Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/69/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200430 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Karloff, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 18, Cífer, právne zastúpeného JUDr. Marošom Zimom, advokátom so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 31. marca 2010 č. 33727/2009 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.03.2010 Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako príslušný odvolací orgán podľa § 8 ods. 3 písm. s/ zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 48 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) na základe odvolania žalobcu, doručeného colnému úradu dňa 26.06.2009 a doplnenia odvolania doručeného dňa 02.07.2009, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie Colného úradu Nitra (ďalej len „colný úrad“) č. 30634/2009-6131/Kv zo dňa 29.05.2009 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že colný úrad napadnutým rozhodnutím podľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. zastavil daňové konanie vo veci podania žalobcu zo dňa 04.03.2009, ktoré bolo označené ako žiadosť o vydanie hnuteľných vecí a žiadosť o súčinnosť pri vyskladňovaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že voči spoločnosť Steffan Distillery Company, s.r.o., skrátený názov Steffan D.C. s.r.o. (ďalej len Steffan D.C.) bolo colným úradom vedených viacero daňových konaní, v ktorých bolo preukázané, že colný úrad vedel o skutočnosti, že zabezpečený lieh nie je vo vlastníctve spoločnosti Steffan D.C. Uviedol, že podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku uzatvorenej dňa 03.05.2008 medzi ním a spoločnosťou Steffan D.C. je vlastníkom liehu, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy a ktorý bol colným úradom zabezpečený. Následne bolo vydané aj rozhodnutie o jeho prepadnutí v prospech štátu. Podľa názoru žalobcu colný úrad s ním mal konať ako s účastníkom konania. Argumentáciu colného úradu o tom, že žiadny právny predpis mu neukladá vstupovať do práv a povinností obchodných spoločností v rámci ich zmluvných vzťahov považoval za správnu, avšak len do momentu, kedy to nemá vplyv na samotné daňové konanie. V prípade, ak dochádza k zmene vlastníckych vzťahov, túto skutočnosť je colný úrad v konaní povinný skúmať, pretože má vplyv na samotnú daňovú povinnosť konajúcich subjektov. Rovnako má táto skutočnosť vplyv aj na správny postup colných orgánov, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia v colnom konaní. Uviedol, že tovar, ktorý bol predmetom jeho žiadosti, bol v režime pozastavenia dane podľa § 17 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z.z.“) s tým, že podľa § 2 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona sa daňová povinnosť posúva až na deň uvedenia liehu do daňového voľného obehu. Z tohoto pohľadu tvrdenie colného úradu, že podľa § 43 zákona č. 511/1992 Zb. dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba sú pre daňové konanie neúčinné, je síce citovaním zákona, avšak colný úrad neuviedol aká je to dohoda a či za takúto dohodu považuje zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzavretú medzi ním a spoločnosťou Steffan D.C. Zdôraznil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva takouto dohodou určite nie je. Tovar bol v režime pozastavenia dane, teda ani jemu, ani predchádzajúcemu vlastníkovi nevznikla žiadna daňová povinnosť. Na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva by vznikla daňová povinnosť až uvedením tovaru do voľného obehu. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že spoločnosť Steffan D.C. bola od 01.05.2004 registrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 23 zákona č. 105/2004 Z.z. Colný úrad rozhodnutím č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 podľa § 23 ods. 8 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. odňal dňom doručenia tohto rozhodnutia spoločnosti Steffan D.C. povolenie na prevádzkovanie daňového skladu - Likérka Svodín. Rozhodnutie bolo spoločnosti doručené dňa 05.06.2008. Citoval § 23 ods. 7 písm. e/ a § 23 ods. 10 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z., podľa ktorého povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zaniká dňom odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu colným úradom. Pri zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu prevádzkovateľ daňového skladu, v prípade podľa § 23 ods. 7 písm. b/ dedič alebo súdom ustanovený správca dedičstva vykoná za účasti colného úradu inventarizáciu zásob liehu ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v lehote určenej colným úradom podá daňové priznanie a v rovnakej lehote zaplatí daň. Dňa 6.6.2008 colný úrad vykonal v spoločnosti Steffan D.C. - Svodín miestne zisťovanie (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 42888/2008-6159), predmetom ktorého bolo vykonanie inventarizácie podľa § 23 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. V prílohe zápisnice je uvedený presný a podrobný rozpis zásob liehu, ktoré sa nachádzali v daňovom sklade spoločnosti ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Lieh, ktorý bol predmetom Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku zo dňa 03.05.2008, ktorá tvorí prílohu odvolania žalobcu, bol súčasťou týchto zásob liehu ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Podľa § 23 ods. 10 zákona č. 105/2004 Z.z. bola spoločnosť Steffan D.C. povinná zo zistených zásob liehu podať daňové priznanie a zaplatiť spotrebnú daň, čo neurobila. Colný úrad rozhodnutím č. 48358/2008-6159 zo dňa 25.06.2008 podľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. zabezpečil spoločnosti Steffan D.C. zásoby liehu, ktoré sa nachádzali v daňovom sklade Likérka Svodín ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu z dôvodu, že vznikli pochybnosti o riadnom usporiadaní finančných povinností týkajúcich sa týchto zásob liehu v súvislosti s ich vyňatím z daňového režimu pozastavenia dane. V rozhodnutí colný úrad uviedol, že lieh uvedený v prílohách rozhodnutia bol dňom 05.06.2008 vyňatý z daňového režimu pozastavenia dane, pričom spoločnosť Steffan D.C. bola povinná z tohto liehu podať daňové priznanie a zaplatiť spotrebnú daň podľa výsledkov inventarizácie vykonanej dňa 06.06.2008. Spoločnosť Steffan D.C. si túto daňovú povinnosť nesplnila a nepreukázala zdanenie predmetného liehu. Konštatoval, že dňa 25.06.2008 bola colnému úradu doručená žiadosť spoločnosti Steffan D.C. o prepravu alebo zničenie predmetného liehu za prítomnosti správcu dane, v ktorej uviedla, že inventarizovaný lieh je v prevažnej miere znehodnotený. Poukázala na § 17 ods. 7 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z., podľa ktorého do daňového voľného obehu je zakázané uvádzať lieh znehodnotený a lieh neznámeho pôvodu. Z dôvodu, že za prítomnosti colného úradu bola vykonaná inventarizácia predmetného liehu a colný úrad jej určil povinnosť, aby z tohto liehu podala daňové priznania a zaplatila spotrebnú daň, došlo by týmto právnym úkonom k uvedeniu znehodnoteného liehu do daňového voľného obehu. Z tohto dôvodu žiadala colný úrad o povolenie na prepravu takéhoto liehu alebo jeho zničenie pod dohľadom colného úradu. Colný úrad výzvou zo dňa 07.07.2008 vyzval spoločnosť Steffan D.C. o doplnenie podania s poukázaním na § 20 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Na základe tohto ustanovenia colný úrad posúdil podanie spoločnosti ako žiadosť o udelenie súhlasu na predaj zásob spotrebiteľských balení liehu držiteľovi povolenia alebo registrovanej osobe podľa § 44 ods. 17 zákona č. 105/2004 Z.z. a taktiež ako žiadosť o zničenie liehu podľa § 7 ods. 2 písm. f/ bod 2 citovaného zákona. Podľa § 44 ods. 17 zákona č. 105/2004 Z.z., ak registrovanej osobe colný úrad odňal povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, povolenie prijímať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane, zrušil registráciu daňového splnomocnenca, odňal povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu, alebo povolenia na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov, môže zásoby spotrebiteľského balenia s písomným súhlasom colného úradu predať len držiteľovi povolenia alebo registrovanej osobe, pričom sa nepoužijú ust. § 47 ods. 19 a ods. 20 písm. a/. Podľa § 7 ods. 2 písm. f/ bod 2 zákona č. 105/2004 Z.z. od dane je oslobodený aj lieh v pozastavení dane, ak bol preukázateľne znehodnotený a zničený (zneškodnený) oprávneným orgánom alebo na jeho podnet pod dohľadom colného úradu spôsobom podľa osobitného predpisu. Colný úrad preto vyzval spoločnosť Steffan D.C., aby špecifikovala registrovaný subjekt, ktorému by mali byť spotrebiteľské balenia liehu odpredané a aby presne špecifikovala lieh, ktorého sa jej žiadosť týka. Dňa 18.07.2008 bolo colnému úradu doručené doplnenie podania podľa vyššie uvedenej výzvy, kde spoločnosť Steffan D.C. uviedla, že čo sa týka špecifikácie liehu, je bližšie a presne určený v prílohách k rozhodnutiu o jeho zabezpečení zo dňa 25.06.2008. K špecifikácii subjektu, ktorému by mali byť spotrebiteľské balenia liehu odpredané uviedla, že tieto spotrebiteľské balenia sú zabezpečené rozhodnutím colného úradu, proti ktorému sa neodvolali, nie je možné s nimi nakladať a podľa ich názoru predmetný lieh by mal byť zničený procesným postupom nadväzujúcim na zabezpečenie tovaru podľa § 14 zákona č. 511/1992 Zb. Colný úrad výzvou zo dňa 08.08.2008 opätovne vyzval spoločnosť Steffan D.C. na upresnenie jej podania. Toto podanie nebolo doplnené v určenej lehote, a preto rozhodnutím č. 74807/2008-6131 zo dňa 09.10.2008 podľa § 25 ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. zastavil daňové konanie vo veci podania spoločnosti Steffan D.C. označeného ako žiadosť o prepravu alebo zničenie liehu za prítomnosti správcu dane. Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu o zabezpečení č. 48358/2008-6159 sa spoločnosť Steffan D.C. neodvolala a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2008. Poukázal na § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci v prospech štátu. Dňa 12.12.2008 sa zástupca spoločnosti Steffan D.C. dostavil na colný úrad za účelom prerokovania možnosti a spôsobu odstránenia pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru. Z tohto ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica č. 91474/2008-6159 zo dňa 12.12.2008, v ktorej zástupca spoločnosti Steffan D.C. uviedol, že nevie odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a navrhol, aby správca dane bez meškania vydal rozhodnutie o prepadnutí predmetného liehu v prospech štátu. Colný úrad rozhodnutím č. 91474/2008-6159 zo dňa 12.12.2008 podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodol o prepadnutí predmetného liehu v prospech štátu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2008. Dôvodil, že dňa 10.03.2009 bola colnému úradu doručená žiadosť žalobcu o vydanie hnuteľných vecí a žiadosť o súčinnosť pri vyskladňovaní. Žalobca v žiadosti uviedol, že dňa 03.05.2008 na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku sa stal vlastníkov súboru hnuteľných vecí, a to hotových výrobkov a materiálu, ktoré sa nachádzajú v sklade spoločnosti Steffan D.C. vo Svodíne. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť Steffan D.C. zaviazala v termíne do 15.02.2009 uhradiť dlh voči nemu. Uviedol, že spoločnosť Steffan D.C. neurobila tak ani v náhradnej lehote, ktorá uplynula dňa 03.03.2009, a preto pristupuje k uspokojeniu jeho nárokov cestou dražby hnuteľných vecí prostredníctvom dražobnej spoločnosti a žiada colný úrad o súčinnosť pri vyskladnení hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v závode Svodín. Colný úrad výzvou zo dňa 07.04.2009 vyzval žalobcu podľa § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. na odstránenie nedostatkov podania, na základe ktorého dňa 30.04.2009 bolo doručené doplnenie podania žalobcu, v ktorom uviedol, že zasiela colnému úradu výzvu na uhradenie záväzkov adresovanú spoločnosti Steffan D.C. zo dňa 15.02.2009, na ktorú nereagovala a žiadal colný úrad o súčinnosť, pretože tovar ktorý je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku, je podľa jeho názoru v režime pozastavenia dane a nachádza sa v sklade spoločnosti Steffan D.C. vo Svodíne. Namietal, že napriek tomu, že predmetný tovar - lieh je v jeho vlastníctve má informáciu, že bol zabezpečený rozhodnutím colného úradu a že sa s ním nekonalo ako s účastníkom konania. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že spoločnosti Steffan D.C. colný úrad odňal povolenie na prevádzkovanie daňového skladu Likérka Svodín a na základe toho bola povinná v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie a zaplatiť spotrebnú daň z liehu nachádzajúceho sa v daňovom sklade v súlade s výsledkom vykonanej inventarizácie. Z dôvodu, že spoločnosť nepodala daňové priznanie a ani nezaplatila spotrebnú daň z predmetného liehu, colný úrad tento lieh zabezpečil rozhodnutím, proti ktorému sa spoločnosť neodvolala a následne vydal rozhodnutie o jeho prepadnutí v prospech štátu, pričom spoločnosť sa vzdala nároku na podanie odvolania, a preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.12.2008. Spoločnosť Steffan D.C. napriek skutočnosti, že mala vedomosť o tom, že lieh ktorý sa nachádza v jej daňovom sklade bol predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku, ktorú mala uzavretú so žalobcom, neodstránila pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení tohto liehu a následne k jeho prepadnutiu v prospech štátu, pričom konateľ spoločnosti sám na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2008 prehlásil, že nevie odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu liehu a navrhol, aby colný úrad bez meškania vydal vo veci rozhodnutie o prepadnutí liehu v prospech štátu. K námietke žalobcu, že tovar - lieh, ktorý je predmetom jeho žiadosti je v režime pozastavenia dane podľa § 17 ods. 1 zákona č. 105/2004 Z.z. a že podľa § 2 ods. 1 písm. g/ tohto zákona sa daňová povinnosť z liehu posúva až na deň jeho uvedenia do daňového voľného obehu žalovaný uviedol, že predmetný lieh sa nachádzal v daňovom sklade spoločnosti Steffan D.C. ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, t.j. ku dňu 05.06.2008 a bol predmetom inventarizácie podľa § 23 ods. 10 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z. K uvedeniu tohto liehu do daňového voľného obehu došlo priamo zo zákona, pretože spoločnosti Steffan D.C. colný úrad odňal povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. V dôsledku tejto skutočnosti sa v daňovom voľnom obehu nachádzal lieh, z ktorého nebola zaplatená spotrebná daň. Z toho nepochybne vyplýva, že žalobca nebol účastníkom konania vo veci zabezpečenia a následného prepadnutia liehu nachádzajúceho sa v daňovom sklade Svodín, pretože išlo o lieh, ktorý bol predmetom inventarizácie vykonanej podľa § 23 ods. 10 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z., ktorá sa vzťahovala výlučne na spoločnosť Steffan D.C. Žalobca rovnako nebol účastníkom konania vo veci odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu spoločnosti Steffan D.C., pretože toto konanie sa týkalo výlučne tejto spoločnosti. Colný úrad preto nemal právny dôvod prizvať žalobcu ako tretiu osobu do daňových konaní. Ďalej argumentoval, že v tomto konaní je jednoznačné, že daňová povinnosť z liehu vznikla spoločnosti Steffan D.C., a to z dôvodu, že predmetný lieh bol dňom 05.06.2008, t.j. dňom doručenia rozhodnutia colného úradu o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, vyňatý z daňového režimu pozastavenia dane. Podľa § 23 ods. 7 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z.z. povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zaniká dňom odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu colným úradom. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tovar bol v režime pozastavenia dane, a preto jemu ani spoločnosti Steffan D.C. nevznikla daňová povinnosť. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že by žalobcovi vznikla daňová povinnosť až uvedením tohto tovaru do daňového voľného obehu. V danom prípade je jednoznačné, že spoločnosti Steffan D.C. zo zákona vyplynula povinnosť vykonať inventarizáciu zásob liehu ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a následne v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie a zaplatiť spotrebnú daň z týchto zásob liehu, čo spoločnosť Steffan D.C. neurobila. Ustanovenie § 23 ods. 10 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z. upravuje, že pri zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je prevádzkovateľ daňového skladu povinný za účasti colného úradu vykonať inventarizáciu zásob liehu ku dňu zániku povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Preto námietky žalobcu sú právne irelevantné a nemajú vplyv na výrok predmetného rozhodnutia. V závere uviedol, že spoločnosť Steffan D.C. porušila svoje povinnosti súvisiace so súkromnoprávnym záväzkovým vzťahom existujúcim medzi ňou a žalobcom, a preto podľa právneho názoru žalovaného tieto dôsledky je možné riešiť len z hľadiska úpravy zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu, a z uvedeného dôvodu námietky tohto druhu nie sú v predmetnom verejnoprávnom daňovom konaní relevantné. Včas podanou žalobou žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné. Dôvodil, že dňa 03.05.2008 uzavrel so spoločnosťou Steffan Distillery Company s.r.o. (ďalej len Steffan D.C.) zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku s tým, že vlastnícke právo nadobúda k 03.05.2008. Dňa 05.06.2008 bolo spoločnosti Steffan D.C. doručené rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - Svodín č. 41692/2008-6138, teda neskôr ako nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv. Dňa 04.03.2009 bola doručená Colnému úradu v Nitre žiadosť o vydanie hnuteľných vecí a žiadosť o súčinnosť pri vyskladnení, ku ktorej priložil zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z čoho vyplýva, že colný úrad vedel, že v sklade Svodín je tovar, ktorý je vlastníctvom inej osoby ako spoločnosti Steffan D.C., proti ktorej sa v tom čase viedlo colné konanie. Konateľ spoločnosti Steffan D.C. po tom čo mu bolo doručené rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu oznámil colnému úradu, že vlastnícke práva k liehovinám na základe zmluvy o výrobe, plnení a dovoze liehovín prechádzajú na žalobcu. Rovnako o tejto skutočnosti vedel aj pracovník colného úradu pán S., ktorý bol informovaný konateľom spoločnosti o tom, kto je vlastníkom liehovín nachádzajúcich sa v daňovom sklade, a to pri prevoze tohto tovaru. V čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bol tovar v režime pozastavenia dane, a preto nevznikla v tom čase žalobcovi ani spoločnosti Steffan D.C. povinnosť odviesť daň, pretože daňová povinnosť vzniká až uvedením tovaru do voľného obehu. Skutočnosť, že si spoločnosť Steffan D.C. nesplnila povinnosti uvedené v § 23 ods. 10 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z.z. nemôže zaťažovať žalobcu. Colný úrad zabezpečil zásoby liehu v sklade vo Svodíne z dôvodu pochybností o usporiadaní finančných záležitostí týkajúcich sa zásob liehu. V tom čase bol upozornený, že tovar je vo vlastníctve inej osoby, čím odňal vlastníkovi jeho práva, ktoré mu priznáva § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. 5Sžf 40/2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26S 6/2008, pričom uviedol, že Colný úrad v Nitre pri vydaní tohto rozhodnutia porušil základné zásady daňového konania a neúplne zistil skutkový stav veci. Colný úrad mal vedomosť o tom kto je vlastníkom liehu a s týmto mal konať. Ak tak neurobil, postupoval v rozpore so základnými zásadami uvedenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. V daňových konaniach č. 41692/2008 a 30634/2009, ktoré úzko súviseli, nechránil oprávnené záujmy žalobcu ako daňového subjektu, ktorého poškodil. Skutočnosť, že v daňovom konaní proti spoločnosti Steffan D.C. nebol pribratý do konania je ďalším nezákonným rozhodnutím colného úradu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože za nezákonné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, kedy nie je s osobou konané ako s účastníkom konania, hoci ním mal byť. Tvrdenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí nepovažuje za správne. V čase uzavretia zabezpečovacej zmluvy bol tovar v režime pozastavenia dane a nikomu nevznikla daňová povinnosť, nakoľko tovar sa nachádzal v daňovom sklade. Daňová povinnosť by vznikla spoločnosti Steffan D.C. až vyskladnením. Ak vznikla povinnosť spoločnosti Steffan D.C. podať daňové priznanie a zaplatiť daň tak je potrebné uviesť, že ak mal colný úrad vedomosť, že v colnom sklade je tovar, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, mal tento tovar oddeliť od tovaru spoločnosti Steffan D.C., aby chránil vlastnícke práva iných osôb a zároveň chránil oprávnené záujmy štátu. V prípade, ak by vydal povolenie na prepravu tovaru do iného colného skladu, zabezpečil by tým štátu istý príjem do štátneho rozpočtu, pretože uvedením tovaru do voľného obehu by žalobca ako vlastník musel zaplatiť spotrebnú daň. Nesprávne je tvrdenie žalovaného, že s nadobudnutím vlastníckeho práva bolo v záujme žalobcu, aby zaplatil za spoločnosť Steffan D.C. spotrebnú daň. Zo zákona č. 511/1992 Zb., ani zo zákona č. 105/2004 Z.z. nevyplýva, že podmienkou nadobudnutia vlastníctva je zaplatenie spotrebnej dane. Nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 30634/2009-6131/Kv vidí v tom, že si pre účely konania nezabezpečil tovar, ktorý bol predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku, čím došlo k poškodeniu žalobcu. Obidve konania, jednak konanie proti spoločnosti Steffan D.C. vo veci odňatia povolenia na prevádzkovanie colného skladu, kde nebol pribratý do konania, ako aj konanie č. 30634/2009-6131/Kv, ktorým colný úrad konanie zastavil z dôvodu, že tovar prepadol v prospech štátu, nechránili záujmy žalobcu ani štátu. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vidí v porušení § 2 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. základných zásad daňového konania. Dôvodil, že colné orgány postupujú ex offo v daňovom konaní, a teda im nič nebránilo, aby po podaní žiadosti o súčinnosť ho usmernili, aby v tejto časti, ktorá je predmetom zmluvy, zaplatil daň za spoločnosť Steffan D.C. Colný orgán však konal inak a konanie zastavil, čo je v rozpore s § 2 ods. 1, 2 a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Poukázal na to, že s týmto predmetným konaním je úzko späté konanie, ktoré viedol colný úrad proti spoločnosti Steffan D.C. a vo veci vydal rozhodnutie č. 41692/2008 zo dňa 02.06.2008. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná žaloba na preskúmanie zákonnosti, kde rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 5Sžt 40/2009, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26S 6/2008 a vec vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí konštatoval, že neboli dodržané všetky zásady daňového konania a skutkový stav veci nebol správnym orgánom zistený natoľko, aby bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie, pričom sa colný úrad dopustil aj procesných pochybení. Rovnako ako v konaní proti spoločnosti Steffan D.C. sa colný úrad dopustil procesných pochybení aj v tomto konaní o podaní žalobcu. Ak colný úrad vydal nezákonné rozhodnutie vo veci odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu z toho vyplýva, že prevádzkovateľ daňového skladu nemal povinnosť vykonať inventarizáciu zásob liehu a nebol povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň, ako je to uvedené v rozhodnutí žalovaného. To znamená, že tovar, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu bol v režime pozastavenia dane, z tohto liehu nebolo potrebné odviesť daň, rovnako nebol dôvod na vydanie rozhodnutia o zabezpečení zásob liehu, ktoré vydal colný úrad rozhodnutím č. 48358/2008 zo dňa 25.06.2008 podľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Nezákonnosť rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie colného skladu má za následok nezákonnosť rozhodnutia colného úradu č. 91474/2008, ktorým bolo rozhodnuté o prepadnutí liehu v prospech štátu bez toho, aby navrhovateľ ako vlastník v tomto konaní bol pribratý do konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.09.2010 žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a okrem skutočností, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť Steffan D.C. podala proti rozhodnutiu colného úradu č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 žalobu, ktorú Krajský súd v Nitre zamietol rozsudkom sp.zn. 26S 6/2008-41 zo dňa 02.10.2008, proti ktorému sa spoločnosť Steffan D.C. odvolala na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rozsudkom sp.zn. 5Sžf 40/2009 zo dňa 17.03.2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o tomto odvolaní tak, že zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre a rozhodnutie colného úradu č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 zrušil a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zápisnicu o ústnom pojednávaní o úhrade daňového nedoplatku zo dňa 16.04.2008, obsahom ktorej je dohoda o splátkovom kalendári, možno považovať za povolenie platenia dane v splátkach zo strany správcu dane podľa § 59 zákona č. 511/1992 Zb. Konštatoval, že skutočnosť, že povolenie platenia dane v splátkach nevydal správca dane vo forme rozhodnutia, nemôže byť na ujmu spoločnosti Steffan D.C. Ďalej uviedol, že pokiaľ daňový úrad súhlasí s platením dane v splátkach má sa zato, že sa určil nový termín splatnosti pohľadávky a pokiaľ spoločnosť Steffan D.C. riadne dodržiavala splátkový kalendár je zrejmé, že nemala pohľadávky voči správcovi dane po lehote splatnosti. V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky colný úrad požiadal Daňový úrad Štúrovo o súčinnosť (žiadosť zo dňa 24.05.2010 č. 20135/2010-6138), na základe ktorej mu Daňový úrad Štúrovo odpovedal listom č. 632/320/11171/10/Bac zo dňa 01.06.2010, v ktorej uviedol, že spoločnosť Steffan D.C. nedodržala termíny dohodnuté v zápisnici z ústneho pojednávania o úhrade daňového nedoplatku zo dňa 16.04.2008. Spoločnosť uhradila dňa 16.04.2008 sumu 419,44 € a 31,43 €, čiže v čase odňatia povolania na prevádzkovanie daňového skladu colným úradom bola tzv. dohoda medzi spoločnosťou Steffan D.C. a daňovým úradom neplatná v celom rozsahu. Z dôvodu, že spoločnosť Steffan D.C. nedodržala podmienky dohodnuté v zápisnici o ústnom pojednávaní o úhrade daňového nedoplatku a daňový nedoplatok nebol uhradený v dohodnutých termínoch, daňový úrad začal dňa 27.05.2008 daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 10 150 249,- Sk vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 632/320/8750/08/Bac zo dňa 27.05.2008. Toto rozhodnutie bolo doručené dňa 29.05.2008 Všeobecnej úverovej banke a.s. Bratislava a dňa 30.05.2008 Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava. Dňa 28.05.2008 daňový úrad zaslal spoločnosti Steffan D.C. daňovú exekučnú výzvu, ktorú spoločnosť prevzala dňa 04.06.2008. Dňa 17.07.2008 bol spoločnosti Steffan D.C. doručený daňový exekučný príkaz daňového úradu zo dňa 14.07.2008, ktorým daňový úrad podľa § 77 ods. 1 v spojení s § 83a zákona č. 511/1992 Zb. nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 10 150 249,- Sk, pričom daňová exekúcia sa vykonávala na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Štúrovo zostaveného z údajov evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 21.05.2008. Z uvedeného vyplýva, že colný úrad opakovaným preverovaním zistil, že spoločnosť Steffan D.C. v čase doručenia rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu ku dňu 05.06.2008 mala daňové nedoplatky voči daňovému úradu vo výške 10 150 249,- Sk, ktoré vymáhal v daňovom exekučnom konaní. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2010, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákona“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 30634/2009-6131/Kv zo dňa 29.05.2009, ktorý podľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona zastavil daňové konanie vo veci podania žalobcu zo dňa 04.03.2009, ktoré bolo označené ako Žiadosť o vydanie hnuteľných vecí a žiadosť o súčinnosť pri vyskladňovaní, lebo odpadol dôvod konania. Podľa § 20 ods. 1 zákona, konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu doručilo orgánu príslušnému konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní. Podľa § 20 ods. 5 zákona, pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Podľa § 20 ods. 9 zákona, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca podal prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.03.2009 Žiadosť o vydanie hnuteľných vecí a žiadosť o súčinnosť pri vyskladňovaní, ktorou oznámil, že na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku uzavretej dňa 03.05.2008 so spoločnosťou Steffan Distillery Company, s.r.o. (ďalej len „Steffan D.C.“) sa stal vlastníkom súboru hnuteľných vecí - hotových výrobkov a materiálov, ktoré sa nachádzajú v sklade tejto spoločnosti vo Svodíne. Pretože spoločnosť Steffan D.C. neuhradila žalobcovi dlh ani v náhradnom termíne, chce pristúpiť k uspokojeniu svojich nárokov formou dražby hnuteľných vecí, a preto žiadal o súčinnosť pri vyskladnení hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v uvedenom sklade. V podaní zo dňa 27.04.2009, ktoré doplnil na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu podľa § 20 ods. 9 zákona, špecifikoval o aké hotové výrobky a materiál ide a namietal, že nebol prizvaný ako účastník konania do colného konania voči spoločnosti Steffan D.C. týkajúceho sa zabezpečenia tovaru. Ako vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia, v čase pred podaním vyššie uvedenej žiadosti žalobcu prebiehali voči spoločnosti Steffan D.C. konania, v rámci ktorých prvostupňový správny orgán vydal tieto rozhodnutia: - rozhodnutím č. 41692/2008-6138 zo dňa 02.06.2008 odňal spoločnosti Steffan D.C. podľa § 23 ods. 8 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z.z.“), - rozhodnutím č. 48358/2008-6159 zo dňa 25.06.2008 podľa § 14a ods. 1 zákona zabezpečil spoločnosti Steffan D.C. tovar nachádzajúci sa v sklade Svodín z dôvodu, že vznikli pochybnosti o riadnom usporiadaní finančných povinností v súvislosti s jeho vyňatím z daňového režimu pozastavenia dane, - rozhodnutím č. 91474/2008-6159 zo dňa 12.12.2008 podľa § 14a ods. 3 zákona rozhodol o prepadnutí tovaru spoločnosti Steffan D.C. v prospech štátu. Žalobca v žalobe namietal, že nebol prizvaný ako účastník konania do daňových konaní vedených voči spoločnosti Steffan D.C. aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán bol upozornený konateľom spoločnosti Steffan D.C., že tovar nachádzajúci sa v sklade Svodín je vo vlastníctve inej osoby, čím mu odňal vlastnícke práva, ktoré mu priznáva § 14a ods. 3 zákona, preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgán a žalovaného považuje za nezákonné v rozpore so základnými zásadami daňového konania uvedenými v § 2 zákona. Podľa § 6 ods. 1 zákona, účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty. Podľa § 6 ods. 2 zákona, na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania. Podľa § 5 ods. 1 a 5 zákona, daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi. Daňovým subjektom je aj iná osoba uvedená v odsekoch 1 až 3, ak jej osobitný zákon upravujúci dane ukladá povinnosti alebo priznáva práva. Podľa § 14a ods. 3 zákona, ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať. Podľa § 2 ods. 3 zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 1 zákona, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Súd považuje námietku žalobcu, že ho prvostupňový správny orgán nepribral do konania vedeného voči spoločnosti Steffan D.C. s.r.o. vo veci zabezpečenia tovaru a prepadnutia tovaru v prospech štátu za neopodstatnenú. Z obsahu administratívneho spisu, odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že prvostupňový správny orgán v konaniach voči spoločnosti Steffan D.C. nemal vedomosť o existencii zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckych práv k hnuteľnému majetku uzavretej medzi žalobcom a touto spoločnosťou, t.j. že je vlastníkom tovaru nachádzajúceho sa v sklade Svodín. O tejto skutočnosti nebol upovedomený ani zo strany spoločnosti Steffan D.C., preto nebol právny dôvod, aby žalobcu do konania prizval. Túto skutočnosť potvrdzujú aj podania konateľa spoločnosti Steffan D.C. doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 25.06.2008 a 18.07.2008, ktorými požiadal o povolenie prepravy liehu nachádzajúceho sa v sklade do iného daňového skladu alebo jeho zničenie z dôvodu, že zinventarizovaný lieh je v prevažnej miere znehodnotený a spotrebiteľské balenia liehu sú mnohé po záručnej lehote. Zároveň uviedol, že podľa jeho právneho názoru môže byť zabezpečený tovar zničený v súlade s procesnými postupmi nadväzujúcimi na zabezpečenie tovaru podľa § 14a zákona. Z uvedených skutočností vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia, ktorými bol zabezpečený tovar spoločnosti Steffan D.C. podľa § 14a ods. 2 zákona a následne rozhodnuté o prepadnutí tovaru v prospech štátu, prvostupňový správny orgán nemal vedomosť o skutočnosti, že vlastníkom tovaru nachádzajúceho sa v sklade Svodín je žalobca, a preto nemohol žalobcu ani prizvať do daňového konania. Žalobca túto skutočnosť oznámil prvostupňovému správnemu orgánu až podaním zo dňa 10.03.2009, t.j. až potom čo rozhodnutie o prepadnutí tovaru zo dňa 12.12.2008 nadobudlo právoplatnosť (právoplatnosť nadobudlo dňa 12.12.2008 potom čo sa konateľ spoločnosti Steffan D.C. vzdal práva na odvolanie). Právny zástupca žalobcu aj na pojednávaní dňa 25.01.2012 uviedol, že nemá písomný dôkaz o tom, že žalobca upovedomil prvostupňový správny orgán o uzavretej zmluve o zabezpečovacom prevode práva v čase do rozhodnutia o prepadnutí majetku. Podľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod konania. Prvostupňový správny orgán v konaní a rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vyskladnenie tovaru nachádzajúceho sa v sklade spoločnosti Steffan D.C. Svodín postupoval v súlade s § 2 ods. 3 zákona tým, že vyhodnotil zistené dôkazy a prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Pretože v konaní bolo zistené, že o tovare, ktorý žiada žalobca vyskladniť bolo v konaní voči spoločnosti Steffan D.C. právoplatne rozhodnuté tak, že tovar prepadol v prospech štátu (rozhodnutím č. 91474/2008-6159 zo dňa 12.12.2008), rozhodol prvostupňový správny orgán správne a v súlade s § 25 ods. 1 písm. f/ zákona, ak konanie vo veci žiadosti žalobcu zastavil, pretože odpadol dôvod konania. Žalobca v námietkach uvedených v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžt 40/2009 zo dňa 17.03.2010, ktorým rozhodoval o žalobe spoločnosti Steffan D.C. vo veci rozhodnutia Colného úradu Nitra zo dňa 12.06.2008 o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktoré bolo týmto rozsudkom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V tejto súvislosti vyslovil žalobca názor, že ak colný úrad vydal nezákonné rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, sú nezákonné aj následné rozhodnutia o zabezpečení tovaru a jeho prepadnutí v prospech štátu. K tejto námietke žalobcu je potrebné zdôrazniť, že podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetom tohto konania (ako je uvedené vyššie) je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 33727/2009 zo dňa 31.03.2010, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania vo veci podania žalobcu o vyskladnenie tovaru. Súd preto nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia vo veci a zasahovať do iných konaní a rozhodnutí colných orgánov. Na uvedenú námietku žalobcu preto súd neprihliadal. Žalobca má reálnu možnosť domáhať sa svojich vlastníckych práv a práva byť účastníkom konania v konaniach o zabezpečení a prepadnutí tovaru voči spoločnosti Steffan D.C. postupom podľa ustanovení § 250b ods. 2 O.s.p., prípadne podnetom na vstup do daňového konania podľa zákona č. 511/1992 Zb. Podľa § 48 ods. 5 prvá veta zákona, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Podľa § 48 ods. 6 zákona, rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako príslušný odvolací orgán podľa § 48 ods. 5 a 6 zákona preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a v dostatočnom rozsahu sa vyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia a na základe akej úvahy a použitia právnych predpisov rozhodoval. Dostatočným spôsobom ozrejmil celý postup konania a úvahy prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu. Postup a rozhodnutie žalovaného je zákonné a správne, preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.