred samotným doručením výpovede z pracovného pomeru bola žalobkyni v ústnej forme daná ponuka inej vhodnej práce, ktorú žalobkyňa mala odmietnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že obe sporné strany boli v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. poučené o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Keďže žalovaný v priebehu prvostupňového konania netvrdil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, že pred doručením výpovede z pracovného pomeru žalobkyni tejto ústnou formou dal ponuku inej vhodnej práce, ktorú menovaná odmietla, nie je možné v rámci odvolacieho konania prihliadať ani k tejto skutočnosti, ani vykonať dôkazy, ktoré žalovaný označil až v podanom odvolaní. Zákonník práce v nadväznosti na Občiansky zákonník vychádza z absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Výnimku tvorí uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce). Na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti. Relatívna neplatnosť je neplatnosť len vo vzťahu k účastníkovi, ktorému je neplatný právny úkon na ujmu. Len tento účastník sa jej môže dovolať (§ 17 ods. 3 Zákonníka práce). Pokiaľ ide o rozsah neplatnosti, platí zásada, že neplatné sú iba tie časti úkonu, ktoré sú postihnuté dôvodom neplatnosti. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, neplatná je len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ zamestnávateľ v súlade s § 63 ods. 2 Zákonníka práce neponúkne zamestnancovi inú vhodnú prácu, hoci aj s kratším pracovným časom v období po uskutočnení organizačnej zmeny, má takáto vada za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Podobne v súlade s § 74 Zákonníka práce má za následok neplatnosť výpovede nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov takúto výpoveď. Aj keď právne účinky výpovede zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi nastanú až po doručení výpovede zamestnancovi, je zamestnávateľ povinný prejednať so zástupcami zamestnancov v podstate tú istú výpoveď, ktorú následne mieni doručiť zamestnancovi. Táto podmienka nie je splnená v prípade, keď zamestnávateľ len informuje o svojom úmysle rozviazať pracovný pomer výpoveďou z konkrétneho zákonného dôvodu bez uvedenia tých istých skutkových okolností, ktoré sú uvedené v samotnej výpovedi z pracovného pomeru. Podľa zápisnice zo zasadania výboru základnej organizácie OZ PŠaV na Slovensku, boli členovia výboru oboznámení s rozhodnutím riaditeľa školy dať výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni z organizačných dôvodov „podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce“. Zápisnica obsahuje záver, podľa ktorého výbor základnej organizácie berie na vedomie rozhodnutie o výpovedi z pracovného pomeru žalobkyni danej z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Podobne zo záznamu z rokovania so zástupcami zamestnancov spísaného toho istého dňa 24.9.2009 je uvedená výpoveď „z organizačných dôvodov“. Zo žiadneho z týchto materiálov nie sú zistiteľné bližšie skutkové dôvody, ktoré boli myslené pod pojmom „organizačné dôvody“. Keďže naviac žalovaný nepreukázal a už ani nemôže účinne v odvolacom konaní preukázať, že pred doručením výpovede žalobkyni a teda po písomnom rozhodnutí o organizačných zmenách ponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodol prvostupňový súd správne, keď vyhovel žalobe o určení neplatnosti výpovede danej žalobkyni listom žalovaného zo dňa 28.9.2009. V odôvodnení podaného odvolania niet zmienky o tom, či pre ďalšiu časť tohto rozsudku o určení, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá, bol preukázaný žalobkyňou naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Keďže odvolací súd aj v tejto časti je viazaný dôvodmi podaného odvolania, nemôže túto časť rozsudku preskúmavať. . Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej. Výrok prvostupňového rozsudku o vylúčení nároku na náhradu mzdy na samostatné konanie je uznesením o vedení konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Naviac podaným odvolaním nebol tento výrok napadnutý. Preto odvolací súd v tejto časti prvostupňový rozsudok nepreskúmava (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.