Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/15/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710209615 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710209615.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, kontaktná adresa V., L. W. XXXX/XX, zast. JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Štefánikova 882/39, proti žalovaným 1/ U. F., nar. XX.X.XXXX, X/ X. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. č. XXX, zast. Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 59, o určenie, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patrí do dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 8.11.2010, č.k. 21C 70/2010 - 34 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX kat. úz. S. - rodinný dom číslo súpisné 129 na pozemku KN č. 1900/14 patrí do dedičstva po nebohom X. Q., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a to v podiele 1/2. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania v sume 188,10 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa poukázal na to, že sa oboznámil s obsahom spisu 13C 158/2008 OS Poprad a mal za to, že žaloba je opodstatnená. Poukázal na to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na určení tohto vlastníckeho práva, lebo podiel 1/2 nehnuteľnosti má byť prejednaný v dedičskom konaní po nebohom X. Q.. Z dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní bolo preukázané, že o dedičskom konaní po nebohom Q., ktoré bolo vedené pod sp. zn. 1D 1134/2000 nebol pojatý do aktív dedičstva rodinný dom súp. č. 129 v S. a nebol prejednaný, keďže v čase smrti poručiteľa nebol tento poručiteľ zapísaný na liste vlastníctva aj keď rodinný dom v tom čase reálne existoval. Túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd v rámci konania vedeného na KS Prešov pod sp. zn. 5Co 205/2009. Žalobkyňa svoj nárok na vlastnícke právo k nehnuteľnosti odôvodnila od dedičského práva po nebohom manželovi X. Q.. Prvostupňový súd zdôraznil, že žalovaní v konaní 13C 208/2008 nepreukázali, že by vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudli. Zo svedeckých výpovedí ako aj z listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah tohto spisu vyplýva, že zostávajúca sporná časť v podiele 1/2 má patriť do dedičstva po nebohom X. Q.. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobe vyhovel a určil, že nehnuteľnosť v podiele 1/2 patrí do dedičstva po nebohom X. Q.. O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc, konkrétne za tri úkony právnej pomoci. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedli, že v dedičskom konaní po nebohom Jánovi Martinkovi bolo právoplatne ustálené a rozhodnuté, čo patrí a čo nepatrí do dedičstva po tomto poručiteľovi. V dedičskom konaní manželka poručiteľa a teda žalobkyňa nevzniesla námietku, že by do dedičstva mal patriť aj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX kat. úz. S.. Žalovaní boli zapísaní ako vlastníci tohto rodinného domu na liste vlastníctva od roku 1999 a to na základe potvrdenia o súpisnom čísle, teda ešte za života poručiteľa. Samozrejme o tomto vlastníctve žalovaných vedel, súhlasil s ním a nedomáhal sa toho, že by on mal byť bezpodielovým spoluvlastníkom tohto rodinného domu. Uvedenú skutočnosť si v čase dedičského konania uvedomovala aj žalobkyňa, preto v tomto konaní nepodala žiadne námietky v tom duchu, že by rodinný dom mal byť predmetom dedičstva. Navyše pred podaním žaloby uplynulo vyše jedenásť rokov odo dňa, kedy boli žalovaní zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti na liste vlastníctva a preto sú toho názoru, že podľa § 134 Občianskeho zákonníka, aj keby skôr neboli vlastníkmi tohto rodinného domu, uplynutím vydržacej lehoty v dobrej viere žalovaných v správnosť ich vlastníctva, sa stali skutočnými bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného rodinného domu. K tejto skutočnosti je povinný súd prihliadať z úradnej povinnosti, keďže k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza uplynutím tejto lehoty v dobrej viere. Ak sa tomu tak nestalo, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Vznášajú preto aj námietku premlčania voči tomuto nároku, keďže dedičské konanie bolo právoplatne ukončené 2.8.2001. Ďalej žalovaní argumentujú tým, že súd svojim postupom im odňal možnosť konať pred súdom. Poukazujú na to, že ich právny zástupca doporučenou zásielkou zo 4.11.2010 odoslal súdu plnomocenstvo a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní spolu so žiadosťou o jeho odročenie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vedeným na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi. Súd na toto ospravedlnenie neprihliadol s odôvodnením, že sudcovi bolo doručené až po vyhlásení rozsudku. Žalovaní však tvrdia, že súdu odoslali túto zásielku doporučenou zásielkou 4.11.2010, teda dva pracovné dni pred pojednávaním. To, že kedy zásielka bola súdu doručená im nie je známe, z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že najneskôr dňa 8.11.2010. Postupom súdu, kedy napriek takto zaslanému ospravedlneniu vo veci konal a rozhodol je konaním, ktorým odňal žalovaným možnosť pred súdom konať. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. Zdôraznila, že žiaden z bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti nevedel, že cudzí človek - žalovaný v 2. rade si bez ich vedomia iba na základe potvrdenia o súpisnom čísle dá do vlastníctva zapísať nimi postavený rodinný dom. Nemôže obstáť námietka žalovaných ohľadom vydržania tejto nehnuteľnosti s tým, že popri uplynutí desaťročnej vydržacej lehoty musí byť splnená aj druhá podmienka v tom zmysle, že držba musí byť dobromyseľná. Žalovaní neboli dobromyseľní, keďže rodinný dom získali nekalým spôsobom, čo súd prvého stupňa vyhodnotil správne tak, že žalovaní nikdy neboli, ani nemohli byť právoplatnými vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo 129 v obci S.. Taktiež tvrdí, že nie je dôvodná ani námietka žalovaných o odňatí možnosti konať pred súdom. Ak právny zástupca žalovaných zaslal ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, žalovaným nič nebránilo dostaviť sa na vytýčené pojednávanie a požiadať súd o jeho odročenie. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia. Žalobou podanou vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade sa žalobkyňa v tomto konaní domáha určenia, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. 129, postavený na pozemku KN 1900/14 kat. úz. S., zapísaný na LV č. XXX v podiele 1/2 patrí do dedičstva po nebohom X. Q., zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom S. č. XXX. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ ( žalobca ) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon z účastníkov označuje. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné ( § 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p. ) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. K nadobudnutiu dedičstva dochádza okamihom smrti poručiteľa s tým však, že právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu ( § 175p, § 175q, § 175zca O.s.p. ) tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí a to najmä kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom vecí, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní vedenom aj s inou osobou ako dedičom ( ktorá nie je poručiteľovým dedičom ) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy ( nebol predmetom dedičstva ) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dediča považovaní za vlastníkov tejto veci. Z obsahu osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi X. Q., zomrelom XX.X.XXXX ( sp. zn. 1D 1134/2000 ) vyplýva, že dedičmi po tomto poručiteľovi okrem žalobkyne a žalovanej v 1. rade sú aj ďalší dedičia a to Q. S., rod. Q., U. Q., rod. Q. a X. Q.. Ide v tomto smere o deti poručiteľa, ktorí sú dedičmi zo zákona v 1. skupine podľa § 473 Občianskeho zákonníka. Ako sa s okruhom účastníkov v tomto druhu konania a teda s vecnou legitimáciou vyporiadal súd prvého stupňa z preskúmavaného rozhodnutia zistiteľné nie je. V dôsledku toho je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo je predpoklad pre zrušenie veci v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či je daná vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia účastníkov v tomto konaní s ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti. Vecná legitimácia je pritom stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Súd prvého stupňa taktiež vypočuje žalovaných ako účastníkov konania ( § 131 O.s.p. ), keďže nevykonanie dôkazu výsluchom účastníkov môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, čo má následne vplyv aj na vecnú správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd preto so zreteľom na uvedené dôvody napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa spomínaného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.