Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204582 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8510204582.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/A proti odporcovi K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., X. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C/79/2010-93 zo dňa 30. mája 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zvýšil výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa naposledy upravené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/232/2007-50 z 11.03.2008 tak, že odporca K. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľa K. H., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 22.10.2010 sumou 300 eur mesačne, splatnou vždy do 10-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné za obdobie od 22.10.2010 do 31.05.2011 v celkovej výške 1.467,64 eur bol odporca zaviazaný uhradiť navrhovateľovi do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Prvostupňový súd vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal zvýšenie výživného zo strany odporcu, ktoré mu bolo stanovené v uznesení Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 11.03.2008 na sumu 300 eur mesačne. Prvostupňový súd zistil, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/232/2008-50 zo dňa 11.03.2008, ktorým súd schválil účastníkmi uzavretý zmier, podľa ktorého sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 3.000 Sk, t. j. 99,58 eur mesačne. Ďalej prvostupňový súd zistil, že v čase rozhodovania je navrhovateľ študentom 3. ročníka vysokej školy. Oproti obdobiu od poslednej úpravy výživného sa mu zvýšili náklady na školné na sumu 680 eur ročne, zápisné do ročníka predstavuje 40 eur. Na strane navrhovateľa došlo aj k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Za posledné dva roky bol 7 krát hospitalizovaný, 3 krát absolvoval operáciu zraku a bola mu diagnostikovaná celiakia, v súvislosti s čím navštevuje 1 až 2 krát mesačne diabetológa v Košiciach, ako aj odborných lekárov v Prešove a v Starej Ľubovni, nakoľko v dôsledku toho, že navrhovateľ je aj diabetik, je liečba celiakie u neho komplikovaná. V súvislosti s touto chorobou musel za účelom prípravy stravy si zakúpiť domácu pekárničku a tiež má zvýšené výdavky na príslušnú diétnu stravu a suroviny, na jej domácu prípravu. V mieste štúdia býva v prenajatom byte spolu so spolužiakom, pričom platí mesačne nájomné vo výške 80 eur. Do miesta štúdia z miesta bydliska dochádza týždenne, jednosmerný lístok ho stojí 1,40 eur. Z dôvodu problémov so zrakom potrebuje každoročne zakúpiť si dioptrické okuliare, a to aj slnečné, pričom naposledy za ne zaplatil 37,90 eur, resp. 79,09 eur za slnečné dioptrické okuliare. Na stravu vynaloží podľa svojich vyjadrení mesačne 140 eur, na lieky 20 eur, má výdavky na hygienu, ošatenie, obuv, telefón, internet a voľnočasové aktivity. Poberá od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 17,21 eur. Štipendium nepoberá. Býva v spoločnej domácnosti spolu s matkou a sestrou. Matka navrhovateľa pracuje v Centre voľného času v N. Y., kde jej čistý mesačný zárobok predstavuje v priemere 490,08 eur, vrátane daňového bonusu, ktorý od septembra 2010 poberá už iba na sestru navrhovateľa. Od septembra 2010 poberá prídavok na dieťa, a to iba na sestru navrhovateľa vo výške 22,01 eur mesačne. Nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia. Navrhovateľovi uhrádza poistku vo výške 35 eur, náklady na mobilný telefón vo výške zhruba 20 eur mesačne, náklady na internetové služby v sume 17,78 eur mesačne. Výdavky matky navrhovateľa na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu predstavujú mesačne 147,33 eur, zálohové platby na plyn mesačne sumu 54 eur, na elektriku mesačne sumu 54 eur. Za stočné ročne uhrádza 43,23 eur, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady predstavuje ročne 30 eur, má náklady na káblovú televíziu vo výške 25 eur ročne. Prvostupňový súd ďalej zistil, že odporca sa v celom priebehu konania k návrhu nevyjadril. Svoje príjmy vo vzťahu k rozhodnému obdobiu ani na výzvy súdu nepreukázal, podľa tvrdení navrhovateľa žije so svojou terajšou manželkou a jej synom a iné vyživovacie povinnosti ako k navrhovateľovi a sestre navrhovateľa nemá. Podľa výpisu zo živnostenského registra odporca podniká na základe živnostenského oprávnenia. Prvostupňový súd posúdil nárok navrhovateľa podľa § 62 ods. 1, 2, 3 , 4 Zákona o rodine, podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine a podľa § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. U navrhovateľa došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá spočíva najmä v tom, že je toho času už študentom 4. ročníka vysokej školy, ako aj v zhoršení jeho zdravotného stavu a s tým súvisiacimi podstatne zvýšenými nákladmi navrhovateľa, ktoré súd hodnotil ako primerané potrebám navrhovateľa. Zároveň prvostupňový súd zdôraznil, že odporca nepreukázal súdu výšku svojich príjmov, pričom má preukázateľne príjmy z inej ako závislej činnosti, nakoľko podniká. Preto v tomto prípade treba za jeho priemerný mesačný príjem považovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine 20-násobok sumy životného minima, t. j. vychádzajúc z § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. sumu 3.707,60 eur. Navrhovateľ má pritom právo podieľať sa na životnej úrovni odporcu, čo vyplýva z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Už len samotná takáto výška príjmu odporcu odôvodňuje zvýšenie výživného pre navrhovateľa, kde súd navrhovateľom požadovanú sumu zvýšeného výživného považoval za primeranú, a to aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa. Preto návrhu vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi na sumu 300 eur mesačne odo dňa podania návrhu na začatie konania na súde, t. j. od 22.10.2010. Prvostupňový súd vyrátal aj dlžné výživné za obdobie od 22.10.2010 do 31.05.2011 z rozdielu výživného určeného podľa uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa 2C/232/2007-50 z 11.03.2008 a požadovaného výživného 300 eur, pričom doposiaľ bolo stanovené výživné 99,58 eur. Rozdiel predstavuje 200,42 eur mesačne. Za obdobie od 22.10.2010 do 31.10.2010 pripadá z uvedeného rozdielu alikvotná časť 64,70 eur. Teda spolu dlžné výživné predstavuje od 22.10.2010 do konca mája 2011 - 1.467,64 eur. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy umožnil súd odporcovi podľa § 160 ods. 1 O. s. p. uhradiť ju navrhovateľovi v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú dobu súd považuje, vzhľadom na predpokladanú výšku príjmu odporcu, za primeranú. Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v predmetnom konaní úspešný, avšak žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli a odporca bol v konaní neúspešný, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Zvýšenie výživného na syna K. H. zo 100 eur na 300 eur je pre neho momentálne zdrvujúce. So synom je v kontakte stále, všetky papiere podané ním nie sú podpísané jeho rukou, ale jeho matkou. Pri poslednom rozprávaní sa so synom sa dohodol, že mu navýši zo sumy 100 eur na 130 eur mesačne, pričom dohodu zašle poštou. Syn je nemocný, nechce ho teraz tým zaťažovať. Na dcéru platí 70 eur. Jeho zárobok nie je taký ako sa uvádza. Dňa 30.05.2011 sa nemohol zúčastniť pojednávania, pretože bol ešte stále v Českej republike. Jeho finančná situácia je normálna, miestami aj ťažká. V prílohe odvolania zaslal doklady o tejto situácii. K odvolaniu priložil žiadosť o odklad daňového priznania na rok 2010, doklad o platobnom doklade SIPO, rozhodnutím o plate jeho súčasnej manželky, potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2009, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby. Neskôr dňa 20.07.2011 predložil dohodu o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 16.07.2010, podľa ktorej má dohodou platiť zvýšené výživné zo sumy 100 eur na 150 eur v prospech navrhovateľa. Odvolací súd zaslal všetky tieto listiny na vyjadrenie vrátane odvolania navrhovateľovi, ten sa však do rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu ani pripojeným listinám nevyjadril. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. Odvolací súd vo veci podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. nenariadil odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo sumy 99,58 eur, ktoré bolo rozhodnuté ešte v rozsahu 3.000 Sk dňa 11.03.2008 na sumu 300 eur mesačne, pričom popísal zmenu pomerov na jeho strane. Predložil všetky doklady týkajúce sa tohto sporu, najmä doklady, z ktorých vychádzal prvostupňový súd a ktoré prvostupňový súd správne aj vyhodnotil. Týkajú sa výdavkov navrhovateľa v súvislosti so zdravotným stavom, s nákladmi na štúdium, ubytovanie a stravu. Prvostupňový súd zároveň s nariadením termínu pojednávania na 03.12.2010 vyzval odporcu na predloženie odpisu jeho mzdového listu od 01.01.2010 doposiaľ, na predloženie dokladov o príjmoch jeho manželky, o výdavkoch na bývanie a domácnosť. Túto výzvu prevzal odporca dňa 21.12.2010 a tvorila súčasť poučenia odporcu podľa § 115a O. s. p., pričom v tejto súvislosti bol odporca poučený aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Odporca na túto výzvu súdu prvého stupňa žiadnym spôsobom nereagoval. Bližšie informácie o príjmoch odporcu prvostupňovému súdu oznámil len navrhovateľ. Na základe informácie od navrhovateľa následne prvostupňový súd zisťoval pomery odporcu a zistil, že tento je živnostník a vyžiadal si od Daňového úradu v N. Y. kópiu daňového priznania za rok 2009. Zistil, že daňové priznanie za rok 2010 ešte k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nepodal, pretože požiadal o odklad. Prvostupňový súd ďalšie pojednávanie nariadil na 30.05.2011, kde opäť vyzval odporcu na predloženie opisu mzdového listu od 01.01.2010 doposiaľ, resp. iného dokladu o výške jeho príjmu ( napr. daňové priznanie, peňažný denník a podobne ), o príjmoch jeho manželky od 01.01.2010 doposiaľ, doklady o ich pravidelných mesačných výdavkoch na bývanie a domácnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v prípade nesplnenia výzvy. Odporca túto výzvu prevzal 21.04.2011, avšak na túto výzvu opäť žiadnym spôsobom nereagoval. Na pojednávanie nariadené na deň 30.05.2011 sa odporca bez ospravedlnenia nedostavil, aj keď termín pojednávania mu bol oznámený riadne a včas. Na tomto pojednávaní opätovne boli účastníci konania poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Bolo rozhodnuté vo veci samej. Podľa § 120 ods. 4 O. s. p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím súdom len za podmienok uvedených v § 205a. Keďže skutkovú stránku veci prvostupňový súd riadne objasnil na základe dôkazov, ktoré boli predložené do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, v rámci odvolacieho konania nie je možné prihliadnuť na dôkazy predložené alebo označené odporcom neskôr. Tieto dôkazy nie je namieste použiť ani za podmienok uvedených v § 205a O. s. p.. Poučenie podľa § 120 ods. 4 O. s. p. bolo súdom prvého stupňa riadne poskytnuté, nielen odporcovi, ale obom účastníkom konania. Toto poučenie bolo vo vzťahu k odporcovi vykonané preukázateľným spôsobom počas prvostupňového konania dva razy, na strane odporcu po vyhlásení uznesenia o tom, že sa končí pred prvostupňovým súdom dokazovanie, tento stratil možnosť predkladať a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní. Poučovacia povinnosť vo vzťahu k odporcovi bola vykonaná jednak uznesením prvostupňového súdu, vrátane výzvy na predloženie dôkazov a priamo v zápisnici z posledného pojednávania, na ktorom sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Preto prvostupňový súd postupoval správne, keď ustálil skutkový stav tak, ako ho popísal vo svojom rozsudku, na daný skutkový stav správne aplikoval právne predpisy (konkrétne ustanovenia Zákona o rodine ) a správne vec aj právne vyhodnotil. Riadne aplikoval najmä ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď vzhľadom na nečinnosť a ignorovanie akýchkoľvek výziev odporcom, prvostupňový súd ustálil výšku príjmu odporcu tak, ako stanovuje zákon a z tejto výšky príjmu určil aj zvýšenie výživného odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Preto, vzhľadom na obsah námietok odporcu uvedených v odvolaní, považoval odvolací súd odvolacie námietky za nedôvodné, ktoré už v tomto štádiu konania sú právne bezvýznamné, pretože všetky tieto námietky mohol odporca použiť v riadnom prvostupňovom konaní. Tým, že odporca nereagoval, nekomunikoval so súdom a nepredložil žiadne listiny svedčiace o jeho príjme, príjme jeho manželky a ostatných výdavkoch, prvostupňovému súdu neostávalo nič iné, než postupovať podľa hmotnoprávnych aj procesných predpisov a tak zabezpečiť účinnú ochranu práv navrhovateľa, ktorý je študentom vysokej školy so zdravotnými problémami v súvislosti s čím potrebuje zvýšené množstvo finančných prostriedkov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.