Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoE/71/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205583 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710205583.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného A. S. W., s.r.o., L. X, O., IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5 proti povinnému E. B., bytom U. XXXX/XX, Q., o vymoženie 363,87 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 205/2010-10 zo dňa 16.03.2011 takto jednomyseľne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 363,87 Eur odo dňa 21.06.2006 do zaplatenia. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženia 363,87 Eur s príslušenstvom sa začalo dňa 12.05.2010 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 82990/09 zo dňa 26.02.2010 s právoplatnosťou dňa 15.03.2010 a vykonateľnosťou dňa 19.03.2010, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 363,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 363,87 Eur od 21.06.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 36,39 Eur, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 135,26 Eur. Následne súd citoval ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), ust. § 39, § 52 ods. 1, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 12.12.2005 zmluvu o pôžičke, pričom sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka je povinný zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Predmetnú zmluvu o pôžičke považoval súd za spotrebiteľskú. Poukázal na výšku zákonného úroku z omeškania, ktorý ku dňu 21.06.2006 bol vo výške 8 %. Úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne t.j. 18,25 % ročne priznaný rozhodcovským súdom bol podľa názoru súdu neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Súd poukázal aj na článok 3 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd zastavil exekúciu v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, pretože sa jedná o plnenie právom nedovolené. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Rozhodcovský rozsudok je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Bol toho názoru, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd (ust. § 45 ods. 3 Exekučného poriadku), z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. ďalej uviedol, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Namietal, že ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale si ich neuplatnil. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (ust. § 879). To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré špecifikoval. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť, pokiaľ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 82990/09 zo dňa 26.02.2010 s právoplatnosťou dňa 15.03.2010 a vykonateľnosťou dňa 19.03.2010 (v spise na č.l. 3), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 363,87 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 363,87 Eur od 21.06.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 36,39 Eur, nahradiť trovy konania vo výške 135,26 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z predloženej zmluvy o pôžičke č. 5121219125 zo dňa 12.12.2005 (v spise na č.l. 6) uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinnému bola poskytnutá pôžička vo výške 315,31 Eur (9 499 Sk), ktorú sa povinný zaviazal splácať v 6 mesačných splátkach po 60,65 Eur (1 827 Sk). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) činila 33,18 %. Odvolací sú sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je potrebné považovať predmetnú zmluvu o pôžičke za zmluvu spĺňajúcu charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah vyplýva aj z rozhodcovského rozsudku, ktorý zastával názor, že žalovaný uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ. Oprávnený je v danom prípade zmluvnou stranou, ktorá ako veriteľ (fyzická alebo právnická osoba) poskytuje spotrebiteľský úver vo forme pôžičky v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že povinný je v zmluve o pôžičke identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Súčasne bol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke povinný zamestnaný v spoločnosti I. N. a.s., Z. XX, Q.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, v ktorých článku VIII písm. b) bod 1 je stanovený úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky, teda ide o 18,25 % -ný ročný úrok z omeškania. Úrok z omeškania v takejto stanovenej výške je v rozpore so zákonom. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase požadovaného úroku z omeškania (t.j. 21.06.2006) predstavuje výška zákonných úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá v tom čase bola 4 %. V danom prípade ide o 8 % zákonný úrok z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ročný 18,25 % - ný úrok z omeškania odporuje v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonnej úprave. Stanovenú výšku úrokov považuje odvolací súd za neprimeranú a zakladajúcu taktiež rozpor s dobrými mravmi, ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Navyše dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne predstavuje tiež neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu. Bolo povinnosťou aj rozhodcovského súdu skúmať, či návrh uplatnený oprávneným nie je v rozpore s dobrými mravmi resp. nie je právom nedovolený. Namietané prekročenie oprávnenia exekučného súdu preto nebolo opodstatnené. Oprávnenosť exekučného súdu preskúmavať materiálnu a formálnu právoplatnosť exekučného titulu vyplýva z osobitného predpisu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá, od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, požaduje aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. k) účinného od 01.01.2008 (novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 568/2007 Z.z.). Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených článkom 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Namietané porušenie práva na súdnu ochranu nebolo opodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP. Poučenie: Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.