KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov28. 11. 2011plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/112/2011 z 28. 11. 2011

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2011, sp. zn. 1To/112/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8711010165.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/112/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010165
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8711010165.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Petra
Reváka a JUDr. Vladimíra Monoka na neverejnom zasadnutí konanom 29.11.2011, v trestnej veci proti
obžalovanému W. N. pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 42/11 zo dňa 19.9.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. b/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného W. N.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods.2 Tr. por. vec obž.

W. N. vedenú pod sp. zn. 5T 42/11 pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
ktorého sa mal dopustiť tak že

- dňa 17.8.2010 v čase okolo 16.00 hod. v predajni potravín na ul. H. č. XX v A., pod hrozbou pokiaľ
majiteľ predajne M. B. nevyplatí peniaze za prácu svojej bývalej zamestnankyni O. C., tak mu dňa
19.8.2010 okolo 16.00 hod. rozbije obchod a aj jeho,

postúpil na prejednanie Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej a vnútornej správy v Poprade na
konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/90
Zb. o priestupkoch.

Proti uvedenému uzneseniu, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný sťažnosť.
Prostredníctvom svojej obhajkyne predložil súdu písomné dôvody sťažnosti. V dôvodoch sťažnosti
poukazuje na to, že súd jeho konanie vyhodnotil tak, že nevykazovalo znaky trestného činu
kvalifikovaného ako zločin vydierania, ale len znaky trestného činu kvalifikovaného ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a že mu nebola preukázaná objektívna stránka
zločinu vydierania, t.j., aby poškodeného M. B. neoprávnene pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy
k niečomu nútil, alebo aby niečo konal. S týmto názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje, keďže
ani jediný dôkaz v tomto konaní nesvedčil o tom, aby spáchal trestný čin nebezpečného vyhrážania.
Poukázal pritom na výpoveď svedkyne O. C., ktorá vypovedala, že sa nikomu nevyhrážal, aj výpoveď
svedka F. B., ktorý mal potvrdiť, že sa nikomu nevyhrážal, naopak potvrdil, že poškodený sa k nemu
arogantne správal. Absolútne sa nepreukázala ani skutočnosť, že by mal naplniť znaky obžaloby a
vyhrážať sa poškodenému, že mu rozbije obchod a aj jeho. Za takto postavenej dôkaznej situácie má za
to, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by svedčil proti nemu, práve naopak, jednoznačne bola preukázaná
jeho nevina, preto je tu dôvod na oslobodenie spod obžaloby. V dôvodoch svojej sťažnosti ďalej uvádza,
že prvostupňový súd po vyhlásení uznesenia ho poučil, že je možnosť podať proti tomuto uzneseniu
sťažnosť do 3 dní, ktorú možnosť aj využil, túto sťažnosť podal a ďalej udáva, že pokiaľ by v tomto
konaní nemohol podať sťažnosť, pričom bol poučený, že sťažnosť je prípustná, bola by mu odňatá týmto
uznesením možnosť oslobodenia v tomto konaní aj napriek tomu, že sa v konaní nepreukázala jeho



vina, ani že by spáchal skutok a tým by bol sám značne poškodený. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozhodol tak, že zruší napadnuté uznesenie v celom rozsahu a jeho spod obžaloby oslobodil.

Na základe podanej sťažnosti bol predmetný trestný spis predložený krajskému súdu, ktorý v prvom
rade zisťoval, či sú v danom prípade splnené podmienky na preskúmavanie napadnutého uznesenia v
rozsahu uvedenom v § 192 ods. 1 Tr. por.

Zo spisového materiálu vyplýva, že napadnutým uznesením okresný súd rozhodol na hlavnom
pojednávaní, a to podľa § 280 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Zo znenia zákona je zrejmé, ktoré osoby sú oprávnené proti takémuto rozhodnutiu súdu podať opravný
prostriedok, teda sťažnosť.

Podľa § 185 ods. 2 Tr. por. uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých
prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa § 280 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Z dikcie ust. § 280 ods. 3 Tr. por. teda vyplýva, že proti uzneseniu o postúpení veci podľa § 280 ods.
2 Tr. por. má právo podať sťažnosť len prokurátor. Obžalovanému v tomto prípade zákon neumožňuje
sťažnosť podať a nič na tom nemôže zmeniť ani prípadné nesprávne poučenie zo strany súdu.

Pokiaľ obžalovaný, ako osoba, ktorá na to podľa zákona nemá právo, sťažnosť podal, ide bezosporu o
sťažnosť podanú neoprávnenou osobou.

Preto krajský súd musel sťažnosť obž. W. N. podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ako sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou, a to bez toho, aby mohol preskúmavať správnosť výroku napadnutého uznesenia
alebo konania, ktoré mu predchádzalo, zamietnuť.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.