Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/133/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200878 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200878.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne mal. P. O., bytom C. XX, M., XXX XX X. S. zastúpenej zákonnou zástupkyňou N. O., bytom C. XX, M., XXX XX X. S., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Kerecmana, spol. s.r.o., Rázusová 1, Košice proti žalovanej Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, ul. 29. Augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 3. augusta 2010 č. 14370-6/2010-BA na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 3. augusta 2010 č. 14370-6/2010-BA a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.marca 2010 č. SUP: 1110012226 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) a ods. 3 O.s.p. vracia vec žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 636,90 Eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Petrovi Kerecmanovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 24.03.2010 č. ISUP:1110012226 rozhodla, že P. O., nar. XX.XX.XXXX , bytom C. XX, XXX XX M. ako nezaopatrené dieťa poškodeného P. O., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XX, XXX XX M., ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.10.2003 podľa § 17 ods. 3 zákona a § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nemá nárok na jednorazové odškodnenie. Rozhodnutím zo dňa 03.08.2010 č. 14370-6/2010-BA žalovaná o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice rozhodla tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalobou zo dňa 08.09.2010 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože posudzovali nárok žalobkyne podľa § 17 ods. 3 a § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 01.01.2004, teda podľa ustanovení, ktoré na vec nemožno aplikovať. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo ich povinnosťou rozhodovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Nebohý P. O. zomrel XX.XX.XXXX a o nároku na náhradu škody spôsobenej týmto pracovným úrazom nebolo právoplatne rozhodnuté do 31.12.2003. Z toho dôvodu bolo povinnosťou správnych orgánov rozhodovať podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, teda podľa zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (vrátane § 44a) a § 208 Zákonníka práce. Poukázala na to, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia uvádza, že rozhodol podľa ustanovení § 17 ods. 3 a § 94 zákona č. 461/2003 Z.z., ale rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 208 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia postupoval aj pri priznaní a poukázaní základnej sumy jednorazového odškodnenia maloletej, čo vyplýva aj z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 300-2788/2004 z 31.08.2004. Namietala, že Sociálna poisťovňa nepostupovala dôsledne podľa § 208 Zákonníka práce, v ktorom sú stanovené iba minimálne sumy jednorazového odškodnenia, ale pri splnení podmienok nad základné odškodnenie bolo jej povinnosťou priznať žalobkyni zvýšené jednorazové odškodnenie. Ustanovenie § 208 Zákonníka práce neobsahuje limitáciu sumy hornou hranicou. Nesúhlasila s tým, že priznanie základnej výšky tejto náhrady odôvodňuje nepriznanie zvýšenej jednorazovej náhrady. Za nepostačujúce považuje aj odôvodnenie rozhodnutia žalovanej, ktorá si nesprávne vykladá právny názor najvyššieho súdu v súvislosti s aplikáciou predpisov účinných do 01.01.2004 a zároveň poukázala na to, že z neho nevyplýva, prečo v danom prípade nemožno postupovať v súlade s ustanovením § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej vytýkal žalovanej, že sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vyporiadala s odvolacími námietkami a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Nevyplýva z neho, na základe akej úvahy správne orgány nepriznali maloletej P. O. nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie napriek tomu, že splnila všetky podmienky pre priznanie tohto nároku. V tejto súvislosti poukázala na medzitýmny rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 20C 85/2004-165 zo 07.04.2006, v rozpore z ktorým rozhodli správne orgány a ktorý vyslovil, že splnila všetky podmienky pre priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia. Argumentovala tým, že dôvodnosť nároku na poskytnutie vyššieho jednorazového odškodnenia ako je minimálna hodnota preukázala vekom, charakterom vzťahov s nebohým otcom, okolnosťami pracovného úrazu a charakterom porušenia povinností zamestnávateľa nebohého P. O., ktoré boli príčinou jeho smrti, ako aj vysokou intenzitou nepriaznivého následku smrti otca na jej život, ktorý je zásadne nereparovateľný. V danom prípade správne orgány vo veci nevykonali žiadne dokazovanie za účelom dôvodnosti posúdenia nároku pozostalých na zvýšené jednorazové odškodnenie. Zdôraznila, že povinnosťou správnych orgánov bolo oboznámiť sa s účastníckymi výpoveďami v predchádzajúcom súdnom konaní, keďže konanie prvostupňového správneho orgánu bolo pokračovaním konania začatého pred Okresným súdom Košice II a vyporiadať sa so všetkými dôkaznými návrhmi predloženými súdu. Namietala, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní navrhla doplniť dokazovanie vo veci, avšak žalovaný sa s jej návrhmi nevyporiadal a navrhované dôkazy nevykonal. Rozhodnutie žalovanej považuje za protirečivé, lebo napriek tomu, že potvrdila záver prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní zvýšenia jednorazovej náhrady škody, v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa spĺňa všetky podmienky na priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia a že tento záver ani nikdy nespochybňoval. Ďalej poukázala na rozsudok dovolacieho súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na rozhodovanie o tomto nároku je daná právomoc Sociálnej poisťovne. Navrhla zvážiť prerušenie konania o nároku žalobkyne do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Košice II, spis. zn. 20C/85/2004, lebo žalovaná sa s námietkou existencie dvoch popri sebe prebiehajúcich konaní o rovnakom nároku vyporiadala tak, že Sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť pred rozhodnutím súdu a nemôže rozhodovať o veciach, o ktorých už rozhodol súd. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe a doplňujúcom vyjadrení uviedla, že argumenty žalobcu považuje za správne. Poukázala na to, že v danom prípade sa jedná o nároky zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ktorý do 31.12.2003 upravoval Zákonník práce a postup sociálnej poisťovne upravuje Zákon o sociálnom poistení. Spory medzi zodpovedným zamestnávateľom a poškodeným, resp. pozostalým po poškodenom o náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania boli pracovnoprávnymi spormi, ktoré prejednávali a rozhodovali súdy podľa § 14 Zákonníka práce. Z toho dôvodu podala Sociálna poisťovňa, ústredie kompetenčný návrh podľa § 8a O.s.p na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením č.9Rks/1/2011 zo dňa 13.06.2011 konanie o spore zastavil z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací správny orgán už právoplatne rozhodla, a tým uznala svoju právomoc konať a rozhodnúť o nárokoch žalobkyne zákonnej zástupkyne a sestry žalobkyne. Jej rozhodnutia v tejto veci nadobudli právoplatnosť, takže spor medzi súdom a správnym orgánom za daného stavu neexistuje. Zdôraznila, že tak Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodli v danej veci preto, lebo sa cítili byť viazaní rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o postúpení veci v Sociálnej poisťovni. Rozhodnúť však mohli iba v intenciách zákona podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje poskytovanie jednorazového odškodnenia. Zdôraznila, že podľa tohto ustanovenia žalobkyni nárok na jednorazové odškodnenie nevznikol, pretože jej ho Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyplatila. Dňa 17.03.2004 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Košice doručená žiadosť zákonnej zástupkyne žalobkyne, v ktorom žiadala jednorazové odškodnenie, okrem iného aj pre žalobkyňu z dôvodu smrteľného pracovného úrazu nebohého P. O. zo dňa 16.10.2003. Ako dôvod uviedla odmietnutie komunikácie zo strany zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyplatila žalobkyni a ostatným pozostalým jednorazové odškodnenie v základných sumách jednorazového odškodnenia podľa § 208 Zákonníka práce. Poukázala na ustanovenie § 44d ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sociálna poisťovňa nenahradí škodu, ktorú uhradil zamestnávateľ alebo ktorú sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť nad rozsah stanovený zákonníkom práce alebo nad rozsah právoplatného rozhodnutia o náhrade škody. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice nebola oprávnená poskytnúť žalobkyni, jej zákonnej zástupkyni a sestre vyššie sumy jednorazového odškodnenia než ustanovuje § 208 Zákonníka práce. Túto právomoc má jedine príslušný súd. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v roku 2004 riadne uspokojila nárok žalobkyne na jednorazové odškodnenie a podľa zákona jej iné plnenie nemôže poskytnúť. Preto navrhla, aby Krajský súd jej rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov konania. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.). Podľa § 249 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Pri preskúmavaní zákonitostí súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že P. O. utrpel dňa 16.10.2003 smrteľný pracovný úraz. Dňa 27.08.2004 podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 31.08.2004 boli vyporiadané nároky na jednorazové odškodnenie pre manželku zomrelého N. O. vo výške 15 000 Sk a maloletú X. O. a maloletú P. O. pre každú z nich 24 000 Sk V administratívnom spise sa nachádza dovolací rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň N. O., maloletej X. O. a maloletej P. O. proti žalovaným 1/ Ing. U. E. - G. a 2/j Sociálnej poisťovni, ústredie o náhradu škody zo smrteľného pracovného úrazu s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Košice II pod spis. značkou 20C/85/2004 o dovolaní žalobkýň 1-3 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15.02.2007, spis. značka 5Co/245/2006, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 07.04.2006, číslo konania 20C/85/2004-165 vo výroku, ktorým bola žaloba žalobkýň 1-3 o nároku na jednorazové odškodnenie voči žalovanej v 2. rade zamietnutá a rozhodol tak, že uvedený rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku o tomto nároku zrušil a konanie o tejto časti zastavil. Zároveň vyslovil, že po právoplatnosti rozsudku postupuje vec v tejto časti Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8. V ostatnej časti dovolanie zamietol. Výrok rozhodnutia odôvodnil okrem iného tým, že dňom 01.01.2004 nadobudol účinnosť zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), ktorý zrušil dovtedy platnú právnu úpravu zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, t. j. zák. č. 274/1994 Z.z., podľa ktorého (§ 44a ods. 2 a § 44b ods. 2) mal zamestnávateľ právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa za neho hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo aby mu uhradila ním nahradenú škodu. Nárok na jednorazové odškodnenie pozostalým v zmysle § 204 ods. 1, písm. d) a § 208 zák. č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) za škodu spôsobenú smrteľným pracovným úrazom sa od 01.01.2004 zmenil na nárok na úrazovú dávku. V zmysle § 172 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v konaní vo veciach sociálneho poistenia, rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov tohto poistenia Sociálna poisťovňa. Vzhľadom na uvedené na konanie v uvedenej veci nebola daná právomoc súdov na rozhodnutie o vyššie označenom nároku. Prejednanie veci súdmi bolo preto postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. a) O.s.p., t. j. nedostatkom právomoci súdov na rozhodnutie vo veci. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 243b ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Zároveň podľa § 243b ods. 3 O.s.p. rozhodol, že po právoplatnosti rozhodnutia vec bude postúpená Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, t. j. orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovanie v uplatnenom nároku. Ďalej dôvodil tým, že aj podľa názoru dovolacieho súdu treba dôsledne rozlišovať medzi nárokmi na náhradu škody vyplývajúcimi z pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú smrteľným pracovným úrazom (od 01.01.2004 majúcimi povahu nárokov z úrazového poistenia za takto spôsobenú škodu) a nárokmi na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcimi z občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni upravoval okrem iného, aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Účastníkom právneho vzťahu z tohto poistenia bol na jednej strane zamestnávateľ a na druhej strane sociálna poisťovňa. Zamestnanec poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania účastníkom tohto právneho vzťahu nebol, preto mu podľa uvedeného zákona žiaden priamy právny nárok na poskytnutie poistného plnenia voči Sociálnej poisťovni nemohol vzniknúť. V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv podľa ustanovení § 11-13 Občianskeho zákonníka preto pasívna legitimácia žalovanej 2/, vyvodzovaná z ustanovení § 44a ods. 2 a § 44b ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z., neprichádzala do úvahy, a to tým viac, že takýto nárok ani nebol predmetom právnej úpravy poistenia v zmysle tohto zákona. Pretože povinnosť žalovanej 2/ poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy, uplatnenej pozostalými zamestnanca ako nárok z občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv nemožno vyvodiť ani zo žiadneho iného predpisu, odvolací súd správne žalobu voči nej v tejto časti zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkýň 1/ až 3/ v tejto časti ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutím zo dňa 24.03.2010 č. ISUP:1110012226 prvostupňový správny orgán rozhodol, že P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,XXX XX M. ako nezaopatrené dieťa poškodeného P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX M., ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.10.2003, podľa § 17 ods. 3 zákona ča § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemá nárok na jednorazové odškodnenie. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky právoplatným rozsudkom spis. zn. 4Cdo/160/2007 zo dňa 25.02.2009 zastavil konanie o nároku nezaopatreného dieťaťa Michaely O. na jednorazové odškodnenie a danú vec po právoplatnosti postúpil na rozhodnutie v tejto časti sociálnej poisťovni ako orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovanie o uplatnenom nároku. Sociálna poisťovňa posúdila postúpený nárok podľa ustanovenia § 186 ods. 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z.v znení neskorších predpisov podľa jeho obsahu. Smrteľný pracovný úraz utrpel poškodený P. O. dňa 16.10.2003. Zodpovedným zamestnávateľom bol Ing. U. E. - G., ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za škodu tým spôsobenú podľa § 195 Zákonníka práce. Zamestnávateľ oznámil poistnú udalosť - smrteľný pracovný úraz Sociálnej poisťovni, pobočke Košice dňa 20.10.2003 a dňa 19.11.2003 doručil oznámenie poistnej udalosti k zákonnému poisteniu zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania podľa ustanovení zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni.. Ďalej poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 44 a zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, § 204 ods. 1 a § 208 Zákonníka práce a uviedla, že povinnosť Sociálnej poisťovne plniť poškodenému nároky na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom je viazaná na poistnú udalosť. Poistnou udalosťou je poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu. Keďže poškodený P. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX a deň úmrtia je rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik nároku na jednorazové odškodnenie, v danej veci aplikovala predpisy účinné do 31.12.2003, t. j. Zákonník práce a zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Dňa 17.03.2004 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Košice doručená žiadosť pozostalej manželky o jednorazové odškodnenie pre seba a nezaopatrené deti. Ako dôvod uviedla odmietnutie komunikácie zo strany zamestnávateľa Ing. U. E. - G.. Dňa 27.08.2004 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyplatila jednorazové odškodnenie v sume 24 000 Sk pre nezaopatrené dieťa P. O. na účet jej zákonného zástupcu - matky. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie zákonná zástupkyňa maloletej, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, a to tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom č. 4Cdo 160/2007 zo dňa 25.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. apríla 2009 (ďalej len „rozsudok NS SR“) NS SR zrušil rozsudok OS KE II a rozsudok KS KE a zastavil konanie. V odôvodnení rozsudku NS SR sa na strane 8 uvádza, že „Zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnom poisťovni upravoval, okrem iného, aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Účastníkom právneho vzťahu z tohto poistenia bol na jednej strane zamestnávateľ a na druhej strane Sociálna poisťovňa. Zamestnanec, poškodený pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, účastníkom tohto právneho vzťahu nebol, preto mu podľa uvedeného zákona žiadny nárok na poskytnutie poistného plnenia voči Sociálnej poisťovni nemohol vzniknúť“. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú dokumentáciu v celom rozsahu a zistila, že prvostupňový správny orgán na vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona. K odvolacej námietke, že sociálna poisťovňa mala rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31.03. 2003, uviedla, že táto požiadavka priamo odporuje vyššie citovanému odôvodneniu uvedenému v rozsudku NS SR. Zároveň je táto požiadavka nerealizovateľná aj preto, že doposiaľ nebolo právoplatne skončené súdne konanie, v rámci ktorého bude stanovená aj výška zvýšenia jednorazového odškodnenia. Odvolaciu námietku, že prvostupňový správny orgán správne právne predpisy aplikoval nesprávnym spôsobom, považuje za irelevantnú, lebo vo veci správne aplikoval relevantné predpisy. K námietke, že Sociálna poisťovňa opomenula vziať do úvahy, že v § 208 Zákonníka práce sú uvedené iba minimálne sumy, uviedla, že táto je irelevantná, pretože odporuje vyššie citovanému odôvodneniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj skutočnosti, že na Okresnom súde Košice II nebolo doposiaľ právoplatne skončené súdne konanie, v rámci ktorého bude stanovená aj výška zvýšenia jednorazového odškodnenia. Pobočka riadne odôvodnila nepriznanie nároku dcéry zosnulého na zvýšenie jednorazového odškodnenia. Je pravdou, že žalobkyňa spĺňa podmienky pre priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia a túto skutočnosť niky nespochybňovala. Je zavádzajúce tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že Okresný súd Košice II dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie zvýšeného jednorazového odškodnenia. Vo výroku rozsudku OS KE sa uvádza, že nároky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy a jednorazového odškodnenia dcéry zosnulého za pracovný úraz jej otca sú čo do základu opodstatnené voči zamestnávateľovi. O priznaní nároku na zvýšenie jednorazového odškodnenia sa nič nehovorí. Na OS KE II nebolo doposiaľ právoplatne skončené súdne konanie, v rámci ktorého bude stanovená aj výška zvýšenia jednorazového odškodnenia. Sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť pred rozhodnutím súdu. K odvolacej námietke, že Sociálna poisťovňa má rozhodnúť po právoplatnom rozhodnutí súdu uviedla, že táto námietka odporuje právnemu poriadku. Sociálna poisťovňa nemôže rozhodovať o veciach, o ktorých už rozhodol súd - res judicata. Odvolaciu námietku, že Sociálna poisťovňa mala vykonať dôkazy navrhované matkou dcéry zosnulého, vrátane výsluchu svedkov, považovala za irelevantnú, lebo Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodnúť o zvýšení jednorazového odškodnenia. Z toho dôvodu nebola povinná vyžiadať si ani obsah súdneho spisu od Okresného súdu Košice II. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, dospela k záveru, že odvolanie matky žalobkyne je neodôvodnené, a preto rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 9Rks/1/2011 v spore o právomoc medzi Sociálnou poisťovňou a súdmi na konanie o jednorazové odškodnenie pozostalých žalobkýň N. O., maloletej X. O. a maloletej P. O. proti žalovaným: 1/Ing. U. E. - G., W. č. XX, O. a 2/ Sociálnej poisťovni Bratislava rozhodol tak, že konanie zastavuje. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací správny orgán vo veci právoplatne rozhodla, čím uznala svoju právomoc o nároku žalobkýň 1-3 konať a rozhodnúť. Jej rozhodnutia v tejto veci nadobudli právoplatnosť, takže kompetenčný spor medzi súdom a správnym orgánom za daného stavu neexistuje. Iná situácia by bola, ak by došlo k zrušeniu rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, z 03.08.2010 č. 14370-8/2010- BA, č. 14370-7/2010-BA a č. 14370-6/2010-BA. V takomto prípade by sa navrhovateľka rozhodnutia podľa § 8a O.s.p. mohla domáhať. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3Co/72/2011-376, ktorým rozhodol v právnej veci žalobcov N. O. a spol. proti žalovanému Ing. U. E. o náhradu škody zo smrteľného pracovného úrazu, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Druhá hlava tejto časti upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v ustanovení § 247 ods. 1 tak, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 citovaného rozhodnutia pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. 01. 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 44 a zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 01.01 2001 zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň nahradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania zodpovednosti za škodu, ktorá bola po prvý raz preukázaná počas zodpovednosti za škodu. Podľa § 204 Zákonníka práce ods. 1 ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa sa poskytne a) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením, b) náhrada primeraných nákladov na výživu pozostalých, c) náhrada nákladov na výživu pozostalých, d) jednorazové odškodnenie pozostalých, e) náhrada vecnej škody; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako. Podľa § 204 Zákonníka práce ods. 2 nároky vyplývajúce z odseku 1 nezávisia od toho, či postihnutý zamestnanec uplatnil v ustanovenej lehote svoje nároky na náhradu škody. Podľa § 208 Zákonníka práce jednorazové odškodnenie patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok. Dieťaťu patrí v sume najmenej 24 000 Sk, manželovi v sume najmenej 15 000 Sk. V odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie v celkovej sume najmenej 15 000 Sk poskytne aj rodičom zomrelého. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaní vo veciach sociálneho poistenia rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov tohto poistenia Sociálna poisťovňa. Úlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej o nároku žalobkyne na zvýšené jednorazové odškodnenie. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z rozhodnutia žalovanej nevyplýva, čo bolo predmetom rozhodovania správnych orgánov. V úvodnej časti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice sa síce uvádza, predmetom konania bola časť nároku na jednorazové odškodnenie, avšak ani z výroku rozhodnutia, ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, o akej časti nároku na jednorazové odškodnenie rozhodovala. Táto skutočnosť nevyplýva ani preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že žalobkyňa nemá nárok na jednorazové odškodnenie napriek tomu, že žalobkyňa do výšky základného jednorazového odškodnenia podľa § 208 Zákonníka práce bola sociálnou poisťovňou uspokojená. Z pripojeného administratívneho spisu, ani z odôvodnení správnych orgánov nevyplýva, či sa zákonná zástupkyňa žiadosťou zo dňa 17.3.2004 domáhala vyššieho ako základného odškodnenia žalobkyne a ak áno, v akej výške a z akých dôvodov. Žiadosť sa v pripojenom administratívnom spise nenachádza. Právny zástupca žalobkyňa správne namieta, že prvostupňový správny orgán nesprávne použil vo výroku rozhodnutia zákonné ustanovenia, podľa ktorých rozhodoval a že výrok rozhodnutie nekorešponduje s odôvodnením tohto rozhodnutia. Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, z akého dôvodu správne orgány rozhodli, že žalobkyňa nemá nárok na jednorazové odškodnenie. Správny orgán bol v tomto prípade viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 4Cdo/160/2007, v odôvodnení ktorého je jednoznačne vyslovené, že nárok na jednorazové odškodnenie pozostalým podľa § 204 ods. 1 písm. d) a § 208 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) v znení do 31.12.2003 vyplývajúci z pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú smrteľným pracovným úrazom sa od 01.01.2004 zmenil na nárok právneho vzťahu úrazového poistenia, teda na nárok na úrazovú dávku. Podľa § 172 ods. 2, zákona č. 461/2003 Z.z. v konaní vo veciach sociálneho poistenia rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov tohto poistenia Sociálna poisťovňa. Ak Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyplatila pozostalým po P. O., teda aj žalobkyni jednorazové odškodnenie podľa § 208 Zákonníka práce, bolo jej povinnosťou sa zaoberať aj nárokom žalobkyne uplatneným nad rozsah základného odškodnenia a v každom prípade o ňom rozhodnúť, či už kladne alebo záporne. Ak predmetom konania bolo rozhodovanie o žiadosti zákonnej zástupkyne žalobkyne nad rozsah základného jednoznačného odškodnenia, bolo povinnosťou správneho orgánu vyjadriť aj vo výroku svoje rozhodnutie tak, aby bolo jasné a určité a bolo z neho zrejmé o ktorej časti nároku žalobkyne rozhodol. V prípade, že dospela k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre jednorazové odškodnenie vo vyššej sume ako 24 000 Sk, bolo povinnosťou správnych orgánov toto svoje tvrdenie aj riadne odôvodniť. V prípade, že sa správny orgán necíti byť kompetentným na rozhodovanie o tejto časti nároku, aj tento svoj právny názor bol povinný skutkovo a právne riadne odôvodniť. Ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo a individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. Správne orgány sa dôsledne neriadili právnym názorom NS SR vysloveným v citovanom rozsudku a vec nesprávne právne posúdili. Vzhľadom aj na vyššie uvedené nedostatky je rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového správneho orgánu nezrozumiteľné, a teda nezákonné. Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) a ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie, lebo vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov ako aj pre neúplnosť spisov správneho orgánu. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej opätovne posúdiť nárok žalobkyne na jednorazové odškodnenie, ustáliť, v čom spočíva uplatnený nárok na jednorazové odškodnenie, o ktorej časti už bolo rozhodnuté (resp. bola žalobkyni vyhovené) a ktorá je predmetom rozhodovania a pri rozhodovaní postupovať v súlade s vysloveným názorom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/160/2007 zo dňa 25.02.2009 a Krajského súdu v Prešove. Predovšetkým bude povinnosťou žalovanej sa s rozsudkom najvyššieho súdu dôsledne oboznámiť a na vec aplikovať tú časť vysloveného názoru, ktorá sa týka nároku žalobkyne na jednorazové odškodnenie a právomoci Sociálnej poisťovne rozhodovať o tomto nároku. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 11 ods. 4 a nasledujúcich. Žalovaná je povinná zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobkyne na jeho účet vedený v Tatrabanke, a.s., pobočka Košice, č. ú XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré uviedol v písomnom vyčíslení trov konania podľa vyhlášky 655/2004 Z.z., a to za 1) prevzatie a príprava zastupovania dňa 8.9.2010 .........................................120,23 Eur 2) podania žaloby dňa 13.9.2010.....................................................................120,23 Eur - 2 x režijný paušál á 7,21 Eur...........................................................................14,42 Eur - 20 % DPH........................................................................................................50,97 Eur SPOLU:..............................................................................................................305,86 Eur 3) podanie odvolania dňa 8.7.2011 (1/2 odmeny).................................................61,75 Eur - 1 x režijný paušál á 7,41 Eur...................................................................................7,41 Eur - 20 % DPH.............................................................................................................13,83 Eur SPOLU:..................................................................................................................82,99 Eur 4) účasť na pojednávaní dňa 8.3.2012................................................................127,16 Eur - 1 x režijný paušál á 7,63 Eur..................................................................................7,63 Eur - 20 % DPH............................................................................................................26,95 Eur. SPOLU:................................................................................................................161,74 Eur 1) Cestovné náhrady - cesta na pojednávanie Košice - Prešov a späť dňa 8.3. 2012: vzdialenosť Košice - Prešov tam a späť............................................................................70 km cena benzínu (NATURAL 95)........................................................................................1,52 Eur spotreba benzínu na 100 km........................................................................................7 l/100 km základná náhrada.............................................................................................................7,44 Eur amortizácia (0,183 x vzdialenosť).................................................................................12,81 Eur Cestovné náhrady spolu................................................................................................20,25 Eur - náhrada za stratu času (4 polhodiny á 12,71 Eur).............................................50,84 Eur 20 % DPH................................................................................................................14,21 Eur SPOLU cestovné a náhrada za stratu času...................................................................85,31 Eur SPOLU odmena advokáta.......................................................................................635,90 Eur Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.