Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/149/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200869 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:6011200869.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne SKINORD, s.r.o., Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 36 681 644, právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom - advokátom, Nám. slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. augusta 2011, č. I/225/13119-82046/2011/990723-r na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Humenné dodatočným platobným výmerom zo dňa 26.04.2011 č. 703/230/16218/11/Cin podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 37.004,26 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za január 2010 v sume 60.131,42 Eur. Vlastnú daňovú povinnosť za január 2010 v sume 60.131,42 Eur uložil platiteľovi dane z pridanej hodnoty zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Humenné. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.08.2011 č. I/225/13119-82046/2011/990723-r o odvolaní proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer č. 703/230/16218/11/Cin zo dňa 26.04.2011 potvrdil. Žalobou zo dňa 06.09.2011 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby namietala, že si nie je vedomá toho, že porušila zákonom stanovenú povinnosť, na základe ktorej by bol správca dane oprávnený nepriznať jej, ako kontrolovanému daňovému subjektu uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované obdobie. Správcovi dane predložila všetky nevyhnutne potrebné doklady, ktorými preukázala nákup tovaru a jeho následný predaj. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že sa mu nepodarilo preveriť nákup tovaru z dôvodu, že sa mu prostredníctvom dožiadania nepodarilo skontaktovať s konateľmi spoločnosti DOMAPET, s.r.o. a taktiež o to, že zamestnanci správcu dane majú pochybnosti, že zakúpený tovar bol následne dodaný do Maďarska platiteľovi Oktán Kft., Kartács u. 24-26, 1037 Budapest, Hungary. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, lebo konštatoval, že netrpí vadami, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Namietala, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu rozporu so skutkovým stavom veci. Poukázala na to, že správca dane pri vykonaných daňových kontrolách v zdaňovacích obdobiach august a december 2010 na základe tých istých listinných dôkazov, a teda pri rovnakom skutkovom stave vyhovel jej žiadosti na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Zdôraznila, že rozhodnutie žalovaného musí byť založené na faktoch, nie na domnienkach a pochybnostiach, ktoré sú v celom rozsahu vyvrátené rozhodnutiami správcu dane pri iných predchádzajúcich kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol ako žalobu nedôvodnú zamietnuť. Dôvodil tým, že správca dane nepriznal žalobkyni nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 na základe zistenia, že nesplnila zákonné podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu uvedené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Práve v tomto smere správca dane zistil rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou zistil, že deklarovaný odberateľ tovaru v Maďarsku je v likvidácii a od 25.08.2009 bolo v spoločnosti tohto odberateľa zahájené konečné vyrovnanie. Počas tohto obdobia už spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, nemala príjem z predaja, ani nepriznala žiadne intrakomunitárne obchody so spoločnosťou žalobkyne. K týmto zisteným skutočnostiam žalobkyňa nedoložila žiadny dôkaz, ktorým by preukázal skutočnú realizáciu ním deklarovaného intrakomunitárneho obchodu. Dôkazy, ktoré predložila, sú dôkazmi iba deklarujúcimi dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky ani na to, aby jej v súlade s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 10VF0002 od dodávateľa DOMAPET, s.r.o., Prešov. Správca dane v tomto smere vykonal dokazovanie a preveroval, či zdaniteľný obchod žalobkyne s deklarovaným dodávateľom tovaru sa aj reálne uskutočnil, teda, či v zmysle zákona o DPH vznikla v tomto prípade daňová povinnosť. V tomto smere zistil, že dodávateľ žalobkyne je z pozície konateľov (bývalého a nového) nekontaktnou spoločnosťou. Žalobkyňa nedoložila ani nenavrhla žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval reálne uskutočnenie tohto obchodu, a tým splnenie rozhodujúcej podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane. t. j. vznik daňovej povinnosti. Preto správca dane vyhodnotil dôkazy predložené žalobkyňou za dôkazy, ktoré iba deklarujú nákup tovaru od tuzemského dodávateľa a jeho dodanie do iného členského štátu. Odmietol tvrdenie žalobkyne, že správca dane založil svoje závery na domnienkach a pochybnostiach. K namietanej rovnakosti situácie vo vzťahu ku kontrolovanému obdobiu august a december 2010 uviedol, že táto námietka nemá svoje logické opodstatnenie, lebo pri takomto posudzovaní by pri všetkých zdaniteľných obchodoch, bez ohľadu na konkrétne okolnosti ovplyvňujúce správne určenie dane, právo na odpočítanie dane automaticky vzniklo, a to isté by platilo aj pri uplatnení oslobodenia od dane.. Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania v danej veci bolo preukázanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.08.2011 č. I/225/13119-82046/2011/990723-r, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer daňového úradu Humenné z dňa 26.04.2011 č. 703/230/16218/11/Cin, ktorým správca dane žalobkyni nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 37 004,26 Eur a určil jej vlastnú daňovú povinnosť za január 2010 v sume 60 131,42 Eur. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že Daňový úrad Humenné v dňoch 21.04.2010- 21.04.2011 vykonal u žalobkyne kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010. O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol spísaný protokol č. 703/320/11770/2011/Adam zo dňa 28.03.2011. Pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období január 2010 dodal tovar (odevy, textil) v celkovej hodnote 377 517,96 Eura odberateľovi Oktán Kft., Kartács u. 24-26, 1037 Budapest, Hungary, IČ DPH: HU10335035 s oslobodením od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to na základe týchto faktúr: 100Z00001 zo dňa 5.1.2010 v sume 19 602 Eur, CMR č. 6690001, 100Z00002 zo dňa 7.1.2010 v sume 19 602 Eur, CMR č. 6690002, 1OOZ00003 zo dňa 11.1.2010 v sume 24 264 Eur, CMR č. 6690003, 100Z00004 zo dňa 15.1.2010 v sume 48 256,60 Eur, CMR č. 6690004, 100Z00005 zo dňa 21.1.2010 v sume 75 027,50 Eur, CMR č. 6690005, 100Z00006 zo dňa 23.1.2010 v sume 55 824 Eur, CMR č. 6690006, 100Z00007 zo dňa 25.1.2010 v sume 37 976,80 Eur, CMR č. 6690007, 100Z00008 zo dňa 27.1.2010 v sume 15 102,- Eur, CMR č. 6690008, 100Z00009 zo dňa 29.1.2010 v sume 25 085,42 Eur, CMR č. 6690009, 100Z00010 zo dňa 30.1.2010 v sume 56 777,64 Eur, CMR č. 6690010. Tovar (pulóver V, kabát, Cardigan pulóver) nakúpený v zdaňovacom období január 2010 od platiteľa DOMAPET, s.r.o., Levočská 2, 080 01 Prešov podľa faktúry č. 10VF0002 zo dňa 28.1.2010 bol v zdaňovacom období február 2010 dodaný odberateľovi Oktán Kft.. Kartács u. 24-26, 1037 Budapest, Hungary, 1Č DPH: HU 10335035 s oslobodením od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov na základe týchto faktúr: 100Z00024 zo dňa 17.2.2010 na sumu 86 652,35 eura, CMR 6690024, 100Z00025 zo dňa 19.2.2010 na sumu 115 127,04 eura, CMR 6690025. Daňový úrad Humenné preveroval uvedené dodania tovarov s oslobodením od dane do Maďarska odberateľovi Oktán Kft., Kartács u. 24-26, 1037 Budapest formou medzinárodnej výmeny informácií - formulár „SCAC2004“ č. 703/320/40923/2010/Adam zo dňa 13.09.2010. Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo preveriť uvedené dodania tovarov s oslobodením od dane z dôvodov, že: - spoločnosť je v likvidácii, - od 25.8.2009 bolo v spoločnosti Oktán Kft. zahájené konečné vyrovnanie, - likvidátor MAROSHOLDING Kft., zastúpený pánom C. L., nemá žiadne doklady, keďže zástupcovia spoločnosti Oktán Kft. im nepredložili dokumentáciu spoločnosti, - zástupca spoločnosti a majiteľ sú nedostupní, - podľa vyjadrenia likvidátora spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť počas obdobia konečného vyrovnania, nemala žiaden príjem z predaja tovaru a spoločnosť nevykonala žiadne nadobudnutia ani domáce, ani z EU, ani z tretej krajiny, - spoločnosť nepriznala žiadne intra-komunitárne obchody, - majitelia spoločnosti nepredložili doklady, a to ani po vyzývaní, - do konca roka 2007 spoločnosť predkladala daňové priznania, - za preverované obdobie od 1.1.2008 do 24.8.2009 spoločnosť nepredložila daňové - priznania ani súhrnné výkazy, - daňové priznania predložené počas vyrovnania neobsahujú žiadne záväzky. Uvedené skutočnosti vyvolali u správcu dane pochybnosti, či tovar bol dodaný do Maďarska platiteľovi Oktán Kft., Budapest. Vyzval daňový subjekt na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na dodanie tovaru s oslobodením od dane v zdaňovacom období január 2010 podľa § 43 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt nepredložil dôkazy preukazujúce splnenie uvedených podmienok. Správca dane preverovaním vo forme medzinárodnej výmeny informácií nezistil jeho dodanie do Maďarska, preto konštatoval porušenie ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a určil jej za zdaňovacie obdobie január 2010 za nepreukázané deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu daň vo výške 60 275,97 Eur podľa § 27 nadväzne na § 22 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa si uplatnila v zdaňovacom období január 2010 právo na odpočítanie dane vo výške 36 859,70 Eur z tovaru dodaného platiteľom DOMAPET, s.r.o., Levočská 2, Prešov, na základe faktúry č. 10VF0002 zo dňa 28.01.2010 v sume 230 858,12 Eur, z toho základ dane 193 998,42 Eur a 19 % DPH 36 859,70 Eur. Správca dane preveroval uvedený nákup tovaru prostredníctvo príslušného správcu dane. Uvedený nákup sa nepodarilo preveriť, z toho dôvodu vyzval žalobkyňu na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z týchto tovarov v zdaňovacom období január 2010. Žalobkyňa žiadne dôkazy nedoložila. Na základe toho správca dane konštatoval, že zo strany daňového subjektu nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol v jeho prospech dodaný spoločnosťou DOMAPET, s.r.o., Prešov, čím daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 37 004,26 Eur. Ďalej dôvodil tým, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru z tuzemska do Maďarska postupoval podľa Nariadenia rady č. 1798/2003, ktorého ustanovenia sú záväzné v celom rozsahu a sú priamo vykonateľné vo všetkých štátoch Európskej únie. V súlade s týmto nariadením požiadal správca dane v súvislosti s preverovaným obchodom o medzinárodnú výmenu informácií a z odpovede, ktorá bola doručená dňa 15.11.2010 vyplýva, že spoločnosť Oktán Kft, Kartács u. 24-26, 1037 Budapest, Hungary, IČ DPH: HU 10335035 podávala daňové priznania do konca roka 2007. Od 01.01.2008 daňové priznania ani súhrnné výkazy nepodáva a od 25.08.2009 je v procese likvidácie. Likvidátor účtovné doklady nemá, keďže konatelia spoločnosti Oktán Kft. sú nedostupní a nepredložili ich ani po vyzvaní. Kontrolóri kontaktovali spoločnosť stanovenú registračným súdom viesť konečné vyrovnanie, ako aj ich zodpovedného zamestnanca, pričom zistili, že žiadne doklady neboli získané, preto dokazovanie nie je možné. Neexistujú žiadne dostupné doklady týkajúce sa činnosti spoločnosti. Daňové priznania predložené počas konečného vyrovnania neobsahujú žiadne záväzky. Od začiatku procesu konečného vyrovnania spoločnosť neuskutočňovala žiadnu obchodnú činnosť, nemala žiaden príjem z predaja tovaru a žiadne nadobudnutie (domáce, IC-nadobudnutie alebo z tretích krajín). Z toho dôvodu správca dane požiadal daňový subjekt o predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok dodania tovaru s oslobodením od dane v zdaňovacom období január 2010 podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zároveň daňový subjekt upozornil že v prípade ich nepredloženia určí z dodania tovaru do iného členského štátu daň. Daňový subjekt mal teda možnosť predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie k deklarovanému obchodu, čo však v priebehu daňovej kontroly, ani po zaslaní výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ani v odvolacom konaní neurobil. K odvolacej námietke žalobcu, že má nárok na oslobodenie od dane na základe predloženej účtovnej dokumentácie uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil iné skutočnosti ako tie, ktoré daňový subjekt deklaroval predloženými dokladmi. Preto nie je možné túto námietku akceptovať. Faktúru a medzinárodný nákladný list nemožno považovať za dôkazy preukazujúce splnenie podmienok na oslobodenie predmetného dodania tovaru od dane. Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie síce vykonáva správca dane, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať všetky skutočnosti deklarované v priznaní a vierohodnosť vedených evidencií. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Maďarska. Podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je síce platiteľ povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a príslušným dokladom o preprave, avšak dôležitosť týchto dokladov nespočíva len v ich formálno- právnej deklarácii, ale hlavne vtom, že musia odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Daňový subjekt nevyvrátil právne relevantným spôsobom zistenia správcu dane, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu nedošlo. K odvolacej námietke v súvislosti s nepriznaním nadmerného odpočtu dane za január 2010 vo výške 37 004,26 Eur z dôvodu nesplnenia všetkých zákonom stanovených povinností uviedol, že daňovník si za toto zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 36 859,70 Eur na základe faktúry č. 10VF0002 zo dňa 28.01.2010 za dodanie tovaru vo výške 230 858,12 Eura od dodávateľa DOMAPET, s.r.o., Levočská 2, 080 01 Prešov. Správcovi dane sa nepodarilo prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Prešov II preveriť uvedený nákup tovaru, lebo sa mu nepodarilo skontaktovať ani s bývalým splnomocneným zástupcom firmy DOMAPET, s.r.o. C. J. ani s novým konateľom spoločnosti C. Y.. Keďže na strane deklarovaného dodávateľa tovaru nebolo možné nákup preveriť, správca dane za účelom oprávnenosti odpočítania dane zaslal žalobkyni výzvu na predloženie všetkých dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z tovaru v zdaňovacom období január 2010 podľa § 51 nadväzne na § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s upozornením, že v prípade ich nepredloženia jej neprizná uplatnené právo na odpočítanie dane z tovaru. Daňový subjekt mal teda možnosť predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia k deklarovanému obchodu, čo však v priebehu daňovej kontroly, ani po zaslaní výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie nestalo. Ani v tomto prípade daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Z protokolov Daňového úradu Humenné zo dňa 28.03.2011 č. 703/320/11770/2011/Adam vyplývajú skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Jednou zo základných zásad daňového konania je podľa zákona o správe daní a poplatkov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 Zákona o správe daní a poplatkov) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy k ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Vo svojej podstate vychádza zústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybranie dane (§ 2 ods. 6 ). (26:24) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa § 29 ods. 2 písm. zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobu, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podstatnou žalobnou námietkou je, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so skutkovým stavom veci a je založené na domnienkach a pochybnostiach, ktoré sú v celom rozsahu vyvrátené rozhodnutiami správcu dane pri iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že daňové orgány postupovali v zmysle zásad daňového konania a vykonané dôkazy, z ktorých vychádzal správca dane, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného. V danom prípade ostali sporné skutkové okolnosti žalobcom tvrdených obchodných transakcií, a to tak dodania tovaru odberateľovi Oktán, Kft., Budapest, Hungary, ako aj nákupu tovaru od spoločnosti DOMAPET, s.r.o. Prešov. Aj podľa názoru súdu žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu uvedené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Uskutočnenie tejto transakcie spochybňuje zistenie z medzinárodnej výmeny informácií maďarskou daňovou správou, z ktorej vyplýva, že odberateľ tovaru v Maďarsku je v likvidácii a od 25.08.2009 bolo spoločnosti tohto odberateľa začaté konečné vyrovnanie. Počas tohto obdobia už spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, nemala príjem z predaja, ani nepriznala žiadne intrakomunitárne obchody so spoločnosťou žalobkyne. Žalobkyňa nedoložila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala skutočnú realizáciu ňou deklarovaného intrakomunitárneho obchodu. Žalobkyňa nedoložila ani nenavrhla žiadne dôkazy ani pri preverovaní zdaniteľného obchodu od spoločnosti DOMAPET, s.r.o. Splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa viaže na nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodaného tovaru, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade v predložených faktúrach, čo žalobkyňa nepreukázala. Formálna existencia faktúry a medzinárodného nákladného listu nie je predpokladom pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet dane musí preukázať platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje. Tieto podmienky boli spochybnené prevedeným dokazovaním správcu dane. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, dostatočne a správne zistil skutočný stav veci tak, aby mohol podľa zákona aj rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásade logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkov z podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahoval zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma ja procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.) Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia deklarovaných obchodných transakcií Vzhľadom na uvedené súd žalobu podľa § 250j, ods. 1 O.a.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.