Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/70/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200428 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200428.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu B. J.-P- mont, fyzická osoba - podnikateľ, s miestom podnikania W. č. XXXX/XX, B., IČO : 41 012 747, právne zastúpený JUDr. W. Kohútom, advokátom, so sídlom v Porade, Nám. sv. Egídia č. 95 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 30. marca 2010 č. I/225/35090/2010/990770-r a č. I/225/35092/2010/990770-r na základe žalôb takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Na tunajšom súde pod sp. zn. 1 S 70/2010 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. marca 2010 č. I/225/35090/2010/990770-r v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad zo dňa 22. septembra 2009 č. 717/230/56098/09/Šen, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005 v sume 18 695,61 EUR, ktorý žalovaný potvrdil. Pod sp. zn. 1 S 71/2010 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. marca 2010 č. I/225/35092/2010/990770-r v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad zo dňa 22. septembra 2009 č. 717/230/56102/09/Šen, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 vo výške 19 325,06 EUR, ktoré žalovaný potvrdil. Vzhľadom na to, že uvedené veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo spolu súvisia, súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c O.s.p. spojil konania vedené pod sp. zn. 1 S 70/2010, 1 S 71/2010 na spoločné konanie v záujme hospodárnosti konania s tým, že konanie bolo vedené pod sp. zn. 1 S 70/2010. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. apríla 2012, na ktorom rozhodol o veci bez prítomnosti účastníkov z nasledujúcich dôvodov. Predvolanie na pojednávanie na tento deň prevzal žalobca dňa 23. marca 2012 a právny zástupca JUDr. Marcel Kohút dňa 10. apríla 2012. Ospravedlnenie o neúčasti nebolo senátu krajského súdu doručené do otvorenia pojednávania v predmetnej veci, pričom faxové ospravedlnenie bez príloh bolo doručené predsedníčke senátu v deň 27. apríla 2012 o 15:05 hodine, potom ako senát vo veci rozhodol. Doplnenie faxového podania ospravedlnenia zo dňa 27. apríla 2012 bolo súdu doručené dňa 03. mája 2012, stým, že právny zástupca žiadal o ospravedlnenie žalobcu i seba na pojednávaní dňa 27. apríla 2012 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý nie je schopný zúčastniť sa pojednávania. Ako príloha bola doručená lekárska správa. Žaloby boli na súd podané ešte dňa 09. júna 2010 s tým, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu okrem odkladu vykonateľnosti, ktorému súd vyhovel písomným podaním zo dňa 14. novembra 2011 požiadal súd o prerušenie konania vzhľadom k tomu, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky prebieha odvolacie konanie medzi tými istými účastníkmi vo veci na rovnakom právnom a skutkovom základe z dôvodu, že sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv, význam pre rozhodnutie súdu. Písomné podanie bolo súdu doručené dňa 15. novembra 2011. Súd nariadil na deň 18. novembra 2011 pojednávanie, pričom predvolanie naň prevzal žalobca dňa 12. októbra 2011 a právny zástupca 07. októbra 2011. Zároveň na tento deň pojednávania doručil právny zástupca žalobcu faxové ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti žalobcu a požiadal súd o odročenie pojednávania na najbližší možný termín. Opätovne súd nariadil pojednávanie na deň 09. decembra 2011 s tým, že predvolanie na toto pojednávanie žalobca prevzal dňa 24. novembra 2011. Faxové podanie doplnil písomným podaním zo dňa 16. novembra 2011, doručené krajskému súdu 25. novembra 2011, ku ktorému priložil práceneschopnosť žalobcu vystavenú 21. novembra 2011 s diagnózou K30, neschopný od 18. novembra 2011. Právny zástupca zaslal súdu na deň pojednávania 09. decembra 2011 ešte ďalšie písomné ospravedlnenie zo dňa 28. novembra 2011 doručené súdu 06. decembra 2011 s tým, že ako dôvod okrem práceneschopnosti žalobcu uviedol kolíziu pojednávania na Okresnom súde v Kežmarku, o ktorom nepredložil dôkaz. Súd pojednávanie zo dňa 09. decembra 2011 znovu odročil na neurčito s tým, že od obvodnej lekárky vyžiadal oznámenie o zdravotnom stave žalobcu a o možnosti jeho účasti na pojednávaní. MUDr. W. súdu podaním zo dňa 16. januára 2012 oznámila, že pacient B. J. je práceneschopný od 18. novembra 2011 a dĺžka práceneschopnosti závisí od jeho zdravotného stavu a dĺžky liečby odborného lekára. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 20. januára 2012 s tým, že žalobca predvolanie v odbernej lehote neprevzal a právny zástupca prevzal predvolanie dňa 16. januára 2012. Aj toto pojednávanie súd odročil na termín 17. februára 2012 a vyzval žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p. účinného od 01. januára 2012 na povinnosť predložiť súdu adekvátne vyjadrenie obvodného lekára. Predvolanie na tento deň opätovne žalobca neprevzal a právny zástupca prevzal predvolanie 26. januára 2012, pričom písomné ospravedlnenie neúčasti bolo súdu zo strany právneho zástupcu doručené dňa 23. januára 2012 z dôvodu práceneschopnosti žalobcu. Právny zástupca dôkaz predložil preukaz o trvaní dočasnej práceneschopnosti ku dňu 31. januáru 2012 určený na výplatu dávok Sociálnej poisťovne. Faxovým podaním zo dňa 16. februára 2012 ospravedlnil neúčasť a prílohu od všeobecnej lekárky z 16. februára 2012 o práceneschopnosti žalobcu, ktorý z dôvodu závažného ochorenia zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť pojednávania. Ďalší termín bol vytýčený na deň 27. apríla 2012. Medzitým Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veciach 6 Sžf 13/2011, 6 Sžf 5/2012, 6 Sžf 6/2012 a 6 Sžf 7/2012 rozhodol rozsudkom zo dňa 29. februára 2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove 1 S 72/2012 - 44 zo dňa 23. novembra 2010, ktorým boli zamietnuté žaloby podané žalobcom potvrdil. Krajský súd konal v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. a pritom prihliadal na to, že novelou O.s.p. účinnou od 01. januára 2012 s poukazom na znenie § 119 ods. 3 O.s.p. neporušil v žiadnom rozsahu subjektívne práva žalobcu v tomto konaní. Práve novela O.s.p. mala súdom napomôcť pri zabezpečení účasti účastníkov na nariadenom pojednávaní. V tomto prípade je súd toho názoru, že tak žalobca, ako aj právny zástupca konali účelovo v snahe vyhnúť sa riadne nariadenému pojednávaniu a to aj v čase keď v inej veci bolo právoplatne skončené konanie, na ktorú v žiadosti o prerušenie konania bolo preukázané. Rozhodnutia žalovaného napadol včas podanými žalobami žalobca, ktorý žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného v spojení s dodatočnými platobnými výmermi zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu III. štvrťrok 2005 žalobca argumentoval tým, že Dodatočný platobný výmer, ktorým Daňový úrad Poprad dňa 22. septembra 2009, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2005 vo výške 18 695,61 Eur je podľa žalobcu zmätočný a domnelé zistenia správcu dane sú v ňom nedostatočne objasnené, nezrozumiteľné a navzájom domiešané. Podľa žalobcu správca dane nedostatočne objasnil akým výpočtom prišiel na vyčíslené rozdiely dane a na základe akých konkrétnych zistení. Pritom poukázal na dôvody svojho odvolania a ďalej uviedol, že on ako kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane opakovane uviedol, že pána V. W. nikdy nevidel a so spoločnosťou Technika Okienna nikdy neobchodoval a žiadne faktúry od tejto spoločnosti nikdy nepodpísal. Tieto skutočnosti uvádzal aj vo svojich námietkach voči protokolu zo dňa 03. septembra 2009. Pokiaľ ide o spoločnosť InterWeb, s.r.o. žalobca namietal, že správcom dane malo byť zistené, že platiteľ si neoprávnene odpočítal daň na základe predložených dokladov na čo žalobca uviedol, že ako platiteľ DPH si oprávnene odpočítal daň na základe uvedených dokladov a splnil všetky zákonné daňové povinnosti. Skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ spoločnosti InterWeb, s.r.o. G. Y. dňa XX. W. XXXX zomrel a z toho dôvodu podľa správcu dane nebolo možné preveriť na základe dokladov zdaniteľné obchody uskutočnené spoločnosťou InterWeb, s.r.o. Poprad, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Podľa žalobcu je absurdné, že zo skutočnosti, že InterWeb, s.r.o. nepodal daňové priznanie, resp. podal chybné daňové priznania správca dane vyvodil, že práve žalobca si neoprávnene odpočítal daň na základe obchodov z uvedenou spoločnosťou. Nie je žalobcovi jasné, akou správnou úvahou sa správca dane pri tomto zistení riadil a neplnenie si daňových povinnosťou InterWeb, s.r.o. ešte raz zdôraznil, že nemôže byť na jeho ujmu. Ďalej žalobca tvrdil, že so správcom dane pri výkone daňovej kontroly bez výnimky spolupracoval, poskytol presné vysvetlenia k jednotlivých faktúram, uviedol s kým sa skontaktoval, kto uskutočnil prepravu tovaru, aké dopravné prostriedky boli použité pri preprave tovarov, kto preberal finančnú hotovosť, ku každej dodávateľskej faktúre uviedol čísla odberateľských faktúr a ku každému tovaru uviedol zmluvy o dielo a mená zákazníkov a montážno-záručné listy, komu bol dodaný tovar namontovaný. Citoval ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní, ako aj § 30 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov a zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 29/1996. Dôvodil tým, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vydaní napadnutého dodatočného platobného výmeru porušil § 2 ods. 1, ods. 3 a ods. 6, § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Z napadnutého dodatočného platobného výmeru podľa žalobcu vôbec nie je jasné, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami bol ovplyvnený správca dane pri hodnotení dôkazov. Zároveň žalobca poukázal na doplnenie odvolania, ku ktorému uviedol, že pokiaľ ide o sumu 27 039 Sk za porušenie ustanovenia § 19 ods. 4 Zákona o dani z pridanej hodnoty za nepriznanie dane z platby prijatej pred dodaním služby, zdôvodnil, že daň z týchto platieb priznal v plnej výške po ukončení zákaziek. Čo sa týka sumy 20 844 Sk a 104 003 Sk za porušenie toho istého ustanovenia Zákona o dani z pridanej hodnoty, uviedol že priznal daň v neskoršom období a to vo IV. štvrťroku 2005. Žalobca ďalej akcentoval na rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 22. septembra 2009 a argumentoval tým, že žalovaný rozdiel dane vo výške 291 634 Sk vyčíslil žalobcovi za porušenie ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepriznania dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu od dodávateľov B. E., Z. a V. W., S. v sumách, ktoré presne vyčíslil. Žalobca nadobudol tovar od dodávateľa B. E. - E., avšak od dodávateľa V. W. - Technika Okienna nikdy žiaden tovar nenadobudol. Žalobca argumentoval tým, že predložil správcovi dane storno faktúry potvrdzujúce, že nikdy tovar od podnikateľa V. W. - Technika Okienna neprevzal. Podľa neho žalovaný takýto doklad ani nikdy nemal. Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o rozdiel dane vo výške 117 704,- Sk, ktorý bol žalobcovi vyčíslený za porušenie ustanovenie § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty pri odpočítaní dani z pridanej hodnoty z faktúr zo dňa 24. septembra 2005 a 30. septembra 2005 za dodávku Euro okien a plastových okien od spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad, tento postih bol žalobcovi vyčíslený len na základe toho, ako už viedol vyššie, že konateľ spoločnosti G. Y. zomrel XX. W. XXXX a správca dane nemohol preveriť skutočnosti týkajúce sa predmetných dodávok dodávateľa. Žalobca priznal porušenie daňovej povinnosti konaním, keď neúčtoval o prijatých preddavkoch za tovar namontovaný konečným zákazníkom, pričom prijaté preddavky žalobca riadne zúčtoval pri konečnej platbe od zákazníkov. Podľa žalobcu sa žalovaný v rozhodnutí vôbec nezaoberal otázkou aké okná a z akých obchodov žalobca namontoval svojim zákazníkom v III. štvrťroku 2005 a kde sa podeli okná nakúpené v roku 2006 keď podľa neho nejde o totožné okná. Podľa žalobcu pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2005 žalovaný v odôvodnení mieša spolu faktúry III. a IV. štvrťroku 2005. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že v celom konaní správca dane a žalovaný pri výkone daňovej kontroly porušil ustanovenia § 2 ods. 1,3 a ods. 6 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Ako uvádzal žalobca pôvodne v námietkach voči rozhodnutiu správcu dane, aj v tomto prípade žalovaný porušil ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní, ako aj ustanovenie § 30 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalobcu tak z napadnutého dodatočného platobného výmeru, ako aj z rozhodnutia žalovaného vôbec nie je jasné, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami ovplyvnili správcu dane pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodoval. napadnuté rozhodnutie v tejto časti je zmätočné, nezrozumiteľné, dostatočne neodôvodnené, v príkrom rozpore s povinnosťami uloženými správcom dane zákonom o správe daní a poplatkov, Zákonom o dani z pridanej hodnoty a Správnym poriadkom. Už celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo podľa žalobcu v rozpore s citovanými právnymi predpismi, viedlo zaujato voči žalobcovi, pričom sa nebrali do úvahy dôkazy a skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu IV. štvrťroka 2005, v zmysle ktorého Dodatočným platobným výmerom zo dňa 22. septembra 2009 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 19 325,06 Eur, žalobca obdobne poukázal na dôvody na ktoré poukázal v predchádzajúcej veci 1S 70/2010. Aj v predmetnej veci tvrdí, že pri výkone daňovej kontroly a vydaní napadnutého dodatočného platobného výmeru porušil správca dane § 1 ods. 3 až 6, § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov a týchto istých porušení sa dopustil aj žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca obdobne ako v predchádzajúcej veci tvrdil, že pri výkone daňovej kontroly, následne pri vydaní napadnutého dodatočného platobného výmeru správca dane poukázal na poručenie ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty za nepreukázanie použitia tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad a System Energinering, s.r.o. Poprad na účely svojho podnikania ako platiteľ a za porušenie § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. za nepriznanie dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Z napadnutého dodatočného platobného výmeru v časti zo sumy 305 047,- Sk za porušenie § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty za nepreukázanie použitia tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad a System Energinering, s.r.o. Poprad na účely svojho podnikania ako platiteľ a zo sumy 305 620,- Sk za porušenie ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty za nepriznanie dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Podľa žalobcu je vydaný dodatočný platobný výmer zmätočný, nezrozumiteľný a dostatočne neodôvodnený v príkrom rozpore s povinnosťami uloženými správcovi dane Zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj Zákonom o dani z pridanej hodnoty a Správnym poriadkom. Podľa žalobcu tak ako v predchádzajúcej veci tvrdil, že celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v rozpore s citovanými právnymi predpismi a viedlo sa zaujato voči jeho osobe. Čo sa týka dôvodov samotnej žaloby, žalobca dôvodil tým, že žalovaný vyčíslil žalobcovi za porušenie príslušného ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty rozdiel dane vo výške 305 620,- Sk z dôvodu nepriznania dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu od dodávateľov B. E., Z., V. W., S. na základe príslušných faktúr. Žalobca tvrdil, že od dodávateľa V. W. - Technika Okienna nikdy žiaden tovar nenadobudol. Pokiaľ ide o rozdiel dane vo výške, ktorá bola vyčíslená v dodatočných platobných výmeroch, opätovne tak ako v predchádzajúcej veci uviedol, že rozdiel dane bol žalobcovi vyčíslený len na základe toho, že konateľ spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad G. Y. zomrel XX. W. XXXX a správca dane nemohol preveriť skutočnosti týkajúce sa predmetných dodávok u dodávateľa. Čo sa týka zdokladovania nákupu a použitia tovaru spoločnosti System Energinering, s.r.o. Poprad uviedol, že kým bola preprava tovaru od tejto spoločnosti vykonaná, kto preberal finančnú hotovosť za tovar a aj kde bol tovar uskladnený uviedol a podľa neho nemôže za to, že bývalý konateľ tejto spoločnosti je v súčasnosti bezdomovcom a že si neplnil riadne svoje daňové povinnosti, čo podľa žalobcu nemôže byť na jeho ujmu. O odvolaní žalobcu voči dodatočnému platobnému výmeru za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2005 rozhodol žalovaný tak, že napadnuté prvostupňového rozhodnutie správcu dane potvrdil. Čo sa týka rozhodnutia žalovaného, žalobca tak ako tomu bolo pri rozhodnutí správcu dane uviedol, že žalovaný pri výkone daňovej kontroly porušil ustanovenie § 2 ods. 1, 3 a ods. 6, ako aj § 29 ods. 2 Zákona o správe daní a poplatkov. Zároveň poukázal na citáciu ustanovenia § 47 ods. 3 a § 30 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov. Podľa žalobca tak z napadnutého dodatočného platobného výmeru, ako aj z rozhodnutia žalovaného v časti ohľadne rozdielu odpočítania dane vo výške 19 325,06 Eur vôbec nie je jasné, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili správcu dane pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodoval. K žalobám sa písomne vyjadril žalovaný dňa 09. novembra 2010 s tým, že navrhol súdu žaloby zamietnuť a poukázal pritom na dôvody napadnutých rozhodnutí, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Z administratívnych spisov predložených žalovaným mal súd preukázané, že Daňový úrad Poprad podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako príslušný správca dane vyrubil žalobcovi, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005 v sume 18 695,61 Eur. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2005 a IV. štvrťroka 2005, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 717/320/50448/2009/Bru zo dňa 21. augusta 2009. Protokol bol s daňovým subjektom a splnomocneným zástupcom V.. W. N. prerokovali dňa 21. septembra 2009, ktorý ho v deň prerokovania odmietli podpísať. Z dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ vykonal v zdaňovacích obdobiach v roku 2005 odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad a System Energinering, s.r.o. Poprad. zo spisu daňového subjektu vedeného na Daňovom úrade Poprad bolo zistené, že platiteľ InterWeb, s.r.o. Poprad nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005, za zdaňovacie obdobie november 2005 bolo podané daňové priznanie, v ktorom vykázal platiteľ zdaniteľné obchody vo výške 296 132,- Sk a za zdaňovacie obdobie december 2005 bolo podané priznanie, v ktorom platiteľ vykázal zdaniteľné obchody so základom dane 673 139 Sk, pričom pri dani z pridanej hodnoty vo výške 127 896,- Sk nie je uvedené žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Čo sa týka daňového subjektu System Energinering, s.r.o. Poprad jediným spoločníkom a konateľom je od 02. júla 2005 V. B., ktorý ma adresu trvalého pobytu od XX. I. XXXX B. ( bezdomovec ). Zo spisu ďalej bolo zistené, že System Energinering, s.r.o. Poprad podal daňové priznania dane u pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október, november a december 2005, pričom výška dane z pridanej hodnoty bola uvedená 131 592,- Sk, ku ktorej sume nebolo uvedené žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Žalobca na základe výzvy správcu dane spoločnosti InterWeb, s.r.o. uviedol, že ho kontaktoval pán Y., že môže sprostredkovať predaj plastových okien a dverí z B., preprava bola vykonávaná osobne poľským dodávateľom pri preprave bolo použité osobné auto v súkromnom vlastníctve s prívesným vozíkom ako dopravný prostriedok poľského dodávateľa. Finančnú hotovosť preberal pán Y., tovar bol dodávaný do garáži na M. V., oproti bytovke G.. K spoločnosti System Energinering, s.r.o. Poprad uviedol žalobca, že preprava tovaru bola vykonáva poľskou firmou Okno Swiat, ktorá vozila okná aj firme System Energinering, s.r.o. Poprad dopravnými prostriedkami, finančnú hotovosť preberal V. B., tovar bol dodávaný do garáže pri hoteli T. v B. a do garáži na M. V.. Z dôvodu rozdielnych údajov uvedených v systéme VIES a daňových priznaniach kontrolovaného platiteľa týkajúcich sa nadobudnutia tovaru z iných členských štátov požiadali pracovníci správcu dane poľskú daňovú správu o preverenie týchto dodávok od B.a E. a V. W.. V odpovedi poľská daňová správa oznámila, že poľský daňový subjekt B. E. uskutočnil s III. štvrťroku 2005 a IV. štvrťroku 2005 dodávky pre pána J. v celkovej hodnote 207 613 poľských zlotých podľa faktúr, ktoré boli uvedené a zároveň zaslali doklady potvrdzujúce prepravu tovaru. Kontrolovaný platiteľ bol oboznámený s výsledkami medzinárodnej žiadosti. Čo sa týka osoby V. W. v odpovedi daňová správa oznámila, že poľský daňový subjekt dodal tovar spoločnosti P-mont B. J. prostredníctvom spoločnosti Okno Swiat a zároveň boli vystavené aj faktúry týmto subjektom. V. W. nepredložil doklady potvrdzujúce prepravu tovaru z územia B. k faktúram FE 74/05, FE 80/85, FE 101/05, FE 105/05. Žalobca bol oboznámený s výsledkami tohto dožiadania. Z dôvodu, že žalobca poprel nadobudnutie tovaru od poľského dodávateľa Technika Okienna V. W. objednávanie tovaru pre p. J. poprel aj svedok F. O.. Daňový úrad požiadal v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií poľskú správu o zaslanie ďalších dôkazom preukazujúcich dodávky tovaru na Slovensko. Na dožiadanie poľská daňová správa uviedla, že nemá žiadne iné doklady potvrdzujúce dodanie žalobcovi tovaru, všetky dokumenty boli zaslané a z týchto vyplýva, že tovar prijal pán J., čo je potvrdené jeho vlastnoručným podpisom. V súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich sa obdobia kedy boli zákazky realizované, okná ktorého dodávatelia boli pri konkrétnej zákazke osadené, kto vykonal montážne práce, správca dane vyzval k podaniu písomnej svedeckej výpovede vybraných odberateľov žalobcu, ktorý na základe výziev doručili faktúry, zmluvy, pokladničné doklady, monážne-záručné listy a to konkrétne od svedkov RNDr. F. O., F. J., V. O., V. O., F. Z., B. O., N. M., G. E., W. J. atď. Z dokladov zaslaných vyzvanými svedkami bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ prijímal preddavky na realizované zákazky v zmysle uzatvorených faktúr, k prijatým preddavkom vyhotovoval pokladničné doklady, tieto však neboli zúčtované v peňažnom denníku, vôbec neboli predložené ku kontrole. Z prijatých platieb pred dodaním tovaru nebola priznaná daň z pridanej hodnoty a zákazky neboli realizované tak, ako to deklaroval žalobca svojimi dokladmi. Žalobca bol oboznámený s písomnými svedeckými výpoveďami vyššie uvedených svedkov a tiež so záverom správcu dane, že okná tým, že boli osadené skôr ako on deklaroval nákup od dodávateľov System Energinering, s.r.o. Poprad a InterWeb, s.r.o. Poprad a nemohli byť použité na zákazky, ktorými on deklaroval použitie nakúpeného tovaru a služieb. K týmto zisteniam sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že faktúry od spoločnosti InterWeb, s.r.o. a System Energinering, s.r.o. boli vystavené neskôr ako fyzické dodávky tovaru nedoložil žiadnymi dôkazmi, naopak, jeho tvrdenie, že príjem na sklad sa robil na základe dodávateľskej faktúry je v rozpore s dokladmi, ktoré predložil k výkonu daňovej kontroly a to skladovou evidenciou a dodávateľskými faktúrami za rok 2006, nakoľko z týchto bolo zistené, že príjem na sklad sa nerobil na základe dodávateľských faktúr, ako to bolo napr. u zákazníkov E. Z., Y. G., G. E. a B. O.. Kontrolou dane z pridanej hodnoty bolo zistené správcom dane, že kontrolovaný platiteľ nepriznal daň z platby prijatej pred dodaním služby u nasledujúcich zákazníkov: RNDr. F. O., V. O., N. M., W. J., W. Z., I. Z., Y. G., RNDr. F. X., Z. X., X. N. a N. L.. Kontrolovaný platiteľ tým, že nepriznal dane z platby pred dodaním služby porušil ustanovenie § 19 ods. 4 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Z dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že platiteľ nepriznal daň v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., t.j. dňom ukončenia a uzavretia montáže, ktorý je uvedený v montážnych listoch predložených platiteľom, ale v neskoršom zdaňovacom období. Do zápisnice o ústnom pojednávaní z 23. júna 2009 platiteľ dane uviedol, že súhlasí so zisteniami správcu dane, že boli montáže boli vykonané tak, ako je to uvedené v montážnych listoch. Faktúry boli vystavené tak, ako sú uvedené dátumy na faktúrach. Faktúry si v tom období robil sám, robil ich podľa toho ako mal čas, preto u niektorých zákazníkov vznikli takéto časové posuny. Platiteľ dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr priznal daň v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2005. Čo sa týka zdaňovacieho obdobia IV. štvrťroka 2005 Daňový úrad Poprad Dodatočným platobným výmerom ako príslušný správca dane dňa 22. septembra 2009 pod č. 717/230/56102/09/Šen vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2005 v sume 19 325,06 Eur. Výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil obdobne ako tomu bolo pri vydaní predchádzajúceho dodatočného platobného výmeru za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2005, pričom z dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ vykonával v zdaňovacích obdobiach roku 2005 odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov InterWeb, s.r.o. a System Energinering, s.r.o.. Správca dane v predmetnom dodatočnom platobnom výmere poukázal na tie isté skutočnosti, na ktoré poukázal v dodatočnom platobnom výmere za III. štvrťrok 2005 pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi. O odvolaniach žalobcu voči dodatočným platobným výmerov za obdobie III. a IV. štvrťroka 2005 žalovaný rozhodnutiami zo dňa 30. marca 2010 pod č. I/225/35090/2010/990770-r a č. I/225/35092/2010/990770- r rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane dodatočné platobné výmery, ktorým správca dane platiteľovi dane DPH vyrubil rozdiel dane za III. štvrťrok 2005 v sume 18 695,61 Eur a rozdiel dane za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 19 325,06 Eur potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí poukázal na to, že podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov preskúmal napadnuté dodatočné platobné výmeru Daňového úradu Poprad v rozsahu požadovanom v odvolaní a zistil, že daňový úrad vykonal u daňového subjektu B. J. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. až IV. štvrťrok 2005o výsledku ktorej vyhotovil Protokol zo dňa 21. augusta 2009 v znení jeho dodatku zo dňa 16. septembra 2009. Daňový subjekt na základe výsledkov uvedených v dodatočných platobných výmeroch sa odvolal proti dodatočným platobným výmerom s poukazom na to, že považuje rozhodnutia správcu dane za nesprávne, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľné a zmätočné. Žalovaný argumentoval tým, že rozdiel dane bol daňovému subjektu vyrubený za porušenie ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu nepriznania dane pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu od dodávateľov B. E. a V. W., B. L.. Z dôvodov rozdielných údajov bola v rámci systému VIES poľskou správou dožiadaním zisťované preverenia dodávok od uvedených dodávateľov, pričom s výsledkami medzinárodnej žiadosti o výmenu daňových informácií bol oboznámený aj žalobca. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že daňový subjekt porušil uvedené ustanovenie § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepriznania pri nadobudnutí tovar z iného členského štátu od týchto dodávateľov v celkovej výške 291 634,- Sk. Daňový subjekt sa odvolal aj proti vyrubenému rozdielu vo výške 119 704,- Sk, ktorý bol daňovému subjektu vyčíslený za porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za dodávku plastových okien od spoločnosti InterWeb, s.r.o.. Správca dane nemohol preveriť skutočnosti týkajúce sa predmetných dodávok od dodávateľa, pretože jediný spoločník a konateľ spoločnosti InterWeb, s.r.o. G. Y. dňa XX. W. XXXX zomrel. Ďalej žalovaný poukázal na rozpory, ktoré zistil správca dane v nezhodnosti zmlúv o dielo predložených vyzvanými svedkami, so zmluvami, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ako aj v nezhodnosti montážno - záručných listov niektorých prípadov. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný počas výkonu daňovej kontroly. Ďalej správca dane zistil, že podľa predložených pokladničných dokladov na základe výziev svedkov boli dohodnuté preddavky aj zaplatené a k prijatým preddavkom boli vystavené pokladničné doklady, avšak z dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom vyplýva, že platiteľ o prijatých preddavkoch neúčtoval, príjmové pokladničné doklady na prijaté preddavky sa v jeho účtovníctve nenachádzajú. Tak isto žalovaný poukázal na zistenia správcu dane ohľadom dodávok od spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad a Tatra Metal marketing, s.r.o. Košice a Dorax, s.r.o. Svit, pričom správca dane porovnal údaje o uskutočnení montáží okien u zákazníkov a zistil, že v každom preverovanom prípade bola montáž okien uskutočnená ešte predtým, ako kontrolovaný platiteľ deklaroval nákup okien, ktoré mali byť namontované a ich príjem a výdaj zo skladu. Aj s týmito skutočnosťami bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený. Podľa správcu dane daňový subjekt tým, že nepredložil skladovú evidenciu a skladové karty za rok 2005, neuviedol ku každej dodávateľskej faktúre od spoločnosti InterWeb, s.r.o. číslo odberateľskej faktúry, ktorou nakúpený tovar predal, nepreukázal že tovar uvedený na faktúrach od spoločnosti InterWeb, s.r.o. použil na účely svojho podnikania, ako platiteľ dane, neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a preto mu podľa správcu dane nevzniklo ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z uvedených faktúr za III. štvrťrok 2005 vo výške 119 704,- Sk a za IV. štvrťrok 2005 vo výške 305 047,- Sk. Žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 2 ods. 3, § 15 ods. 1, § 15 ods. 6 písm. d), § 29 ods. 1,2,4,8 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj ustanovenia § 19 ods. 1 a 2, § 19 ods. 4, § 20 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ako odvolací orgán s poukazom na ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, že základnou povinnosťou správcu dane pri výkone daňovej kontroly v zmysle § 29 ods. 2 citovaného zákona, je aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa žalovaného správca dane v dôsledku zistení rozdielnych údajov v systéme VIES a daňových priznaní daňového subjektu, preveroval nadobudnutie tovaru od spoločných dodávateľov a na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, poľská daňová správa potvrdila, že dodávku tovaru odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v III. a IV. štvrťroku 2005 boli dodávané od poľských dodávateľov B. E. a V. W.. U dodávateľa B. E. daňový subjekt potvrdil, že dodávky tovaru boli zrealizované a chýbajúce faktúry pravdepodobne stratil. S dodávateľom V. W. odvolavajúci daňový subjekt obchodné vzťahy poprel. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že čo sa týka námietky odvolavajúceho, že správca dane sa s týmito dôkazmi vôbec nezaoberal , čo sa týka záverov poľskej daňovej správy, ako aj storno faktúr, žalovaný uviedol, že nepovažuje túto námietku za opodstatnenú, pretože postup správcu dane, ktorý z dôvodu nepriznania pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu od poľských dodávateľov konštatoval porušenie § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty a tento záver považuje odvolací orgán za oprávnený. Ďalej poukázal žalovaný na to, že podľa dokladov, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole, okná nakupoval od spoločnosti InterWeb, s.r.o., u ktorej pri preverovaní uskutočnenia dodávok tovaru, správca dane zistil závažné skutočnosti ovplyvňujúce posúdenie všetkých skutkových okolností pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty. Závažnosť tohto preverovania ovplyvnila tá skutočnosť, že jediný konateľ spoločnosti InterWeb, s.r.o. zomrel a nebolo možné preveriť zdaniteľné obchody. Spoločnosť v daňových priznaniach za príslušné obdobia nevykázala žiadne nadobudnutie z iného členského štátu, pričom žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali použitie tovaru na účely podnikania, čo je základným predpokladom pre vznik nároku na odpočítanie dane. Podľa žalovaného právo na odpočítanie dane uplatňuje odberateľ a je predovšetkým na ňom, aby pre prípadnú kontrolu zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali použitie nakúpeného materiálu. Daňový subjekt na základe výzvy správcu dane síce predložil montážne listy a zmluvy o dielo, ktoré neobsahovali typ a rozmery dodávaných okien, ani nepredložil skladovú evidenciu a skladové karty za rok 2005. Taktiež k dodávateľským faktúram od spoločnosti InterWeb, s.r.o. neuviedol čísla odberateľských faktúr, ktorými nakúpený tovar predal. Skladová evidencia podľa neho nebola potrebná, pretože dodané okná ihneď montovali. Následne sa vyjadril v tom zmysle, že rozpis namontovaných okien po ukončení zákazky zlikvidoval, čím sa podľa žalovaného sám zbavil dôležitého dôkazného materiálu a preto jeho námietky, že daň na základe uvedených dokladov odpočítal oprávnene splnil pritom všetky zákonné daňové povinnosti a preto sú tvrdenia správcu dane nepravdivé, podľa žalovaného nepôsobia vieryhodne. Vzhľadom na tieto skutočnosti je neopodstatnené jeho tvrdenie v odvolaní, že jednoznačne preukázal použitie tovaru uvedeného na faktúrach. Podľa žalovaného správca dane jednoznačne preukázal, že tovar uvedený na faktúrach od spoločnosti InterWeb, s.r.o. Poprad daňový subjekt nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím pri uplatnení odpočítania dane z uvedených faktúr porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tieto zistenia sú podložené jednoznačnými dôkazmi, ktorými sú písomné svedecké výpovede jednotlivých zákazníkov, odpovede z medzinárodnej výmeny daňových informácií, údaje zo systému VIES, výpovede konateľov dodávateľských spoločností, ako aj povinné evidencie daňového subjektu, ktorými správca dane vyvrátil tvrdenia daňového subjektu o oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Všetky dôkazy správca dane získal v konaní zákonným spôsobom a správne a logicky ich vyhodnotil. K ďalším námietkam odvolávajúceho žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly neporušil ustanovenie § 2 ods. 1,3 a 6, zákon č. 511/1992 Zb. ako to namieta žalobca v odvolaní. Žalobca pritom neuviedol v čom konkrétne vidí porušenie týchto ustanovení zákona zo strany správcu dane, pričom žalovaný preskúmal ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie aj v rozsahu tejto námietky daňového subjektu, avšak nezistil, aby zo strany správcu dane boli tieto ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov porušené. Podobne je to i ohľadom námietky odvolávajúceho sa o porušení ustanovenia § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 Zákona o správe daní a poplatkov, pretože aj v tomto prípade odvolávajúci orgán preskúmaním napadnutého rozhodnutia nezistil, žeby sa do úvahy nebrali dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, avšak aké dôkazy a skutočnosti má namysli sám neuviedol. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutí žalovaného v spojení s dodatočnými platobnými výmermi Daňového úradu v Poprade podľa druhej hlavy priatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Je nepochybné, že správne súdnictvo sa riadi dispozičnou zásadou, čo vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Žalobca vo všetkých žalobách nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí videl v tom, že správca dane a následne aj žalovaný v konaní nepostupovali v súlade s ustanovením § 2 ods. 1,3,6, , § 29 ods. 2 , § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. . Námietka žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. je irelevantná, pretože zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov je osobitným procesným predpisom, ktorého rozsah pôsobnosti je upravený v § 1 a zákon o správnom konaní sa na toto konanie nevzťahuje, pretože daňové orgány nie sú orgánmi verejnej správy. Ak žalobca namieta, že boli porušené základné zásady daňového konania upravené v § 2 ods. 1,3, a 6 zákona č. 511/1992 Zb., súd totožne s názorom žalovaného nezistil, žeby správca dane v preskúmavaných veciach nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, žeby nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Je nepochybné, že dôkazy boli hodnotené podľa úvahy správcu dane a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní bol braný do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane v preskúmavaných veciach vykonal rozsiahle dokazovanie a zistený skutkový stav je dostatočný, pretože ani sám žalobca neuviedol, v čom správca dane nedbal na práva žalobcu, žeby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie a nebol pri tom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Z procesnoprávneho hľadiska je nepochybné, že dodatočné platobné výmery vydané správcom dane obsahujú náležitosti tak, ako sú upravené v § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., lebo v odôvodnení je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov na základe, ktorých sa rozhodovalo, čo platí predovšetkým na rozhodnutie žalovaného. Žalovaný z procesného hľadiska preskúmal dodatočné platobné výmery v rozsahu požadovanom v odvolaní. Je nesporné, že účel daňového konania je vyjadrený tým, že daňové orgány majú práva a povinnosti zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov v základných zásadách daňového konania upravuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňový subjekt si splnil svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi v predmetnej veci zákonom o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že ide o fiškálne záujmy štátu, predpis ktorým je zákon o správe dani a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v § 29 ods. 1 upravuje, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, podľa ods. 2 tohto ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe dani a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom za zdaňovacie obdobie roku 2005 v § 2 ods. 1 písm. a) upravuje, že predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Zároveň podľa § 2 ods. 1 písm. b) predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňová povinnosť vzniká dňom dania tovaru alebo služieb. V zmysle § 19 ods. 4 citovaného zákona v znení platnom do 31. decembra 2005, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Podmienky, ktoré sú upravené v zákona č. 222/2004 Z.z. konkrétne v § 20 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon o dani z pridanej hodnoty neustanovuje, že ich nesplnenie je možné odpustiť a to ani vzniku zodpovednosti inej osoby a pri dobromyseľnosti platiteľa, teda žalobcu. Vzhľadom na to, že pri dani z pridanej hodnoty ide o ľahkú zneužiteľnosť, zákonodarca vyžaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok pred ktoré nárok na odpočet stanovil. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru bolo aj reálne uskutočnené a to práve obchodnými spoločnosťami uvádzanými v týchto faktúrach. Vzhľadom na prísne podmienky stanovené Zákonom o dani z pridanej hodnoty správca dane je povinný skúmať uskutočnené zdaniteľné plnenia nie len z formálnej stránky, ale je povinný preverovať aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale je to daňový subjekt, teda v tomto prípade žalobca, ktorý bol povinný preukázať uskutočnenie nákupu tovaru, teda zdaniteľných plnení obchodnými spoločnosťami uvedenými v predkladaných faktúrach, ak si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr. Dodanie tovaru, okien medzi spoločnosťami ako dodávateľmi a žalobcom ako odberateľom bolo v plnom rozsahu spochybnené na základe vykonaného dokazovania správcom dane, na ktoré súd v plnom rozsahu poukázal a žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že okná nakúpil od uvedených spoločností a preto správca dane dospel k záveru, že nákup tovaru bol realizovaný v rozpore s uvedenými ustanoveniami § 20 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty a z toho dôvodu žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Aj podľa názoru súdu správne konštatoval správca dane, že žalobca porušil ustanovenie § 20 ods. 1 písm. b) citovaného zákona z dôvodu nepriznania dane po nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ako aj porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. z dôvodu, že nepredložil za rok 2005 skladovú evidenciu a skladové karty, neuviedol ku každej dodávateľskej faktúre od spoločnosti InterWeb, s.r.o., čísla odberateľskej faktúry, ktorou nakúpený tovar predal, nepreukázal, že tovar uvedený na faktúre od spoločnosti InterWeb, s.r.o. použil na účely svojho podnikania ako platiteľ dane, preto mu nevzniklo právo na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane Daňovým úradom v Poprade bolo nepochybne zistené, že realizácia samotného dodania tovaru medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi vzhľadom na rozpornosť výpovedi tak žalobcu, ako aj konateľov týchto obchodných spoločností a zákazníkov, ktorý následne po výzve správcu dane predkladali písomné doklady, bola spochybnená realizácia samotného dodania tovaru a z ďalších dôkazov vyplýva, že žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepredložil také dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré by dodanie okien, ako aj to že boli vyplatené finančné prostriedky a uskutočnené zdaniteľné plnenia, ktoré je zákonnou podmienkou na uplatnenie odpočtu dane boli preukázané. Žalobca tak, ako to konštatovali správne orgány neuniesol dôkazné bremeno v súlade s obsahom ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., pretože nepreukázal splnenie zákonných podmienok pri uplatnení práva na odpočítanie dane ním deklarovaných obchodov. Na základe predložených faktúr žalobca nadobudnutie tovaru od poľských dodávateľov B. E. a V. W. daňovo nelegalizoval v zdaňovacom období III. a IV. štvrťroka 2005 a tak nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona, nakoľko nesplnil povinnosť priznať daň z nadobudnutého tovaru podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Čo sa týka námietok žalobcu uvádzaných v žalobách, konkrétne nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí s poukazom na porušenie ustanovenia § 2 ods. 1,3 a 6, § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. aj súd, totožne ako to vyslovil žalovaný vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že neboli preukázané porušenia uvádzané žalobcom, pretože správca dane ako aj žalovaný sa pri vykonávaní rozsiahleho dokazovania dôsledne riadili základnými zásadami daňového konania upravenými citovanými ustanoveniami tohto zákona. Podľa názoru súdu dostatočne zistili skutkový stav veci a z dokazovania vyvodili správny právny záver, pritom rozhodnutia náležite odôvodnili a poukázali na právne predpisy, ktorými sa pri ich vydávaní riadili. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a preto žaloby ako nedôvodné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Senát krajského súdu sa na tomto rozsudku jednohlasne uzniesol v zmysle § 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v pomere 3:0 hlasov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.