Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/39/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710204736 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710204736.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava, Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova č. 7, Martin, proti žalovanej W. C., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom H., J. Z. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie Mgr. J. E. A., justičnou čakateľkou Krajského súdu v Prešove, o zaplatenie 1 012,37 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 9. 11. 2010, č. k. 17C 101/2010-37 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. II. V prevyšujúcej časti odvolanie o d m i e t a. III. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 957,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % p. a. od 1. 2. 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 197,32 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je v časti uplatnenej istiny 957,73 Eur dôvodná s poukazom na existenciu uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z vyčísleného zostatku nesplateného úveru žalobcovi priznal sumu 957,73 Eur ako rozdiel medzi sumou 1 012,37 Eur a uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 54,64 Eur. Pri rozhodovaní o uplatnenej zmluvnej pokute dospel súd k záveru, že uplatnenú zmluvnú pokutu nemožno žalobcovi priznať, pretože táto je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 O. z., § 53 ods. 4 písm. k) O. z. Poukázal na neurčitosť dohody o zmluvnej pokute, ktorá spôsobuje rozpor s § 37 ods. 1 O. z., a teda neplatnosť tohto ustanovenia všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Ďalej poukázal, že zmluvná pokuta upravená v čl. V - 3 všeobecných podmienok predstavuje jednostranné dojednanie diskriminujúce spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute posúdil aj ako právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že zmluvná pokuta vo výške 8% z mesačnej splátky v prípade omeškania s mesačnou splátkou po dobu dlhšiu ako 30 dní je neplatne dohodnutá pre jej neurčitosť. Zákon nestanoví spôsob, akým je možné určiť výšku zmluvnej pokuty, kladie iba požiadavku na dostatočnú určitosť dohody, aby mohla byť zmluvná pokuta, resp. jej výška určená. V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá zmluvná pokuta bola dohodnutá jednorazovo, daná percentom z dlžnej sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Výška je jednoznačne určiteľná aj pre spotrebiteľa. Súd tak dospel k absolútne neopodstatnenému záveru, ktorý nemá oporu ani v zákone, ani vo výklade zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a priznal žalobcovi celý nárok uplatnený žalobou a ďalej mu priznal trovy odvolacieho konania spočívajúce v súdnom poplatku. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku správny aj keď sa s odôvodnením odvolací súd čiastočne nestotožňuje. Žalobca podal odvolanie proti všetkým výrokom predmetného rozsudku, pričom žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 957,73 Eur. Navyše mu súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 10% ročne od 1. 2. 2009. Účastník podľa § 201 O.s.p. môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje, avšak z tohto ustanovenia vyplýva, že právo na podanie odvolania možno priznať len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach a možnosť ujmy existuje len vtedy, ak nebolo návrhu účastníka vyhovené úplne alebo sčasti. Odvolací súd je preto toho názoru, že proti tomuto výroku nemal dôvod žalobca podávať odvolanie, pretože jeho žalobe sa vyhovelo. V tejto časti je preto žalobca neoprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolací súd preto v tejto časti odvolanie odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Žalobca odôvodňuje svoje odvolanie z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie odvolania sa týka nepriznania zmluvnej pokuty vo výške 8% z mesačnej splátky v prípade omeškania s mesačnou splátkou po dobu dlhšiu ako 30 dní. Odvolanie však smeruje k zmene rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalobca navrhuje, aby mu bol priznaný celý nárok uplatnený žalobou, a teda požaduje aj úrok z omeškania v rozsahu 0,08% denne zo sumy 957,73 Eur. Pokiaľ ide o nepriznanie úroku z omeškania 0,08% denne, tento nepriznal prvostupňový súd žalobcovi z dôvodu, že takýto úrok ročne predstavuje sumu 29,20%, a to je v rozpore s platnou úpravou (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Dohodnuté ustanovenie zmluvy o úrokoch z omeškania (č. l. V-5) je neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39, § 517 ods. 2 O. z.). Úroky z omeškania dohodnuté v zmluve 29,2% p.a. sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Od roku 2003 sa ich výška vyvíjala v závislosti od základnej úrokovej sadzby (ZÚS) centrálnej banky (dvojnásobok ZÚS a od.1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15. 1. 2009 pri úrokoch z omeškania spadali pod ochranu ustanovenia § 54 ods. 1 O. z., podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho predpisu 87/1995 Z. z. Úroky z omeškania k 1. 2. 2009 boli dovolené len v rozsahu 10%. Prvostupňový súd preto správne nepriznal úroky z omeškania pre neplatnosť právneho úkonu (porov. tiež uznesenie NS SR 4MCdo 8/2010). Pokiaľ ide o ďalšiu časť nepriznaného nároku, a teda uplatnenú zmluvnú pokutu, prvostupňový súd nepriznal zmluvnú pokutu s odôvodnením, že zmluvná pokuta nie je presne špecifikovaná, navyše išlo o jednostranné dojednanie diskriminujúce spotrebiteľa, a preto dojednanie o zmluvnej pokute bolo posúdené ako právny úkon v rozpore s dobrými mravmi § 39 O. z. Súd prvého stupňa priznal zmluvnej pokute aj vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 a nasl. O. z.). Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má navyše podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006 Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch). Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica 93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51). Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50). K odvolacej námietke ohľadom použitia inštitútu dobrých mravov odvolací súd poznamenáva, že dobré mravy sú právne významnou hodnotovou kategóriou. Svojím významom nadobudli význam základných zásad súkromného práva (zásada ekvity). Nemožno opomenúť fakt, že z hľadiska obsahového patrí pojem dobrých mravov k neurčitým pojmom. Avšak aj takto neurčitá norma je aplikovateľná na základe priameho zákonného odkazu. Posúdenie toho, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je vždy vecou súdu aplikujúceho konkrétnu normu. K vzájomného vzťahu inštitútu dobrých mravov a inštitútu neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie ústavného súdu IV. ÚS 55/2011. Sadzba 8% z mesačnej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní je v prepočte na rok až vo výške cca 96% (8% x 12 mesiacov), čo vysoko prevyšuje akékoľvek produkty bánk na Slovensku, ktoré umožňujú dosiahnuť zisk, a to v násobkoch. Ide síce o jednorazovú pokutu, ale jej rozsahu z hľadiska jej dôsledkov korešponduje zmluvná pokuta v prepočte cca 96% ročne (porov. § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z.). Zjavne ide o sofistikované obídenie neprimeranej sankcie a žalobca tak za jeden mesiac má možnosť dosiahnuť rovnaký majetkový prospech, ako by získal pri 96% sankcii per annum a takúto výšku odvolací súd bez ďalšieho odmieta. Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 O. z.). Za to isté porušenie povinnosti podľa zmluvy malo nasledovať sankcionovanie úrokom z omeškania 0,08% denne, t.j. 29,2% p. a. Spolu sankcie 29,2% a 8% už nepredstavujú stimulačný prostriedok súkromného práva, ale sofistikovaný šikanózny a zneužívajúci mechanizmus (pre porovnanie k výške úrokov nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 523/07, judikát NS ČR 21Cdo 1484/2004). V spotrebiteľských veciach ide o neprimeranú výšku. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, teda nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu (cieľ smernice 93/13 čl. 4 ods. 1). Odvolací súd nijako nechce spochybňovať zásadu súkromného práva, podľa ktorej je všetko dovolené, čo nie je zakázané. Ani dojednávanie zmluvnej pokuty za nezaplatenú kúpnu cenu v percentuálnych bodoch nie je explicitne zákonom zakázané, ale je treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ jednotlivých inštitútov súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd tým poznamenáva, že v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „Politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie) je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Odvolací súd preto považuje rozsudok prvostupňového súdu za plne konformný s vysokými cieľmi Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa. Rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku vecne správny a boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods.1 O.s.p.). Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.