Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sd/95/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200855 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200855.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa Y. X., bytom V. XX, právne zastúpeného Q. Petránovou, Advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 13.10.2010 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 06.06.2011 č. XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.10.2010 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 06.06.2011 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. O d p o r k y ň a j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 227,77 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Eva Petránová, Advokátska kancelária, s.r.o. zriadeného v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.10.2010 odporkyňa podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „zákona“) a § 21 ods. 1 písm. c/ a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 02.05.2010. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. Pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Ďalej citovala ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. b/ a e/, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e) 60 rokov. Dôvodila, že vzhľadom k tomu, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľ získal iba 5 848 dní, t.j. 16 rokov a 8 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených podmienok k 02.05.2010 nevznikol. Súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999. Podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňom 02.05.2017. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že odporkyňa nezobrala do úvahy potvrdenia o dobe zamestnania za obdobie rokov 1980, 1981 a 1982, ktoré mali byť zaradené do I. kategórie zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia. V rokoch 1980 až 1982 pracoval v spoločnosti Kovohuty, štátny podnik Krompachy ako prevádzkový zámočník, pričom zamestnanie prevádzkového zámočníka patrilo v súlade s Opatrením riaditeľa štátneho podniku ku dňu 01.12.1992 - podnikový zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. Pracovnej kategórie pre dôchodkové zabezpečenie - do I. pracovnej kategórie. Poukázal na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), podľa ktorého sú do I. pracovnej kategórie zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to pod písm. f/ zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach. V tejto súvislosti uviedol, že bol odporkyňou poškodený a žiada o priznanie starobného dôchodku k 02.05.2010 v súlade s podanou žiadosťou. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa neposudzovala vec vo vzájomných súvislostiach, právne akty nevyhodnotila v ich časových a obsahových súvislostiach, nepreskúmala správnosť zaradenia do I. resp. II. Pracovnej kategórie v rokoch 1980, 1981 a 1982 a v dôsledku takto uvedeného postupu dospela k zisteniam, ktoré nesprávne vyhodnotila a vyvodila z nich nesprávny právny záver. Na základe opravného prostriedku podaného navrhovateľom odporkyňa posúdila námietky v ňom uvedené a dňa 06.06.2011 pod č. XXX XXX XXXX X vydala zmenové rozhodnutie, ktorým podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (ďalej len „zákona“) a § 21 ods. 1 písm. c/ a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 02.05.2010. Rozhodnutie odôvodnila poukázaním na ust. § 65 ods. 1 zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. Pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Ďalej citovala ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. b/ a e/, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e) 60 rokov. Dôvodila, že vzhľadom k tomu, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 6 941 dní, t.j. 19 rokov a 6 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených podmienok k 02.05.2010 nevznikol. Súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999. Podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňom 02.05.2017. V závere odôvodnenia rozhodnutia uviedla, že týmto pozmeňuje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.10.2010 po dodatočnom zhodnotení doby poistenia od 04.01.1980 do 31.12.1982 v I. pracovnej kategórii. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opätovne opravný prostriedok dňa 08.07.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so závermi odporkyne, pretože pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok síce zobrala do úvahy potvrdenia o dobe zamestnania za obdobie rokov 1980, 1981 a 1982, ktoré správne zaradila do I. kategórie zamestnaní zaradených pre účely dôchodkového zabezpečenia, avšak nesprávne posúdila ak nepriznala navrhovateľovi starobný dôchodok z dôvodov, že nevykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie k 31.12.1999. Dôchodkový vek až do 31.12.2023 sa určuje podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení poistencovi, ktorý k 31.12.1999 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie a bol zamestnaný najmenej 25 rokov. Dôchodkový vek v týchto situáciách je 56 rokov veku, ak bol poistenec zamestnaný 19 rokov v službe I. kategórie. Navrhovateľ uviedol, že od 04.01.1980 do 04.01.1999 pracoval v spoločnosti Kovohuty, štátny podnik Krompachy, pričom zamestnanie patrilo do zamestnaní zaradených do I. pracovnej kategórie pre dôchodkové zabezpečenie. Z toho vyplýva, že mu vznikol nárok na priznanie starobného dôchodku. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa nesprávne odôvodnila rozhodnutie skutočnosťou, že podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňom 02.05.2017. Pri rozhodovaní mala vo veci vychádzať podľa platnej právnej úpravy v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Taktiež mal navrhovateľ zato, že ustanovenia právnej úpravy § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je diskriminačné a uviedol, že ku dňu 02.05.2011 splnil všetky zákonné predpoklady pre priznanie starobného dôchodku od uvedeného dňa, t.j. od 02.05.2011. Poverený zástupca odporkyne navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ si dňa 06.09.2010 podal žiadosť o starobný dôchodok, ktorá bola odporkyni doručená dňa 10.09.2010. Ako vyplýva z výrokov preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 13.10.2010 a jeho zmenového rozhodnutia zo dňa 06.06.2011 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok podľa § 55, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 písm. c/ a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V odôvodnení rozhodnutí sa obmedzila iba na citáciu ustanovení zákona, na ktoré poukázala vo výrokovej časti a stručný záver, ktorým vyhodnotila, že navrhovateľ nárok na starobný dôchodok nemá. V odôvodnení rozhodnutia absentuje citácia ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na ktorý poukázala a jeho odôvodnenie vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Z dôvodov zmenového rozhodnutia zo dňa 06.06.2011 je zrejmé, že odporkyňa vyhovela námietkam navrhovateľa a započítala mu do doby zamestnania v I. pracovnej kategórii aj zamestnanie u zamestnávateľa Kovohuty, štátny podnik Krompachy, čo zodpovedá zvýšeniu doby zamestnania z 5 848 dní na 6 941 dní a konštatovaniu dodatočného zhodnotenia doby poistenia od 04.01.1980 do 31.12.1982 v I. pracovnej kategórii. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé akými úvahami bola odporkyňa vedená pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“), rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa sa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa neriadila dôsledne ustanoveniami § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona, keď napadnuté rozhodnutie dostatočne neodôvodnila, v odôvodnení rozhodnutia neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, z akých dôkazov vyhádzala, akými úvahami bola vedená pri ich hodnotení a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a taktiež nie je úlohou súdov dopĺňať resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, zrušil súd napadnuté rozhodnutia z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. Úlohou odporkyne bude v ďalšom konaní o veci opätovne rozhodnúť, rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 209 ods. 4 zákona tak, aby bolo nielen odporkyni, ale aj účastníkovi konania zrejmé, aké právne predpisy použila, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Pri novom prejednaní veci je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú z troch právnych úkonov príprava a prevzatie dňa 18.11.2010 v hodnote 55,49 € + režijný paušál 7,21 €, spísanie a podanie opravného prostriedku dňa 23.11.2010 v hodnote 55,49 € + režijný paušál 7,21 € a spísanie a podanie opravného prostriedku dňa 07.07.2011 v hodnote 57,- € + režijný paušál 7,41 € v celkovej hodnote 189,81 €. Spolu s trovami právneho zastúpenia bola priznaná aj daň z pridanej hodnoty 20 %, t.j. 37,96 €. Celková náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 227,77 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.