KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov22. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/37/2010 z 22. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 22. mája 2012, sp. zn. 3S/37/2010, ECLI:SK:KSPO:2012:8010200263.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/37/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200263
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200263.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň
JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov 1. T. U., bytom T. XX, U., 2.
Mgr. R. Y., bytom A. XXX a 3. Mgr. I. F., bytom Q. X, U., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou
Ivančo, Rigo & Kukura s.r.o., Dúhova 2, Košice, proti žalovanému Katastrálnemu úradu v Prešove,
Konštantínova 6, Prešov, za účasti Okresného prokurátora v Bardejove, Kellerova 7, Bardejov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára 2010
na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára 2010 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Správy katastra Bardejov č. V 200/2008 zo dňa 17. januára 2009 a vracia vec žalovanému
na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Z a v ä z u j e ž a l o v a n é h o nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 1 221,06 €, ktoré je
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov Ivančo, Rigo & Kukura s.r.o., Advokátska kancelária do
10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.02.2010 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7
ods. 1, § 58 ods. 1 a § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“), podľa § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny
zákon“) a podľa § 26 a § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení (ďalej len „zákon o
prokuratúre“) v konaní vo veci odvolania žalobcov proti rozhodnutiu Správy katastra Bardejov (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) zo dňa 17.01.2009 č. V-2000/2008 rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V-2000/2008 zo dňa
17.01.2009 o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry v Bardejove č. Pd 85/08-5 zo dňa 17.12.2008
potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 16.09.2008 o povolení vkladu
vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy č. V-2000/2008, ktorá bola uzatvorená medzi T. U. a Mgr. R.
Y. ako predávajúcimi a Mgr. I. F. ako kupujúcou. V súlade s článkom II kúpnej zmluvy boli predmetom
prevodu parcely C KN zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. Q., a to parcela č. 3440/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 129 m2, č. 3440/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2, č. 3440/4 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2, č. 3440/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 353
m2 a č. 3442/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 806 m2 spolu s budovou so súpisným číslom
XXXX postavenej na parcele CKN č. 3440/1.



Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bol dňa 17.12.2008 doručený protest
Okresnej prokuratúry v Bardejove č. Pd 85/08-5, ktorým namietala porušenie zákona s uvedením ust.
§ 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona v spojení s ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa. Súčasne podľa § 151p Občianskeho zákonníka k zániku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu zmluvou treba vklad do katastra. Ďalej uviedla, že dve parcely CKN č. 3442/13
a 3442/14, ktoré boli (okrem iných) predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy
č. V-2000/2008 vznikli odčlenením z parcely CKN č. 3442/10, ktorá je podľa zápisu na LV č.
XXXXX zaťažená vecným bremenom zriadeným notárskou zápisnicou č. N 31/96, Nz 21/96, ktorou
Slovenská autobusová doprava, š.p. Bardejov zriadila v prospech Nákladnej automobilovej dopravy,
š.p. Košice právo prechodu cez parcelu CKN č. 3442/1 pre všetky druhy motorových vozidiel a
Nákladná automobilová doprava, š.p. Košice zriadila touto notárskou zápisnicou, ktorej vklad bol
povolený pod č. V-820/96 v prospech Slovenskej autobusovej dopravy, š.p. Bardejov vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu cez parcelu CKN č. 3442/10 a CKN č. 3442/11. Poukázala na právne
nástupníctvo Slovenskej autobusovej dopravy, š.p. Bardejov, ktorej nástupcom sa stala SAD, š.p. Prešov
na základe rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 92/99 zo dňa
30.06.1999, ktorej právnym nástupcom sa na základe ďalšieho rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky č. 91 zo dňa 21.11.2001 stala SAD Prešov, a.s. Vzhľadom k
tomu, že v danom prípade sa vecné bremeno viaže na nehnuteľnosť ako celok, po jej rozdelení a
prevedení do vlastníctva inej osoby prvostupňový správny orgán bol povinný vykonať zápis vecného
bremena ku všetkým novovytvoreným častiam pôvodnej nehnuteľnosti, čo zodpovedá aj ust. § 151n
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Konštatoval, že proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, a to najprv T. U. listom zo dňa
09.03.2009, Mgr. R. Y. listom zo dňa 11.03.2009 a Mgr. I. F. listom zo dňa 11.03.2009 prostredníctvom
Advokátskej kancelárie Ivančo, Rigo & Kukura s.r.o., v ktorých poukázali na porušenie základných
pravidiel správneho konania vyjadrených v ust. § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a súčasne uviedli,
že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora je
nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a nezákonné aj z dôvodu, že samotná existencia vecného bremena
viaznuceho na nehnuteľnosti nie je dôvodom obmedzujúcim nakladanie s nehnuteľnosťou. V čase
prevodu novovytvorených pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu podľa zmluvy č. V-2000/2008 tieto
už neboli zaťažené vecným bremenom, pretože táto ťarcha zanikla zo zákona s ohľadom na skutočnosť,
ktorou je posúdenie samotného vecného bremena zriadeného podľa časovo skôr evidovanej zmluvy č.
V-820/1996 ako vecného bremena pôsobiaceho in personam a následne vykonaných zmien na strane
dotknutých subjektov vecného bremena.

Dôvodil, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že po
podaní odvolania všetkými účastníkmi konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
zo dňa 17.01.2009 bolo dňa 18.02.2009 vydané rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad kúpnej
zmluvy č. V-2000/2008. Administratívny spis, ako aj rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora zo
dňa 17.01.2009 spolu s rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vklad kúpnej zmluvy bol postúpený na
Krajský súd v Prešove, ktorý najprv v danej veci vydal dňa 05.01.2010 rozsudok sp.zn. 4Sp 24/09-14,
ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.02.2009 ako predčasne vydané
z dôvodu, že doposiaľ nerozhodlo o podaných odvolaniach zo strany účastníkov konania a o ktorom
nemal rozhodovať súd, ale vecne a miestne príslušný odvolací správny orgán, ktorým je v danom prípade
Katastrálny úrad v Prešove. Krajský súd v Prešove súčasne dňa 05.01.2010 vydal uznesenie sp.zn. 4Sp
25/09-10, ktorým konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. V-2000/2008 zo dňa 17.01.2009
zastavil a vec postúpil na konanie odvolaciemu správnemu orgánu. Súčasne bolo do spisu žalovaného
ako odvolacieho správneho orgánu doložené zo strany advokátskej kancelárie žalobcov odvolanie zo
dňa 15.02.2010, v ktorom sa uvádzajú rovnaké dôvody ako vo všetkých troch časovo skôr predložených
odvolaniach žalobcov.

Ďalej uviedol, že prešetrením údajov v súbore geodetických a popisných údajov katastra nehnuteľností
bolo zistené, že dňa 06.06.1996 bol povolený vklad Dohody o zriadení vecného bremena č. V-820/96



(ďalej len „dohoda“), ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou autobusovou dopravou, š.p. Bardejov
(ďalej len „SAD š.p. Bardejov“) a Nákladnou automobilovou dopravou, š.p. Košice, odštepný závod 1021
Bardejov (ďalej len „NAD š.p. Košice“). V súlade s článkom III. predmetnej dohody bolo zo strany SAD
š.p. Bardejov ako povinného z vecného bremena zriadené v prospech NAD š.p. Košice ako oprávneného
z vecného bremena vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu KN č. 3442/1 pre
všetky druhy motorových vozidiel. Súčasne podľa čl. IV. dohody bolo zo strany NAD š.p. Košice ako
povinného z vecného bremena zriadené v prospech SAD š.p. Bardejov ako oprávneného z vecného
bremena vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu KN č. 3442/10 a KN č. 3442/11
pre všetky druhy motorových vozidiel. Z predmetnej dohody vyplýva, že v danom prípade si zmluvné
strany zriadili navzájom vecné bremená, preto sa jednotlivé subjekty stávajú v pozícii oprávneného z
vecného bremena, ale súčasne aj v pozícii povinného z vecného bremena. V tomto rozsahu bol následne
vykonaný aj zápis vecných bremien do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. 519/96.

Dňa 15.02.2008 bol povolený vklad kúpnej zmluvy č. V-135/2008, podľa ktorej sa v celosti stal výlučným
vlastníkom parciel C KN č. 3442/10 34420/1 a 3440/2 spolu s budovou postavenou na parcele KN č.
3442/1 T. U. - žalobca v 1. rade. Podľa čl. IV. bod 1.3 kúpnej zmluvy zmluvné strany vzali na vedomie
existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu C KN č. 3442/10 zriadeného v
prospech Slovenskej autobusovej dopravy Prešov. Dňa 11.04.2008 bol povolený vklad kúpnej zmluvy č.
V-629/08 uzatvorenej medzi T. U. ako predávajúcim a Mgr. R. Y. ako kupujúcim, kde predmetom prevodu
vlastníckeho práva bol podiel 1 na parcelách C KN č. 3442/10, 3440/1 a 3440/2 spolu so stavbou so
súpisným č. XXXX postavenej na parcele C KN č. 3440/1. V čl. IV bod 1.3 zmluvné strany vzali na
vedomie existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu C KN č. 3442/10
v prospech Slovenskej autobusovej dopravy Prešov. Dňa 25.08.2008 bola zo strany T. U. a Mgr. R. Y.
ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. Q. prvostupňovému
správnemu orgánu doručená žiadosť o zápis geometrického plánu č. 33530386/88/2008, z obsahu
ktorého okrem iného vyplýva, že z parcely KN č. 3442/10 o výmere 5 195 m2 vznikli parcely C KN č.
3442/10 o výmere 36 m2, 3442/13 o výmere 353 m2 a 3442/14 o výmere 4 806 m2. Zápis geometrického
plánu bol vykonaný dňa 09.09.2008 pod číslom zmeny 1641/2008.

Dňa 12.09.2008 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy č.
V-2000/2008 uzatvorenej medzi T. U. a Mgr. Mgr. R. Y. ako predávajúcimi a Mgr. I. F. ako kupujúcou.
V súlade s čl. II kúpnej zmluvy boli predmetom prevodu vlastníckeho práva v celosti nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX v k.ú. Q., a to parcela č. C KN 3440/1 o výmere 129 m2, 3440/2 o
výmere 563 m2, 3440/4 o výmere 263 m2, 3442/13 o výmere 535 m2 (vzniknutá podľa geometrického
plánu č. 3353086-88/2008) a parcela č. 3442/14 (novovzniknutá parcela podľa geometrického plánu
č. 33530386-88/2008) o výmere 4 806 m2 spolu so stavbou so súp.č. XXXX postavenej na parcele C
KN č. 3440/1. Podľa čl. IV bod 1.2 a 1.3 kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že na prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, t.j. ani vecné bremená, najmä nie práva prechodu alebo
prejazdu. Návrh na vklad kúpnej zmluvy č. V-2000/2008 bol povolený dňa 16.09.2008 s tým, že dňa
17.12.2008 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený protest prokurátora č. Pd 85/08-5, ktorým
bol upozornený na porušenie zákona s ohľadom na stále existujúce vecné bremeno založené Dohodou
o vecnom bremene č. V-820/96 spočívajúce v práve prechodu, okrem iného aj cez parcelu č. C KN
3442/10, ktoré bolo zriadené podľa čl. IV dohody NAD š.p. Košice ako povinný z vecného bremena
v prospech SAD š.p. Bardejov ako oprávneným z vecného bremena. Tak ako bolo uvedené vyššie,
prokurátor poukázal aj na právne nástupníctvo SAD š.p. Bardejov. Vzhľadom na to, že parcely č.
C KN 3442/13 a 3442/14 vznikli odčlenením z parcely C KN č. 3442/10, ku ktorej trvá stále vecné
bremeno upozornil prvostupňový správny orgán na zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym,
t.j. stavom podľa verejných listín uložených v zbierke listín katastra nehnuteľností. V súvislosti s konaním
o proteste prokurátora bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu aj žiadosť SAD Prešov, a.s.
zo dňa 04.11.2008 o prešetrenie správnosti zápisu vecného bremena, ktorou poukazuje a žiada o
zosúladenie zápisu vecného bremena podľa zmluvy č. V-820/96, a to v priamej nadväznosti na jej právne
nástupníctvo po SAD š.p. Bardejov.

Žalovaný argumentoval právnou úpravou vecných bremien, ktorá vychádza z ust. § 151n a nasledujúcich
ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľností
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe. Z citácie uvedeného ustanovenia vyplýva, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu



môžu byť dvojakého druhu, t.j. práva spojené s vlastníctvom nehnuteľností (vecné bremená pôsobiace in
rem), ktoré sú nerozlučne späté s vlastníckym právom k určitej nehnuteľnosti a prechádzajú aj na nového
nadobúdateľa a práva patriace určitej osobe (vecné bremená pôsobiace in pesonam), ktoré patria len
konkrétne určenej osobe (fyzickej alebo právnickej osobe), a smrťou resp. zánikom neprechádzajú na
nového nadobúdateľa. Ďalej uviedol, že rozlišujúcim kritériom či ide o vecné bremeno pôsobiace in rem
alebo in personam je obsah samotného vecného bremena, t.j. právo a povinnosť niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať, pričom povinnosť z vecného bremena pôsobí vždy in rem a má vecnoprávny
charakter čo znamená, že v prípade zmeny subjektu, či už prevodom alebo prechodom práva, vecné
bremeno prechádza aj na nového nadobúdateľa. Na druhej strane oprávnenie z vecného bremena je z
hľadiska určenia subjektu oprávnenia, ktorým môže byť podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka
vlastník - in rem alebo určitá osoba - in personam rozhodujúce, pretože ak v prípade ak oprávnenie z
vecného bremena bolo zriadené v prospech konkrétne určenej osoby, pri zmene vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom neprechádza toto oprávnenie z vecného bremena na nového
nadobúdateľa.

Dôvodil, že porovnaním podľa zmluvy č. V 820/96 bolo zistené, že vo vzťahu k parcele CKN č. 3442/10, z
ktorej následne vznikli parcely č. CKN 3442/13 a 3442/14 bolo zriadené zo strany NAD š.p. Košice (ktorý
v tomto prípade vystupuje v pozícii povinného z vecného bremena) právo prechodu v prospech SAD š.p.
Bardejov, ktorý je v pozícii oprávneného z vecného bremena. V prípade zriadeného vecného bremena
v prospech SAD š.p. Bardejov (ktorého práva a povinnosti v plnom rozsahu prevzala SAD Prešov, a.s.)
nedošlo k zániku právnickej osoby podľa Obchodného zákonníka, čo potvrdzujú aj jednotlivé zápisy
v Obchodnom registri SAD š.p. Bardejov, kde je v časti ďalšie právne skutočnosti uvedené, že sa
vymazáva obchodné meno SAD š.p. Bardejov ako aj ostatné doteraz platné zápisy na základe jeho
zrušenia bez likvidácie rozhodnutím Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.
92/99 zo dňa 36.06.1999 zlúčením s iným štátnym podnikom ku dňu 01.08.1999. Dňom 01.08.1999
všetky práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z obchodnoprávnych, pracovnoprávnych,
občianskoprávnych a iných právnych a majetkových vzťahov prechádzajú na podnik SAD š.p. Prešov
so sídlom v Prešove. Súčasne podľa zápisu z obchodného registra pre SAD, a.s. Prešov v časti
ďalšie právne skutočnosti je uvedené, že akciová spoločnosť bola zriadená rozhodnutím zakladateľa
Fondom národného majetku Slovenskej republiky vo forme notárskej zápisnice zo dňa 04.12.2001
č. N 984/2001, Nz 966/2001 s tým, že spoločnosť preberá majetok, práva a záväzky a povinnosti
podniku SAD š.p. Prešov so sídlom v Prešove, ktorý bol zrušený bez likvidácie v súlade s rozhodnutím
o privatizácii podniku. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, že v
prípade SAD š.p. Bardejov nedošlo k zániku právnickej osoby, ktorá by mala za následok aj zánik na
ňu viažuceho sa vecného bremena ako vecného bremena pôsobiaceho in personam potvrdzuje okrem
zápisov v obchodnom registri aj samotný Obchodný zákonník upravujúci spôsoby zániku právnických
osôb s ohľadom na prechod práv podľa zákona č. 92/1991 Zb. o privatizácii, kde v danom prípade
došlo k transformácii zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť so zachovaním všetkých práv a
povinností. Z uvedeného vyplýva, že aj keď bolo podľa zmluvy č. V-820/96 zapísané vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu cez parcelu CKN č. 3442/10 zriadené v prospech SAD š.p. Bardejov,
ktorý ako oprávnený subjekt nezanikol vzhľadom na právne nástupníctvo SAD, a.s. Prešov vo vzťahu
k prevodu pozemkov podľa kúpnej zmluvy č. V2000/2008 bol protest Okresnej prokuratúry v Bardejove
č. Pd 85/08-5 dôvodný, preto rozhodol druhostupňový správny orgán tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

Včas podanou žalobou sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia
a žiadali ho zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Namietali, že žalovaný neodstránil
vady konania spôsobené prvostupňovým správnym orgánom tým, že neodstránil nezrozumiteľnosť
napadnutého rozhodnutia, ktorú namietali v odvolacom konaní. Rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu je nezrozumiteľné vo výroku rozhodnutia, kde uvádza, že zrušuje rozhodnutie vedené pod č.
V-2000/2008, ktorým bol povolený vklad „záložného práva“ do katastra nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi T. U. a Mgr. R. Y. a kupujúcou Mgr. I. F., pričom predmetom
konania bolo konanie „o povolení vkladu vlastníckeho práva“ k novovytvoreným nehnuteľnostiam a
nie konanie o zriadení záložného práva. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidia aj v tom, že
samotná existencia vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnosti nie je dôvodom obmedzujúcim
nakladanie s takouto nehnuteľnosťou. So žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by existencia
vecného bremena akýmkoľvek spôsobom bránila v nakladaní s vecou. Je pritom pravdou, že pri



prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom (povinná alebo slúžiaca
nehnuteľnosť) prechádza s vlastníckym právom k nehnuteľnosti vecné bremeno z pôvodného vlastníka
na nadobúdateľa, ako to správne uvádza žalovaný. Ani záložné právo neobmedzuje vlastníka v
zmluvnej voľnosti podľa Katastrálneho zákona (Stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.06.2000 č. Cpjn 38/98). Dokonca podľa súdnej praxe
prípadné dojednania obmedzujúce záložcu s nakladaním s vecou bez súhlasu záložného veriteľa majú
úžernícku povahu, a teda sú neplatné (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.03.1997 sp.zn.
6S 6/96 publikovaný ako R66/1999). Záložné právo rovnako ako vecné bremeno patrí medzi vecné práva
k cudzej veci, ktoré pôsobia vždy aj voči nadobúdateľovi. Neexistuje teda ani vecný dôvod, prečo by sa s
nimi mali spájať akékoľvek obmedzenia čo do nakladania so zálohom, resp. slúžiacou nehnuteľnosťou.
Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ďalej vytýkali správnym orgánom, že obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou nespočíva ani v tom,
že samotná kúpna zmluva neobsahuje informáciu o vecných bremenách. Povinnosť uvádzať informáciu
o vecných bremenách zákon neukladá ako podmienku pre vkladuschopnosť listiny s následkom, že by
išlo o vadu zmluvy, ktorá by mala za následok jej neplatnosť. Poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Brne sp.zn. 35C a 58/99, podľa ktorého pri posudzovaní určitosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti
v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa neprihliada k vyhláseniu
prevodcu o vecných bremenách viaznucich na prevádzanej nehnuteľnosti. Je preto pre účely tohto
konania bez akéhokoľvek významu, že je toto vyhlásenie v zmluve prípadne neúplné či nesprávne. Z
uvedeného dôvodu neexistuje zákonná prekážka zavkladovania platnej kúpnej zmluvy. V prípade, ak na
nehnuteľnosti viazne vecné bremeno a nadobúdateľ o tejto skutočnosti nevie, nehnuteľnosť ako predmet
prevodu má právnu vadu, čo vyvoláva zodpovednosť za vady. Jedná sa však o výlučne občianskoprávny
vzťah, ktorý nemá vplyv na platnosť a trvanie zmluvného vzťahu založeného takouto kúpnou zmluvou.

Dôvodili, že v čase prevodu novovytvorených pozemkov tieto už neboli zaťažené vecným bremenom,
pretože ťarcha zanikla zo zákona. Žalovaný správne zistil a posúdil, že oprávnenie z vecného bremena
patrilo právnemu predchodcovi spoločnosti SAD Prešov a.s., a to konkrétne spoločnosti Slovenská
autobusová doprava, štátny podnik Bardejov. Vecné bremeno v prospech oprávneného - Slovenskej
autobusovej dopravy, š.p. Bardejov sa vzťahovalo na pozemok parc.č. 3442/10, ktorý sa neskôr rozčlenil
na pozemky parc.č. 3442/10, 3442/13 a 3442/14. Vecné bremeno vzniklo povolením vkladu zo dňa
06.06.1996 č. V-820/96 na základe dohody napísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 05.06.1996,
ktorou bolo zriadené vecné bremeno povinným Nákladnou automobilovou dopravou, š.p. Košice v
prospech oprávneného Slovenskej autobusovej dopravy, š.p. Bardejov spočívajúce v práve prechodu
cez parcelu č. KN 3442/10 a KN 3442/11 pre všetky druhy motorových vozidiel. Slovenská autobusová
doprava, štátny podnik Bardejov podľa výpisu z obchodného registra zanikla zlúčením so spoločnosťou
Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Prešov so sídlom Košická 2, Prešov a bola vymazaná
z obchodného registra ku dňu 01.08.1999. Je síce pravdou, že práva a povinnosti zrušeného podniku
prešli na spoločnosť Slovenská autobusová doprava, š.p. Prešov, nič to však nemení na skutočnosti,
že spoločnosť Slovenská autobusová doprava, š.p. Bardejov zanikla. Vonkajšou formou zániku je práve
výmaz spoločnosti z obchodného registra a skutočnosť, že na právneho nástupcu neprešlo identifikačné
číslo. Nejednalo sa teda iba o zmenu právnej formy a zároveň išlo o právne nástupníctvo.

Ďalej tvrdili, že aj spoločnosť Slovenská autobusová doprava, š.p. Prešov so sídlom Košická 2 zanikla
bez likvidácie a bola vymazaná z obchodného registra a práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku
prešli na spoločnosť Slovenská autobusová doprava Prešov, a.s. Nie je teda možné v žiadnom prípade
sa stotožniť so záverom žalovaného, že v danom prípade sa nejednalo o zánik právnickej osoby. Táto
koncepcia v plnom rozsahu zodpovedá ustanoveniam Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov, a to § 69 a § 69a kde sa jednoznačne stanovuje, že spoločnosti zanikajúce
splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú.

Uviedli, že žalovaný správne zistil a posúdil, že v danom prípade oprávnenie z vecného bremena č. V
820/96 nepôsobí in rem, ale in personam. Vyplýva to z tej skutočnosti, že oprávnenie z vecného bremena
patrilo spoločnosti Slovenská autobusová doprava, š.p. Prešov (správne má byť Slovenská autobusová
doprava, š.p. Bardejov) bez špecifikácie toho, že by jej patrilo ako vlastníkovi určitých pozemkov.



Citovali § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou a zánikom. V tejto súvislosti
poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03.12.2003 sp.zn. 22Cdo 946/2003, z
ktorého vyplýva, že vecné bremeno zriadené zmluvou o zriadení vecného bremená, ktoré bolo zriadené
v prospech spoločnosti, teda bolo zriadené v prospech určitej osoby (§ 151n ods. 1 Občianskeho
zákonníka) podľa citovaného ustanovenia zaniklo zánikom osoby z vecného bremena oprávnenej. Zánik
právnickej osoby má vo vzťahu k vecnému bremenu rovnaké účinky ako smrť fyzickej osoby. Aj fyzická
osoba môže mať právnych nástupcov - dedičov, tí však nemôžu nadobudnúť práva zodpovedajúce
vecnému bremenu v prípade, ak toto pôsobí in personam. Rovnako zánik právnickej osoby, hoci s
právnym nástupcom, má za následok zánik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu in personam.
Vecné bremená pôsobiace in personam sú preto podľa zákona neprevoditeľné a neprechádzajú na
právnych nástupcov oprávnených z vecného bremena. Poukázali aj na skutočnosť, že v čase vytvorenia
registrácie geometrického plánu č. 33530386-88/2008 predmetné nehnuteľnosti už neboli zaťažené
ťarchou, pretože vecné bremeno zaniklo najneskôr dňom výmazu oprávneného z vecného bremena,
teda spoločnosti Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Bardejov z obchodného registra k čomu
došlo dňa 01.08.1999. Z uvedených dôvodov považujú rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.06.2010 v ktorom uviedol, že rozhodnutím č. Vo
3/2010-So zo dňa 26.02.2010 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. V-2000/2008
zo dňa 17.01.2009, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry v Bardejove č. Pd 85/08-5 zo dňa
17.12.2008 týkajúceho sa nezákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva podľa kúpnej
zmluvy č. V 2000/2008 zo dňa 16.09.2008. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že po tom čo
bolo vyhovené protestu prokurátora vydal prvostupňový správny orgán dňa 18.02.2009 rozhodnutie
o zamietnutí vkladu podľa kúpnej zmluvy č. V 2000/2008, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 4Sp 24/09-14 zo dňa 05.01.2010 (právoplatný dňa 20.01.2010) z dôvodu, že v
danej veci bolo rozhodnutie vydané predčasne, pretože povinnosťou prvostupňového správneho orgánu
bolo vyčkať na rozhodnutie odvolacieho orgánu Katastrálneho úradu v Prešove, ktorý v tom čase
riešil odvolanie proti rozhodnutiu o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry v Bardejove č. Pd 85/08-5.
Dôvodil, že vzhľadom na tento úkon prvostupňového správneho orgánu ako aj v nadväznosti na jeho
rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu o povolení vkladu zo dňa 16.09.2008
sa konanie o predmetnom vklade dostalo do štádia opätovného konania, kedy je prvostupňový správny
orgán ako vecne a miestne príslušný správny orgán povinný vydať rozhodnutie o vklade. Preskúmavané
rozhodnutie č. Vo 3/2010-So zo dňa 26.02.2010 považuje za procesné rozhodnutie, pretože v tomto
štádiu správneho konania stále absentuje rozhodnutie o merite veci a navrhuje zastaviť konanie podľa
§ 250d ods. 3 O.s.p.

K návrhu žalovaného na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd poukazuje v celom rozsahu
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo 14/2010 zo dňa 7. decembra 2010, v
ktorom je uvedené:

Inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry slúži
predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie
právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju
pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, že podaním protestu prokurátora možno vyvolať
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie). Podaním
protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným
obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie
alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi) a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.

Treba zdôrazniť, že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny
vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom ani medzi účastníkmi konania a
prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to aj vtedy, ak dal
k takému konaniu podnet. Správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, má dve možnosti - buď protestu
prokurátora vyhovie alebo mu nevyhovie, reps. mu vyhovie iba čiastočne. V prvom prípade ide o
špeciálny prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania
má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§



69 ods. 4 Správneho poriadku). Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste
prokurátora, t.j. len rozhodnutie vydané v konaní upravenom v § 69 Správneho poriadku, v odvolaní
(rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základe veci. Odvolanie sa
teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť.

To isté platí aj pre súdne preskúmavacie konanie podľa piatej časti O.s.p. Jednou z podmienok postupu
podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodnutie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“, t.j. preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu
správnych orgánov je, že návrhom napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu došlo k
ukráteniu na právach tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tento návrh podáva (§ 247 ods. 1 O.s.p.),
ako aj, že ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95)j požiadavka zakotvená v
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.) tiež nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu)
správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju
povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania
súdom aj právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým bolo vyhovené protestu
prokurátora. Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môžu byť len rozhodnutia vydané
v konaní o proteste prokurátora, nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo protestom
prokurátora napadnuté; úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku zákonnosti
predchádzajúceho rozhodnutia z hľadiska ich obsahu.

Podľa § 35 ods. 2 písm. h/ O.s.p., prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora.

Podaním zo dňa 28.04.2011 Okresný prokurátor v Bardejove súdu oznámil, že vstupuje podľa § 35 ods.
2 písm. h/ O.s.p. do konania vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
pretože napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania v tomto konaní je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných vo veci
vyhovenia protestu prokurátora podľa § 69 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“) a § 22 a § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu,
ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 24 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa
rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením
alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste
prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.



Podľa § 69 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý
rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje zrušiť alebo
nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Žalobca v žalobe namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo
výroku rozhodnutia, kde uvádza že zrušuje rozhodnutie vedené pod č. V 2000/2008, ktorým bol povolený
vklad „záložného práva“ do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, pričom predmetom
konania bolo konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k novovytvoreným nehnuteľnostiam.
Namietal, že túto nezrozumiteľnosť neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Táto námietka zo
strany žalobcu sa javí ako neopodstatnená. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 17.01.2009 takáto skutočnosť nevyplýva. Vo výroku tohto rozhodnutia je jasne uvedené, že Správa
katastra v Bardejove protestu prokurátora Pd 85/08-5 zo dňa 17.12.2008 v plnom rozsahu vyhovuje
a rozhodnutie vedené pod V 2000/2008 zo dňa 16.09.2008, ktorým bol „povolený vklad vlastníckeho
práva“ do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy... zrušuje. V prípade, ak by sa aj takáto vada
v písomnom vyhotovení rozhodnutia zistila, táto vada nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ak
má charakter chyby v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, ktorá sa dá odstrániť postupom podľa §
47 ods. 6 Správneho poriadku.

Z administratívneho spisu vyplýva, že notárskou zápisnicou č. N 31/96, Nz 21/96 bola dňa 09.06.1996
napísaná dohoda o zriadení vecného bremena medzi Slovenskou autobusovou dopravou, š.p. Bardejov
a Nákladnou automobilovou dopravou, š.p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov. Na základe tejto
dohody Slovenská autobusová doprava, š.p. Bardejov zriadila v prospech Nákladnej automobilovej
dopravy, š.p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez
parcelu 3442/1 pre všetky druhy motorových vozidiel a Nákladná automobilová doprava, š.p. Košice,
odštepný závod 1021 Bardejov zriadila v prospech Slovenskej autobusovej dopravy, š.p. Bardejov
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu KN 3442/10 a KN 3442/11 pre všetky druhy
motorových vozidiel. Zápis vecných bremien bol vykonaný do katastra nehnuteľností pod položkou
výkazu zmien č. 519/96. Toto zriadené vecné bremeno bolo akceptované aj v ďalších právnych úkonoch
zapísaných v katastre nehnuteľností, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bolo povolený pod č. V 135/2008
dňa 15.02.2008 a kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 629/08 dňa 11.04.2008. Podľa
čl. IV bod 1.3 oboch kúpnych zmlúv zmluvné strany vzali na vedomie existenciu vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu CKN č. 3442/10 zriadeného v prospech Slovenskej
autobusovej dopravy Prešov.

Dňa 25.08.2008 žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ako podieloví spoluvlastníci podali žiadosť o zápis
geometrického plánu č. 33530386/88/2008, ktorým bola parcela č. CKN 3442/10 rozdelená a z ktorej
vznikli novovytvorené parcely 3442/13, 3442/14 a 3442/10. Zápis tohto geometrického plánu bol
vykonaný dňa 09.09.2008 pod číslom zmeny 1641/2008.

Spornou kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12.09.2008, ktorá bola predmetom vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností pod č. V 2000/2008 uzatvorenou medzi T. U. a Mgr. R. Y. ako predávajúcimi
a Mgr. I. F. ako kupujúcou bola okrem iného predmetom prevodu aj novorozdelená parcela č. 3442/10.
Účastníci kúpnej zmluvy v čl. IV bod 1.2 a 1.3 však už vyhlásili, že na prevádzaných nehnuteľnostiach
neviaznu žiadne ťarchy, ani vecné bremená, najmä nie práva prechodu alebo prejazdu. Na základe
tohto zistenia prokurátor namietal porušenie zákona, pretože podľa jeho názoru, na prevádzaných
nehnuteľnostiach novovzniknutých parcelách č. 3442/13 a 3442/14 vytvorených z pôvodnej parcely
3442/10 naďalej viazne vecné bremeno, ktoré bolo založené dohodou o vecnom bremene č. V 820/96
spočívajúce v práve prechodu aj cez parcelu č. 3442/10 zriadenou v prospech SAD š.p. Bardejov ako
oprávneného z vecného bremena. Toto tvrdenie prokurátor aj žalovaný založili na právnej argumentácii
právneho nástupníctva oprávneného z vecného bremena SAD š.p. Bardejov kde uviedli, že právnym
nástupcom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, š.p. Bardejov sa na základe rozhodnutia
Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 92/99 zo dňa 30.06.1999 stal podnik
SAD Prešov a následne na základe rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky č. 91 z 21.11.2001 sa právnym nástupcom stala spoločnosť SAD Prešov, a.s. Z uvedeného
dôvodu preto nedošlo k zániku právnickej osoby podľa Obchodného zákonníka, a preto táto skutočnosť
nemá následok, v dôsledku ktorého by malo dôjsť k zániku viažuceho sa vecného bremena ako



vecného bremena pôsobiaceho in personam. V právnej argumentácii žalovaný poukázal na ust. § 151n
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremená sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej
osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností
prechádzajú s vlastníctvom veci nadobúdateľa.

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.

Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej
osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Žalobca ďalej videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že samotná existencia vecného
bremena viaznuceho na nehnuteľnosti nie je dôvodom obmedzujúcim nakladanie s takouto
nehnuteľnosťou, čo nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a zároveň namietal, že v čase
prevodu novovytvorených pozemkov tieto už neboli zaťažené vecným bremenom, pretože ťarcha
zanikla zo zákona. Vecné bremeno práva prechodu cez parcelu č. CKN 3442/10 pre všetky druhy
motorových vozidiel patrilo spoločnosti Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Bardejov, ktoré
vzniklo povolením vkladu zo dňa 06.06.1996 pod č. V-820/96 na základe dohody o zriadení vecného
bremena spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 05.06.1996. Slovenská autobusová doprava,
štátny podnik Bardejov podľa výpisu z obchodného registra zanikla zlúčením so spoločnosťou Slovenská
autobusová doprava, štátny podnik Prešov a bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 01.08.1999.
Je síce pravdou, že práva a povinnosti zrušeného podniku prešli na spoločnosť Slovenská autobusová
doprava, š.p. Prešov nič to však nemení na skutočnosti, že spoločnosť Slovenská autobusová doprava,
š.p. Bardejov zanikla. Vonkajšou formou zániku je práve výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Spoločnosť Slovenská autobusová doprava, š.p. Prešove zanikla tiež bez likvidácie a bola vymazaná
z obchodného registra, pričom práva a pvinnosti zrušeného štátneho podniku prešli na spoločnosť
Slovenská autobusová doprava Prešov, a.s. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že v danom prípade
sa nejednalo o zánik právnickej osoby. Táto koncepcia v plnom rozsahu zodpovedá ustanoveniam
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., a to § 69 a § 69a, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie likvidáciou alebo
bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu...

Vyššie uvedená námietka žalobcov sa javí ako opodstatnená. Žalovaný síce v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukazuje na právnu úpravu vecných bremien, ktorá vychádza z ust. § 151n Občianskeho
zákonníka, kde popisuje charakter vecného bremena ako takého, ktoré je spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti (in rem) alebo patrí určitej osobe (in personam). Táto argumentácia však nie je
úplná vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka § 151p upravujúceho zánik vecných bremien.
Žalovaný sa dôsledne právnou argumentáciou nevyrovnal so základnou otázku charakteru vecného
bremena, ktoré bolo zriadené na základe dohody o zriadení vecného bremena napísaného notárskou
zápisnicou zo dňa 05.06.1996 medzi SAD š.p. Bardejov a NAD š.p. Košice, odštepný závod 1102, t.j. či
toto vecné bremeno je treba chápať ako vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti



alebo patrí určitej osobe. Že sa jedná o vecné bremeno in pesonam vyplýva len z jeho ďalšieho
odôvodnenia, resp. argumentácie kde konštatuje, že v prípade SAD š.p. Bardejov nedošlo k zániku
právnickej osoby, ktorá by mala za následok aj zánik na ňu viažuceho sa vecného bremena ako vecného
bremena pôsobiaceho in personam, čo potvrdzujú aj zápisy v obchodnom registri. Skutočnosť, že
nedošlo k zániku SAD š.p. Bardejov potvrdzuje podľa jeho názoru zápis z obchodného registra, kde v
časti ďalšie právne skutočnosti je uvedené, že sa vymazuje obchodné meno SAD š.p. Bardejov, ako aj
doteraz ostatné platné zápisy na základe jeho zrušenia bez likvidácie rozhodnutím Ministra dopravy, pôšt
a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 92/99 zo dňa 03.06.1999 zlúčením s iným štátnym podnikom
ku dňu 01.08.1999 a dňom 01.08.1999 všetky práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z
obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, občianskoprávnych a iných právnych a majetkových vzťahov
prechádzajú na podnik SAD š.p. Prešov. Súčasne uvádza, že podľa zápisu z obchodného registra pre
SAD a.s. Prešov v časti Ďalšie právne skutočnosti je uvedené, že akciová spoločnosť preberá majetok,
práva a záväzky a povinnosti podniku SAD, š.p. Prešov, ktorý bol zrušený bez likvidácie v súlade s
rozhodnutím o privatizácii podniku. Takáto argumentácia žalovaného a odôvodnenie vo vzťahu k zániku
vecného bremena, resp. jeho trvania na prevádzaných nehnuteľnostiach bez právnej argumentácie a
aplikácie § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 151p Občianskeho zákonníka je nezrozumiteľná.

Z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že práva zodpovedajúce vecným
bremená sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) alebo patria určitej
osobe (pôsobia in personam). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Subjektmi právneho vzťahu z vecného bremena môžu byť tak
fyzické ako aj právnické osoby, pritom na jednej strane vystupuje subjekt povinnosti zaťažený vecným
bremenom a na druhej strane subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí.
Vecné bremená, ktoré sa vzťahujú k určitej nehnuteľnosti zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno
zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom (§ 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka). Tak ako bolo
uvedené vyššie subjektom alebo osobou, ktorej patrí určité vecné bremeno môže byť ako fyzická osoba
tak aj právnická osoba. Vyplýva to aj z logického a gramatického výkladu ust. § 151p ods. 4 Občianskeho
zákonníka, kde v prípade fyzickej osobe vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou a v prípade
právnickej osoby najneskôr jej zánikom. Z ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva,
že spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Vecné
bremeno teda zaniká aj v prípade, keď zanikla právnická osoba, ktorá má právneho nástupcu (Věcná
břemená v Občanském zákonníku J.Spáčil, vydavateľstvo C.H.Beck 2006, str. 58).

Súd sa stotožňuje s názorom okresného prokurátora vyplývajúcom z obsahu preskúmavaného
rozhodnutia a administratívneho spisu, že v prípade ak sa vecné bremeno viaže na pozemok ako celok,
rozdelenie zaťaženého pozemku nemá vplyv na toto vecné bremeno, ktoré má aj naďalej zaťažovať
každý z novorozdelených pozemkov. Ak teda parcela č. 3442/10, zaťažená vecným bremenom
bola následne rozdelená na základe geometrického plánu, vecné bremeno malo zaťažovať aj tieto
novovzniknuté parcely. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ani z administratívneho spisu nevyplýva,
na základe akej právnej skutočnosti bolo vecné bremeno vo vzťahu k parcele č. 3442/10 po zápise
geometrického plánu č. 33530386-88/2008 vykonaného dňa 09.09.2008 (č. zmeny 1641/2008), ktorým
došlo k rozdeleniu predmetného pozemku na parcely CKN č. 3442/10, 3442/13 a 3442/14 vo vzťahu k
týmto novovytvoreným parcelám vymazané.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri



použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ako vyplýva z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, základnými obsahovými náležitosťami odôvodnenia
rozhodnutia sú predovšetkým skutkové zistenia, t.j. skutočnosti a dôkazy, ktoré správny orgán v
konaní zistil a ktoré boli podkladom rozhodnutia ako aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie veci
neznamená iba citovanie zákonného ustanovenia na základe ktorého správny orgán rozhodol, ale aj
výklad obsahu právnej normy, ktorý je potrebné podriadiť pod zistený skutkový stav. Medzi právnym
posúdením a skutkovým zistením musí byť logický vzťah.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sa žalovaný neriadil dôsledne ust. § 46 a § 47 ods. 3
Správneho poriadku, skutkový stav veci síce z popisných údajov v katastri nehnuteľností zistil úplne,
avšak právne posúdenie veci je vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu neúplné a zmätočné. V
dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne a dôsledne sa vyrovnať s námietkami uvedenými v
proteste prokurátora zo dňa 17.12.2008 a námietkami žalobcov, zistený skutkový stav posúdiť po stránke
právnej v súlade s ustanoveniami zákona citovanými v tomto rozsudku, ako aj názorom súdu v ňom
uvedenom (§ 250j ods. 6 Os.s.p.) a vydať rozhodnutie zodpovedajúce kritériám uvedeným v § 46 a §
47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto
súd zaviazal žalovaného nahradiť im trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 66,- € a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa § 11 ods. 4 a
§ 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“). Pozostávajú z náhrady troch právnych úkonov - príprava a prevzatie
16.04.2010, spísanie a podanie žaloby 16.04.2010 v hodnote 1 právneho úkonu za zastupovanie 3
žalobcov 120,23 € + 2 x 96,184 € = 312,60 € a účasť na pojednávaní 23.05.2012 v hodnote 1 právneho
úkonu 127,16 € + 2 x 63,58 = 254,32 €; 2 x režijný paušál po 7,21 € a 1 x po 7,63 €, celkom 22,05 €;
náhrady cestovného za účasť na pojednávaní dňa 23.05.2012 za cestu B. - U. a späť - 76 km, základná
náhrada za 1 km/0,183 pri spotrebe 7,5 l/100 km a cene 1,568 €/l paliva, celkom 22,85 €; náhrady
straty času za účasť na pojednávaní dňa 23.05.2012 B. - U. a späť za 3 začaté polhodiny po 12,71 €/1
polhodina, celkom 38,13 €; daň z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 962,55 €. Trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu celkom 1 155,06 €.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje