Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/9/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707201660 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8707201660.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: A. P. zastúpená A. Z. I. P. A. P., O. XX, K., IČO: 30 844 363 proti žalovanému: W. N., a.s., C. XXXX/XX, O., IČO: 36 471 224, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 552.356,21 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/75/2007-284 zo dňa 30. septembra 2010 a uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 16Cb/75/2007-291 zo dňa 30. septembra 2010 jednomyseľne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že: Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 394.653,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % p.a. zo sumy 137.574,12 Eur od 16.1.2007 do 30.6.2007, vo výške 14,25 % od 1.7.2007 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 11,25 % od 1.7.2011 do 15.11.2011. Úroky z omeškania zo sumy 137.574,12 Eur počínajúc dňom nasledujúcim po vyhlásení tohto rozsudku až do zaplatenia je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby ECB vo výške platnej vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka. V prevyšujúcej časti sa žaloba čo do úroku z omeškania zo sumy 137.574,12 Eur za obdobie od 16.1.2007 do zaplatenia z a m i e t a a tiež pokiaľ bol požadovaný úrok z omeškania zo sumy 155.357,37 Eur. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 255.282,55 Eur vo výške 14 % od 21.10.2006 do 31.12.2006, vo výške 14,75 % od 1.1.2007 do 30.6.2007, vo výške 14,25 % od 1.7.2007 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 11,25 % od 1.7.2011 do 15.11.2011. Úroky z omeškania zo sumy 255.282,55 Eur počínajúc dňom nasledujúcim po vyhlásení tohto rozsudku až do zaplatenia je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby ECB vo výške platnej vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka. V prevyšujúcej časti sa žaloba čo do zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 255.282,55 Eur z a m i e t a. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 255.282,55 Eur od 21.10.2006 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadom zaplatenia sumy 91.955,12 Eur a 63.401,85 Eur, ako aj náhrady trov konania r u š í rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 550.010,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % p.a. zo sumy 292.931,49 Eur od 16.1.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % za každý deň omeškania zo sumy 255.282,55 Eur od 21.10.2006 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 255.282,55 Eur od 21.10.2006 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 74,69 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým uznesením č.k. 16Cb/75/2007-291 súd zaviazal žalovaného zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 33.193,50 Eur. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 548.214,03 Eur a náhrady škody vo výške 4.142,17 Eur s príslušenstvom a ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % zo sumy 255.282,55 Eur za každý deň omeškania od 21.10.2006 do zaplatenia. Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 22.9.2005 uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 349/OlaSM/2005. Predmetom zmluvy bola výstavba skvapalňovacej jednotky v termináli Hronský Beňadik a rekonštrukcia potrubného a stáčacieho systému v rámci verejnej súťaže „Rekonštrukcia nádrží pohonných látok a výstavba nádrží pohonných látok pre Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“ s termínmi realizácie september 2005 - marec 2006 (v dodatku č. 3 bol zmenený termín do 20.12.2006). Dodatkom č. 3 k Zmluve o dielo, ktorý bol uzatvorený dňa 12.7.2006, žalobca na základe žiadosti žalovaného zo dňa 7.7.2006 mu poskytol preddavok vo výške 255.282,55 Eur na dodávku technológie - skvapalňovacieho zariadenia od spoločnosti K. na obdobie 3 mesiacov. Podľa bodu 4.9 čl. IV zmluvy, poskytnutý preddavok mal byť odpočítaný pri fakturácii diela. V bode 4.10 čl. IV zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, že poskytnutý preddavok žalovaný v zákonnej lehote 3 mesiacov finančne nevysporiada v plnej výške a technológiu, na ktorú bol preddavok poskytnutý nedodá, je povinný finančne nevysporiadanú sumu vrátiť žalobcovi najneskôr do doby 3 mesiacov odo dňa poskytnutia preddavku žalobcom. Žalobca poskytol žalovanému preddavok vo výške 255.282,55 Eur dňa 20.7.2006. Žalovaný mal preddavok vysporiadať do 20.10.2006. Pre žalovaného začala 3- mesačná lehota plynúť dňom odpísania poskytnutého preddavku z účtu žalobcu a končila dňom jeho pripísania na účet žalobcu. Žalovaný v dohodnutom termíne nedodal technológiu - skvapalňovacie zariadenie od spoločnosti K. a ani nevrátil poskytnutý preddavok. Žalobca vychádzajúc z bodu 9.3 čl. IX zmluvy, listom č. 2006/05423-1 OISMal zo dňa 23.11.2006 podľa § 345 Obchodného zákonníka odstúpil od Zmluvy o dielo č. 349/OlaSM/2005 zo dňa 22.9.2005. Zmluva o dielo zanikla dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému dňa 27.11.2006. Žalovaný doručil žalobcovi list dňa 27.11.2006, v ktorom uznal svoje záväzky vrátane sankcií. Listom zo dňa 13.12.2006 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca sa domáhal vrátenia sumy 16.515.496,- Sk (548.214,03 Eur). Táto suma pozostávala zo sumy 2.770.252,- Sk poskytnutej v roku 2005 na obstaranie armatúr, uzatváracích klapiek a prírubových listov, zo sumy 4.144.558,- Sk za zaplatenie prvej splátky skvapalňovacej jednotky, zo sumy 1.910.044,- Sk za projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby a z poskytnutého preddavku 7.690.642,- Sk na dodávku technológie skvapalňovacieho zariadenia. Ďalej sa domáhal náhrady škody z titulu zaplateného nájomného vo výške 124.787,10 Sk, zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % zo sumy 7.690.642,- Sk za každý začatý deň omeškania od 21.10.2006 do vrátenia tejto sumy, zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,4 % zo sumy 7.690.642,- Sk za každý začatý deň omeškania od 21.10.2006 do zaplatenia a zaplatenia úroku z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 8.824.854,- Sk, čo bol rozdiel medzi sumou 16.515.496,- Sk a sumou 7.690.642,- Sk. Neskôr žalobca znížil požadovanú náhradu škody na sumu 54.131,10 Sk. Súd uznesením konanie o zaplatenie 70.776,50 Sk zastavil. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 22.9.2005 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 349/OlaSM/2005. Predmetom plnenia bola výstavba skvapalňovacej jednotky v termináli Hronský Beňadik a rekonštrukcia potrubného a stáčacieho systému v rámci verejnej súťaže „Rekonštrukcia nádrží pohonných látok a výstavba nádrží pohonných látok pre Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“ s termínmi realizácie september 2005 - marec 2006, dodatkom č. 3 zmenený termín na 20.12.2006. Dňa 11.1.2006 bol uzatvorený k tejto zmluve Dodatok č. 1, ktorého predmetom bol záväzok zhotoviteľa zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizačného projektu pre výstavbu skvapalňovacej jednotky a rekonštrukciu potrubného a stáčacieho systému. Dodatok č. 1 riešil aj navýšenie ceny diela a platobné podmienky v súvislosti s ďalšími prácami. Súčasťou dodatku č. 1 bola príloha č. 1. Dňa 2.6.2006 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k zmluve o dielo, ktorý doplnil čl. IV pôvodnej zmluvy o dielo a následne dňa 11.7.2006 bol uzavretý Dodatok č. 3 k zmluve o dielo, ktorý menil v čl. III bod 3.1 Termín ukončenia prác na 20.12.2006 a taktiež ďalšie články pôvodnej zmluvy o dielo, prípadne ich doplnil. Zhotoviteľ vystavil dňa 16.12.2005 faktúru č. 2005122445 na sumu 2.770.252,- Sk, splatnú 7.1.2006. Dňa 13.4.2006 vystavil zhotoviteľ faktúru č. 200603029 na sumu 4.144.558,- Sk, ďalšia faktúra 200603023 bola vystavená na sumu 1.950.000,- Sk a v súvislosti s Dodatkom č. 3 k zmluve o dielo bola vystavená faktúra č. 042006 dňa 12.7.2006 na sumu 7.690.642,- Sk. Dňa 25.10.2006 adresoval žalobca žalovanému predžalobnú výzvu vzhľadom na to, že do 20.10.2006 nebol poskytnutý preddavok finančne vysporiadaný a žalovaný bol upozornený na možnosť uplatňovania sankcií. Listom z 23.11.2006, ktorý bol doručený žalovanému 27.11.2006, žalobca vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, v súlade s § 345 Obchodného zákonníka odstúpil od Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 22.9.2005. Listom z 13.12.2006 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy s tým, že tieto žiadal vrátiť do 15.1.2007. Tento list bol žalovanému doručený dňa 18.12.2006. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 536 ods. 1 - 3, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že podľa čl. IX bod 9.3 zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy sa bude považovať za jej podstatné porušenie, pričom porušenie akýchkoľvek povinností bude dôvodom na okamžité odstúpenie od zmluvy. Účastníci uzavreli platnú zmluvu o dielo v písomnej forme, ktorá bola menená 3 dodatkami a žalobca s účinnosťou k 27.11.2006 od tejto zmluvy o dielo odstúpil. Súd prvého stupňa ďalej v rozhodnutí konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností podľa čl. IV bod 4.9 - 4.10 a z tohto dôvodu žalobca od zmluvy odstúpil. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že žalobca poskytol žalovanému sumu 2.770.252,- Sk na obstaranie armatúr, uzatváracích klapiek a prírubových listov, preddavok 4.144.558,- Sk ako splátka za skvapalňovaciu jednotku, 1.910.044,- Sk za projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby a 7.690.642,- Sk ako preddavok na dodávku technológie skvapalňovacieho zariadenia. Pokiaľ išlo o sumu 2.770.252,- Sk, ktorá slúžila na obstaranie armatúr, uzatváracích klapiek a prírubových listov, tu súd konštatoval, že tieto na uvedenej stavbe neboli ani uskladnené ani použité. Pokiaľ išlo o sumu 1.910.044,- Sk za projekt pre realizáciu stavby, žalovaný vypracoval tento projekt, avšak v ňom chýbala hlavná časť - technológia, ktorú mal žalovaný doplniť na základe podkladov od firmy K.. Projekt bol nepoužiteľný a preto žalobca trval na vrátení sumy 1.910.044,- Sk. V tejto súvislosti súd poukázal aj na výsledky znaleckého dokazovania, podľa záveru ktorého - realizačný projekt vypracovaný žalovaným nemohol slúžiť na realizáciu stavby. Pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia sumy 4.144.558,- Sk, ktorá predstavovala v rámci poskytnutého preddavku prvú splátku na dodávku skvapalňovacieho zariadenia a tiež sumu 7.690.642,- Sk, čo bol druhý preddavok na tento účel, tento nárok súd považoval za opodstatnený, pretože ohľadom tohto preddavku nedošlo k vysporiadaniu v zmysle zmluvy o dielo, dodatku č. 3. Ďalej si žalobca uplatnil v súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou medzi ním a spoločnosťou Slovnaft a.s. náhradu škody vo výške 54.131,10 Sk, ktorá predstavovala nájom za pozemky v 3. štvrťroku roku 2006, na ktorých sa malo uskutočniť dohodnuté dielo. Táto zmluva o nájme bola doplnená dodatkom č. 1 z 27.12.2006, kde okrem iného, za účelom zamedzenia neekonomického čerpania finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v dôsledku dočasného neužívania prenajatých pozemkov za 1. štvrťrok 2007 nebude účtované nájomcovi nájomné v súvislosti s potrebou uzatvorenia novej zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa tu zodpovednosť za škodu vyvodil z ust. § 373 Obchodného zákonníka. Priznanie zmluvnej pokuty súd odôvodnil ust. § 544 ods. 1 - 3 OZ a priznanie úrokov z omeškania podľa § 768f Obchodného zákonníka, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % a tiež dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,4 % za každý deň omeškania. Pokiaľ išlo o požadovaný úrok zo sumy 292.931,49 Eur (8.824.854,- Sk), pri tejto sume súd v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže k omeškaniu došlo k 16.1.2007 (podľa výzvy na vrátenie finančných prostriedkov z 13.12.2006, ktorú žalobca adresoval žalovanému na vrátenie finančných prostriedkov do 15.1.2007), tu súd vychádzal z úrokovej sadzby 14,75 % p.a. platnej v 1. polroku roku 2007. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd náhradu trov konania priznal vo výške 74,69 Eur a tieto pozostávali z cestovného, ktoré si žalobca uplatnil v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 13.2.2008 z Bratislavy do Popradu a následne 14.2.2008 z Popradu do Bratislavy a tiež z nákladov na ubytovanie v Hoteli Gerlach v Poprade vo výške 750,- Sk. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal to, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý dňa 30.9.2010 vykonal pojednávanie, došlo k porušeniu jeho práva konať pred súdom, pričom toto porušenie malo zásadný vplyv na výsledok konania. Súd prvého stupňa vykonal pojednávanie napriek tomu, že právny zástupca žalovaného pred začatím pojednávania ospravedlnil svoju neprítomnosť z vážnych zdravotných dôvodov (ľadvinový záchvat) a súčasne požiadal súd, aby pojednávanie z uvedeného dôvodu odročil. Na tomto pojednávaní súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a následne vyhlásil rozsudok. Súd pritom v odôvodnení uviedol, že dôvodom takéhoto procesného postupu bola skutočnosť, že právny zástupca žalovaného v priebehu konania viackrát požiadal o odročenie zo zdravotných dôvodov. Žalovaný s postupom súdu nesúhlasil a mal za to, že súd ako štátny orgán môže vykonávať svoje právomoci výlučne v medziach zákona a nemôže si tieto právomoci rozširovať podľa svojej úvahy. Súd bezosporu mal viesť konanie v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, avšak na presadzovanie tejto zásady je oprávnený aplikovať len tie procesné ustanovenia, ktoré mu umožňuje zákon. Presadzovaním práva na rýchle súdne konania jedného účastníka v zásade nemôže dochádzať k nezákonnému zásahu do práva na súdnu ochranu druhého účastníka. Takýto postup súdu porušuje rovnosť účastníkov konania. Žalovaný poukázal na to, že svoju obranu v spore zveril právnemu zástupcovi, ktorý však v súčasnej dobe trpí vážnymi zdravotnými problémami. Pre tieto sa jeho právny zástupca objektívne nemohol zúčastniť pojednávania dňa 30.9.2010, pričom o tejto skutočnosti súd pred začatím pojednávania upovedomil tak, ako vzhľadom k povahe tejto prekážky najlepšie mohol. Občiansky súdny poriadok nepozná ustanovenie umožňujúce súdu vykonať pojednávanie po tom, čo jeho účastník alebo jeho právny zástupca požiadal o jeho odročenie, pričom dôvod tejto žiadosti náležite preukázal. V tejto súvislosti poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ust. § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom poukázal na to, že ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak tento nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Výnimkou z tejto zásady je len rozhodovanie podľa § 153b O.s.p.. Súd v tomto prípade nemohol aplikovať ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a bol povinný pojednávanie odročiť. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že na to, aby odročovanie pojednávania nemohlo byť zo strany účastníkov konania zneužívané na zámerné predlžovanie sporu, slúži inštitút náhrady zavinených trov podľa § 147 ods. 1 O.s.p. a inštitút poriadkovej pokuty. Nie bez významu je aj hodnota sporu, ktorá spolu s príslušenstvom predstavuje sumu viac ako 2 milióny Eur. Ukončiť dokazovanie, záverečné reči a vyniesť rozsudok v neprítomnosti žalovaného účastníka sa pri tejto hodnote sporu javí ako vážny zásah do jeho práv na procesnú obranu. Navyše za stavu, keď bol v konaní vyhotovený znalecký posudok, ktorý bol novou dôkaznou skutočnosťou a ku ktorému sa žalovaný objektívne nemohol vyjadriť na predchádzajúcich pojednávaniach. Žalovaný svoje odvolanie doplnil ďalším podaním zo dňa 6.12.2010, v ktorom uviedol aj hmotnoprávne dôvody odvolania. Základným hmotnoprávnym dôvodom odvolania bola jednak skutočnosť, že súd na predmetný skutkový stav neaplikoval ust. § 347 ods. 1, 2, ako aj ust. § 329 Obchodného zákonníka a súčasne tá skutočnosť, že súd dôkazy, ktoré mal v čase rozhodnutia k dispozícii, vyhodnotil jednoznačne v neprospech žalovaného. S ohľadom na skutkový stav a na špecifickú povahu zmluvy o dielo zo dňa 22.9.2005 v znení neskorších dodatkov je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že predmetom plnenia zhotoviteľa bolo dodanie komplexnej dodávky daného technologického zariadenia, a to od vyhotovenia projektovej dokumentácie, cez výrobu až po výstavbu. Všetky tieto činnosti predstavujúce predmet zmluvy mali charakter čiastkových plnení v zmysle § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že v zmluve boli v nadväznosti na jednotlivé etapy plnenia vopred dohodnuté čiastkové plnenia zo strany objednávateľa. Dôležitá je tiež skutočnosť, že z povahy tejto činnosti nepochybne vyplýva, že tieto činnosti mali byť z časového hľadiska vykonané jedna za druhou, t.j. projekt - výroba - výstavba. Z dôvodov, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, nedošlo k dokončeniu druhej a tretej fázy predmetu činnosti (výroba, výstavba), došlo však preukázateľne k dokončeniu a odovzdaniu projektovej dokumentácie a čiastočnému uskutočneniu výroby zariadenia. Právna teória k obom ustanoveniam (§ 329, § 347 Obchodného zákonníka) zhodne uvádza, že z hľadiska aplikovateľnosti týchto ustanovení je rozhodujúce hľadisko hospodárskej využiteľnosti čiastkového plnenia. Osoba oprávnená na prijatie plnenia je totiž povinná prijať aj čiastkové plnenie, ak z tohto čiastkového plnenia môže mať hospodársky úžitok. Súčasne má táto osoba právo v prípade, ak dôjde k zásadnému omeškaniu niektorého z týchto plnení, odstúpiť od zmluvy, avšak len vo vzťahu k tomuto plneniu za predpokladu, že iné plnenia, z ktorých môže mať hospodársky úžitok, jej už boli poskytnuté. Žalovaný je toho názoru, že presne k tejto situácii v danom prípade došlo. Vyhotovenie projektovej dokumentácie je nepochybne plnením spôsobilým na čiastkové plnenie v zmysle § 329 Obchodného zákonníka, nakoľko projektová dokumentácia je plne použiteľná aj pri zadaní výroby a výstavby treťou osobou, s prihliadnutím na drobné zmeny, ktoré sú v tejto oblasti bežné. Konštrukčné časti sú rovnako použiteľné pre dokončenie diela. V danom prípade je vylúčené, aby túto zásadnú otázku posúdil súd samostatne, bez využitia špecifických odborných vedomostí, a preto žalovaný navrhol vykonanie znaleckého posudku. Znalec vyhotovil posudok, ktorý jednoznačne uviedol, že projektová dokumentácia ako aj časť výroby by bola plne použiteľná, ak by ju objednávateľ bol chcel použiť. Ani znalcovi nebol známy dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol nevyužiť toto čiastkové plnenie žalovaného. Žalovanému preto nie je známe, z akého dôvodu súd na str. 10 posledná veta 2. odseku rozsudku uviedol, že znalec konštatoval, že realizačný projekt nemohol slúžiť pre realizáciu stavby. Znalec pritom v posudku konštatuje presne opačný záver. Všetky plnenia prijaté od žalovaného ku dňu neplatného odstúpenia od zmluvy boli pre žalobcu jednoznačne samostatne hospodársky využiteľné. Žalobca v súlade s ust. § 329 Obchodného zákonníka nemal žiadne právo tieto plnenia odmietnuť. Ustanovenie § 329 Obchodného zákonníka neumožňuje oprávnenej osobe odmietnuť čiastkové plnenie a odôvodniť svoje konanie tým, že si na toto plnenie dojednal už iného zhotoviteľa. Odmietnutím prevzatia čiastkových plnení v rozpore s ust. § 329 Obchodného zákonníka sa žalobca dopustil konania v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedeného dôvodu bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu neplatné a preto nemá právny nárok na vrátenie čiastkovej ceny za dielo, resp. nie v celom rozsahu, ako rozhodol súd prvého stupňa. Určenie percentuálnej hospodárskej využiteľnosti čiastkových plnení, z ktorých je možné odvodiť výšku skutočného nároku žalobcu voči žalovanému, je možné stanoviť doplňujúcim výsluchom znalca, ktorý však súd v rozpore s ust. § 120 druhá veta O.s.p. nevykonal a žalovanému preto nie je zrejmé, ako súd napriek záverom znaleckého posudku dospel k záveru, že žiadne z čiastkových plnení žalovaného nebolo hospodársky využiteľné a že žalovaný nemal nárok na odmenu za vykonanie tak časovo a odborne náročného diela. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením vydané v Novej Bani 10.8.2007, Protokol č. 355/2007 (S2007/01772) ZRS-1/2007 (vydané pre nového zhotoviteľa), ktoré výslovne uvádza, že zmena spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Predmetné rozhodnutie žalovaný priložil a navrhol, aby odvolací súd na tento dôkaz prihliadol, nakoľko z dôvodu procesného pochybenia súdu nemohol byť predložený v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalovaný mal za to, že čiastkové odmeny poskytnuté žalovaným mu patrili minimálne v rozsahu, v akom ich žiadal zohľadniť. Odvolaním súčasne napadol aj uznesenie súdu prvého stupňa o zaplatení súdneho poplatku. Žalobca vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že procesnoprávne ako aj hmotnoprávne dôvody považuje v celom rozsahu za účelové. Poukázal na celkový priebeh vedenia súdneho sporu a na to, že zo spôsobov a z termínov, kedy žalovaný žiadal odročiť pojednávania je zrejmé, že mu išlo o predlžovanie sporu. Zo strany súdu bola účastníkom konania vždy daná možnosť vyjadriť sa k veci a predložiť dôkazy. Žalobca poukázal na súdne pojednávanie konané dňa 21.10.2008, kedy právny zástupca žalovaného navrhol vykonať iba znalecké dokazovanie za účelom preukázania, že realizačný projekt bol schopný ďalšieho použitia a mohlo sa na jeho základe postupovať. Z celkového priebehu pojednávania a postupu súdu je evidentné, že účastníci sporu mali, tak ako to vyžaduje Občiansky súdny poriadok, rovnaké práva a povinnosti a rovnakým spôsobom mohli pred súdom prezentovať svoje návrhy, požiadavky, či pripomienky. Pokiaľ išlo o hmotnoprávne dôvody odvolania, žalobca uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby, priložených dôkazov, ako aj všetkých svojich písomných podaní v tejto veci, ktoré súd v plnej miere akceptoval a vysporiadal sa s nimi v samotnom rozhodnutí. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, ktorý uviedol v samotnom odstúpení, t.j. v liste č. 2006/05423-1OISMal zo dňa 23.11.2006. Žalobca sa odvolal na bod 9.3 čl. IX zmluvy o dielo zo dňa 22.9.2005, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy sa bude považovať za jej podstatné porušenie, pričom porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich zo zmluvy bude dôvodom na okamžité odstúpenie od zmluvy. Vychádzajúc z tohto bodu zmluvy a z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu bodu 4.10 čl. IV zmluvy o dielo, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že poskytnutý preddavok zhotoviteľ v zákonnej lehote 3 mesiacov finančne nevysporiada v plnej výške a technológiu, na ktorú bol preddavok poskytnutý nedodá, je povinný finančne nevysporiadanú sumu vrátiť objednávateľovi najneskôr do doby 3 mesiacov odo dňa poskytnutia preddavku objednávateľom. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo teda neplnenie si uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaného. Následne žalobca uzatvoril nový zmluvný vzťah s iným zhotoviteľom na dodávku technológie - skvapalňovacej jednotky v termináli Hronský Beňadik, tak ako sa k tomu pôvodne zaviazal žalovaný. Žalobca zdôraznil, že realizáciu diela pre skladovanie núdzových zásob ropy a ropných produktov ukladala vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 704/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zariadení používaných na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu, o ktorej žalovaný mal a musel vedieť. Hrozilo, že zmluvné dielo by nebolo vykonané do 31.12.2007 a žalobca by nemohol skladovať benzín. Poukázal aj na to, že nezrealizovaním diela hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti štátu, keď pohotovostné zásoby by klesli pod bezpečný časový a objemový limit. Žalobca postupoval striktne a rýchle pri zabezpečovaní nového dodávateľa, ktorý bol schopný v požadovanom čase a kvalite dielo dokončiť a bez vád odovzdať. Žalobca kategoricky odmietol tvrdenie, že by sa bol dopustil konania v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Práve naopak, bol to žalovaný, ktorý svojím konaním a celkovým postojom a prístupom k plneniu svojho zmluvného záväzku ohrozoval bezpečnosť a ochranu záujmov Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalobca žiadal odvolací súd, aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné čiastočne. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru pokiaľ mal za to, že žalobca dôvodne odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.9.2005 spolu s ďalšími 3 dodatkami. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo porušenie zmluvných povinností, ktoré v zmysle textu zmluvy sa považovalo za podstatné porušenie zmluvy a ktoré súviselo s tým, že žalovaný nedodal technologické zariadenie v dohodnutej lehote, resp. v dohodnutej lehote nevyúčtoval poskytnutý preddavok. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 329 a § 347 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je síce pravda, že ak sa omeškanie dlžníka týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadom plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku alebo pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadom čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní. Avšak v tejto súvislosti je dôležitá aplikácia ust. § 347 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ohľadom časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie alebo ohľadom čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme, vzhľadom na svoju povahu, pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie alebo nesplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy. Na toto ustanovenie odvolací súd poukazuje preto, lebo v danom prípade treba mať za to, že neplnenie záväzku ako celku by znamenalo podstatné porušenie zmluvy a preto z tohto hľadiska mohol žalobca dôvodne od celej zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy znamená zánik všetkých práv a povinností strán z dotknutej zmluvy v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. So zreteľom na toto ustanovenie je teda dôvodný nárok žalobcu na vrátenie preddavkov, ktoré poskytol na skvapalňovaciu jednotku a na technológiu skvapalňovacieho zariadenia vo výške 4.144.558,- Sk (137.574,12 Eur) a vo výške 7.690.642,- Sk (255.282,55 Eur). Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne rozhodol, ak žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy, čo spolu je 392.856,67 Eur. Súd správne prisúdil aj náhradu škody vo výške 1.796,82 Eur a v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne dôvody, ktorými by namietal prisúdenie tohto nároku. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Z tohto pohľadu odvolací súd ani nemohol preskúmavať tento nárok týkajúci sa náhrady škody vo výške 1.796,82 Eur. Spolu teda bol žalovaný dôvodne zaviazaný na zaplatenie sumy 394.653,49 Eur. Pokiaľ žalobca požadoval 14,75 % ročný úrok zo sumy 8.824.854,- Sk (292.931,49 Eur) od 16.1.2007, tu odvolací súd poznamenáva, že je správne ho priznať od uvedeného dátumu, avšak suma 8.824.854,- Sk je rozdiel medzi sumou požadovanou v žalobe 16.515.496,- Sk a zálohou na technológiu skvapalňovacieho zariadenia vo výške 7.690.642,- Sk, takže v sume 8.824.854,- Sk sú zahrnuté nároky na zaplatenie preddavku vo výške 2.770.252,- Sk, na vrátenie preddavku splátky skvapalňovacej jednotky vo výške 4.144.558,- Sk a zaplatenie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby vo výške 1.910.044,- Sk. Odvolací súd však má za to, že z týchto nárokov bol nepochybne preukázaný len nárok na vrátenie preddavku na zakúpenie skvapalňovacej jednotky vo výške 4.144.558,- Sk (137.574,12 Eur). Pokiaľ ide o ostatné dva nároky, a to na zaplatenie 2.770.252,- Sk (91.955,52 Eur) a na vrátenie 1.910.044,- Sk (63.401,85 Eur), o týchto nárokoch bude ešte súd prvého stupňa rozhodovať ďalej vzhľadom na to, že v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený. Odvolací súd pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania zo sumy 137.574,12 Eur poukazuje na to, že tieto boli priznané vo výške ako to upravoval Obchodný zákonník v ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v čase omeškania. Podľa tohto ustanovenia, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred 1. kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v 1. kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Z tohto dôvodu odvolací súd so zreteľom na toto ustanovenie stanovil výšku úrokov z omeškania a to aj z pohľadu toho, že nie je zrejmé, kedy prisúdená suma bude v konečnom dôsledku zaplatená. V prevyšujúcej časti sa žaloba čo do úroku z omeškania zo sumy 137.574,12 Eur za obdobie od 16.1.2007 do zaplatenia zamietla, a tiež pokiaľ bol požadovaný úrok z omeškania zo sumy 155.357,37 Eur, čo je rozdiel medzi sumou, z ktorej bol úrok požadovaný -292.931,49 Eur a sumou 137.574,12 Eur, z ktorej je úrok priznaný. Ďalej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 255.282,55 Eur, čo zodpovedá preddavku, ktorý bol poskytnutý na dodávku technológie skvapalňovacieho zariadenia (7.690.642,- Sk), a to taktiež vo výške upravenej v ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania s tým, že odvolací súd nemohol akceptovať dohodu strán o úroku z omeškania vo výške 0,4 %, keďže takáto dohoda odporuje dobrým mravom. Išlo by totiž o úrok z omeškania vo výške 146 % ročne. Z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti sa žaloba čo do zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 255.282,55 Eur zamietla. Odvolací súd má za to, že žalovaný bol správne zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý deň z omeškania zo sumy 255.282,55 Eur (7.690.642,- Sk), čo zodpovedá platne uzavretej dohode o zmluvnej pokute uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti je treba povedať, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani s poctivým obchodným stykom, keďže zo sumy 255.282,55 Eur zodpovedá 6,99 Eur denne a teda celková výška zmluvnej pokuty závisí od toho, ako dlho je dlžník v omeškaní so zaplatením svojho dlhu. V tomto zmysle nemožno dlžníka chrániť pre neplnenie svojej povinnosti, pretože čím dlhšie by bol v omeškaní, tým by zmluvná pokuta bola vyššia a takýmto spôsobom by sa dospelo k záveru, že výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, čo je proti zmyslu takto formulovanej dohody o zmluvnej pokute. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o zaplatenie sumy 91.955,52 Eur, čo zodpovedá zálohe na obstaranie armatúr, uzatváracích klapiek a prírubových listov, a to z toho dôvodu, že boli naplnené podmienky ust. § 220 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Odvolací súd tu poukazuje na ust. § 539 a § 540 Obchodného zákonníka a tiež ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa týchto ustanovení, veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na vykonanie diela a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela. Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Z týchto ustanovení totiž vyplýva to, že ak vec na vykonanie diela obstaral objednávateľ, znáša nielen nebezpečenstvo škody na tejto veci, ale zostáva aj jej vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stane súčasťou predmetu diela. Z tohto pohľadu bude treba posudzovať aj preddavok, ktorý žalobca poskytol žalovanému na zakúpenie armatúr, uzatváracích klapiek a prírubových listov. Ak zhotoviteľ tieto veci obstaral ešte pred odstúpením žalobcu od zmluvy, potom bude treba mať za to, že je žalobca ich vlastníkom a teda nemôže požadovať vrátenie preddavku na zakúpenie týchto vecí. Z tohto pohľadu bude treba doplniť dokazovanie a nárok žalobcu posudzovať aj z hľadiska ust. § 539, § 540 a § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa aj pokiaľ bola žalobcovi prisúdená suma 63.401,85 Eur (1.910.044,- Sk), ktorú žalobca zaplatil žalovanému za vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu stavby a to z toho dôvodu, že dôsledky odstúpenia od zmluvy je vždy nutné riešiť s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam a s rešpektovaním princípu ekvivalencie poskytnutého plnenia. Teda v tých prípadoch, kedy jedna strana plnila a druhá strana poskytla protiplnenie, nebude sa požadovať vrátenie plneného predmetu. Avšak, ak poskytnuté plnenie nemôže oprávnená strana využiť bez splnenia ostatných povinností, dôjde k jeho vráteniu i v tomto prípade. Môže sa však stať, že príjemca plnenia má možnosť ho ľahko predať tretej osobe, a preto nebude môcť trvať na jeho vrátení. Tu odvolací súd poukazuje predovšetkým na námietky žalovaného, a to aj so zreteľom na vykonané znalecké dokazovanie, v ktorých žalovaný namieta práve to, že projektová dokumentácia pre realizáciu stavby bola pre žalobcu využiteľná a teda niet dôvodu, aby vracal sumu 1.910.044,- Sk (63.401,85 Eur). Z tohto pohľadu bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom znalca tak, aby žalovanému bolo umožnené položiť znalcovi príslušné otázky a tak vyriešiť otázku, či poskytnuté plnenie mohol žalobca využiť bez splnenia ostatných povinností. Ak by tomu tak bolo, niet dôvodu, aby sa žalobca domáhal vrátenia sumy 1.910.044,- Sk (63.401,85 Eur). V tomto smere odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného, pokiaľ v ňom namietal odňatie možnosti konať pred súdom, keďže jeho námietka sa týkala práve vyriešenia tejto otázky a nemožnosti vypočutia znalca. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zaplatenia 91.955,52 Eur a 63.401,85 Eur, musel potom zrušiť aj výrok o náhrade trov konania s tým, že o tejto otázke súd prvého stupňa rozhodne v konečnom rozhodnutí v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ išlo o námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú, lebo žalovaný uzavrel zmluvu so žalobcom, ako to vyplýva zo Zmluvy o dielo č. 349/OlaSM/2005 zo dňa 22.9.2005. Odvolací súd so zreteľom na toto rozhodnutie vo veci, musel zrušiť aj uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, keďže o tejto otázke bude možné rozhodnúť až potom, keď súd prvého stupňa o veci ako celku rozhodne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.